Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 7, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/599/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122251174
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122251174.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A.. U. P., nar. XX. XX.
XXXX, trvalý pobyt J. XXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 848,55 eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr.
Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, IČO: 36
123 145, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 48Ek/599/2022 zo dňa 30. 09. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/599/2022 zo
dňa 30. 09. 2022 z a m i e t a.

II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konanie o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/599/2022 zo dňa 30. 09. 2022.

III. Súd návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02. 03. 2022 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 848,55 eur na podklade exekučného titulu - výkazu
nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 09. 2021, ktorý bol vydaný Všeobecnou zdravotnou

poisťovňou, a. s., a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14. 12. 2021. Poverením na vykonanie exekúcie
zo dňa 07. 03. 2022 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom
exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 215EX
XXX/XX.

2. Povinný sa prostredníctvom podaného návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom v

zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len
„Exekučný poriadok“) domáha zastavenia exekúcie, keďže NSS SR uznesením sp. zn. 7 Sžsk 133/2020
zo dňa 30. 09. 2021 vo vzťahu k správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.
XX Sa X/XXXX rozhodol o zrušení daného rozhodnutia v časti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh
povinného (žalobcu) na prerušenie konania. Z uvedeného dôvodu vníma povinný exekučný titul, resp.

každý exekučný titul od oprávneného za nezákonne vydaný. Povinný ďalej poukazuje na porušovanie
jeho základných ľudských práv. V závere svojho podania navrhuje, aby sa exekučný súd obrátil na ÚS
SR z dôvodu pozastavenia platnosti a neskôr určenia nesúladu zákona č. 580/2004 Z. z. s ústavnými
základnými právami a slobodami Listiny.

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/599/2022 zo dňa 30. 09. 2022 vyšší

súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, keď dospel k záveru, že podanie
povinného je v celom rozsahu nedôvodné a nespôsobilé pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinnýmpredložené rozhodnutie NSS SR nemá vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii žiadne právne účinky, pričom
ostatnú argumentáciu označil za irelevantnú, majúc na zreteli, že exekučný súd nie je oprávnený vo
vykonávacom konaní viesť revíziu toho konania, ktorý exekučný titul vydal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým,
že súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s jeho obranou vyplývajúcou z Listiny základných
práv a slobôd. Ďalej uviedol, že podrobnosti o porušení jeho práv sú vyjadrené v konaní vedenom pod
sp. zn. 28Sa/2/2020, ktoré nie je nateraz ukončené. Zároveň dodal, že v období od 26. 02. 2020 do

08. 07. 2021 bol zárobkovo činný, o čom predkladá 2x dohodu o pracovnej činnosti. Jadrom sťažnosti
povinného je aj poukaz na rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory, ktorá
podľa vyjadrenia povinného udelila jeho právnemu zástupcovi pokarhanie z dôvodu zmeškania lehoty
na podanie ústavnej sťažnosti. Taktiež uviedol, že súd sa v napadnutom uznesení odmietol zaoberať
jeho ľudskými právami či iniciovať konanie pred Ústavným súdom vo vzťahu k zákonu č. 580/2004 Z. z.

5. Oprávnený sa k povinným podanej sťažnosti nevyjadril. Poverený súdny exekútor sa k povinným
podanej sťažnosti rovnako nevyjadril.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

14. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na

základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

15. Podstatou sťažnosti povinného je primárne vyjadrenie, podľa ktorého sa súd konajúci vyšším
súdnym úradníkom odmietol zaoberať ľudskými právami povinného, ktoré sú podľa názoru povinného

jednotlivými zložkami všeobecného súdnictva Slovenskej republiky kontinuálne ignorované. Rovnako
dodal, že súd sa nezaoberal náležite s jeho požiadavkou iniciovať konanie o súlade zákona č. 580/2004
Z. z. s ústavou SR. V kontexte týchto okolností súd uvádza, že povinný k podanému návrhu na
zastavenie exekúcie priložil uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa sp.zn. 7 Sžsk 133/2020 zo dňa 30. 09. 2021, z obsahu ktorého vyplýva, že konajúci súd zrušil svojim
rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXSa/X/XXXX-XX zo dňa 10. 06. 2020, ktorým
bol zamietnutý návrh žalobcu (povinného) na prerušenie konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia

vyplýva, že konajúci súd pristúpil k zrušeniu kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia z dôvodu,
že návrh na prerušenie konania bol rozhodnutý bez toho, aby bolo súbežne vydané aj rozhodnutie vo
veci samej. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že argumentácia povinného je vzhľadom na uvedené
rozhodnutie komplexne nulitná, keď predmetné rozhodnutie rieši otázku procesného postupu Krajského
súdu v Trenčíne vo vzťahu k prerušeniu konania vedeného na základe podanej správnej žaloby zo strany

povinného. Toto rozhodnutie nemá žiadne účinky na prebiehajúce exekučné konanie. Rovnako je bez
právneho významu aj rozhodnutie disciplinárneho senátu SAK o uznaní za vinného osobu označenú
v tomto rozhodnutí, keď dlh povinného voči oprávnenému tým nie je dotknutý. Pokiaľ ide o námietky
povinného týkajúce sa výkonu jeho zamestnania v ním označenom období, súd odkazuje na napadnuté
uznesenie, v ktorom vyšší súdny úradník zrozumiteľne, zreteľne a jednoznačne vymedzil kompetenčný
rámec exekučného súdu vo vykonávacom konaní.

16. V nadväznosti na možné porušovanie ľudských práv povinného, na ktoré povinný poukazuje súd
uvádza, že povinný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie jeho práv. V zásade sa
jedná o opakujúce sa tvrdenia zo strany povinného, ktoré nie sú ničím preukázané ani podložené.
Ak povinný zastáva názor, že nárok oprávneného je nedôvodný, má priestor na to, aby v súlade s

príslušnými právnymi predpismi preukázal spornosť (či nulitu) tohto nároku. Nemožno však priznať
právnu ochranu zo strany súdu takému účastníkovi konania, ktorý vo svojej podstate považuje
nárok oprávneného za nedôvodný len na základe ním predložených tvrdení, ktoré pozostávajú len z
poukazovania na porušovanie základných ľudských práv. Inými slovami, z pohľadu komplexnej revízie
argumentácie povinného nie je možné nájsť žiaden dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom vyjadroval

spornosťnárokuoprávnenéhovintenciáchustanovenia§61kods.1Exekučnéhoporiadku.Súdzároveň
dopĺňa, že povinný mal priestor na to, aby sa proti exekučnému titulu riadne a včas bránil, a to formou
podanéhoopravnéhoprostriedku-námietok.Márnymuplynutímtejtolehotysarozhodnutie,napodklade
ktorého je predmetné exekučné konanie vedené, stalo spôsobilým prvkom pre výkon exekúcie, pričom
v exekučnom konaní je súd (exekučný súd) limitovaný tým, že k zastaveniu exekúcie môže dôjsť len

na základe taxatívne vymedzených dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku. Z pohľadu predmetného exekučného konania však neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré
by mohli potencionálne viesť k čo i len čiastočnému zastaveniu exekúcie, keď povinný nepreukázal
zánik nároku po vydaní exekučného titulu, taktiež ani jeho zrušenie, či iné okolnosti, ktoré by bránili
jeho vymáhateľnosti. Samotná úvaha povinného o porušovaní jeho základných ľudských práv a slobôd

však nie je kompatibilná s možným zastavením exekúcie z dôvodu, že sú tu iné okolnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, keď povinný svoju argumentáciu stavia len na svojom subjektívne
pohľade a nespokojnosti poskytnúť plnenie na základe vykonateľného exekučného titulu.

17. Súd zároveň uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného

súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (pozri napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. 03. 2005).

18. Z uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku
sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/599/2022 zo dňa 30.
09. 2022 zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade
vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom osobou povinnou načrtnutá argumentácia

nemá za následok existencie tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku
exekučného titulu či inak bránili jeho vymáhateľnosti.

19. Súd na okraj dodáva, že v prejednávanej veci oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, ktorý nebol zrušený, ani inak zmenený, v dôsledku čoho tak exekučný súd nemôže

bezrelevantnéhoprávnehodôvoduoprávnenémuodoprieťprávodomáhaťsasúdnejochranyprivýkone
priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného či toto právo bude aj realizovať. Oprávnený si v
exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,
ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Súd pre úplnosť zároveň dopĺňa, že ak byale do budúcna došlo k zrušeniu exekučného titulu, povinnému nič nebráni, aby následne znova podal
návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

20. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinnom
podanej sťažnosti neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu (zároveň zo spisu nevyplýva, že by
povinnému v rámci konania o sťažnosti vznikli trovy).

21. Súd k návrhu povinného na prerušenie konania z dôvodu, že zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení nie je v súlade s Listinou základných práv a slobôd (teda že sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov) uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie síce
žiadal o prerušenie konania, no zároveň sám uviedol, že „nebude podrobne rozoberať argumenty,
na základe ktorých je zákon č. 580/2004 Z. z. v nesúlade s Listinou, lebo to je predmetom jeho

žaloby“ (pravdepodobne rozumej žaloba sp. zn. 28Sa/2/2020-56). Povinný ďalej argumentoval konaním
oprávneného, ktorý podľa neho porušuje jeho prirodzené ľudské práva Listiny čl. 9, čl. 26 ods. 3, č.
31, č. 1, čl. 3 a čl. 4, pričom má k tomu dochádzať tým, že postupuje podľa zákona č. 580/2004, ktorý
uzákoňuje povinnosť odvádzať neprimeranú osobitnú daň bez ohľadu na reálny príjem.

22. Súd z povinným prednesenej argumentácie (tak v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v
sťažnosti) bez presnej špecifikácie ustanovení zákona č. 580/2004 Z.z., ktorých sa má nesúlad týkať
a pozostávajúcej z opísania sociálnych pomerov povinného (a konštatovaní povinného o porušení jeho
práv) nedospel k záveru o neústavnosti dotknutého právneho predpisu, čím neboli splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov. Je pritom výlučne na posúdení súdu, či pri prejednaní

sporu dospeje k záveru o nesúladnosti právneho predpisu. Podnet povinného teda súd vyhodnotil ako
nedôvodný a návrh povinného na prerušenie konania zamietol. Zároveň súd uvádza, že ustanovenie §
162ods.1písm.b)CSP(vspojenís§61hods.1 písm.i)Exekučnéhoporiadku)dávasúduibamožnosť,
avšak neukladá mu povinnosť taký návrh na začatie konania Ústavného súdu Slovenskej republiky
podať. Súd na okraj dopĺňa, že z povinným priloženého Uznesenia NSS SR sp. zn. XSžsk 133/2020

zo dňa 30. 09. 2021 vyplýva, že takýmto podnetom povinného sa zaoberal Krajský súd v Trenčíne (a
to v konaní, kde ako uviedol povinný, mal tento podrobne rozobrať argumenty na základe ktorých je
zákon č. 580/2004 Z. z. v nesúlade s Listinou) a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky predmetným
uznesením zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXSa/X/XXXX-XX vo výroku o zamietnutí
návrhužalobcunaprerušeniekonaniaauviedol,žesprávnysúdbudetedaďalejkonaťosprávnejžalobe

žalobcu (povinného) a pokiaľ po prejednaní nezistí, že sú tu dôvody na prerušenie konania o podanie
návrhu ústavného súdu, rozhodne o zamietnutí návrhu žalobcu v rozhodnutí (rozsudku) vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).