Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201759
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120201759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
X, XXX XX K., právne zastúpená: Advokátska kancelária, JUDr. Vladimír Mačík, advokát, Slovenská
69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. Y., XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX K., právne zastúpený:
JUDr. Ernest Vokál, advokát, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8C/7/2020-123 zo
dňa 07. decembra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/7/2020-148 zo dňa 02. júna 2022,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaný má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania tak, že dvojbytovku so súpisným číslom
XXX zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie N., obec K., okres K., postavenej na parcele č.
XXXX,zastavanéplochyanádvoriaovýmere296m2,zapísanejnalistevlastníctvač.XXXX,katastrálne

územie N., obec K., okres K., prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, osobné motorové vozidlo
O. O. VIN č. W rok výroby XXXX, s evidenčným číslom K prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovaný je povinný z titulu majetkového vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 24.500,- Eur
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 2, § 150 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Opravným uznesením zo dňa 2. júna 2022, č.k. 8C/7/2020-148 súd prvej inštancie opravil výrok
I. rozsudku tak, že správne má znieť: „Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania

tak, že dvojbytovku so súpisným číslom XXX zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
N., obec K., okres K., postavenej na parcele č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N., obec K., okres K., prikazuje do výlučnéhovlastníctva žalovaného, osobné motorové vozidlo O. O. VIN č. W rok výroby XXXX, s evidenčným číslom
K prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.“.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa
05.02.2020 domáhala voči žalovanému vyporiadania bezdpodielového spoluvlastníctva tak, že podiel v
akom sa podieľa na spoločnom majetku žalobkyňa je vo výške 60% a u žalovaného je vo výške 40% s
tým, že dvojbytovka súpisné číslo XXX, postavenú na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 296 m2, zapísanú na LV č XXXX, k.ú. N., o veľkosti podielu X/X, sa prikáže do podielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného; osobné motorové vozidlo O. O. sa prikáže do výlučného
vlastníctva žalovaného, pričom sumu, ktorú by bol žalovaný povinný titulom finančného vyrovnania
zaplatiť žalobkyni sa pripočíta na jej spoluvlastnícky podiel na dvojbytovke; žalovanému sa prikáže tiež
zaplatiť žalobkyni peňažné prostriedky z úspor, ktoré patria do spoločného majetku vo výške jej podielu
na finančné vyrovnanie, s tým, že sumu, ktorú by bol žalovaný povinný titulom finančného vyrovnania
zaplatiť žalobkyni sa pripočíta na jej spoluvlastnícky podiel na dvojbytovke.

5.Žalobkyňavnávrhuuviedla,žesožalovanýmuzatvorilamanželstvodňa04.09.1991,ktoréjezapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým
číslom XXX. Rozsudkom Okresného súdu K., č. k. 27P 157/2016 zo dňa 19.09.2017 bolo manželstvo
žalobkyne a žalovaného rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2018.

6. Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu - dvojbytovky so súpisným
č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, zapísaného
na liste vlastníctva č XXXX, pre katastrálne územie N., obec K., okres K., o veľkosti podielu X/X
(ďalej ako „rodinný dom“). Pozemok parc. C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

296 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. N.,(ďalej „pozemok") na ktorom je postavený rodinný dom nie
je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán konania a ani nemajú k nemu zriadené iné vecné a ani
záväzkové právo. Žalobkyňa ohodnotila rodinný dom na sumu vo výške 45.000,- Eur. Na dvojbytovke
je zriadené exekučne záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky oprávneného - maloletých
detí z exekučného konania EX 1835/2012, EX 4156/15 a EX 1614/16. Peňažná pohľadávka vznikla z

titulu dlhodobého neplatenia výživného žalovaným na spoločné deti. V súčasnosti je výška exekvovanej
peňažnej pohľadávky vo výške vyše 30.000,- Eur. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobkyňa tiež zahrnula osobné motorové vozidlo zn. O. O., u ktorého nevie určiť ani jeho hodnotu,
nakoľko tento automobil užíva od jeho zakúpenia výlučne žalovaný. Do bezpodielového spoluvlastníctva
patria aj finančné prostriedky žalovaného, s ktorými disponoval výlučne on, a ktorých výšku preto

žalovaná ani nevie uviesť. Dodala, že žalobca pracuje nepretržite od roku 2005 v J..

7. Žalobkyňa navrhla, aby sa pri určovaní výšky podielov uplatnil odklon zo zákonnej zásady parity
podielov na spoločnom majetku určenej v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Skutočnosťou, ktorá
podmieňuje odklon od parity podielov je „starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti

a negatívne okolnosti v manželstve“ v spojitosti s aplikáciou vzájomných práv a povinností manželov
vyplývajúcich z § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a korektívu dobrých mravov ako základnej
zásady súkromného práva. Žalobkyňa tento odklon odôvodňuje správaním sa a postojom žalovaného
k zabezpečovaniu starostlivosti o rodinu, deti, spoločnú domácnosť a negatívnymi okolnosťami v
manželstve a rodine.

8. Žalovaný sa zachoval nezodpovedne k rodine, v roku 2005 odišiel do J. za prácou, aby dokázal po
materiálnej stránke lepšie zabezpečiť rodinu, ale opak bol pravdou. Žalobkyňa po odchode žalovaného
do cudziny materiálne sama zabezpečovala starostlivosť o rodinu a chod domácnosti z dôvodu, že
žalovaný sa finančne nepodieľal na úhrade základných potrieb rodiny a spoločnej domácnosti. Apatický

vzťah žalovaného k starostlivosti o rodinu demonštruje aj skutočnosť, že žalovaný si z prídavkov na deti,
ktoré mu boli vyplácané ako štátna sociálna dávka zo strany J., a ktoré mali prioritne slúžiť na výchovu
a výživu detí pre toho, kto sa o detí osobne stará (teda žalobkyňu) ponechal veľkú časť a žalobkyni
preposlal len parciálnu časť z týchto dávok.

9. Žalobkyňa ďalej poukázala na negatívne správanie sa žalovaného počas trvania manželstva nie
len voči nej, ale aj voči deťom. Žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu K., sp. zn.
1T/33/2004, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podľa ust. § 197a ods. 1 a 2, t.j. násilia
proti skupine obyvateľstva podľa vtedy účinného Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť vočižalobkyni a deťom. V danom prípade by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal žalovaný
nadobudnúťpodielnaspoločnommajetkurovnýmdielomzdôvodu,žekonaniežalovaného,ktorýopustil
spoločnú domácnosť, nepodieľal sa na starostlivosti o rodinu, dopúšťal sa fyzického a psychického

násilia voči členom rodiny a plnenie jeho vyživovacej povinnosti na deti, ktorá mu musela byť uložená
súdom a následne vymáhaná vo vykonávacom konaní by zostalo bez povšimnutia. Je preto potrebné
tieto skutočnosti zhodnotiť z hľadiska ust. § 150 Občianskeho zákonníka ako aj dobrých mravov ako
základnej zásady uplatňujúcej sa v občianskom práve a preto žalobkyňa navrhla, aby súd určil podiel na
spoločnom majetku v pomere 60 % k 40 % v jej prospech, čo by reflektovalo spravodlivé usporiadanie

ich vzájomných nárokov zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol bytový dom prikázať do jeho výlučného vlastníctva
s tým, že na úplné finančné vyrovnanie vyplatí žalobkyni sumu 22.500,- eur do 30 dni odo dňa
právoplatností tohto rozsudku. Prikázanie bytového domu do jeho výlučného vlastníctva odôvodnil tým,
že žalobkyňa nemá finančné prostriedky na to, aby ho vyplatila z nehnuteľností a taktiež nie je ani

predpoklad, aby mohla požiadať o úver, nakoľko celý život nepracovala a nemá žiadny stály príjem.
Okrem toho ich dve dcéry, M. a N. chcú s ním bývať spoločne v tomto dome. Ďalej navrhol, aby súd
ich bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že hnuteľné vecí nachádzajúce sa v bytovom dome,
ktorých zostatková hodnota predstavuje sumu cca 4.000 eur, budú prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyneažalovanémubudeprikázanédovýlučnéhovlastníctvamotorovévozidlozn.O.O.,rokvýroby

2011, ktorého zostatková hodnota ku dňu právoplatností rozvodu manželstva predstavuje cca 4.000 eur.
Žalovaný ďalej uviedol, že počas trvania manželstva nenadobudli nijaké finančné prostriedky do BSM.
Žalovaný tiež nevidel zákonný dôvod na odklon od zásady parity a mal za to, že by súd mal vychádzať
pri vyporiadaní BSM z toho, že podiely oboch manželov by mali byť rovnaké. Žalobkyňa počas trvania
manželstva t.j. počas 27 rokov, nikde riadne nepracovala a všetky finančné prostriedky do domácnosti

zabezpečoval on. Uviedol, že viackrát žalobkyňu vyzýval na uzavretie dohody ohľadne vyporiadania ich
BSM po rozvode manželstva, avšak k dohode nedošlo.

11. Žalobkyňa v replike uviedla, že pokiaľ by bola vôľa žalovaného vyporiadať spoločný majetok mienená
vážne, tak žalovaný musel vedieť, že jeho návrh nebude z jej strany akceptovaný, nakoľko výška

ním navrhnutej finančnej náhrady potiera jednak všeobecnú hodnotu spoločnej nehnuteľnosti a je
neadekvátna k postoju a správaniu sa žalovaného k jej osobe počas trvania manželstva, ako aj k rodine
a spoločnej domácnosti. Žalobkyňa poukázala na tvrdenie žalovaného, že je ochotný vyplatiť vyrovnací
podiel, no v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T/16/2018 je stíhaný pre neplnenie
si zákonnej vyživovacej povinnosti k svojim deťom, v ktorom sa obhajuje tým, že nedisponuje finančnými

prostriedkami na plnenie svojej povinnosti.

12.Žalovanývduplikeuviedol,žečosatýkafinančnýchprostriedkovnavyporiadanieBSM,nikdynetvrdil
že ich má, ale že by si ich vedel zabezpečiť a pokiaľ žalobkyňa disponuje s peňažnými prostriedkami z
úspor, ktoré patria do spoločného majetku, tak tú sumu taktiež navrhuje vyporiadať.

13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa z nehnuteľnosti odsťahovala a dohodli sa na tom,
že mal. I. zostane pri ňom. Časť rodinných prídavkov si ponechal v sume, ktorá pripadala na dcéry, ktoré
s ním v J. pracovali. Nadobúdacia cena motorového vozidla bola asi vo výške 17.000 eur, pričom cenu
vozidla určil vo výške 4.000,- eur z toho dôvodu, že auto je poškodené, na ľavej strane má pretlačené

predné aj zadné dvere.

14. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z LV č. XXXX, k.ú. N., súd zistil
že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci dvojbytovky so súpisným č. XXX, postavenej na
parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2.

15. Rozsudkom Okresného súdu K., č. k. 27P/157/2016-116, zo dňa 19.09.2017, ktorý okrem výroku o
výživným nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2017, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté
dňa 04.09.1991, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na
strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvedené.

16. Z uznesenia Krajského súdu v K.e zo dňa 09.09.2024, č. k. 1To/57/04-231, súd zistil, že odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu K., sp. zn. 1T/33/04, zo dňa 28.06.2004, ktorým uznal
žalovaného vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197aods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dobe od júla 2001 do 05.09.2003 v rodinnom dome na
ul. Y.. X v K.e pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky so svojou manželkou (žalovanou) v prítomnosti ich
maloletých detí, vulgárne jej nadával, rozbíjal zariadenie bytu, vyhrážal sa zabitím a fyzicky ju napádal

ako aj svojho syna A. tak, že a/ dňa 27.07.2001 po predchádzajúcej hádke ju udrel päsťou dvakrát do
tváre a raz do chrbta, pričom jej spôsobil v miestach úderu hematómy a tržnú ranu horného viečka
ľavého oka, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie; b/ dňa 23.10.2002 po predchádzajúcej hádke
ju udrel viackrát päsťou do hlavy, po čom musela vyhľadať lekárske ošetrenie; c/ dňa 20.08.2003 okolo
21.30 hod. po príchode z hokejového tréningu so synom A. na tohto kričal, že nezaplatil za tréning,

udieral ho päsťou po chrbte, pričom sa s ním zamkol v izbe a neprimerane syna bil tak, že ho udieral
päsťou do celého tela a kopal do neho, potom odomkol dvere a manželke zobral mobilný telefón z ruky,
aby jej zabránil privolať políciu, týmto konaním spôsobil mal. A. viaceré pomliaždeniny na tele, s ktorými
bol na lekárskom ošetrení až dňa 22.08.2003, pretože matka dieťaťa sa obávala ďalšieho násilia od
obžalovaného; d/ dňa 05.09.2003 vo večerných hodinách kričal na svoju manželku a deti, že im urobí
peklo zo života, že manželku zabije ešte predtým, než pôjde do basy, všetko porozbíja a chcel odniesť

vežu, v čom mu jeho manželka slovne bránila, potom zobrala do ruky kovový budík a hodil smerom do
svojej manželky, ktorá sa stihla uhnúť a stiahla aj vedľa stojacu dcéru mal. N., avšak budík dopadol na
vežu, ktorú poškodil, na to žalobkyňa vybehla cez balkón z domu, aby privolala políciu a obžalovaný za
ňou kričal, že teraz ide piť, ale do hodiny sa vráti a nechce ich doma vidieť, aby sa zbalili a išli preč.

17. Z technického preukazu súd zistil, že osobné motorové vozidlo zn. O. O. bolo vyrobené v roku 2011,
a jeho držiteľom je žalovaný.

18. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že s bývalým manželom počas trvania manželstva nikdy nemali
spoločný účet. Do nehnuteľnosti sa nasťahovali pred 20 rokmi, pričom žalovaný robil 15 rokov v J..

Nevedela o tom, aký mal manžel príjem, peniaze jej vydeľoval podľa svojho uváženia a posielal na jej
účet.Keďžejejžalovanýposielalmálofinancií,zadlžilasa,pomáhalajejjejrodina.Vminulostisastávalo,
že kvôli tomu, že nemala na hradenie účtov ju vypli od elektriny, plynu a vody.

19. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozvodom manželstva strán konania zaniklo aj ich

bezpodielovéhospoluvlastníctvo,ktoréjepotrebnévyporiadať,keďžemedzistranaminedošlokdohode.
Nebolo sporné, že do tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva patrí dvojbytovka a osobné motorové
vozidlo zn. O. O.. Pri nehnuteľnosti súd vychádzal zo zostatkovej hodnoty vo výške 45.000,- eur, ktorá
nebola medzi stranami sporná. Pri motorovom vozidle súd vychádzal zo zostatkovej ceny stanovenej
žalovaným v sume 4.000,- eur. Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM tak ideálny

podiel každej zo strán konania činí 24.500,- eur (45.000,- eur + 4.000,- eur = 49.000,- eur / 2). Žalobkyňa
v podaní zo dňa 16.07.2020 navrhla zabezpečiť dôkaz o nadobúdacej cene vozidla, no takýto dôkaz
nemá pre rozhodnutie význam, keďže pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zostatkovej ceny veci.
Súd neprihliadal na návrh žalobkyne zaradiť do masy spoločného majetku aj peňažné prostriedky z
úspor, nakoľko z jej tvrdení nie je zrejmé v akej výške a na akom účte by sa mali nachádzať, pričom

žalovaný poprel ich existenciu. Súd taktiež neprihliadal ani hnuteľné zariadenie bytu, keďže ani toto
nebolo stranami bližšie špecifikované.

20. V súdnej praxi sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ je to možné, boli veci prikázané tomu z účastníkov
ktorý mal naposledy v držaní, a u ktorého došlo k jej amortizácii (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo

980/20013). Súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý v predmetnom byte
v súčasnosti býva spolu s plnoletými dcérami a mal. I., ktorá má byť po dohode rodičov zverená do
starostlivosti žalovaného. Aj vzhľadom na potrebu bývania spoločného maloletého dieťaťa strán konania
súd prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa sa okrem toho z predmetného bytu
už odsťahovala. Podľa rozhodnutia, sp. zn. R 76/21970, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do

ktorého patrí aj rodinný dom, môže byť výnimočne vysporiadané aj tým spôsobom, že súd prikáže
rodinný dom do podielového spoluvlastníctva účastníkov Podľa názoru súdu však takýto spôsob
vyporiadania navrhnutý žalobkyňou nie je vhodné aplikovať, nakoľko s prihliadnutím na samotnú výšku
vyrovnaciehopodielužalovanýdeklarovalschopnosťvyplateniaprotistranyzhodnotytejtonehnuteľnosti
s pomocou plnoletých dcér, a to napriek tomu, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Súd podľa

zhodného návrhu strán konania taktiež prikázal hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo do výlučného
vlastníctva žalovaného. Súd zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania sumu
vo výške 24.500,- eur a to v ním požadovanej lehote 30 dní, ktorá vzhľadom na výšku vyrovnacieho
podielu nie podľa názoru súdu neprimerane dlhá.21. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania
BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.j. disparitou podielov, ktorá spočíva

v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo
byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada na
potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti
a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie okolnosti. Súd

má za to, že v danom prípade neexistujú dôvody pre odklon od rovnosti podielov. V prípade dôvodu
spočívajúceho v domácom násilí je potrebné vziať do úvahy intenzitu a dobu jeho trvania. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný sa sporadicky dopustil násilia voči žalobkyni ešte v rokoch 2001 až 2003. Aj
vzhľadom na dobu, ktorá od takéhoto správania žalovaného uplynula, uvedená skutočnosť nemôže byť
podľa názoru súdu dôvodom pre aplikovanie odklonu od zásady rovnosti podielov. Taktiež plnenie, či
neplnenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti nemá priamy vplyv na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, keďže toto je predmetom iného (pozn. v tomto prípade exekučného) konania,
no nemožno vylúčiť dopad neplnenia tejto povinnosti jedným z rodičov, ktorej plnenie po určitý čas
suploval druhý z rodičov, na celkové uhrádzanie potrieb rodiny a spoločnej domácnosti (uznesenie NS
SR, sp. zn. 3 Cdo/88/2010, z 30.03.2011). Odklon je namieste iba v prípade zjavnej nerovnosti účasti
každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť. V konaní nebolo

sporné, že žalovaný odišiel pracovať do zahraničia, pričom žalobkyňa nebola zamestnaná. Starostlivosť
žalobkyne o rodinu však vyvažovala uhrádzanie potrieb rodiny, ktorú zabezpečoval žalovaný, keďže
v predmetnom konaní nebol bez pochýb preukázaný nedostatok v uspokojovaní potrieb rodiny, resp.
značné zníženie životnej úrovne manželky a detí oproti životnej úrovni žalovaného.

22. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch svedkýň M. Y. a N. Y., dcér strán sporu, k okolnostiam
bývania, nakoľko uvedený dôkaz súd nepovažoval za relevantný pre rozhodnutie o vyporiadaní
spoločného majetku strán konania. Súd tiež zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania
ohodnotením motorového vozidla odborne spôsobilou osobou, nakoľko tento návrh bol podaný až
po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie. Súd ďalej zamietol aj návrh žalobkyne na doplnenie

dokazovania vyžiadaním si dokladov o daní z príjmov, resp. potvrdení o príjmoch žalovaného za obdobie
rokov 2006 až 2013, nakoľko tento návrh bol podaný po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie a súd
jeho vykonanie ani nepovažuje za účelné. Podstatným pre vyporiadanie je stav totiž majetku ku dňu
zániku manželstva a teda predmetnom vyporiadania tak nemôžu byť prostriedky, ktoré boli utratené
počas trvania manželstva. Okrem toho zabezpečenie tohto dôkazu by samo o sebe ešte nepreukázalo,

na aký účel boli finančné prostriedky zarobené žalovaným následne vynaložené a je otázne, či by to
vzhľadom na odstup času bolo možné. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti,
že príjem žalovaného nebol použitý pre potreby rodiny, ležalo na žalobkyni, ktorá ho v tomto prípade
neuniesla.

23. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých
manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP,

§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku
BSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné
postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.
V konaní súd aplikoval citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že každej zo strán sa

dostala polovica spoločného majetku, a teda ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech, a tak súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

24. Proti rozsudku podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v
ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“), ktoré odôvodnila tým, že v žalobe zo dňa 04.02.2020 po skutkovej stránke vymedzila
jednak kvalitatívnu ako aj kvantitatívnu stránku spoločného majetku s prihliadnutím na čas podania
žaloby, skutkové okolnosti majúce vplyv na odklon od zákonnej zásady rovnosti podielov, rovnako učinila
návrh na rozhodnutie súdu o podanej žalobe.25. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala súdom stanovenú zostatkovú hodnotu vozidla, ktorá podľa
jej názoru nekriticky vychádzala len z tvrdení žalovaného, s ktorým sa žalobkyňa nestotožnila.

26. Ďalej žalobkyňa uviedla, že súd nevyčerpal celý predmet konania a to z dôvodu, že žalovaný vo
svojom vyjadrení k žalobe navrhol zahrnúť do masy spoločného majetku a následne vyporiadať hnuteľné
veci v zostatkovej hodnote vo výške 4.000,- eur nachádzajúce sa v rodinnom dome bez toho, aby ich
bližšiešpecifikoval.Súdztohtodôvodunezahrnuldopredmetukonaniabližšienešpecifikovanéhnuteľné

veci tak ako to uvádza v odôvodnení rozsudku. Bol to naopak súd svojím pasívnym postupom znemožnil
zahrnutie hnuteľných veci do predmetu konania. Zo vzájomnej žaloby žalovaného bolo zrejme, že sa
jedná o neúplne podanie, teda išlo o odstrániteľnú vadu podania, kedy mal súd procesným postupom
podľa ust. § 129 ods. 1 CSP vyzvať stranu na jej odstránenie, tak aby boli hnuteľné veci určené
spôsobom, aby nemohlo dôjsť k ich zámene. Súd prvej inštancie sa spravoval nesprávnymi právnymi
úvahami, pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na odklon od zásady rovnosti podielov bývalých manželov

pri vyporiadavaní spoločného majetku uvedenej v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutiu
je potrebné vytknúť aj spôsob akým vyporiadal vlastnícke právo k nehnuteľností, keď ho prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného bez toho, aby sa zaoberal žalobkyniným návrhom na vyporiadanie
nehnuteľnosti spôsobom, že ju prikáže do podielového spoluvlastníctva a to práve z dôvodu, že ani
jedna zo strán nie je spôsobilá poskytnúť dostatočné peňažné plnenie druhej strane titulom majetkového

vyrovnania. Súd vyporiadaním nehnuteľnosti spôsobom, že ju prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného a zároveň mu uložil peňažnú povinnosť bez toho, aby žalovaný preukázal svoju spôsobilosť
po vykonateľnosti rozhodnutia splniť uloženú peňažnú povinnosť o ktorej sú dôvodné pochybnosti
predovšetkým pre prebiehajúce viaceré exekučné konania, v ktorých je vymáhaná peňažná pohľadávka
prevyšuje sumu 30.000,- eur ako aj tvrdenia žalovaného o jeho nemajetnosti zaťažil rozhodnutie reálnou

hrozbou, že rozhodnutie po materiálnej stránke bude nevykonateľne a bude produkovať len ďalšie súdne
spory. Súd sa uspokojil len s deklaráciou žalovaného, že je spôsobilý poskytnúť peňažné plnenie bez
toho, aby žalovaný svoju majetkovú spôsobilosť reálne preukázal. Navrhla, aby odvolací súd postupom
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolaním napadnutý rozsudok zrušila vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

27. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. V podanom vyjadrení uviedla argumentáciu, ktorá

bola prednesená v rámci prvoinštančného konania.

29. Krajský súd v K.e (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

30. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

31. V danom prípade je predmetom sporu návrh žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva tak, že podiel v akom sa podieľa na spoločnom
majetku žalobkyňa je vo výške 60 % a u žalovaného je vo výške 40 %.

32. Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)33. Podľa úst. § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

34. Podľa ust. § 145 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí
môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je
právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne.

35. Podľa ust. § 148 ods. 1 občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

36. Podľa ust. § 149 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu

dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak
sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

37. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

38. Na margo správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že konanie o vyporiadanie
BSM je osobitným typom konania, v ktorom obaja účastníci, t. j. obidve strany majú súčasné postavenie
žalobcu i žalovaného (iudicium duplex). Uvedené sa premieta aj do zásady, že zastavenie konania
o vyporiadanie BSM na základe späťvzatia žaloby je možné iba so súhlasom druhej strany (k tomu
pozri R/48/2020). Ak však ten z manželov, ktorý nepodal žalobu, t. j. žalovaný, má mať súčasne aj

postavenie žalobcu, musí mať možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, a to nielen v tom smere, že
uvedie námietky voči tomu, čo urobila predmetom konania druhá strana, to by bolo iba jednoduché
vyjadrenie žalovaného k žalobe, čo by znamenalo popretie princípu „iudicium duplex“, ale má aj právo
vyjadriť sa v tom zmysle, čo mieni urobiť predmetom konania on. Uplatňovanie zásady, že predmetom
konaniaovyporiadanieBSMjeibato,čopredmetomkonaniaodzánikuBSM(vlehotetrochrokov)urobili

účastníci konania, nemusí spôsobovať žiadne praktické problémy, pokiaľ ide o hnuteľné a nehnuteľné
veci, resp. iné majetkové hodnoty, voči ktorým (ak ich bývalí manželia v lehote troch rokov neurobia
predmetom konania o vyporiadanie BSM) sa následne uplatní všeobecne spravodlivá fikcia v zmysle §
149 ods. 4 Obč. zákonníka, o rovnosti podielov. (Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 5Co/133/2019
zo dňa 21. 10. 2020)

39. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd nevyčerpal celý predmet konania z dôvodu, že žalovaný vo
svojom vyjadrení navrhol zahrnúť do masy BSM hnuteľný majetok v zostatkovej hodnote odkazuje na
ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných

majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

40. Do vyporiadania môže zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré účastníci urobili
predmetom vyporiadania; to platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na
výlučné majetky manželov a naopak. V dobe rozhodnutia súdu musia veci existovať a v dobe zániku

BSM musia tvoriť jeho súčasť.

41. Z obsahu spisu (č.l. 8 ) vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu K. zo dňa 19.09.2017, č.k. 27P/157/2016-116, ktorý nadobudol právoplatnosť svýnimkou výroku o výživnom dňa 21.10.2017. Návrh žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode bol súdu doručený dňa 05.02.2020. Návrhom sa žalobkyňa
domáhala vyporiadať majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v rozsahu cit.: „Žalobkyňa

rozsah zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka z
kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska vymedzuje nasledovne:
a) Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu - dvojbytovky súpisné číslo
XXX, postaveného na parcele č. XXXX, Zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, zapísaného
na liste vlastníctva č XXXX, pre katastrálne územie N., obec K., okres K., o veľkosti podielu X/X (ďalej

ako „rodinný dom“).
Pozemok parc. reg. C KN č. XXXX, Zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, zapísaný na LV č.
XXXX, pre katastrálne územie N., obec K., okres K. (ďalej „pozemok“) na ktorom je postavený rodinný
dom nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán konania a ani nemajú k nemu zriadené iné vecné a
ani záväzkové právo. Tento právny stav má podstatný vplyv aj na stanovenie hodnoty rodinného domu.
Žalobkyňa ohodnocuje rodinný dom na sumu vo výške 45.000,- Eur. Pri stanovovaní hodnoty rodinného

domu žalobkyňa vychádzala z trhových cien za porovnateľné rodinné domy v danom čase a mieste.
Na dvojbytovke je zriadené exekučne záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
oprávneného - maloletých detí, zastúpených zákonným zástupcom - žalobkyňou z exekučného konania
EX1835/2012, EX4156/15 a EX1614/16. Peňažná pohľadávka vznikla z titulu dlhodobého neplatenia
výživného žalovaným na spoločné deti. V súčasnosti je výška exekvovanej peňažnej pohľadávky vo

výške vyše 30.000,- Eur.
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyňa zahrňuje ďalej:
b) osobné motorové vozidlo O. O., ktoré bolo kúpené žalovaným zo spoločných finančných prostriedkov
počas trvania manželstva. Bližšiu identifikáciu osobného motorového vozidla žalovaná nevie uviesť,
nakoľko dokumentami, ktoré by umožňovali jeho bližšiu identifikáciu má k dispozícií výlučné žalovaný a

taktiež nevie určiť ani jeho hodnotu, nakoľko osobné motorové vozidlo užíva od jeho zakúpenia výlučne
žalovaný. Žalobkyňa z dôvodu negatívnej dôkaznej núdze navrhuje, aby žalovaný poskytol dokumenty
z ktorých by sa dala určiť identifikácia osobného motorového vozidla a zároveň poskytol relevantné
informácie a podklady o jeho stave ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode.
c) finančné prostriedky žalovaného s ktorými disponoval výlučne žalobca a ktorých výšku žalovaná preto

aninevieuviesť.Žalobcanepretržiteodroku2005pracujevND.akozamestnanec.Žalobkyňazaúčelom
preukázania príjmových pomerov žalovaného navrhujeme pripojiť trestný súdny spis tunajšieho súdu sp.
zn.: 6T/16/2018 a z neho oboznámiť ročné zúčtovania dane žalovaného za jednotlivé roky počas ktorých
pracoval v J. a zároveň žiadam, aby žalovaný preukázal ako bolo s vykázaným príjmom naložené.“

42. Samotnú zmienku žalovaného vo vyjadrení zo dňa 16.06.2020 (č.l. 35 spisu) súd prvej inštancie
správne posúdil tak, že sa nejedná o návrh na rozšírenie predmetu vyporiadania, preto s námietkou, že
súd mal vyzvať žalovaného na špecifikáciu - doplnenie návrhu sa odvolací súd nestotožňuje.

43. Žalobkyňa v žalobnom návrhu predmet vyporiadania BSM v konaní vymedzila, jej právny zástupca

na pojednávaní predmet vyporiadania ustálil, preto ak súd za predmet vyporiadania určil dom, auto,
úspory, nemožno tomuto postupu nič vyčítať.

44. Rovnako sa nemožno stotožniť s odvolacou námietkou, že žalovaný na chod domácnosti ničím
neprispieval. Uvedené je v rozpore s obsahom výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 23.09.2020 (č.l.

58 - 59 spisu), kde uviedla, že manžel posielal málo financií, zadlžila sa a pomáhala jej rodina.

45. Na pojednávaní dňa 23.09.2020 žalobkyňa ďalej uviedla, že sa o deti starala sama, vychovávala
ich, nakoľko manžel bol celý rok v zahraničí, iba na mesiac počas leta k nemu chodili na prázdniny. V
konaní nebolo sporné, že žalobkyňa od roku 2014 nepracovala, a teda nie je zrejmé, kto znášal náklady

na tento mesačný pobyt v J. pre štyri deti a dvoch dospelých, resp. z akých úspor bol hradený.

46. Ak za tohto stavu žalobkyňa tvrdí, že sa má prihliadať na to, koľko žalovaný zarobil a koľko
prispievalanáslednerozhodnúťtak,akonavrhlažalobkyňa,odklonomodust.§150ods.1 Občianskeho
zákonníka a aplikovať princíp disparity podielov v neprospech žalovaného, s týmto návrhom sa stotožniť

nemožno z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 25, že v tejto
veci nie sú splnené podmienky na aplikovanie odklonu od zásady rovnosti podielov.47. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobkyne za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia §

387 CSP rozsudok potvrdil ako vecne správny.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v K.e pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).