Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221010966
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221010966.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a
členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného T. F. pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b)Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 4T/118/2021 zo dňa 07.07.2022 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2022 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného T. F. vinným zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

hoci sa dňa 05.06.2021 krádežou tovaru dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č.
372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý bol právoplatne postihnutý blokovou
pokutou Pohotovostnej motorizovanej jednoty, odboru poriadkovej polície, Krajského riaditeľstva PZ v
Bratislave číslo A2200080675 zo dňa 05.06.2021, a napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/15/20 zo dňa 27.02.2020, právoplatným dňa 20.03.2020, uznaný
za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do

dňa 31.07.2019 a následne tiež trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/160/2021
zo dňa 18.06.2021, právoplatným dňa 18.06.2021, uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
- dňa 19.07.2021 v čase okolo 06:00 hodiny v Bratislave na Šamorínskej ulici
XX po tom vstúpil na pozemok nezamknutého dvora rodinného domu, odcudzil tam nachádzajúci sa
pánsky crossový bicykel značky KELLYS CLIF 90 28” model 2020 čierno-červenej farby s veľkosťou

rámu M spolu s príslušenstvom v hodnote 410 eur, a to tým spôsobom, že bicykel vyniesol v rukách
na ulicu, nasadol naň a opustil miesto činu, pričom následne tento bicykel predal mužovi neznámej
totožnosti, čím poškodenému A. A. spôsobil škodu vo výške 410,-€.

Za to mu bol podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38
ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov,

pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd prvého stupňa zrušil
výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 0T/17/2022 zo dňa 16.02.2022
a nadväzujúce rozhodnutia, ktoré zrušením stratili podklad. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku obžalovaného zaviazal nahradiť škodu poškodenému A. A. vo výške 410,-€ a podľa § 288
ods. 2 Trestného poriadku poškodeného A. A. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný

proces.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.08.2022 tým, že mu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a
výmere trestu uložil trest neprimerane prísny. Účel trestu by v jeho prípade splnil aj trest odňatia slobody

kratšieho trvania, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o treste a
uložil mu trest odňatia slobody v primeranej nižšej výmere.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručované.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil
vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany.

Obžalovaný dňa 02.11.2022 doručil krajskému súdu písomnú žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia

v jeho neprítomnosti. Odvolací súd nezistil žiadne zákonné prekážky postupu podľa § 293 ods. 5, ods.
7 Trestného poriadku, a preto vykonal verejné zasadnutie na základe žiadosti obžalovaného v jeho
neprítomnosti, ale za stálej prítomnosti jeho obhajcu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca obžalovaného pridržal v celom rozsahu podaného

odvolania, žiadne nové skutočnosti na doplnenie odvolania nepredložil.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Nakoľko u obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti, uložený trest považuje za primeraný a
zákonný.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom

zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 03.12.2021 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na obvineného T. F. pre prečin krádeže §
212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom základe.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.05.2022 obžalovaný T. F. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.

1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu
priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody.

Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania krádeže § 212 ods.
1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedom v obžalobe. K
uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa
§ 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto
časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný mal v čase konania
hlavného pojednávania 10 záznamov v registri trestov, prevažne pre trestné činy krádeže a marenia
výkonu úradného rozhodnutia. Desiate odsúdenie bolo trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
I sp.zn. 0T/17/2022 dňa 16.02.2022, právoplatným toho istého dňa, ktorým bol uznaný vinným zo

spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd síce zistil pochybenie vo výroku o treste napadnutého rozsudku v časti ukladania
súhrnného trestu, avšak nakoľko súd prvého stupňa pochybil v prospech obžalovaného, odvolací súd
v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku nemohol bez odvolania prokurátora nedostatok napraviť.

Súd prvého stupňa nesprávne ukladal obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu Okresným
súdom Bratislava I sp.zn. 0T/17/2022 zo dňa 16.02.2022, pretože trestný čin spáchaný dňa 19.07.2021,
pre ktorý je obžalovaný v tomto konaní stíhaný, nie je v súbehu s trestným činom, ktorý obžalovaný
spáchal dňa 14.02.2022, a za ktorý už bol obžalovaný právoplatne odsúdený uvedeným trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava I. Okresný súd zrejme opomenul, že viac trestných činov je v

súbehu len vtedy, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa,
odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký trestný čin (R8/1974), pričom trestný rozkaz
má povahu odsudzujúceho rozsudku a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením
trestného rozkazu obvinenému. Súbeh prejednávaného skutku spáchaného dňa 19.07.2021 s trestným
činom spáchaným dňa 14.02.2022, bol z časového hľadiska prerušený doručením trestného rozkazu

sp.zn. 4T/118/2021 dňa 10.01.2022. Keďže skutok zo dňa 14.02.2022 sa stal až po doručení trestného
rozkazu sp. zn. 4T/118/2021, ktorý má účinky vyhlásenia rozsudku, nemôže byť v súbehu s trestným
činom spáchaným pred doručením tohto trestného rozkazu, ale jedná sa o všeobecnú recidívu, ktorú
treba postihovať samostatným trestnom. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd nemal dostatok
kompetencie na korekciu, pretože nemohol zhoršiť postavenie obžalovaného, a teda v ďalších úvahách

vychádzal z právnych záverov prijatých súdom prvého stupňa pri výroku o treste, hoci neboli správne.

Ak teda súd prvého stupňa uložil obžalovanému súhrnný trest, postupoval v súlade s § 42 ods. 1 a §
41 Trestného zákona, keď použil najprísnejšiu trestnú sadzbu pre zbiehajúce sa trestné činy, ktorým je
ustanovenie § 212 ods. 2 Trestného zákona.

Súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
pričom zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v priznaní k
trestnej činnosti a oľutovaní jej spáchania a priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písm. h), nakoľko
postihoval obžalovaného za dva prečiny (prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2
písm. b) Trestného zákona) a § 37 písm. m) Trestného zákona, ktorá vyplýva z početných odsúdení
obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť pred spáchaním v súčasnosti postihovaných trestných
činov. V zmysle uvedeného nastala u obžalovaného prevaha počtu priťažujúcich okolností nad počtom
poľahčujúcich okolností v pomere 2:1, a v súlade s § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil spodnú hranicu

trestnej sadzby o jednu tretinu.

Priúvaháchodruhutrestuajodvolacísúddospelkzáveru,žeosobaobžalovaného,ktorýjevšeobecným
i špeciálnym recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody,
a to nielen so zreteľom na široký diapazón jeho predchádzajúcich odsúdení a opakovaný výkon

nepodmienečných trestov bez zjavného výchovného efektu, ale aj preto, že súhrnný trest nesmie byť
v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, pričom sa
u obžalovaného jednalo o trest nepodmienečný. Uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia
slobodynemôžesmerovaťknaplneniuzákonnéhoúčelutrestu,najmäjehoochrannejamorálnejfunkcie.

Súd prvého stupňa zákonným spôsobom zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 212 ods.
2 Trestného zákona zo 6 mesiacov až 3 roky na 16 mesiacov až 3 roky, a uložil obžalovanému súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Odvolací
súdpovažujetrestodňatiaslobodyvtejtovýmere,zamiernyaniecelkomzohľadňujúcimožnostinápravyobžalovaného, pre nedostatok odvolania prokurátora však nebolo možné pred odvolacím súdom tento
sprísňovať, pretože odvolanie podal len obžalovaný (zákaz reformationis in peius). Uložený trest sa však
nevymyká z medzí zákona.

Zákonu zodpovedá výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Výrok o náhrade škody nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací súd v súlade s obmedzeným
revíznym princípom nepreskúmaval.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov
rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného T.E. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.