Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620202323
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1620202323.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so
sídlom Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828, zastúpeného: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so
sídlom Gorkého 6, Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: P.. S. M., H.. XX.XX.XXXX, K. Č..
XXX, XXX XX K., o žalobe žalovaného na obnovu konania s návrhom na odklad vykonateľnosti rozsudku

vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Malacky sp. zn. 27C/105/2017, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 20. októbra 2021, č.k. 32C/89/2020 -94, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania vedeného pôvodne
na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 27C/105/2017, zamietol návrh na odklad vykonateľnosti
rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Malacky č.k. 27C/105/2017-55 zo dňa 03.09.2018 a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď s poukazom na ust. § 274, § 397, §
398, § 399, § 403, § 410 a § 413 C.s.p. dospel k záveru, že podaná žaloba je zjavne nedôvodná.
Vychádzal zo zistenia, že v pôvodnom konaní sp. zn. 27C/105/2017 sa spoločnosť TESCO STORES

SR, a.s. proti žalovanému P.. S. M., ktorý podal žalobu na obnovu konania, domáhala zaplatenia
peňažnej sumy 5.557,56 eura s príslušenstvom z titulu nedoplatkov na nájomnom z nájomnej zmluvy
uzatvorenej dňa 01.10.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou BEST GROUP SLOVAKIA s.r.o., IČO:
48 165 131, pričom žalovaný prevzal ručenie za záväzky dlžníka z nájomnej zmluvy. Žaloba bola v
pôvodnomkonanížalovanémudoručenápostupompodľa§116ods.2C.s.p.,t.j.zverejnenímnaúradnej
tabuli a webovej stránke súdu, žalovaný sa však k žalobe nevyjadril. Na pojednávaní nariadenom na

03.09.2018 sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil, pričom predvolanie mal doručené náhradným
spôsobom (dňom vrátenia nedoručenej zásielky adresovanej na adresu trvalého pobytu žalovaného
súdu - 27.06.2018). Žalobca na pojednávaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, z ktorého
dôvodu súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 27C/105/2017-55 zo dňa
03.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2018. Žalovaný dňa 06.08.2019 podal osobne na
súde návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovenia § 277 ods. 2 C.s.p. Uznesením zo

dňa 03.08.2020 bol jeho návrh súdom zamietnutý, pretože podľa súdu žalovaný nepreukázal, že by z
ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie.
Proti uzneseniu zo dňa 03.08.2020 podal žalovaný odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo odvolacím súdom
rozhodnuté.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že v žalobe na obnovu konania žalovaný P.. M. tvrdil, že nárok

žalobcu uplatnený v pôvodnom konaní bol nedôvodný. Žalobca v minulosti prenajal nájomnou zmluvou
priestory vo vestibule Centra Tesco, pričom žalovaný bol v nájomnej zmluve uvedený ako ručiteľ. Akodôvody obnovy konania uviedol § 397 písm. a) a b) C.s.p., s tým, že ako nové dôkazy označil výpis z
účtovného systému žalobcu a e-mail s vyjadrením pracovníka spoločnosti žalobcu. Uviedol, že o týchto
dôkazoch sa dozvedel v dňoch 19.06.2020 a 14.07.2020. Tvrdil, že je na základe dôkazov nezákonné a

nesprávne, aby on ako ručiteľ bol súdom zaviazaný uhradiť žalovanému dlžnú sumu. Udával, že faktúry
boli splatné 26.09.2016, teda v čase údajnej výzvy veriteľa zo dňa 19.09.2016 boli ešte v splatnosti
a veriteľ ešte nemohol vyzvať dlžníka na úhradu zmluvnej pokuty. Žiadal zrušiť rozsudok z dôvodu
jeho vecnej nesprávnosti. Podľa žalovaného pohľadávka neexistuje v účtovníctve žalobcu a on nemá
povinnosť splniť dlh. Rozsudok považuje za arbitrárny. Taktiež tvrdil, že ručiteľský záväzok nevznikol,

tiež, že v časti zanikol a že žaloba a rozsudok sú v rozpore s dôkazmi v spise. Namietal, že v rozsudku
nie je uvedená previazanosť povinnosti ručiteľa a hlavného dlžníka. Dojednania o zmluvných pokutách
považuje žalovaný za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi; pokuta, ako aj súdom priznané úroky z
omeškania sú podľa neho neprimerane vysoké. Hlavný dlžník nebol nikdy vyzvaný na úhradu zmluvných
pokút, preto nemohla žalovanému ako ručiteľovi vzniknúť povinnosť k ich úhrade. Pokuty sú nesprávne
účtované aj s DPH a počítané v rozpore so zmluvou. Súd mal pri výpočte vyúčtovaných pokút využiť

svoje moderačné právo. Ďalej žalovaný v žalobe na obnovu konania namietal procesné podmienky
vydania napadnutého rozsudku pre zmeškanie, keďže sa o podanej žalobe nedozvedel, nebola mu
doručená. Namietal, že mu neboli správne doručované zásielky poštou, pretože mu nebolo v schránke
ponechané upozornenie a že súd mu nedoručoval na adresu zamestnávateľa zistenú pri lustrácii v
systéme Sociálnej poisťovne. Neboli splnené podmienky pre doručovanie žaloby formou zverejnenia

na úradnej tabuli súdu. Súd mal s ním komunikovať e-mailom, pretože jeho e-mailovú adresu mal k
dispozícii. Keďže s právnym zástupcom žalobcu komunikoval e-mailom, porušil súd zásadu rovnosti
strán v konaní. Taktiež súd mohol komunikovať prostredníctvom spoločnosti hlavného dlžníka BEST
GROUP SLOVAKIA s.r.o. Žalovaný tvrdil, že sa nedozvedel o žalobe a nebolo mu doručené predvolanie
na pojednávanie ani rozsudok. Tiež mal za to, že súd prekročil rozsah žaloby, čo sa týka priznaných

úrokov z omeškania a namietol neplatnosť plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu v pôvodnom
konaní a v dôsledku toho tiež neplatnosť substitučnej plnej moci na zastupovanie na pojednávaní. V
žalobe na obnovu konania bolo tiež uvedené, že žalobca nepredložil kompletnú nájomnú zmluvu a je
potrebné overiť, či ju podpisovala kompetentná osoba.

3. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný je oprávneným subjektom
na podanie žaloby na obnovu konania, keďže bol stranou pôvodného sporu a napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v jeho neprospech. Domáha sa pritom obnovy konania, ktoré bolo ukončené rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného vyhláseným na pojednávaní na návrh žalobcu podľa § 274 C.s.p. Zdôraznil,
že rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok

procesnej pasivity strany v konaní. Rozsudkom pre zmeškanie je súd povinný podľa § 274 C.s.p.
rozhodnúť vtedy, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci mu bolo doručené
predvolanie, v ktorom bol poučený o možných procesných následkoch nedostavenia sa a žalovaný svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a súčasne žalobca navrhne
rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je výhradne

žalobcom tvrdený skutkový stav - kontumačne sa tu vyhovie žalobcom tvrdenému nároku bez ohľadu na
prípadné stanovisko žalovaného a bez vykonania dokazovania. Odrazom toho je, že súd v odôvodnení
rozsudku pre zmeškanie uvádza iba stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania
rozsudku pre zmeškanie. Rozsudky pre zmeškanie tvoria osobitnú skupinu rozsudkov aj z hľadiska
prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania je voči nim síce prípustná, ale len v

prípade, že sa dôvod obnovy vzťahuje na predpoklady, za ktorých mohli byť takéto rozsudky vydané. V
konaniachpredchádzajúcichvydaniutakýchtorozsudkovsatotiždokazovanie(akojeajvyššieuvedené)
nevykonáva, preto uplatnenie dôvodov žaloby na obnovu konania spočívajúcich v objavení nových
dôkazov neprichádza do úvahy. To, prirodzene, platí s výnimkou prípadov, v ktorých by takto doplnený
skutkový stav viedol k záveru, že taký druh rozsudku nebolo možné vôbec vydať (viac v Ševcová,

K. Žaloba na obnovu konania v občianskom súdnom konaní, Bratislava: C.H. Beck, 2017). V tejto
súvislosti poukázal na podporu uvedeného výkladu aj na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
č.k.25Cdo/2959/2007z30.09.2009,podľaktoréhorozsudokprezmeškaniejemožnénapadnúťžalobou
na obnovu konania, len ak je možné dôvody obnovy konania vzťahovať na predpoklady, za ktorých
bol vydaný; nové skutočnosti, ktoré môžu navrhovateľovi obnovy privodiť priaznivejšie rozhodnutie

vo veci, sú v tomto prípade dôvodom obnovy konania iba potiaľ, ak môžu viesť k záveru, že neboli
splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Po preskúmaní žaloby žalovaného dospel
k záveru, že podaná žaloba o obnovu konania je zjavne nedôvodná, pretože v nej žalovaný neuviedol
žiaden dôvod obnovy, ktorý by bolo možné vztiahnuť k predpokladom vydania rozsudku pre zmeškanie.Predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie upravuje Civilný sporový poriadok v § 274 a sú
nimi návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, skutočnosť, že žalovaný sa na pojednávanie
nedostavil, hoci bol riadne a včas na pojednávanie predvolaný, v predvolaní bol poučený o následku

nedostaveniasavrátanevydaniarozsudkuprezmeškanieažalovanýsvojuneprítomnosťneospravedlnil
včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný v podanej žalobe na obnovu konania argumentoval získaním
nových dôkazov (výpis z účtovného systému žalobcu a vyjadrenie pracovníka spoločnosti žalobcu),
ktoré sa však vôbec netýkajú predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie, ale majú slúžiť ako dôkaz
týkajúci sa merita veci. Rozsudok pre zmeškanie bol ale vydaný na pojednávaní na návrh žalobcu bez

vykonania dokazovania, ako procesná sankcia voči procesne pasívnej strane sporu - žalovanému. Na
doplnenie uviedol, že ak sa sporová strana nezdržiava v mieste jej trvalého pobytu, ktoré je jedinou
dostupnou adresou na doručovanie písomností a možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovaných
zásielok si nezabezpečí iným spôsobom, sama sa svojím správaním pripravuje o možnosť reagovať na
uplatnenie nárokov tretích osôb voči nej. V súlade s uvedeným je potom i právna úprava doručovania
v zmysle § 106 C.s.p. a § 116 C.s.p., ktorá bez ďalšieho nevylučuje rozhodnutie v spore rozsudkom

pre zmeškanie, predstavujúcim v súlade so zásadou "práva prináležia bdelým" sankciu za procesnú
pasivitu, do ktorej je potrebné zahrnúť i pasivitu sporovej strany v súvislosti s preberaním doručovaných
písomností. Ak sa teda sám žalovaný svojou pasivitou pripravil o možnosť v pôvodnom konaní použiť
všetky existujúce prostriedky jeho procesnej obrany, nemožno také jeho pochybenie napraviť obnovou
konania. To platí o to viac, keď sa vezme do úvahy skutočnosť, že spôsobilým dôvodom obnovy konania

sú len také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,
ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny.
Žalovaný súdu žiadnu takú skutočnosť, rozhodnutie či dôkaz objektívne nie je spôsobilý predložiť,
pretože sa sám z vlastnej viny zbavil možnosti uvádzať skutočnosti a navrhovať dôkazy na jeho obranu
tým, že sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, resp. tým, že si nezabezpečil

preberanie zásielok na mieste evidovanom ako adresa jeho trvalého pobytu. Aj keby mal totiž teoreticky
žalovaný nové dôkazy k dispozícii už v čase pojednávania v pôvodnom konaní, nič by to na výsledku
konania nemohlo zmeniť, pretože žalovaný sa na pojednávanie vôbec nedostavil a súd tak musel
rozhodnúť na návrh žalobcu bez vykonania dokazovania kontumačným rozsudkom. Pokiaľ žalovaný
namieta procesné vady konania sp.zn. 27C/105/2017, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/54/2017, podľa ktorého dôvodom obnovy nemôže byť nesprávny
procesný postup súdu v obnovovanom konaní. To môže predstavovať iba procesnú vadu pôvodného
konania, ktorej preskúmanie nemožno preniesť do konania o obnove, pretože by to prekračovalo
rámec účelu tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ani tvrdenia žalovaného o vecnej nesprávnosti
vydaného rozsudku pre zmeškanie, že žaloba je v rozpore s dôkazmi, že jeho ručiteľský záväzok zanikol,

o neprimeranej výške zmluvnej pokuty, ako aj ďalšie tvrdené skutočnosti, nie sú relevantnými zákonnými
dôvodmi na povolenie obnovy konania. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že tu celkom zjavne nie
je daný zákonný dôvod pre povolenie obnovy konania, a preto musel žalobu žalovaného odmietnuť.
Napokon na doplnenie uviedol, že nebolo nevyhnutné s vydaním tohto uznesenia čakať do rozhodnutia
odvolacieho súdu o odvolaní podanom proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ak by totiž teoreticky odvolací súd aj podanému odvolaniu vyhovel
a napadnuté uznesenie či priamo rozsudok pre zmeškanie zrušil, musela by byť žaloba žalovaného
na obnovu konania odmietnutá už len z dôvodu, že by nesmerovala proti právoplatnému rozhodnutiu.
Návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie č.k. 27C/105/2017-55 zo dňa
03.09.2018 posúdil podľa § 412 ods. 1 C.s.p., pričom nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na

odloženie vykonateľnosti, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu na obnovu konania posúdil ako
zjavne nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a primerane
analogicky podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Poukázal na to, že Civilný sporový poriadok síce neobsahuje
osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že žaloba na obnovu konania je odmietnutá,
avšak v takomto prípade je nutné o trovách konania rozhodnúť analogicky podľa ustanovenia § 255

ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, nakoľko predmetné ustanovenie totiž upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu
žaloby na obnovu konania, nakoľko strana, ktorá podala žalobu na obnovu konania, nedosiahla žalobou
sledovaný cieľ (obnovenie pôvodného konania) rovnako ako v prípade, keby súd žalobu zamietol.
Žalobcovi preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a žalobe na obnovu
konania aj návrhu na odklad vykonateľnosti pôvodného rozsudku v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanieodôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zistenia a ním ustálený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu aj ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ako aj tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade žalovaný poukázal na to, že žaloba na obnovu
konania bola podaná včas a je dôvodná, nakoľko dôvody obnovy sú plne v súlade s ust. § 397
C.s.p. Opätovne poukázal na to, že dôvodom na povolenie obnovy konania sú v danej veci dôkazy
č. 1 a 2, ktorými sú výpis z účtovného systému žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca neeviduje

pohľadávku voči hlavnému dlžníkovi a e-mail s vyjadrením pracovníka žalobcu, z ktorého vyplýva, že
žalobca k 9.9.2016 evidoval faktúry č. 810276582 a č. 810276583, splatné 26.9.2016, a teda žalobca
nemohol dňa 19.9.2016 hlavného dlžníka vyzvať na zaplatenie dlhu. Vo vzťahu k obom týmto dôkazom
žalovaný konštatoval, že o existencii dôkazu č. 1 sa dozvedel až 19.6.2020 a o dôkaze č. 2 sa dozvedel
až 14.7.2020. V nadväznosti na tvrdenia žalobcu v pôvodnom konaní navrhol vykonanie znaleckého
dokazovania na preverenie účtovných záznamov žalobcu a zabezpečenie týchto záznamov od žalobcu

súdom, nakoľko sám nemá možnosť ich zabezpečiť. Zopakoval, že je nezákonné a nesprávne, aby
ako ručiteľ bol zaviazaný na zaplatenie sumy 5.557,56 eur, pričom ako ručiteľ spochybňuje vznik jeho
povinnosti splniť dlh namiesto hlavného dlžníka. Opakovane podrobne poukázal na skutočnosti, ktoré
podľa jeho tvrdenia vyplývajú z dôkazov č. 1 a 2., ktoré nemal možnosť navrhnúť ani predložiť v
pôvodnom konaní a zdôraznil, že výroky pôvodného rozsudku sú nesprávne a v rozpore so skutkovým

stavom, pričom dôvody pre tento záver opäť podrobne uviedol. Ďalej v odvolaní žalovaný podrobne
uviedol tvrdenia a obranu, na základe ktorej uzavrel, že mu povinnosť splniť dlh, ktorý bol predmetom
pôvodného konania, nevznikla a naviac, jeho ručiteľský záväzok v časti dlhu zanikol, pretože časť
faktúr bola uhradená hlavným dlžníkom - spoločnosťou BEST GROUP SLOVAKIA, s.r.o. Namietal tiež,
že v pôvodnom konaní neboli splnené procesné podmienky pri doručovaní žaloby a predvolania na

pojednávanie ani rozsudku. Poukázal na to, že zásielka obsahujúca žalobu, výzvu na vyjadrenie k nej a
príslušné poučenia, avšak rovnako aj zásielka obsahujúca predvolanie na pojednávanie boli nesprávne
doručované, nakoľko doručovateľ Slovenská pošta, a.s. mu neoznámili (tzv. modrým lístkom), že mu
boli tieto zásielky neúspešne doručované a neoznámili mu (tzv. žltým lístkom) ani to, že zásielky boli
uložené na pošte. Naviac, súd prvej inštancie mal k dispozícii údaje o jeho zamestnávateľovi, no tiež

o jeho e- mailovej adrese, avšak nepokúsil sa doručovať mu zásielky touto cestou, a teda súd prvej
inštancie pred vydaním pôvodného rozsudku postupoval v rozpore s ust. § 116 C.s.p., keď mu bez
vykonania ďalšieho šetrenia písomnosti doručoval uverejnením na úradnej tabuli a webovom sídle
súdu. Na základe uvedeného žalovaný uzavrel, že súd prvej inštancie v pôvodnom konaní porušil
predpísaný procesný postup a odňal mu možnosť konať pred súdom. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol

aj ďalšie námietky a argumentáciu, avšak nakoľko táto sa týka veci samej a pochybení v pôvodnom
konaní (súd prekročil návrh, zmluvné pokuty sú v neprimeranej výške a v rozpore s dobrými mravmi,
pôvodný rozsudok je v rozpore s nájomnou zmluvou, plnomocenstvo advokáta žalobcu bolo neplatné,
žaloba mala byť odmietnutá), odvolací súd považuje za nadbytočné touto (v odvolaní v rozsahu 9 strán)
zaoberať, keď z hľadiska správnosti napadnutého uznesenia o odmietnutí žaloby na obnovu je celkom

bez významu. Napokon, pokiaľ ide o odklad vykonateľnosti, žalovaný zdôraznil, že tu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa na vyhovenie jeho návrhu, nakoľko v súčasnosti na základe pôvodného
rozsudku prebieha exekúcia a pokračovaním v nej mu môže vzniknúť výrazná nenávratná škoda na jeho
osobnom majetku vzhľadom na zásadu zákazu navrátenia do pôvodného stavu v exekučnom konaní,
a to v dôsledku predaja jeho nehnuteľností v rámci exekúcie, pričom vykonaním exekúcie sa zmarí

aj účinok a význam rozhodnutia o jeho žalobe na obnovu konania. S poukazom na uvedené žiadal
odvolaniu vyhovieť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom, odôvodnením
a postupom súdu prvej inštancie uvedenom v uznesení zo dňa 20.10.2021, ktorým žalobu odmietol.

V zmysle § 397 C.s.p. je žaloba na obnovu konania prípustná len proti právoplatnému rozsudku za
podmienky kumulatívneho naplnenia niektorého z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v uvedenom
ustanovení. Žalovaný sa domáha obnovy konania z dôvodov v zmysle ustanovení § 397 písm. a) a b)
C.s.p., avšak neuviedol žiadny dôvod obnovy konania, ktorý by bolo možné aplikovať k predpokladom
vydania rozsudku pre zmeškanie. Stotožňuje sa tiež s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého

je podaná žaloba nedôvodná, nakoľko žaloba na obnovu konania, ktoré bolo ukončené rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného je prípustná len v obmedzenej miere, a to len v súvislosti s predpokladmi
na vydanie rozsudku pre zmeškanie (žalovaný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy,
ktoré by sa vzťahovali k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie), preto uplatnenie dôvodovžaloby na obnovu konania, ktoré spočívajú v objavení nových dôkazov ani neprichádza do úvahy,
pričom žalovaným tvrdené skutočnosti a novo navrhované dôkazy sú bezpredmetné a nie sú ani
dôkazmi, ktoré by mali súvislosť s predpokladmi na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko takýto

rozsudok sa vydáva na pojednávaní obligatórne na návrh prítomnej strany, bez vykonania dokazovania,
resp. bez ohľadu na doterajšie dokazovanie ako sankcia voči procesne pasívnej strane sporu. Z
uvedených dôvodov považuje za správne, že súd žalobu odmietol v súlade s ustanovením § 413 C.s.p.
Považoval za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že žalovanému bolo počas celého pôvodného konania
nemožné doručiť akúkoľvek zásielku, a to z dôvodu, že sa podľa jeho vlastných vyjadrení na adrese

trvalého pobytu nezdržiaval. Žalovaný nevyvinul ani len náznak aktivity smerujúcej k zabezpečeniu
preberania, prípadne presmerovania, jemu adresovaných zásielok a táto skutočnosť mu nesmie byť
na ujmu, nakoľko od každého, teda i od žalovaného nepochybne možno spravodlivo žiadať, aby v
rámci elementárnej úcty a rešpektu k právam iných a minimálneho štandardu v súvislosti s plnením
všetkých procesných povinností, zabezpečil preberanie zásielok, ktoré sú mu adresované, tak, aby v
dôsledku jeho pasivity nebolo tretím osobám znemožnené domôcť sa splnenia ich nárokov, ktoré im voči

tejto osobe vznikli. Je na zodpovednosti a v záujme žalovaného ako konateľa obchodných spoločností,
ktoré majú sídlo na adrese jeho trvalého pobytu, aby v prípade, ak sa na tejto adrese nezdržiava,
zabezpečil preposielanie na inú adresu, keďže na predmetnú adresu neposiela zásielky len súd, ale
napr. aj obchodní partneri. Nepredloženie dôkazov v pôvodnom konaní preto považuje za procesné
zavinenie, spočívajúce v zámernom nesplnení povinnosti tvrdiť podstatné skutočnosti a podložiť ich

dôkazmi ako ukladá ustanovenie § 149, ustanovenie § 150, či čl. 8 Základných princípov C.s.p. O vine
účastníka konania možno hovoriť nielen vtedy ak skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohol použiť
v predchádzajúcom konaní úmyselne, ale tiež vtedy, ak to urobil z nedbanlivosti. Navrhol preto v súlade
s § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu v medziach
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne.

7. V preskúmavanej veci sa žalovaný žalobou na obnovu konania domáha povolenia obnovy konania
vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27C/105/2017, v ktorom bolo konanie skončené
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 27C/105/2017-55 zo dňa 03.09.2018, právoplatným dňa
01.11.2018. Žalovaný síce dňa 06.08.2019 podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa
ustanovenia § 277 ods. 2 C.s.p., avšak tento bol uznesením zo dňa 03.08.2020 zamietnutý, pretože

žalovaný nepreukázal, že by z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie, na ktorom súd
vyhlásil rozsudok pre zmeškanie. Proti uzneseniu zo dňa 03.08.2020 podal žalovaný odvolanie, o ktorom
v čase vydania napadnutého uznesenia ešte nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, avšak odvolací súd
zistil, že uznesením zo dňa 30.9.2021, č.k. 5Co/66/2021-229, bolo predmetné uznesenie o zamietnutí
návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako vecne správne potvrdené. Ako dôvod na povolenie

obnovy konania žalovaný uvádza iba to, že v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť dôkazy
č. 1 a č. 2, ktorými sú výpis z účtovného systému žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalobca neeviduje
pohľadávku voči hlavnému dlžníkovi a e-mail s vyjadrením pracovníka žalobcu, z ktorého vyplýva, že
žalobca k 9.9.2016 evidoval faktúry č. 810276582 a č. 810276583, splatné 26.9.2016, a teda žalobca
nemoholdňa19.9.2016nemoholžalobcahlavnéhodlžníkavyzvaťnazaplateniedlhu,pričomoexistencii

dôkazu č. 1 sa dozvedel až 19.6.2020 a o dôkaze č. 2 sa dozvedel až 14.7.2020 a oba tieto dôkazy
môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie v spore.

8. Podľa § 397 písm. a), b) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, alebo ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

9. Súd prvej inštancie vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci, keď citované ustanovenie §

397 C.s.p. interpretoval tak, že žaloba na obnovu konania je síce prípustná aj v konaní, v ktorom bolo
rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, avšak vzhľadom na špecifiká inštitútu rozsudku pre zmeškanie
môžu byť dôvody na obnovu konania dané iba ak sa vzťahujú k predpokladom, za ktorých mohol byť
takýto rozsudok vydaný, keď v konaní predchádzajúcom vydaniu takéhoto rozsudku sa dokazovanienevykonáva, a preto uplatnenie dôvodov žaloby na obnovu konania spočívajúcich v objavení nových
dôkazov (ktoré bez zavinenia dotknutej strany sporu neboli vykonané) neprichádza do úvahy.

10. Na základe takejto správnej interpretácie ust. § 397 C.s.p. potom súd prvej inštancie správne v
preskúmavanej veci dospel k záveru, že podaná žaloba na obnovu je zjavne nedôvodná. Žalovaný sa
totiž domáha povolenia obnovy konania z dôvodu (ktorým je súd viazaný), že bez svojej viny nemohol
uplatniť dôkazy č. 1 a č. 2, ktoré však môžu mať význam iba z hľadiska merita veci, pričom z hľadiska
splnenia predpokladov pre rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274

C.s.p. sú celkom bez významu, a preto bez ohľadu na to, či by mohli tieto dôkazy privodiť pre žalovaného
priaznivejšie meritórne rozhodnutie v pôvodnom spore, na základe žalobcom tvrdených skutočností a
novooznačených dôkazov nie je možné povoliť obnovu pôvodného konania, ktoré skončilo vydaním
rozsudku pre zmeškanie.

11. Pokiaľ žalovaný namieta, že pred vydaním rozsudku pre zmeškanie neboli v pôvodnom konaní

dodržané všetky predpísané procesné postupy a súd postupoval v rozpore s ust. § 116 C.s.p., odvolací
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca z tohto dôvodu obnovu konania povoliť nežiadal, keď,
ako už bolo uvedené, povolenia obnovy konania sa domáha z dôvodu (ktorým je sú viazaný), že bez
svojej viny nemohol uplatniť dôkazy č. 1 a č. 2, ktoré s procesným postupom súdu v pôvodnom
konaní nemajú vecný súvis. Naviac, za stavu, keď žalovaný proti pôvodnému rozsudku pre zmeškanie

nepodal odvolanie, pričom neprezentuje žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, týkajúce sa nesplnenia
podmienok na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktoré by bez svojej viny nemohol uplatniť
v pôvodnom konaní, teda ani v odvolaní (ktoré je z dôvodu nesplnenia podmienok na vydanie rozsudku
pre zmeškanie prípustné, avšak žalovaný ho nepodal), žaloba na povolenie obnovy pre nesprávnosť
procesného postupu spojeného s doručovaním písomností predchádzajúcim vydaniu rozsudku pre

zmeškanie nemôže byť opodstatnená aj preto, že by neprípustne nahrádzala prieskum správnosti
procesného postupu v pôvodnom konaní v rámci riadneho opravného prostriedku, čo treba bez ďalšieho
odmietnuť. Napokon však odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že námietky žalovaného
týkajúce sa správnosti procesného postupu v pôvodnom konaní nemožno považovať ani za vecne
opodstatnené, keď z obsahu spisu vyplýva splnenie všetkých predpísaných úkonov konajúceho súdu,

pričom k totožnému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 30.9.2021,
č.k. 5Co/66/2021-229, potvrdil ako vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
žalovaného na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie a ktorý taktiež správnosť procesného
postupu súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní preskúmal. Preto ani v tomto smere námietky
žalovaného uvádzané v priebehu konania na súde prvej inštancie a tiež v odvolaní nie sú opodstatnené.

12. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru,
že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky na povolenie obnovy konania, ktorej sa
žalovaný podanou žalobou o obnovu konania domáha.

13. Rovnako súd prvej inštancie správne konštatoval, že nebolo možné vyhovieť ani návrhu žalovaného
na odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Malacky č.k. 27C/105/2017-55 zo
dňa 03.09.2018, nakoľko tu absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa na odloženie vykonateľnosti,
a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná a za
daného stavu by ďalší odklad výkonu exekúcie predstavoval vážny zásah do práva žalobcu na súdnu

ochranu, pričom argumentácia žalovaného, že vykonaním exekúcie by bol vyvolaný nezvratný stav,
nemôže obstáť, keďže predmetom exekúcie je vymoženie peňažnej sumy vo výške 5.557,56 eura s
príslušenstvom, ktorej vráteniu aj v prípade, ak by napokon žalobca nemal právo na jej zaplatenie,
nebráni žiadna zákonná prekážka. V tomto smere preto odvolací súd námietky žalovaného v odvolaní
považuje za neopodstatnené.

14. Nedôvodne žalovaný v odvolaní opätovne namieta, že pokiaľ ide o pohľadávku, ktorá bola
predmetom pôvodného konania, žalobca neeviduje pohľadávku voči hlavnému dlžníkovi, teda ho
nemohol dňa 19.9.2016 vyzvať na zaplatenie dlhu, a preto ani jemu nevznikla povinnosť plniť, pričom
povinnosť splniť dlh, ktorý bol predmetom pôvodného konania, nevznikla a naviac, jeho ručiteľský

záväzok v časti dlhu zanikol, ako aj na to, že súd v pôvodnom konaní prekročil návrh, zmluvné
pokuty sú v neprimeranej výške a v rozpore s dobrými mravmi, pôvodný rozsudok je v rozpore s
nájomnou zmluvou, plnomocenstvo advokáta žalobcu bolo neplatné a žaloba mala byť odmietnutá.
Ide totiž o námietky, ktoré sa netýkajú správnosti napadnutého uznesenia, avšak správnosti postupua rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, ktoré sú (z dôvodov už uvedených vyššie) z hľadiska
správnosti napadnutého uznesenia bez právneho významu, keď tvrdené vady pôvodného konania
nemôžu mať žiadny význam z hľadiska naplnenia zákonom stanovených podmienok pre povolenie

obnovy konania. Ide teda o odvolacie námietky, ktoré pre žalovaného nemôžu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie o žalobe na obnovu konania, a preto je tiež nehospodárne a nadbytočné podrobne sa
obsahom jednotlivých námietok zaoberať. Ani v prípade, ak by sa tvrdenia žalovaného o neexistencii
jehopovinnostiplniťtitulomprevzatéhoručiteľskéhozáväzkuukázaliakopravdivé,bytotižnebolomožné
povoliť obnovu pôvodného právoplatne skončeného konania.

15. S poukazom na uvedené, keď podaná žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná a
návrhu žalovaného na odklad vykonateľnosti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Malacky č.k.
27C/105/2017-55 zo dňa 03.09.2018 taktiež nebolo možné vyhovieť, odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2
C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľomfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).