Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Bomborová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/3059/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122466118
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122466118.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka,
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinnému: C.
K., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX V. A., o vymoženie 265,55 eur s príslušenstvom, o návrhu
na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,
vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 35Ek/3059/2022 zo dňa 01.12.2022, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.11.2022, domáhal od
povinného vymoženia 265,55 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica,
sp.zn.N3179/2005,NZ30716/2005,NCRLs30289/2005,napísanánotáromJUDr.OndrejomĎuriačom
dňa 03.07.2005 (ďalej len „exekučný titul“).
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 01.12.2022 rozhodnutie, ktorým návrh na vykonanie exekúcie zamietol
a trovy exekučného konania oprávnenému nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §
45 ods. 2 písm. c/, ods. 3, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. h/ a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 22 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„Občianskyzákonník“).Uviedol,žeexekučnýsúdjenielenoprávnený,aleajpovinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti
s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre
ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Ak oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný
súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (R 58/1997). Ak neexistuje
notárskazápisnica,ktorájespôsobilábyťexekučnýmtitulombuďzhľadiskaformálnehoalebozhľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (pozri I. ÚS
151/2011 a I. ÚS 155/2011).
3/ Podaným návrhom sa oprávnený domáhal vymoženia peňažného nároku na podklade notárskej
zápisnice. V notárskej zápisnici povinný, v zastúpení právneho zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, uznal
dlh v plnom rozsahu čo do základu, aj do výšky voči oprávnenému v celkovej výške 21 883 Sk
(konverzný kurz 1 eur = 30,126 Sk, t. j. 726,38 eur), z toho úver a poplatok predstavujú sumu vo
výške 18 000 Sk (t. j. 597,49 eur), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške
0,25 % denne od 25.04.2005 do zaplatenia. Skutkovým a právnym základom na spísanie notárskej
zápisnice bola Zmluva o úvere č. 1620145 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 08.03.2005,
ktorou bol povinnému poskytnutý úver vo výške 10 000 Sk (t. j. 165,97 eur) podľa § 497 a nasl. Zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ObZ“). Včasti s označením ako „Splnomocnenie“ povinný ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia podľa t. č. § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa t. č. §
41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok povinného, do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej
zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu povinného a jej príslušenstva.
4/ Splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo dané na vopred pripravenom formulárovom tlačive,
o čom svedčí predtlačené meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, teda je očividné, že už pri
koncipovaní predtlače predmetnej zmluvy bol tento právny zástupca v kontakte s oprávneným a mal
hájiť záujmy práve oprávneného pri vymáhaní prípadných dlhov. Preto je zrejmé, že povinný v čase
uzatvárania zmluvy nemal možnosť slobodnej voľby či už tohto alebo iného zástupcu. Slobodná voľba
povinného pri výbere advokáta zastupujúceho záujmy povinného bola vylúčená, lebo advokáta, ktorý
bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným),
akoajprispísanínotárskejzápisniceapriudelenísúhlasusjejvykonateľnosťou(§41ods.2Exekučného
poriadku) vybral vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej
dlžníkovi na podpis. Samotná zmluva v časti splnomocnenie obsahuje zakotvenie súhlasu s výkonom
exekúcienaformulovanútýmspôsobom,žepovinnýnemalmožnosťtútoskutočnosťzmeniťaniovplyvniť
a podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej
zmluvy a svojho záväzku. Celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca bol v štandardnej
úverovej zmluve formulárovo predtlačený.
5/ Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník
uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Z ustanovenia § 323
ObZ vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku
a na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania
záväzku je vyvrátiteľná právna domnienka, že záväzok v čase uznania existoval. Uznať záväzok je
právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal
práva,ktorémôževzniknúťvbudúcnosti.Takátodohodajeneplatnápodľa§39Občianskehozákonníka.
Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a
nemožno ním disponovať. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani
nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra uznať dlh. Zástupca povinného tiež určil lehotu, dokedy má
byť dlh zaplatený zjavne bez splnomocnenia povinným.
6/ Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže
každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna
neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu
zakladá bezdôvodné obohatenie. Vychádzajúc z exekučného titulu v rozsahu daného splnomocnenia
v konaní pred notárom uvedený právny zástupca, resp. substitučne splnomocnený zástupca tak uznal
záväzok, ktorého výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať či vôbec v budúcnosti
vznikne, v mene povinného, ako aj vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene
povinného. Splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy, a ktorého účelom bolo uznanie dlhu, kvalifikoval
vyšší súdny úradník ako neurčité, koncipované široko, všeobecne a aj v rozpore s ustanovením §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so záujmami
zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie odporuje zákonu a dobrým mravom v
zmysle§39Občianskehozákonníka,apretozuvedenéhodôvoduvyhodnotilpredmetnésplnomocnenie
na spísanie notárskej zápisnice ako absolútne neplatný právny úkon.
7/ V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je zakotvená v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku, (resp. v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v čase spísanie notárskej zápisnice),
podľa ktorého obligatórnymi náležitosťami notárskej zápisnice, ktorá obsahuje právny záväzok, je
vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Všetky tieto náležitosti notárskej zápisnice
musia byť simultánne splnené, aby bolo možné považovať notársku zápisnicu za tak formálne akoaj materiálne vykonateľnú. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, keďže až tento prejav vôle povinnej osoby
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej
obsahu. Tento súhlas udeľuje buď priamo dlžník, ktorý sa osobne zúčastnil právneho úkonu spísania
notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (dlžníka).
V prípade ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek
skutočnosti, že nedisponuje oprávneným konať, nemožno vyslovenie takéhoto súhlasu považovať za
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
8/ Na základe uvedeného vyšší súdny úradník konštatoval, že v danom prípade z dôvodu absolútnej
neplatnosti splnomocnenia, ktoré je obsiahnuté v zmluve, právny zástupca Mgr. Tomáš Kušnír, nemohol
v mene povinného právne relevantným spôsobom v čase spísania notárskej zápisnice udeliť súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a preto súhlas uvedeného právneho zástupcu obsiahnutý
v notárskej zápisnici sa považuje taktiež za absolútne neplatný právny úkon. Ak teda z neplatne
udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného,
ani predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorej by
oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekučného konania domáhať.
Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 8 ECdo
25/2014, 8 CoE 12/2014, 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo
168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 CoE 41/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2
ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013,
5 ECdo 100/2013, 8 ECdo 201/2014, 8 CoE 114/2014, 8 ECdo 203/2014, 8 CoE 115/2014, 7 ECdo
146/2013, 7 ECdo 152/2013, 7 ECdo 32/2013, 3 Co 44/2013, 3 ECdo 76/2013, 3 Cdo 34/2013, a
pod.. Z dôvodu absencie platného súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice predloženú
notársku zápisnicu, na podklade ktorej oprávnený navrhol vykonať exekúciu nemožno považovať za
spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto na jej podklade
nemožnovykonaťexekúciu.Keďževyššísúdnyúradníkprirozhodovaníonávrhunavykonanieexekúcie
zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, v celom rozsahu
podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
9/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť oprávneného. Nesúhlasil
s tvrdením súdu o „vadnosti“ udeleného splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice. V danom
prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. 31 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Z ustanovenia § 24
Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa
výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to
dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. ust.
§ 25 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať
iným advokátom, prípadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému. Povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak
neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba
rozšírilmožnosťuznaniazáväzkuzajehoosobuajnaosobusplnomocniteľa,vdanomprípadeadvokáta.
Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok
zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ
pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy.
Zároveň nesúhlasil s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani
jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol
na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Formulácia uvedená v plnomocenstve „.... uznal
môj záväzok z úveru vyššie uvedeného...“ (v úverovej zmluve) je určitá. V zmysle platných právnych
predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku presným číselným
vyjadrením.
10/ Oprávnený mal za to, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku
zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi
účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Inými slovami, zákon účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ichvec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a
záväznérozhodnutiesúd.Akbymalexekučnýsúdvykonaťtakétopreskúmanievecivrámciexekučného
konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec
preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Plnomocenstvo udelené Mgr.
Tomášovi Kušnírovi považoval za platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny
úkon. Udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v
zmysleust.§34anasl.Občianskehozákonníka.PlnomocenstvonazastupovaniebolosúčasťouZmluvy
a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, aby
v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v Zmluve. Okresný súd Bratislava IV neplatnosť
plnomocenstva odôvodnil odkazom na ust. § 22 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého „zastupovať
iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného.“ Oprávnený má za to, že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír konal
v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve,
nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva,
t. j. „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z
úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia...“ Povinný predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Oprávnený má za to, že
konanie Mgr. Tomáša Kušníra (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
so záujmami zastúpeného (Povinného). Vzhľadom na to, že záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo
Zmluvy má povahu absolútneho obchodu aj uznanie záväzku sa riadi ust. § 323 Obchodného zákonníka.
K uznaniu záväzku došlo v čase keď dlh vyplývajúci zo Zmluvy nebol premlčaný. Ak by k uznaniu
záväzku nedošlo, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka oprávneného zvýšila ešte
viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír konal v záujme dlžníka (povinného),
pretože uznaním záväzku sa nezaplatený dlh (povinný neuhradil ani jedinú splátku) ďalej nenavyšoval.
Oprávnený uzavieral Zmluvu v dobrej viere, že povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy
plniť a z tohto dôvod mu aj poskytol úver. Podobne konanie Mgr. Tomáša Kušníra, ktorým uznal
záväzok Povinného nie je v rozpore s dobrými mravmi a bez právneho dôvodu. Naopak v rozpore
s dobrými mravmi by bolo konanie splnomocnenca, ktorý by uznal záväzok premlčaný a pohľadávku
mnohonásobne prevyšujúcu sumu poskytnutého úveru. Konanie Povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie
výziev oprávneného a neplnenie záväzkov považuje Oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku.
11/ Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa (zmluva sa riadi ust.
§ 497 a nasl. ObZ), a preto sa na udelenie plnomocenstva nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa, konkrétne ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nie je možné udelenie
plnomocenstva považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený v tejto súvislosti poukazuje
aj na jednu zo zásad záväzkového práva, ktorou je zásada „favor contractus“ - teória zachovania
platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka
zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo dohody o plnomocenstve,
pričomdohodaoplnomocenstvejedvojstrannýprávnyúkonmedzisplnomocnencomasplnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a o jeho rozsahu. Oprávnený má za to, že dohoda o plnomocenstve
je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú.
Právne úkony je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle toho, kto
právny úkon urobil. Právny úkon (plnomocenstvo) nemôže byť neplatné, ak je jeho význam nepochybný.
Z plnomocenstva bolo zrejmé kto ho udeľuje a akého konania sa týka, bolo určité a zrozumiteľné.
Plnomocenstvo bolo riadne podpísané navrhovateľom aj zvoleným zástupcom. Na existenciu právneho
úkonu nestačí existencia akejkoľvek vôle, ale musí sa jednať o vôľu, ktorá spĺňa náležitosti predpísané
právnym poriadkom. Občianske právo požaduje od právne relevantnej vôle, že musí byť skutočne
daná (t.j. musí objektívne existovať), musí byť slobodná, vážna, nemôže vzniknúť v dôsledku omylu
alebo tiesne. Oprávnený má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o absencii niektorej z
náležitostí vôle. Nedostatok vôle si nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej zmluvnej strany.
Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v
tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo
obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal a nakoľko vystupoval
ako podnikateľ (s určitou znalosťou veci a profesionálne) oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a
povinnému úver poskytol. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok
vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by
aj existovala, tak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkýmúkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu
vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ V dôsledku uvedeného
nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane povinného, ktorý bol pri uzavieraní Zmluvy
dobre informovaný o následkoch udeleného plnomocenstva avšak bol ľahostajný. Uvedenému konaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti Zmlúv. Oprávnený má za to, že súd
v danom prípade ani nebol oprávnený ex offo skúmať platnosť dojednaného plnomocenstva, skúmať či
boli splnené náležitosti vôle a iné, pretože Povinný nemá postavenie spotrebiteľa a navyše bol to práve
povinný koho konanie (ignorácia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi.
12/ Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako
celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom) je v rozpore s právnymi
predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta
sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany
oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd v zmysle § 250 ods. 2 CSP uznesenie Okresného Banská
Bystrica, sp. zn. 35Ek/3059/2022 zo dňa 01.12.2022, zrušil.
13/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
14/Podľa§200ExekučnéhoporiadkunaexekučnékonaniesapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16/ Podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná
osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.
17/ Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.
18/ Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
19/ Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
20/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas a nie
je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné
vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,
nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju
nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za
porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto sudca v sťažnostnom konaní už len na podporu správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa nižšie uvedené.
22/ Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie
podaný v zmysle § 9 ZoUNEK, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom, JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 7814/12. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného
návrhu na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ustanovenia § 53
Exekučného poriadku a pri tejto činnosti súdu je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh
na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným
návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného
poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie
exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi), pretože i v zmysle konštantnej
judikatúry je súd povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul.
Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II.
ÚS 165/2011). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v
zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013,
sp. zn. 4M Cdo 8/2012). Samotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na
vykonanie exekúcie automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie, len preto, že sa už exekúcia
raz viedla, čo je vyjadrené v ustanovení § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie,
upovedomí o tom exekútora, ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne
zruší všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii). Vzhľadom na
uvedené, bol potom postup vyššieho súdneho úradníka, ktorým skúmal návrh na vykonanie exekúcie a
jeho prílohy, vrátane predloženej notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu, správny.
23/ V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 3 písm. h/ Exekučného poriadku exekučný
súd povinný skúmať, či notárska zápisnica obsahuje zákonné náležitosti a či záväzok v nej obsiahnutý
nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane
situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením,
že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo
ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje
Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017 z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s
dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný
súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery
dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyšší súdny úradník tak
bez toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného poriadku, musel preskúmať platnosť dohody o udelení
plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír, bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich
urobil v mene povinného. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením oprávneného, že v uvedenej veci došlo k
preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený Exekučným poriadkom. Rovnako nemala námietka
oprávneného o tom, že povinný nemá postavenie spotrebiteľa, opodstatnenie. Jednak právne posúdenie
vyššieho súdneho úradníka nevychádzalo z premisy, ktorá predpokladá spotrebiteľský charakter vzťahu
medzi oprávneným a povinným a jednak Exekučný poriadok umožňuje prieskum akejkoľvek notárskej
zápisnice bez ohľadu na to či táto notárska zápisnica zachytáva právne úkony zo spotrebiteľského alebo
nespotrebiteľského právneho vzťahu.
24/ Exekučným titulom v posudzovanej veci mala byť notárska zápisnica N 3179/2005, NZ 30716/2005,
NCRls 30289/2005 spísaná dňa 03.07.2005 notárom, JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Notárskeho
úraduvPartizánskom,GenerálaSvobodu1069/4,nazákladektorejsaoprávnenýdomáhaodpovinného
(ako dlžníka) vymoženia pohľadávky vo výške 265,55 eur s prísl.. Z jej obsahu vyplývalo, že medzi
oprávneným (ako veriteľom) a povinným (ako dlžníkom) bola dňa 08.03.2005 uzavretá Zmluva o úvere,
na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 10 000 Sk (331,94 Eur). Za povinného konal
a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, na základe plnej moci, ktorá je prílohou - súčasťounotárskej zápisnice. Za povinného vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému vo výške 21 883,- Sk, z
toho úver a poplatok predstavujú sumu 18 000,- Sk (t.j. 597,49 Eur), pričom táto suma sa mala úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 25.04.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh uznal v
plnom rozsahu čo do základu aj do výšky. Zároveň sa v mene dlžníka zaviazal vrátiť do 01.08.2005
uvedený dlh oprávnenému. Notárska zápisnica obsahuje aj súhlas dlžníka s jej vykonateľnosťou podľa
§ 41 ods. 2 písm. Exekučného poriadku (v znení platnom v čase jej spísania) pre prípad neuhradenia
vyššie uvedeného dlhu.
25/ V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sudca v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom
vyššieho súdneho úradníka, že notárska zápisnica je materiálne nevykonateľným exekučným titulom,
nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako exekučný titul kladú, a to z
dôvodu absolútne neplatného plnomocenstva udeleného povinným, na základe ktorého zástupca v
notárskej zápisnici uznal záväzok a udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktoré úkony
sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Tieto právne úkony svojim účelom odporovali zákonu, a
preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou
oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore
so záujmami zastúpeného - povinného, súd zdôrazňuje, že § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,
o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno
opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou
sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne
prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.
Vzhľadom aj na uvedené nemožno považovať za súladné so záujmami klienta - povinného uznať
pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej doby, či vysloviť
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom bez toho, aby
bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sudca dospel k záveru, že
tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného. V neprospech argumentácie
oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby
výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola
osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom
- povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude
presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného
advokáta v rozpore so záujmami povinného. Súčasne je súdu z rozhodovacej praxe známe, že v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere či spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch
spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti. Toto zistenie súd podporuje poukazom
na Verejné napomenutie zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na čl. 56, ktorým bol
disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 56
ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v § 18
ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností
vzhliadnuť rozpor nielen s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor
s dobrými mravmi a so záujmami klienta - povinného, ktorého zástupcom v zmysle § 31 Občianskeho
zákonníka mal byť Mgr. Tomáš Kušnír. V nadväznosti na uvedené je pre právne posúdenie veci
irelevantný poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho
a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
26/ Za právne významný v prejednávanej veci treba tiež považovať rozsah splnomocnencovho
oprávnenia v udelenom plnomocenstve podľa § 31 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Uznanie
záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého
záväzku v čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok,
ktorého výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa
výška poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr.
trovy právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté
tiež v texte splnomocnenia („Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej
zápisnice /notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone, a iné/“). Z plnej
moci tak nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu
má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udelenéhosplnomocnenia. Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať,
ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle kogentného
ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase
uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody
o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej
zástupcovivyplývajú,nemoholpovinnýplatneudeliťplnomocenstvoadvokátoviMgr.TomášoviKušnírovi
na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ako uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení. Neplatnosť právneho úkonu
uvedená v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Je preto bez
akéhokoľvek významu, že povinný mohol udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka
odvolať alebo mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej obsahom bolo sporné plnomocenstvo,
pokiaľ už uvedený úkon bol odpočiatku neplatný, a teda nemohol spôsobiť žiadne právne následky.
27/ Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie
povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Čas plnenia podľa § 45 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku je presné a určité určenie doby, do ktorej sa povinná osoba zaviazala predmet plnenia
poskytnúť oprávnenej osobe, tým sa súčasne vymedzuje doba, po ktorej márnom uplynutí môže
oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie, pretože notárska zápisnica obsahujúca súhlas
s jej vykonateľnosťou sa stáva vykonateľnou uplynutím doby plnenia. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. Práve
súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho úkonu
povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva
exekučnýtitul,ktorémuzákonpriznávarovnaképrávneúčinky,aképriznávavykonateľnémurozhodnutiu
súdu. Pretože notársku zápisnicu spísal dňa 03.07.2005 splnomocnený zástupca Mgr. Tomáš Kušnír v
mene povinného a uviedol v nej, že povinný splatí dlh v lehote do 01.08.2005 k rukám oprávnenej osoby,
bol povinný zaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť,
pretože nebolo v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom
sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia dozvedel.
28/ K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sudca poukazuje
na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a to na strane jednej §
53 ods. 3 písm. h) v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a na strane druhej § 22 a § 39
Občianskeho zákonníka so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným
titulom. Sťažnosťou napadnuté uznesenie vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít,
ktorá je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou
stabilnou. Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášovi
Kušnírovi v rámci zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi
autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený,
ktorý bol účastníkom mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v
prejednávanej veci.
29/ Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na
základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie,
na základe ktorého splnomocnenec, Mgr. Tomáš Kušnír, konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je
platné, nespĺňa potom ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu,
pretože vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej
zápisnici bolo obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol.
Preto sudca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody podľa § 250 ods. 1 CSP
sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.