Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 12, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120271813
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Saganová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:6120271813.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Michaelou Saganovou, v právnej veci žalobcu:
Myrent s.r.o., IČO: 51 489 546, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so

sídlom advokátskej kancelárie Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.750,00 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.750,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.750,00 Eur od 02.01.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.03.20200 sa žalobca v rámci
upomínacieho konania domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie
1.750,00 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 09.10.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Volvo XC70, EČV: ZA 654 GR, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Michal Potecký, bytom Dubová 27, 010 07 Žilina.
K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Mercedes Benz S, EČV: ZA 904
IK, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č.
9567877330 (9529328971). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na

ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 55/2019 zo
dňa 11.10.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo, a to
zn. Hyundai i30, EČV: ZA 224 HS v čase od 11.10.2019 do 05.12.2019. Po ukončení doby trvania
nájmunáhradnéhovozidlavystavilžalobcapoškodenémufaktúruč.0422019zodňa05.12.2019,splatnú
dňa 05.12.2019 na sumu 2.438,00 Eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 11.10.2019 do
05.12.2019,t.j.56dní,pričomvýškadennéhonájomnéhopredstavovala43,00Eur.Vsume2.438,00Eur

je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,00 Eur.
Poškodený zároveň dňa 05.12.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku
na poistné plnenie vyplývajúce z uvedenej poistnej udalosti zo dňa 09.10.2019 z titulu náhrady účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.438,00 Eur spolu s príslušenstvom
a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u
žalovaného listom zo dňa 05.12.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.12.2019 zaslaného

žalobcovi vyplýva, že dňa 16.12.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu
poistnej udalosti. Dňa 18.12.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradnéhomotorovéhovozidlavovýške688,00Eur.Kráteniepoistnéhoplneniaboloodôvodnenévlastnýmurčením
doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 16 dní. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene
znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, a to napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky

účelnevynaloženénáklady.Nákladyvovýške2.438,00Eurbolipoškodenýmvynaloženénutneaúčelne,
keďže po uvedenú dobu bol vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady
škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou
a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca
si uplatnil aj úroky z omeškania. Dňa 16.12.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So

zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 02.01.2020, nakoľko je povinný poskytnúť
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považoval postup žalovaného za nedôvodný nakoľko došlo k
neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok 1.750,00 Eur
spočíva v rozdiele sumy vo výške 2.438,00 Eur uvedenej vo faktúre č. 0422019 za prenájom náhradného
motorového vozidla a žalovaným poskytnutého plnenia vo výške 688,00 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel
vydaním platobného rozkazu spis. zn. 5Up/629/2020 zo dňa 04.06.2020 (č. l. 26).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a

považuje ho za nedôvodný. Podľa žalovaného žalobca neuvádza, o aké právne ustanovenia opiera
svoj nárok, nakoľko tento nevyplýva zo z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení ani z
Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného. Zároveň žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na § 524
OZ, pričom bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený
žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu.
Uvedeným postúpením, došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k
postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo

dôjsť na základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť
na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za
postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR

sp. zn. 4Obdo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený
bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodený uviedol, že mal od žalobcu
zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do
doručenia krycieho listu poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného

vozidla bol pre neho nevyhnutný avšak podľa žalovaného tento dôvod nebol bližšie špecifikovaný a
ani preukázaný, preto ho považoval za účelový. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno
v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Zároveň žalovaný mal za to,
že moment doručenia krycieho listu autoservisu je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis
nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného, resp.

podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne. Ďalej žalovaný namietal
uplatňovaný úrok z omeškania, pričom poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Z tohto dôvodu považoval uplatnené
nároky žalobcu za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný a neopodstatnený. Uviedol, že existenciu svojej
aktívnej leitimácie odvodzuje od § 524 Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca,
resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Mal za to, že je možné
postúpiť aj pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Poukázal na § 580 Občianskeho
zákonníka. Žalobca faktúrou č. 0422019 zo dňa 05.12.2019 uplatnil voči poškodenému za prenájom

náhradného vozidla podľa Zmluvy o prenájme motorového vozidla č. 55/2019 sumu vo výške 2.438,00
Eur. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za
poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného
postúpenia budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahomzmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie
pohľadávok. Poukázal na bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého sa zmluvné strany
dohodli,žeichvzájomnénárokynaúhraduodplatyzapostúpeniepohľadávkyanaúhradunájomnéhoza

náhradné motorové vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku
podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na uvedené konštatoval
splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie uplatneného nároku podľa §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP vo výške
žalovanej istiny v sume 1.750,00 Eur, predstavujúcej rozdiel sumy 2438,00 Eur a už poskytnutého

plnenia v sume 688,00 Eur. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017
zo dňa 17.01.2018. Zdôraznil, že nároky z povinného zmluvného poistenia, nárok na náhradu peňažnej
čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia
sa opiera o ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP. Svoj nárok právne odôvodnil aj § 427, §
420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona o PZP. Mal za to, že v
zmysle príslušných zákonných ustanovení je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. K nutnosti a

účelnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné
motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval
poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo. Nie je tak možné od poškodeného spravodlivo
požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva, a
aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla

uviedol, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.12.2019 iba uviedol, že bola priznaná
doba zapožičania náhradného vozidla 16 dní, pričom tento svoj postup nebol podložený nijakými
dôkazmi ani bližšou argumentáciou, preto považoval krátenie poistného zo strany žalovaného za
neoprávnenéasvojvoľné.Žalovanýsisvojvoľneurčildobutrvanianájmu,pričomžalobcazastávalnázor,
že takýto postup žalovaného nemožno akceptovať. Žalobca uviedol, že oprava vozidla je ukončená až

poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v prejednávanom prípade z titulu náhrady škody žalovaným.
Je bežnou praxou autoservisov vydať opravené vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp.
po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, preto je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej
úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti, vydaním krycieho listu. Podľa názoru žalobcu žalovaný
vôbec neberie do úvahy dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania

vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu
trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol
poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto vyzdvihol a náhradné vozidlo
vrátil hneď po tom, čo mu bolo vydané opravené motorové vozidlo. K poplatku za pristavenie a prevzatie
vozidla žalobca uviedol, že sa jedná o jednorazový poplatok, teda ide o náklad spojený s prenájmom

náhradného vozidla. Tento poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Krátenie poplatku nebolo zo strany
žalovaného podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok je
žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu. Ide o náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa
22.11.2017. Zotrval na nároku na úroky z omeškania. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti v zmysle ust.

§ 11 ods. 6 zákona o PZP. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené 16.12.2019, oznámené žalobcovi
19.12.2019. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné
plnenie s poukazom na § 11 ods. 6 písm. b/ zákon a o PZP. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti
je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

6. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 18.08.2020 vec Okresnému súdu Žilina ako súdu miestne
príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v
konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.10.2022, na ktorom vec prejednal a rozhodol vo veci samej,
a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť podaním
doručeným súdu dňa 12.10.2022 z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením
verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky, v zmysle ust. § 3 ods.

1 písm. a/ z. č. 62/2020 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 písm. p/ vyhlášky MS SR č. 24/2021, pričom žalovaný
súhlasil s vykonaní pojednávania v jeho neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní
zotrvala na doterajšej argumentácii v spore.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav:

9. Zmluvou o nájme č. 55/2019 zo dňa 11.10.2019 (č.l. 13) sa žalobca ako prenajímateľ a poškodený
ako nájomca dohodli na nájme motorového vozidla Hyundai i30, EČV: ZA 224 HS od 11.10.2019 do
05.12.2019 so zmluvným nájomným 43,00 Eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla
bol dohodnutý vo výške 30,00 Eur. Podľa protokolu o prenájme náhradného vozidla (č.l. 14) vyplýva,
že k odovzdaniu náhradného vozidla a jeho prevzatiu poškodeným došlo 11.10.2019 a následne dňa

05.12.2019 došlo k prevzatiu náhradného vozidla žalobcom späť, ktoré skutočnosti tak poškodený ako
aj žalobca potvrdili svojimi podpismi.

10. Žalobca vystavil poškodenému dňa 05.12.2019 faktúru č. 0422019 (č.l. 15) splatnú dňa 05.12.2019
na sumu 2.438,00 Eur za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 55/2019, za obdobie
od 11.10.2019 do 05.12.2019. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie

vozidla vo výške 30,00 Eur.

11. Poškodený ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 05.12.2019 (č.l. 16-17) za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 2.438,00
Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona o PZP. Postúpenie pohľadávok bolo podľa

bodu 4 zmluvy dojednané odplatne, pri výške odplaty 2.438,00 Eur zodpovedajúcej faktúre č. 0422019.
Podľa čl. 5 zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného
za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali, s dojednaním, že žalobca si bude pohľadávku
vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky
listom zo dňa 05.12.2019 (č.l. 18). Následne si žalobca u žalovaného listom zo dňa 05.12.2019 (č.l. 20)

uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.

12. Poškodený čestným prehlásením zo dňa 05.12.2019 (č.l. 19) vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté
náhradné motorové vozidlo Hyundai i30 od 11.10.2019 do 05.12.2019, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po
poistnej udalosti č. 956787730 zo dňa 09.10.2019 v autoservise, až do doručenia oznámenia krycieho

listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že nemal po dobu opravy vozidla k dispozícii žiadne iné vozidlo a
prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutý.

13. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.12.2019 (č.l. 22-23) žalovaný náklady na zapožičanie
náhradného vozidla priznal iba za 16 dní zapožičania náhradného vozidla a súčasne nepriznal poplatok

za pristavenie a prevzatie vozidla. Poistné plnenie krátil o sumu 1.720,00 Eur ako neprimerané náklady
na náhradné vozidlo- 40 dní ako aj o poplatok za pristavenie vozidla vo výške 30,00 Eur. Poistné plnenie
tak priznal žalobcovi vo výške 688,00 Eur, ktorú sumu žalobcovi uhradil dňa 18.12.2020 (č.l. 24).

14. Podľa potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservise zo dňa 04.09.2020 (č.l.

151) vystaveného autoservisom FINAL- CD premium,s r.o. so sídlom Dlhá 1148/95 E, Žilina, IČO: 50
846 825 bolo motorové vozidlo Volvo XC70, EČV: ZA 654 GR po poistnej udalosti č. 9567877330 zo
dňa 09.10.2019 prevzaté za účelom opravy dňa 11.10.2019 a po ukončení opravy a doručení krycieho
listu zo strany žalovaného bolo bezodkladne odovzdané dňa 05.12.2019.

15. Obchodná spoločnosť FINAL- CD premium,s r.o. vydala aj potvrdenie o bežnej obchodnej praxi
uplatňovanejpriopravepoškodenéhovozidlavprípadoch,kedynákladyzaopravupoškodenéhovozidla
uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody (č.l. 152), z ktorého vyplýva,
že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného vozidla servis vystaví faktúru, ktorú
automaticky zasiela príslušnej poisťovni. V prípade, ak je poisťovňa zmluvným partnerom servisu, ako

náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystaví poisťovňa a doručí autoservisu. Autoservis
vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne.

16. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), veriteľ môže svoju

pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.18. Podľa § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

20.Podľa§526ods.1OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

21.Podľa§526ods.2OZ,akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a

d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

24. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie

potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

25. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

26. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

28. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

29. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.30. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 09.10.2019 došlo v Žiline k dopravnej nehode,
pričom v dôsledku tejto nehody došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodeného,

ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku
uvedeného poškodený si od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jeho
vlastného vozidla. Na základe zmluvy o nájme č. 55/2019 zo dňa 11.10.2019 poškodený užíval vozidlo
Hyundai i30 EČV: ZA 224 HS v rozsahu 56 dní nájmu, a to v období od 11.10.2019 do 05.12.2019.
Nájom skončil dňa 05.12.2019. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č.
0422019 za prenájom vozidla v dĺžke 56 dní spolu s poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného

vozidla vo výške 30,00 Eur, sumu 2.438,00 Eur. Z Oznámenia o poistnom plnení od žalovaného zo dňa
19.12.2019 vyplýva, že žalovaný poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 688,00 Eur (z uplatnenej
sumy 2.438,00 Eur) s odôvodnením priznania poistného plnenia len za 16 zapožičania náhradného
vozidla. Z výpočtu výšky plnenia je zrejmé, že žalobcovi nepriznal ani poistné plnenie za poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla.

32. Spornou v konaní bola otázka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, doba trvania nájmu náhradného
vozidla, ako aj nárok na poplatok za pristavenie motorového vozidla a nárok na úroky z omeškania.

33. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o

danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
05.12.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej
pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to
odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu
postúpenia vo výške 2.438,00 Eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na

úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 05.12.2019. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva
predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 2.438,00 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0422019. Tým, že
si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému
ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne

zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči
poisťovni irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodený dostal
do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade
plnenia. Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej

pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd
dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho
zákonníka.

34. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná

legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j.
žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.

35. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostal do situácie že bol nútený si prenajať

náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou
poškodený užíval prenajaté vozidlo od 11.10.2019 do 05.12.2019, počas jeho opravy v autoservise. Po
odovzdaníopravenéhomotorovéhovozidladňa05.12.2019poškodenývrátilnáhradnévozidložalobcovi
a ukončil nájom náhradného vozidla. Až odovzdaním opraveného vozidla poškodenému pominie
faktické obmedzenie poškodeného dopravnou nehodou. Následne servis vystaví faktúru, spravidla

pred odovzdaní opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni za účelom vystavenia krycieho
listu. Až po obdržaní krycieho listu vozidlo vydá poškodenému. Žalobca podľa názoru súdu preukázal
ujmu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla po dobu,
po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohol užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhradanákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe
vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi
ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z.

vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je
aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s
nákladminapoužitiepoškodenejveci.Skutočnouškodoujeajmajetkováujmareprezentujúcamajetkové

hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v
peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.
Zaskutočnúškoduspočívajúcuvnákladochnaprenájomnáhradnéhovozidlasapovažujúnáklady,ktoré
boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti
vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo,

nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania
vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové
vozidlo.

36. Pokiaľ ide o dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, súd mal vykonaným

dokazovaním riadne preukázanú aj dobu prenájmu, pričom z listín, ako je Zmluva o nájme č. 55/2019,
Faktúra č. 0422019, či čestné prehlásenie poškodeného vyplýva dôvodnosť aj účelnosť dĺžky nájmu
náhradného vozidla. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo v prípade dopravnej nehody, kedy nie je
zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v servise, a teda poskytuje vozidlo do doby opravy vozidla.
Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného

motorového vozidla, t.j. od 11.10.2019 až do 05.12.2019, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca
uplatnil. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba
prenajatého vozidla poškodeným, keďže vozidlo mal poškodený nutne k dispozícii do 05.12.2019, kedy
mu bolo autoservisom odovzdané jeho opravené motorové vozidlo. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je
podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať

svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, a preto si musel prenajať vozidlo
až do vydania vlastného vozidla. Naopak krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným
podložené nijakými dôkazmi ani relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého sa dostal poškodený
(právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať
u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať od neho, aby v sieti opravovní zisťoval a

hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako
nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového
vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného
motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol
poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný.

37. Súd zároveň posúdil ako odôvodnený aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo
výške 30,00 Eur účtovaný prenajímateľom vozidla, nakoľko tento je opodstatneným nákladom, keď ide
o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Jedná sa o náklady, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť,
keby nedošlo ku škodovej udalosti. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu

v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že
poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala
v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej
veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené
za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím

vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom
je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...). Poškodený jednorazový poplatok nesporne
uhradil, a tak mu vznikla z titulu tejto úhrady (t.j. v súvislosti s dopravnou nehodou) škoda, ktorá je podľa
názoru súdu jednoznačne krytá poistným plnením.

38. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
688,00 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 1750,00 Eur uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 2.438,00 Eur - priznaná suma 688,00 Eur = žalovaná istina 1.750,00 Eur), a
toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhraduškody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka
je žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle

ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.

39. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho
súdu nie je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce
stanovisko. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v

celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo
poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj
úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6
citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje
poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č.

381/2001Z.z.vspojenís§517ods.2Občianskehozákonníka.Výklad,vrámciktoréhobynebolomožné
zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného
plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a
účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je
zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému

usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť
poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky
nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného
(a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 02.01.2020. Ukončenie

poistného šetrenia bolo dňa 16.12.2019, od nasledujúceho dňa, t.j. od 17.12.2019, začala žalovanému
plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa
01.01.2020. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí
lehoty na plnenie - od 02.01.2020, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z
omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s

ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a
toúrokyzomeškaniao5percentuálnychbodovvyššieakozákladnáúrokovásadzbaECBplatnák1.dňu
omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez
relevantných dôvodov priznal nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú
o 1.750,00 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného

odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim
dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd poukazuje v tomto smere
aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 7 Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

43.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.