Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119217884
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6119217884.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a členov
senátu JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava-Ružinov, proti žalovaným: 1/ K. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. I. G. č. XXX, 2/ A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja žalovaní právne
zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč, s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, Banská

Bystrica, o zaplatenie 8.992,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Senica zo dňa 22. decembra 2020, č.k. 11Csp/52/2020-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II. a vo výroku
IV. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 6.242,48 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I ), ďalej im
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
6.242,48 eur od 25.07.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II),
vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III) a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 66% pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením (výrok IV).

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka,
§ 1, § 2, § 7, § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZSÚ), § 52 a nasl., § 565
Občianskeho zákonníka, vecne tým, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 8.992,89

eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere, je čiastočne dôvodná. V
odôvodnenírozsudkusúduviedol,žestranysporudňa29.12.2014uzavreliZmluvuostavebnomsporení
č. 4513368 0 01, v súlade s ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a
žalovanej v 2. rade ako spoludlžníkovi mimoriadny medziúver č. 4513368 8 02 vo výške 10.000,00 eur
s tým, že po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení a pri dodržaní zmluvných podmienok, ako aj
VOPprezmluvyostavebnomsporenísamimoriadnymedziúverzmenínastavebnýúverč.4513368001

vo výške cca 5.815,29 eur. Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru vo výške 5,59 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami splatnými k 15. dňu mesiaca v
sume 78,92 eur, ktorá suma pozostávala z vkladu na účet sporenia v sume 27,33 eur, zo splátky úrokov
v sume 46,59 eur a poplatku za poistenie typu A v sume 5 eur. Finančné prostriedky medziúveru boli
čerpané dlžníkmi dňa 31.12.2014 sumou 3.030 eur a dňa 3.7.2015 sumou 4.970 eur t.j. celkom 8.120
eur, zvyšok finančných prostriedkov im mal byť poskytnutý v zmysle čl. IV bod .3. UZ až po zdokladovaní

účeluúveru,žalovanídňa31.1.2017požiadaliopredĺženielehotynazdokladovanieúčelu,lehotaimbola
predĺžená do 28.2.2017, za čo žalobca žalovaným účtoval poplatok 17 eur. Keďže následne sa žalovanírozhodli o nedočerpať finančné prostriedky do sumy 10.000 eur, nebola im zvyšná časť finančných
prostriedkov poukázaná a žalobca im účtoval poplatok 18,80 eur. Poplatok za spracovanie medziúveru
vo výške 120 eur bol dňa 31.12.2014 zaúčtovaný žalovaným pri prvej výplate medziúveru. Žalovaní

porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, preto žalobca úver
predčasne zosplatnil.

3. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 4513368 0 01 a
stavebnom úvere č. 4513368 0 01 ako zmluvu spotrebiteľskú a zaoberal sa otázkou namietanej

neprijateľnosti zmluvnej podmienky spočívajúcej v poplatku za poskytnutie úveru 120 eur, ktorý bol
žalovaným započítaný ihneď pri poskytnutí medziúveru. Súd uzavrel, že táto zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná, pričom už v iných konaniach (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 14Co/104/2013 zo dňa 13.03.2014), bola konštatovaná jej neprijateľnosť. Keďže táto zmluvná
podmienka je neplatná, potom úverová zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k /
zák,.č. 129/2010 Z.z. a je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako neprijateľná je

aj zmluvná podmienka spočívajúca v dojednaní poistenia typu A v čl. VI zmluvy. Zmluva neobsahuje ani
správny údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle § 9 ods.2 písm. j) zák.č. 129/2010 Z.z., pretože z úverovej
zmluvy vyplýva, že RPMN pri stavebnom úvere je 6,76 % p.a. a pri stavebnom medziúvere 6,56 % p.a.,
pokiaľ však žalobca z pôvodnej sumy 10.000 eur poskytol žalobcom na účet len sumu 8.000 eur, potom

tieto údajeniesúv zmluveuvedenésprávneaúverjepotrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov
aj z tohto dôvodu. Okrem toho je z dokladov predložených žalovanými zrejmé, že v čase poskytnutia
sporného úveru mal žalovaný v 1. rade minimálne ďalšie tri úvery a preto má súd za to, že žalobca
svojim konaním resp. nekonaním porušil ustanovenie § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a úver je
bezúročný a bez poplatkov aj podľa ust. § 11 ods. 2, veta druhá cit. zákona. Žalobca žalovaným poskytol

medziúver vo výške 8.000 eur a žalovaní 1/ a 2/ si svoju povinnosť splácať medziúver v dohodnutých
mesačných splátkach riadne neplnili, preto po predchádzajúcej výzve žalobca listom zo dňa 24.7.2017
vyhlásil k tomuto dňu mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru (pred zosplatnením úveru bol teda zo
strany žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 OZ) a vyzval žalovaných na jednorazové zaplatenie
zostatku neuhradeného úveru v celkovej výške 8.042,27 eur. Z predložených dokladov je zrejmé, že ku

dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní na konto medziúveru uhradili sumu 843,71 eur a
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti uskutočnili vklady vo výške 70 eur, na poistnom zaplatili sumu 115
eur a na úrokoch sumu 728,81 eur, teda zaplatili celkovo sumu 1.757,52 eur. Rozdiel tak predstavuje
sumu 6.242,48 eur, na ktorú sumu má žalobca právo a preto mu súd v tejto časti vyhovel a zároveň mu
priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dátume zosplatnenia úveru, pričom do 31.12.2018

si ich žalobca uplatnil vo vyčíslenej výške 566,63 eur a od 01.01.2019 vo výške 5,00 % ročne (v súlade
s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.) zo sumy 7.822,27 eur až do zaplatenia. Súd
žalobe v časti požadovaných úrokov z omeškania vyhovel iba z prisúdenej sumy (výrok II. rozsudku).
Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok III. rozsudku) .

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech len čiastočný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
66 % podľa pomeru úspechu v spore.

5. Proti výrokom I., II. a IV. tohto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí rozhodnutie

považujú za nepredvídateľné a vydané v rozpore s princípom právneho štátu a princípom právnej istoty.
Vytýkali súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal argumentáciou žalovaných, ktorí
poukázali na nesplnenie si povinností veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní
schopnosti splácať spotrebiteľský úver na základe predmetnej zmluvy v zmysle § 7 ZSÚ ods. 1
a 2. Súd sa splnením povinností ustanovených v § 7 cit. zákona sa zaoberal iba formálne a s

námietkami žalovaných predkladanými v priebehu súdneho sporu sa vôbec nevysporiadal. Žalobca
pritom nepreukázal v konaní, že by postupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá
zákon, vôbec nezisťoval, a žalovaných sa nikto pri uzavretí zmluvy nepýtal, aký je ich príjem, či žijú
vo vlastnej nehnuteľnosti alebo v podnájme, aké sú ich mesačné výdavky a pod., tiež nenahliadol
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania

úverov. Keďže žalobca o splnení tejto povinnosti doposiaľ v spore nepredložil žiadny dôkaz, preto
žalovaní tvrdia, že do takejto databázy nenahliadol. Žalobca vo svojom vyjadrení k uvádzanej námietke
žalovaných len formálne uvádza akým spôsobom mal overovať bonitu žalovaných, ale žiadnym
spôsobom nepreukazuje, že tak skutočne aj urobil, neuvádza konkrétne údaje, ktoré boli podkladompre jeho výpočet, preto aj vzhľadom na formálnosť a neurčitosť skutočností uvedených v jeho vyjadrení,
majú žalovaní za to, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou. S porušením tejto povinnosti pritom
zákon v ustanovení § 11 ods. 2 spája aj významný právny následok a síce nemožnosť vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Prípadná strata práva na jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru je otázkou, ktorá má pre tento spor podstatný význam, lebo spôsobuje,
že žalovaní majú naďalej právo poskytnutý úver (istinu) splácať v pravidelných mesačných splátkach a to
až do konečnej splatnosti úveru dňa 15.03.2025, takže predmetom tohto sporu by mohli byť len prípadné
splatné nezaplatené splátky a nie celý zostatok úveru a to len za predpokladu, že súd nedospeje k

záveru, že by išlo o zmenu žaloby a tá sa v zmysle § 294 CSP v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa.
Keďže žalobca sa vôbec nevyjadril k tvrdeniam žalovaných o strate jeho práva na jednorazové splatenie
úveru, treba tvrdenie žalovaných o porušení tejto povinnosti v zmysle § 151 ods. 1 CSP považovať za
nesporné, s čím sa súd rovnako nevysporiadal. Rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, zároveň došlo k porušeniu práva žalovaných
na spravodlivý proces, pretože odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s ust. § 220 ods. 1 CSP.

Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovaným
náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.Žalobcaodvolanienepodalavpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniuuviedol,ženijakoneporušil

svoje predzmluvné povinnosti uvedené § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaným
poskytol úver na základe preverenej bonity z úveru, predmetným úverom bol refinancovaný úver v
Tatra banke, a.s., pričom podmienky poskytnutia úveru na refinancovanie boli splnené, keďže žalovaný
splácal úvery, mal vyhovujúcu platobnú disciplínu, a zároveň splátka nového úveru (na refinancovanie)
spĺňala podmienku aby nebola vyššia ako splátka resp. súčet splátok refinancovaných úverov. Zároveň

žalobca preveril zdroj príjmov klientov (aspoň jedného z účastníkov úverového vzťahu, nakoľko boli
manželia). Keďže všetky uvedené podmienky boli dodržané, žalovaní mali nárok na poskytnutie nového
úveru na základe preverenej bonity. Refinancovaný úver v Tatra banke obsahoval dohodu o splátke
86,27 Eur mesačne, budúca splátka úveru v PSS, a.s. bola vo výške 78,92 eur, bola teda dodržaná
podmienka, že budúca splátka nového úveru nesmie byť vyššia ako súčet splátok splácaných úverov.

Tiež bola dodržaná podmienka vyhovujúcej platobnej disciplíny na splácaných úveroch klientov v Prima
banke, a.s. Posudzovaný bol aj zdroj príjmu žalovaného 1/, ktorý v čase schválenia úveru pracoval
minimálne od mája 2014 vo firme Fermo, s.r.o. ako vodič, čo bolo preverené dopytom do Sociálnej
poisťovne (čo je viac ako požadovaných 6 mesiacov pred schválením úveru v PSS, a.s., keďže úver
bol schválený 22.12.2014). Súd preto vec správne právne posúdil a keďže k žiadnemu porušenie

predzmluvných povinností zo strany žalobcu nedošlo, nemožno súhlasiť s tvrdením, že žalobca nie je
oprávnený vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie úveru. Preto žalobca považoval napadnutý
rozsudok za správny a navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. Ako prílohy k podanému vyjadreniu doložil
žalobca žiadosť o úver, potvrdenie o príjme, úverovú zmluvu Tatra banka, a.s., potvrdenie Tatra banky
a.s. a výpis z registra bankových informácií.

7. Žalovaní v odvolacej replike poukázali na to, že súd by nemal prihliadať na listinné dôkazy predložené
žalobcom a jeho tvrdenia, pretože ich predkladá až v odvolacom konaní. Odhliadnuc od uvedeného aj
tieto preukazujú, že žalobca pred uzatváraním úverovej zmluvy so žalovanými nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, keď z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ boli opakovane v omeškaní

so splácaním svojich existujúcich úverov v priebehu roka 2014, pri kreditných kartách dokonca aj
v mesiacoch 10/2014 a 11/2014, t.j. bezprostredne pred poskytnutím úveru žalobcom. Nie je preto
zrejmé, ako sa pri plnení svojich predzmluvných povinností žalobca vysporiadal s touto skutočnosťou,
keďže žalovaní 1/ a 2/ mali problém aj s úhradou existujúcich záväzkov. Z dôkazov tiež vyplýva, že
žalovaní 1/ a 2/ opakovane žiadali o poskytnutie úveru aj u iných veriteľov, pri splátkových úveroch

im bolo odmietnutých 10 žiadostí a pri kreditných kartách 1 žiadosť, bola im odmietnutá žiadosť o
spotrebný úver vo výške 10.000 eur, ktorú podali dňa 23.10.2014, rovnako im bola odmietnutá žiadosť
o spotrebný úver vo výške 10.000 eur, ktorú podali 18.11.2014. Nie je preto zrejmé, ako sa pri plnení
svojich predzmluvných povinností žalobca vysporiadal so skutočnosťou, že iní veritelia im odmietali úver
poskytnúť. Žalobca rovnako predložil dôkazy, ktorými mal skúmať bonitu žalovaných, pričom žalovaný 1/

mal priemerný príjem vo výške 365,68 eur a žalovaná 2/ poberala invalidný dôchodok vo výške 79,10 eur
amalijednonezaopatrenédieťa,čojevyznačenéajvžiadostioúverpredloženejžalobcom.Vovyjadrení
zo dňa 24.11.2020 žalovaní listinnými dôkazmi preukázali, že platili mesačné splátky za svoje úverové
záväzky vo výške 254,23 eur. Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime bola výška životnéhominima v roku 2014 pre rodinu s dvoma rodičmi a jedným nezaopatreným dieťaťom vo výške 426,70 eur,
takže príjem žalovaných túto sumu len o málo prevyšoval a preto ho nemohol veriteľ, ktorý by konal s
odbornou starostlivosťou, pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotiť ako dostatočný na

poskytnutie úveru a to o to viac, pokiaľ by mal informácie o existujúcich úverových záväzkov žalovaných
1/ a 2/.

8. K uvedenému vyjadreniu sa viac žalobca nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba (§
359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných je dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11Csp/52/2020 bolo zaplatenie
sumy 8.992,89 eur s príslušenstvom ako neuhradených záväzkov zo spotrebiteľského úveru.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 6.242,48 eur s úrokom z

omeškania 5,00% ročne zo sumy 6.242,48 eur od 25.07.2017 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania, bolo
posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe vyhovel a v závislom

výroku o trovách konania (teda výroky I., II. a IV. napadnutého rozsudku).

12. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaných bolo, že súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil,
keď dospel k záveru, že žalobca platne vyhlásil ku dňu 24.07.2017 mimoriadnu splatnosť celého
zostatku úveru a (aj) z tohto súd vychádzal pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku bez toho,

aby skúmal, či si žalobca splnil zákonné povinnosti zakotvené v ustanovení § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch a pred uzavretím zmluvy o úvere so žalovanými skúmal dostatočným
spôsobom s odbornou starostlivosťou ich bonitu a teda či mal vôbec právo vyžadovať od žalovaných
ako spotrebiteľov jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zároveň tým, že súd prvej inštancie
sa uvedenou argumentáciou žalovaných, ktorú v konaní predkladali, nevysporiadal, žalovaní považujú

rozhodnutie za nespĺňajúce požiadavky § 220 ods. 1 CSP a postup súdu za porušujúci ich právo na
spravodlivé súdne konanie.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

14. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

15. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem
spotrebiteľa.

16. Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažnýchzáväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ

podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver a na účely podľa odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s

príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

17. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

18. Podľa obsahu spisu v prejednávanej veci žalovaní počas konania trvali na tom, že žalobca si
nesplnil zákonné povinnosti v zmysle § 7 ods. 1, pred uzavretím zmluvy o úvere neskúmal dostatočným

spôsobom s odbornou starostlivosťou ich bonitu, neposudzoval všetky zákonom vyžadované činitele,
žalovaných sa nepýtal, aký je ich príjem, či žijú vo vlastnej nehnuteľnosti alebo v podnájme, aké sú ich
mesačné výdavky, nenahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania
ich schopnosti splácania úverov, čím nebol zachovaný postup podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca na tieto tvrdenia žalovaných uviedol vo svojom

písomnom vyjadrení ( čl. 78 spisu) iba toľko, že bonita úveru bola riadne preskúmaná a to za dobu
12 mesiacov, preverenie záväzkov v úverovom registri vyšli bez negatívnych informácií, žalobca si ich
preveril aj na stránke sociálnej a zdravotnej poisťovne, kde v čase preverovania neboli voči osobe
vedené žiadne pohľadávky a prepočet bonity s prevereným príjmom, so započítaním nákladov, aj s
mesačnými záväzkami a budúcou splátkou úveru, vyšiel s výsledkom, že bonita je dostatočne vysoká.

Žalobca tieto tvrdenia nedoložil žiadnymi dôkazmi. Žalovaní preto zotrvávali na tom, že nepreukázal
splnenie si povinností uložených mu v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

19. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že napriek tomu, že žalovaní v konaní argumentovali stratou práva
žalobcu predčasne zosplatniť úver pre porušenie jeho povinnosti skúmať náležite ich bonitu pred

uzavretím zmluvy, súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia sčasti nedostatočne a sčasti vôbec
nezaoberal týmito skutkovými tvrdeniami žalovaných vo vzťahu k otázke, či veriteľ porušil ( a do akej
miery) zákonné povinnosti vyplývajúce mu § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, uplatnenými v
spore ako prostriedky procesnej obrany. Dôkazy, ktoré súd v tejto súvislosti vykonal, buď nedostatočne
alebo vôbec nevyhodnotil, a vo veci rozhodol bez toho, aby relevantným spôsobom zodpovedal otázky

podstatné pre vyslovenie záveru, či žalobca bol vôbec oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť
a to napriek tomu, že žalovaní týmto opakovane argumentovali.

20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

22. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).23. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

25. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, inak je
nepreskúmateľné. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP. V prejednávanej veci odvolací súd musel dať za pravdu odvolateľom, že súd prvej
inštancie sa vyššie uvedenými kritériami dôsledne neriadil, keďže sa nijako nevysporiadal s ich vecnou

argumentáciou k podstatným otázkam. Napadnuté rozhodnutie tak neobsahuje náležitosti vyžadované
pre takéto rozhodnutie ustanovením § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné a súd
týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane realizovať jej procesné právo na vysvetlenie
dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže nie je
dobre možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom, bolo dôvodné rozsudok súdu

prvej inštancie z uvedených dôvodov v napadnutej časti zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu na nové
konanie a rozhodovanie.

26. Dôvodná bola potom aj odvolacia argumentácia žalovaných poukazujúca na nesprávne skutkové
zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

27. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak
tento nesprávne interpretuje.

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky

príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a
vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.

Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie prerozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme

ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje

veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný

a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje.

29. Žalobca až v odvolacom konaní doložil k otázke posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver relevantné listinné dôkazy a vysvetlenia, pričom nie je zrejmé aké dôvody mu bránili
uplatniť ich pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti, aj tieto
žalobcom predložené dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčujú skôr tomu, že žalobca ako
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon (žalovaní mali v čase poskytnutia
predmetného úveru nízke príjmy, zároveň boli opakovane v omeškaní s úhradou splatných splátok

z iných spotrebiteľských úverov, pričom ich viaceré žiadosti o poskytnutie úveru inými veriteľmi boli
opakovane odmietnuté) a berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ak by žalobca bol riadne zisťoval príjmy
a výdavky žalovaných a tieto údaje náležite analyzoval a vyhodnotil, nebol by zrejme žalovaným úver
poskytol.

30. Z obsahu predmetného spisu však vyplýva, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobca
na argumentáciu žalovaných vytýkajúcu mu porušenie povinností uložených v § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. reagoval iba všeobecnými tvrdeniami o riadnom preskúmaní bonity žalovaných pred
uzavretím zmluvy, bez uvedenia konkrétnych údajov, z ktorých vychádzal a spôsobu akým svoje zistenia
analyzoval a vyhodnotil, a tiež bez predloženia akýchkoľvek dôkazov o skúmaní ich bonity. Súd prvej

inštancie bol povinný preto zaoberať sa otázkou, či tu nie je dôvod na aplikáciu ust. § 11 ods. 2 veta prvá
zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Treba dať za pravdu žalovaným, že prípadná strata práva na jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru má pre tento spor podstatný význam, lebo spôsobuje, že žalovaní majú naďalej právo poskytnutý

úver splácať v pravidelných mesačných splátkach a to až do termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý
ešte neuplynul, takže predmetom tohto sporu by mohli byť len prípadné splatné nezaplatené splátky
a nie celý zostatok úveru. Prvoinštančný súd sa však uvedenou otázkou vôbec nezaoberal, zistené
porušenie ustanovenia § 7 posudzoval len z pohľadu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods.
2, veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z.).

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu treba konštatovať, že ak potom žalovaní uplatnili vo
svojom odvolaní aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, odvolací súd im musel dať za
pravdu, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení týkajúcich
sa splnenia predzmluvných povinností žalobcu ako veriteľa a zároveň súd nesprávne aplikoval na vec

ustanovenia § 7 a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.

32. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti (výroky I. a II.) ako aj v závislom výroku o trovách konania (IV.) s použitím ust. § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, súc pritom viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne vo veci vykonať dokazovanie sozameraním sa na otázku, či došlo k splneniu povinnosti veriteľa uloženej mu v ustanovení § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. a v prípade negatívneho zistenia posúdiť následky, ktoré s týmto zákon
o spotrebiteľských úveroch v § 11 spája, osobitne s ohľadom na prípadnú stratu oprávnenia veriteľa

vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V závislosti od posúdenia
tejto otázky súd prvej inštancie zaujme právny názor k otázke platnosti predčasného zosplatnenia
predmetného úveru a v prípad, ak súd zistí, že veriteľ nemal oprávnenie predčasne úver zosplatniť, bude
súd vychádzať z obsahu úverovej zmluvy, v ktorej si zmluvné strany dohodli termín konečnej splatnosti,
ktorý ešte neuplynul a preto majú žalovaní naďalej úver splácať v dohodnutých mesačných splátkach.

V takom prípade súd opätovne prehodnotí žalobcom uplatnené nároky, vykoná všetky potrebné dôkazy
na posúdenie dôvodnosti výšky uplatnenej pohľadávky, v zmysle § 295 CSP v danom prípade aj tie,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol a sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, zistený skutkový stav opätovne
komplexne vyhodnotí, na zistený skutkový stav aplikuje príslušné hmotnoprávne ustanovenia a vo
veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP
riadne odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania vrátane

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).