Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 15, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215068
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5115215068.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: U. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. č. XX, právne zastúpeného: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Národná
17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - X. č. XXX/XX,
právne zastúpenému Mgr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom C. O. XXXX, C., o

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
7C/249/2015-119 zo dňa 27. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že u r č u j e že kúpna zmluva o kúpe nehnuteľnosti
uzavretá podľa § 588 Občianskeho zákonníka zo dňa 07.01.2008, uzatvorená medzi žalobcom ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj pozemku KNC parcela č. 416/33
- trvalé trávnaté porasty o výmere 2161 m2, zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie E., obec E.,
okres N. za kúpnu cenu 1.296.600,- Sk a ktorej vklad bol povolený dňa 11.01.2008 Správou

katastra v Žiline, v celom rozsahu prevodu podielu 1/1 v nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území E., obec E., okres N., zapísanej na LV č. XXX, a to KNC parcela č. 416/33 - trvalé trávnaté porasty
o výmere 2161 m2, j e n e p l a t n á .

Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že kúpna

zmluva, ktorej vklad bol povolený 11.01.2008 pod č. V 143/08 Správou katastra Žilina, predmetom ktorej
bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., obec E., okres N., zapísanej na
LV XXX, a to KNC parcela č. 416/33 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2161 m2 je neplatná, zamietol.
Nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 34, § 35, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, §
46 ods. 1, 2, § 133 ods. 1, 2, § 588 Občianskeho zákonníka.

3. Podľa súdu prvej inštancie sporná kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, predmetom
ktorej bola vyššie konkretizovaná nehnuteľnosť, bola urobená v zákonom predpísanej forme, spĺňala
všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
a nevyplýva z nej ani, že by jej účastníci vznik, zmenu alebo zánik práva a povinnosti viazali na
splnenie podmienky (§ 36 Občianskeho zákonníka). Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v neposlednom

rade nemožno z tejto zmluvy vyvodiť, že by svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo
ho obchádzala alebo sa priečila dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka), nakoľko úmyslom
žalobcubolonehnuteľnosťpredaťažalovanéhoakokupujúcehokúpiť.Žalobcamaltedavôľupredmetnúnehnuteľnosť predať, za týmto účelom aj podpísal kúpnu zmluvu, ako aj návrh na vklad vlastníckeho
práva a ničím nemôže odôvodniť tvrdenie, že kúpnu zmluvu si neprečítal, nevedel, kto je kupujúci a mal
za to, že nehnuteľnosť predáva S. P.. Ak teda žalobca chcel predať nehnuteľnosť len S. P., nikto ho

nenútil predať túto žalovanému, toto nakoniec nevyplynulo ani z výsledkov trestného konania vedeného
proti S. P. a P. P., v ktorom žalovaný vystupoval v pozícii svedka a nie ako obvinený a ani ako poškodený.
Žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy konal v dobrej viere a z ničoho nevyplýva, že by mal akúkoľvek
vedomosť, príp. akúkoľvek pochybnosť o tom, že by prejav žalobcu v predloženej kúpnej zmluve
nezodpovedal jeho skutočnej vôli. Podľa súdu prvej inštancie sama skutočnosť, že S. P. a P. P. boli

uznaní vinnými z trestného činu podvodu, nespôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy.
Nie nezanedbateľnou je podľa súdu prvej inštancie aj tá skutočnosť, že S. P. bol v trestnom konaní
právoplatne zaviazaný na náhradu škody, ktorú žalobcovi svojím zavineným protiprávnym konaním
spôsobil, a to vo výške 541.000,- Sk, teda vo výške, o ktorej žalobca tvrdil, že mu ju S. P. mal vyplatiť.
Žalobcu neospravedlňuje, že si pred podpisom kúpnu zmluvu neprečítal s tvrdením, že nemal okuliare
(súd prvej inštancie v tejto súvislosti len poukazuje na jeho samotné tvrdenie pri jeho výsluchu v trestnom

konaní, že aj prvú zmluvu, ktorú uzatváral s S. P., v domnení, že predáva jemu, si neprečítal, lebo nemal
okuliare a až potom neskôr zistil, že kupujúcim je niekto iný, ale to neriešil, lebo dostal kúpnu cenu). O
omylnejde,akbolzavinenýnedbanlivosťouprimožnostioveriťsiskutočnostirozhodnépreuskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu. Pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú bolo od neho možné spravodlivo
požadovať, mu nič nebránilo v tom, aby sa oboznámil s právnym úkonom, ktorý mal v úmysle urobiť

a nie potom následne tvrdiť, že si zmluvu neprečítal. Podľa súdu prvej inštancie žalobca sa nesporne
slobodne rozhodol predmetnú nehnuteľnosti predať a vážnosť tejto svojej slobodnej vôle deklaroval
uzavretím spornej kúpnej zmluvy určitým a zrozumiteľným spôsobom. Predmet kúpnej zmluvy bol podľa
zákona možný a dovolený a vznik, zmena alebo zánik práv a povinností zo zmluvy neboli viazané
na splnenie (žiadnej) podmienky. V danom prípade nešlo o simulovaný, a teda absolútne neplatný

právny úkon. Pokiaľ by žalobca skutočne chcel nehnuteľnosti predať len S. P., neexistovali zákonné
prekážky brániace uzavretiu takejto kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 07.01.2008 uzatvorená medzi
zmluvnými stranami v nej označenými je perfektným a platným písomným právnym úkonom, jej obsah je
jasný, určitý a zrozumiteľný, na jej základe došlo k povoleniu vkladu v katastri nehnuteľností a žalovaný
bol zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné, že dohodnutá kúpna cena

vo výške 1.296.600,- Sk - 43.039,24 eur nebola zaplatená spôsobom, ako je to deklarované v bode
2 zmluvy, nezaplatenie kúpnej ceny však samo osebe nezakladá neplatnosť právneho úkonu, zakladá
úplne odlišné hmotnoprávne dôsledky, len ich je potrebné uplatniť. Súd prvej inštancie na základe
zisteného skutkového stavu a vyššie uvedeného právneho názoru žalobu žalobcu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s vyššie cit.

ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na
náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

4.Vzákonnejlehotepodalodvolanievočicitovanémurozsudkužalobca.Malzato,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že jeho žalobe o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy odvolací súd vyhovie. Odvolateľ poukázal na tú skutočnosť, že P. P. nikdy nepoznal
a nemal s ním nikdy nič spoločné. Rovnako nepoznal D. X.. Mal vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, a to
tak, že predá nehnuteľnosť S. P. za kúpnu cenu 541.000,- Sk a spôsob výplaty kúpnej ceny bude

na jeho účet. Skutočnosť, ktorá bola odobrená napadnutým rozsudkom, bola nasledovná, a to v tom
smere, že nehnuteľnosť bola odpredaná D. X. za fiktívnu kúpnu cenu 1.296.000,- Sk, pričom kúpna
cena bola vyplatená na účet úplne cudzej osoby P. P.. Takýto postup súd prvej inštancie považoval za
súladný so zákonom a s dobrými mravmi. Podľa odvolateľa predmetná kúpna zmluva bola realizovaná
v rozpore s ust. § 588 Občianskeho zákonníka, keďže on ako predávajúci, keďže nepoznal kupujúceho,

mu nemohol predmet kúpy odovzdať a kupujúci predmet kúpy od neho ako od predávajúceho nemohol
prevziať. Žalovaný ako kupujúci nezaplatil žalobcovi ako predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu, čo
bolo preukázané podľa odvolateľa v trestných konaniach výpoveďami žalovaného, P. P., S. P. a žalobcu.
Podľa názoru odvolateľa došlo k podvodnému konaniu aj zo strany žalovaného, ktorý úmyselne vyplatil
kúpnu cenu na účet svojho kamaráta P. P., nakoľko bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky

boli z účtu P. P. vybrané a nie je vylúčené, že tieto finančné prostriedky P. P. žalovanému aj vrátil v
hotovosti naspäť. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaný vlastnil nehnuteľnosti a nezaplatil
predávajúcemu žiadnu kúpnu cenu. Preto pokladá kúpnu zmluvu zo dňa 07.01.2008 za absolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Predmetnákúpna zmluva ani neodráža vôľu žalobcu, nakoľko žalobca mal celý čas záujem odpredať nehnuteľnosť
S. P. za 541.000,- Sk.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a po vykonaní pojednávania, na ktorom došlo
k opakovaniu dokazovania, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. § 388 CSP.

6. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania a výsluchu procesných strán dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom
posúdení veci.

8. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní vypočul procesné strany a zopakoval dokazovanie
vykonaním listinných dôkazov:
- čiastkový výpis z LV č. XXX zo dňa 24.04.2015 z č. l. 4 spisu,
- spis Správy katastra Žilina V 143/08 č. l. 17 - 24 spisu,
- zápisnica o výsluchu svedka D. X. zo dňa 30.03.2009 č. l. 5 spisu,

- zápisnica o výsluchu poškodeného U. O. zo dňa 04.03.2009 č. l. 6 - 7 spisu,
- kúpna zmluva z č. l. 21 - 22 spisu,
- ďalej sa oboznamuje spis OS Žilina sp. zn. 1T 64/2011, najmä rozsudok sp. zn. 1T 64/2011 zo dňa
29.06.2015 č. l. 27 - 37 v spojení s uznesením KS Žilina 1Tos 116/2015
- ďalej sa oboznamuje spis sp. zn. 34T 119/2019, najmä rozsudok zo dňa 09.10.2009 č. l. 138 - 139.

9. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania a vypočutí procesných strán, zároveň vychádzajúc z
obsahu spisu, zistil tento skutkový stav veci:
Z písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2008 súd zistil, že došlo medzi žalobcom ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim k uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy, v ktorej v ods. 1 je uvedené, že

predávajúci je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. 416/33, KN - trvalý trávnatý porast vo výmere
2161 m2 v obci E., k. ú. E., čo je zapísané v Správe katastra Žilina na LV č. XXX. V ods. 2 je uvedené,
že predávajúci predáva a kupujúci kupuje pozemok uvedený v ods. 1 tejto zmluvy za dohodnutú kúpnu
cenu v sadzbe á 600,- Sk/m2, čo predstavuje za 2161 m2 kúpnu cenu 1.296.600,- Sk. Zmluvné strany
súhlasne potvrdzujú, že predávajúci prevzal od kupujúceho celú kúpnu cenu 1.296.600,- Sk ku dňu

uzavretia tejto zmluvy, čo sa potvrdzuje podpismi zmluvných strán na tejto zmluve. Pravosť podpisu
predávajúceho - žalobcu bola osvedčená notárkou JUDr. Zuzanou Kolembusovou dňa 07.01.2008, ktorý
listinu pred ňou vlastnoručne podpísal a centrálny register osvedčovaných podpisov pridelil podpisu
poradové číslo XXXXXX/XXXX.
Návrh na vklad predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2008 podpísanými obidvoma účastníkmi zmluvy

bol Správe katastra Žilina doručený dňa 08.01.2008 a vklad bol Správou katastra Žilina povolený dňa
11.01.2008 pod č. V 143/08. Žalovaný je zapísaný ako vlastník predmetného pozemku na LV XXX pre
k. ú. E..
Rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 34T 119/2009-207 zo dňa 09.10.2009 súd podľa § 334 ods.
1, 4 Tr. por. schválil dohodu o vine a treste zo dňa 27.07.2009 so zmenou vykonanou na verejnom

zasadnutí dňa 09.10.2009 uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline a obvineným S.
P. v nasledovnom znení: „Obvinený S. P. je vinný, že 1. Dňa 28.12.2007 v rodinnom dome vo M. č. XX
okres N. S. P. požiadal U. O., aby mu predal pozemok v k. ú. E., okres N. parc. č. 416/33 KN o výmere
2161 m2 za dohodnutú cenu 541.000,- Sk, na tento účel si v tento istý deň 28.12.2007 o 14.32 hod. U. O.
založil účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX v T. W., Y. N., k čomu mu S. P. poskytol 1.000,- Sk, dňa 7.1.2008

na svojom motorovom vozidle zaviezol U. O. do Žiliny, kde mu mal poukázať na jeho novozaložený účet
zálohovú platbu za pozemok vo výške 341.000,- Sk zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v a.s. X.
X. - pobočka Žilina s tým, že zvyšnú kúpnu cenu 200.000,- Sk mu doplatí neskôr. V skutočnosti mu zo
svojho účtu poukázal dňa 7.1.2008 len sumu 1.000,- Sk a príkaz na úhradu vlastnoručne pozmenil na
sumu 341.000,- Sk a v takejto podobe ho ukázal U. O., v ten istý deň 7.1.2008 popoludní zaviezol U.

O. na Notársky úrad v Žiline, kde U. O. v dôvere S. P. bez prečítania podpísal kúpnopredajnú zmluvu
o pozemku a až následne zistil, že touto zmluvou totožný pozemok predal inému kupujúcemu D. X. za
sumu 1.296.000,- Sk a túto sumu D. X. reálne zaplatil S. P. na účet jeho brata P. P., ale S. P. za pozemok
nemal v úmysle zaplatiť a ani nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu, čím spôsobil U. O. škodu vo výške17.957,91 € (541.000,- Sk), 2. Dňa 28.12.2007 S. P. navrhol U. O., aby si finančné prostriedky, ktoré
má doma vložil na svoj novozaložený účet v Y. T. W. č. XXXXXXXXXXX/XXXX prostredníctvom jeho
účtu v Y. X..X. pobočka Žilina č. XXXXXXXXXX/XXXX, s čím U. O. súhlasil, zveril mu sumu 390.000,-

Sk S. P., ktorý za jeho prítomnosti toho istého dňa 28.12.2007 o 15.26 hod. vložil túto sumu na svoj
účet v Y. X.. X. a následne o 15.59 hod. dal príkaz na prevod tejto sumy zo svojho účtu na účet U.
O. v Y. T. W., ale ešte v ten istý deň neskôr, bez vedomia U. O. požiadal o vrátenie predmetnej platby
na svoj účet, čo odôvodnil mylne zadaným účtom príjemcu a na základe žiadosti X.. X., Y. požiadala
T. W. Y. o vrátenie platby, k čomu napokon nedošlo, ale v prípade vrátenia platby z účtu U. O. by mu

spôsobil škodu vo výške 12.945,63 € (390.000,- Sk), teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým,
že uviedol niekoho do omylu, alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
pritom sčasti k dokonaniu skutku nedošlo, čím spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3, písm.
a/ Trestného zák. sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zák." Za uvedený
skutok bol S. P. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu
trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby na 3 roky. Zároveň súd podľa § 287 ods. 1 Trestného

poriadku uložil obvinenému S. P. povinnosť uhradiť škodu poškodenému U. O. vo výške 17.957,91 eur
(541.000,- Sk). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2009.
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 1T 64/2011-521 zo dňa 29.06.2015 obžalovaného P. P. uznal za
vinného z účastníctva formou pomoci na prečine podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že po predchádzajúcej dohode so svojím bratom S. P.

za totožný skutok právoplatne odsúdeným, dňa 28.12.2007 S. P. požiadal U. O. v jeho rodinnom dome
vo M. č. XX, okres N., aby mu predal pozemok v k.ú. E., parc. č. 416/33 KN o výmere 2161 m2, s čím U.
O. súhlasil, pričom sa dohodli na cene 8,30 eur/ (250,- Sk/m2), teda v celkovej kúpnej cene 17.957,91
eur (541.000,- Sk) sumu, ktorú mu mal kupujúci poukázať na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v T. W.
Y. ktorý si U. O. na jeho požiadanie dňa 28.12.2007 založil, k čomu mu S. P. poskytol 33,19 eur (1.000,-

Sk) začiatkom januára 2008 v presne nezistený deň S. P. navštívil advokáta JUDr. Gabriela Šujana v
N. a požiadal ho o vyhotovenia kúpnej zmluvy na predmetný pozemok, k čomu mu poskytol potrebné
údaje, pričom ako kupujúceho uviedol svojho brata P. P. a kúpnu cenu 17.957,91 eur (541.000,- Sk).
Krátko nato S. P. požiadal JUDr. Gabriela Šujana o vykonanie zmien v kúpnej zmluve a to zmenu kúpnej
ceny z 17.957,91 eur (541.000,- Sk) na 43.039,24 eur (1.296.600,- Sk) a zmenu kupujúceho z P. P. na

D. X.. Súčasne žiadal doplniť do zmluvy klauzulu, podľa ktorej „zmluvné strany súhlasne potvrdzujú,
že predávajúci prevzal od kupujúceho celú kúpnu cenu 1.296.600,- Sk ku dňu uzavretia zmluvy, čo
sa potvrdzuje podpismi zmluvných strán na tejto zmluve“ a takto upravené čistopisy kúpnej zmluvy a
návrh na vklad vlastníckeho právo do katastra nehnuteľnosti prevzal od JUDr. Gabriela Šujana P. P..
Dňa 07.01.2008 S. P. zaviezol svojím motorovým vozidlom U. O. do Žiliny, kde mu mal vykonať platbu

za pozemok zo svojho účtu v X. X. Y., pobočka Žilina č.XXXXXXXXXX/XXXX na jeho novozaložený
účet v T. W., Y., č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 11.319,13 eur (341.000,- Sk) a zvyšnú kúpnu cenu
6.638,78 eur (200.000,- Sk) mu sľúbil doplatiť neskôr. V skutočnosti mu poukázal zo svojho účtu len
sumu 33,19 eur (1.000,- Sk), potom kópiu príkazu na úhradu vlastnoručne pozmenil na sumu 11.319,13
eur (341.000,- Sk) a v takej podobe ho odovzdal U. O., v ten istý deň 07.01.2008 popoludní S. P. zaviezol

U. O. na Notársky úrad v Žiline, kde U. O. bez prečítania podpísal kúpnopredajnú zmluvu k pozemku a
až následne z obsahu zmluvy zistil, že pozemok predal D. X. za sumu 43.039,24 eur (1.296.600,- Sk),
ktorú sumu D. X. reálne zaplatil dňa 08.01.2008 prevodom zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo
Q., Y. na účet P. P. č. XXXXXXXXXX/XXXX v X., Y. ktorý si tento účet založil v deň prevodu kúpnej ceny
na požiadanie S. P., pričom číslo účtu kupujúcemu D. X. nahlásil sprostredkovane S. P., ale S. P. nemal v

úmysle zaplatiť za pozemok ani nezaplatil, konal s úmyslom získať vyplatenie kúpnej ceny, čím spôsobili
U. O. škodu vo výške 541.000,- Sk (17.957,91 eur), teda inému poskytol pomoc k tomu, aby tento mohol
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť tým, že uvedenie niekoho do omylu a spôsobí
tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Za to bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 1.000,- eur a pre
prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu bol stanovený náhradný trest

odňatia slobody vo výmere 30 dní. Súd poškodeného U. O. s nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015.

10. Podľa žalobcu predmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 07.01.2008 mu priniesol vyhotovenú S. P., a to
priamo na Notársky úrad JUDr. Zuzany Kolembusovej. S. P. prišiel pre neho autom do M., kde býva a

asi o 16.30 hod. ho zaviezol na Notársky úrad JUDr. Kolembusovej. Vie, že už bola tma. V tom čase mal
52 rokov a nosil okuliare na čítanie. S. P. prišiel za ním neohlásene, takže si zabudol so sebou zobrať
okuliare. Ešte predtým, ako prišli k notárke, S. P. išiel do pobočky X. X., on ho počkal v aute a asi po
15 minútach sa vrátil naspäť a ukázal mu doklad, že previedol na jeho účet v T. W. sumu 341.000,-Sk. Odkontroloval si číslo svojho účtu, ktoré sedelo. Tvrdil, že rozdiel 200.000,- Sk mu doplatí, keď mu
odblokujú účet. Pýtal sa ho, či mu môže veriť a on mu povedal: „Ujo, ja nie som podvodník, nebojte
sa.“ Tento doklad bol dať prefotiť a jeden prefotený mu odovzdal. Zaviezol ho domov a ešte raz prišiel s

tým, že ho zavezie podpísať kúpnu zmluvu k notárovi. Kúpna zmluva ešte nebola podpísaná kupujúcim.
Keďže nemal okuliare a bola tma, zmluvu si prečítať nemohol, lebo nevidel. Bol v tom, že kupujúcim je
S. P., ako mu tvrdil, lebo tvrdil, že pozemok kupuje pre seba a že tam chce jeho brat stavať chalupu.
Predmetnú zmluvu si mohol prečítať až doma, keď mal okuliare a následne telefonoval S. P., prečo
je zapísaný ako kupujúci nejaký D. X., keď mu tvrdil, že pozemok kupuje pre seba. Ohľadne kúpnej

ceny mu povedal, že on tam dal napísať schválne vyššiu cenu kvôli DPH, ale aby sa nebál, že peniaze
541.000,- Sk, na ktorých sa dohodli, dostane. O 2 - 3 dni išiel pozrieť na účet, že či mu prišli peniaze a v
banke mu povedali, že na jeho účet prišlo 1.000,- Sk z účtu S. P.. To ho zarazilo a nešlo mu to do hlavy,
pretože mu dal doklad na 341.000,- Sk. Potom mu telefonoval a oznámil, že mu poslal len 1.000,- Sk, na
čo mu tento odpovedal, že v tých bankách majú bodrel a že peniaze mu donesie do chalupy. Následne
však telefón žalobcovi nedvíhal, S. P. už ani neprišiel.

11. Odvolanie žalobcu je založené na odvolacích námietkach, ktorými namieta nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie.

12. Žalobca má za to, že predmetná kúpna zmluva bola realizovaná v rozpore s § 588 Občianskeho

zákonníka, keď žalobca ako predávajúci, ktorý nepoznal kupujúceho, nemohol mu predmet kúpy
odovzdať a kupujúci predmet kúpy prevziať. Zároveň žalovaný ako kupujúci nezaplatil kúpnu cenu
žalobcovi ako predávajúcemu, keďže kúpna cena bola vyplatená tretej osobe. Žalobca okrem ust. § 37
Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu namietal neplatnosť kúpnej zmluvy aj podľa §
39 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

14. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne.

15. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že právny úkon, teda
kúpna zmluva, ktorou mal previesť žalobca ako predávajúci na žalovaného ako kupujúceho predmetnú

nehnuteľnosť, trpí vadami vôle nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj k žalovanému, majúcimi za následok
jeho absolútnu neplatnosť (§ 37 Občianskeho zákonníka), keďže nebol urobený predovšetkým zo
strany žalobcu slobodne a jediným dôvodom, pre ktorý ho žalobca urobil (fakticky ho len podpísal bez
toho, aby si riadne prečítal obsah alebo mu bol jeho písomný obsah podrobnejšie a hlavne pravdivo
vysvetlený), bola bezvýhradná dôverčivosť žalobcu k osobe S. P. hraničiaca až s naivitou žalobcu, ktorá

však bola hrubo zneužitá. Žalobca kúpnu zmluvu pred jej podpisom ani nečítal a ani jej obsah mu
nebol S. P. pravdivo komunikovaný a vysvetľovaný, práve naopak, bol hrubo zavádzaný aj utvrdzovaný
touto osobou v tom, že predmetnú nehnuteľnosť kupuje pre seba, resp. svojho brata a že žalobca sa
nemusí ničoho obávať, keďže on nie je žiadny podvodník. Za podstatné pre konštatovanie, že žalobca
nekonal slobodne, odvolací súd považoval aj to, že k podpisu kúpnej zmluvy zo strany žalobcu došlo

za situácie, keď prišiel S. P. za žalobcom dňa 07.01.2008 neohlásený a zaviezol ho na Notársky úrad
JUDr. Kolembusovej v čase 16.30 hod., pričom už bola tma a on nosil okuliare na čítanie, ktoré si navyše
zabudol vziať so sebou. S ohľadom na miesto a žalobcom popisovanými okolnosťami, za ktorých došlo
k podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy, v ktorej bol uvedený ako predávajúci D. X. (o ktorej skutočnosti
mal S. P. vedomosť), šlo podľa odvolacieho súdu o neprípustnú formu psychického nátlaku na žalobcu,

využívajúc (zneužívajúc) vedomostnú úroveň žalobcu, ktorá podľa poznatkov získaných odvolacím
súdom vyplynula tak z výsledkov trestného konania, ako aj písomných podaní, resp. jeho výpovede s
výrazne prítomnými prejavmi stresu, negatívne ovplyvňujúcimi racionálne uvažovanie. Uvedené podľa
odvolacieho súdu svedčí aj o tom, že S. P. úmyselne zvolil taký spôsob kontrahovania v prospech D. X.,
využívajúcmomentprekvapeniaajehonepripravenosť(inébybolo,akbyžalobcovizaslal,príp.predložil

návrh kúpnej zmluvy v dostatočnom časovom priestore na riadne oboznámenie sa a preštudovanie
obsahu predmetného návrhu kúpnej zmluvy). Oslabenú schopnosť žalobcu racionálne, slobodne a
vážne konať dokresľuje aj tá skutočnosť, že žalobca potom, ako si doma predmetnú kúpnu zmluvu aj
skutočne prečítal a následne sa dopytoval S. P. na rozpor medzi zamýšľaným predajom nehnuteľnosti,tak vo vzťahu k osobe kupujúceho, ako aj vo vzťahu ku kúpnej cene, tento ho ubezpečil, že aby sa
nebál, že pozemok je stále jeho a že obaja musia prísť na Správu katastra Žilina a že tam budú posledné
podpisy, čiže tam sa rozhodne, či sa pozemok predá alebo nie. Podľa odvolacieho súdu aj z uvedeného

je zrejmé, že žalobca bol osobou, ktorej právne vedomie bolo skôr na nižšej než priemernej úrovni,
navyše za situácie, keď podobným spôsobom uvedená osoba so žalobcom konala už skôr, a to práve
za tým účelom, aby utvrdila a zároveň eliminovala schopnosť žalobcu racionálne uvažovať.

16. Odvolací súd pokladá za rozhodujúce, že predmetná kúpna zmluva bola zrealizovaná v rozpore s

ust. § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne povinnosť predávajúcemu
predmet kúpy odovzdať kupujúcemu a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť
predávajúcemukúpnucenu.Vdanomprípadenemoholžalobcaakopredávajúcipredmetkúpyodovzdať
kupujúcemu, keďže kupujúceho ani nepoznal a kupujúci predmet kúpy od predávajúceho nemohol
prevziať. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca so žalovaným nikdy nerokoval o uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy, nikdy žalovaného ani nevidel. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola

naplnená obligatórna náležitosť kúpnej zmluvy, a to dohoda o kúpnej cene, keďže žalobca so žalovaným
nikdy o tejto náležitosti nerokoval. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že predmetná kúpna
zmluva neodráža skutočnú vôľu žalobcu odpredať predmetnú nehnuteľnosť žalovanému za kúpnu cenu
1.296.000,- Sk. Navyše podľa § 588 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou predávajúceho zaplatiť
kúpnu cenu kupujúcemu, k čomu však nikdy nedošlo, nakoľko kúpna cena bola žalovaným zaplatená

nie žalobcovi, ale tretej osobe, čo bolo jednoznačne preukázané v súvislosti s výsledkami trestného
konania, na základe ktorých boli odsúdení tak S. P., ako aj jeho brat P. P.. Podľa názoru odvolacieho
súdu žalovaný nikdy nemal vôľu zaplatiť kúpnu cenu žalobcovi, keďže napriek tomu, že si kúpnu zmluvu
prečítal, vyplatil kúpnu cenu na účet tretej osoby (účet P. P.) bez toho, aby si overil identitu osoby,
ktorej finančné prostriedky platí. Bolo podľa vyššie citovaného ustanovenia povinnosťou kupujúceho,

aby zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu a pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorá sa pri tomto úkone
žalovaného ako kupujúceho predpokladá, resp. vyžaduje, by nikdy nemohlo dôjsť k nezaplateniu
kúpnej ceny žalobcovi ako predávajúcemu. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani
tvrdenie žalovaného, že len plnil pokyny sprostredkovateľa, keďže v priebehu konania nepreukázal
existenciu takého právneho úkonu, ktorý by splnomocňoval tretiu osobu za žalovaného konať pri

uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy. Okrem toho sa odvolaciemu súdu javí značne nedôveryhodný
postup žalovaného pri platení kúpnej ceny, a to predovšetkým s ohľadom na jej výšku. Navyše pokiaľ
žalovaný zaplatil sumu 1.296.600,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, konal tak v rozpore s obsahom
predmetnej kúpnej zmluvy, z ktorého obsahu ani nevyplývalo, že by mal zaplatiť kúpnu cenu takýmto
spôsobom.

17. Pokiaľ však ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, a to, že zmluva je neplatná pre rozpor
s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, odvolací súd považuje aj túto jeho odvolaciu námietku za dôvodnú.

18. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Posudzovanie súladnosti výkonu práv a povinností s dobrými mravmi je prioritnou otázkou, ktorou
sa musí súd zaoberať. Porušenie povinnosti zaoberať sa súladnosťou s dobrými mravmi v prípade,
že strana konania namieta ich nesúlad, je vždy porušením práva na súdnu ochranu. Zároveň možno

konštatovať, že súd vždy musí posudzovať súladnosť právneho úkonu s dobrými mravmi a prihliadať
na prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti, ak vyjdú v konaní najavo také
okolnosti, ktoré by túto neplatnosť spôsobovali. Zásada súladu práv, resp. ich výkonu s dobrými mravmi
predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona
a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS

2842/10 z 25.05.2011). Posúdenie správania ako odporujúceho dobrým mravom prináleží výhradne
všeobecným súdom. Pokiaľ súd prvej inštancie došiel k záveru, že uzatvorená zmluva nie je v rozpore
s dobrými mravmi, odvolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje a považuje ho za nesprávny.

20. Neplatnosť pre rozpor konania s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka prichádza

do úvahy vtedy, ak ide o úkon, ktorý inak nie je v rozpore so zákonom a ani ho neobchádza.
Dôvodom neplatnosti sa tak môže stať iba vtedy, ak inak právny úkon zodpovedá zákonu. V prípade
rozporu s dobrými mravmi ide o také správanie, ktoré odporuje takým pravidlám správania, ktoré
nemajú povahu právnych noriem a ktoré zákonodarca urobil podporným zdrojom pre určenie pravidielžiaduceho správania. Vysloveniu záveru o nesúlade s dobrými mravmi nebráni, že posudzovaný úkon
bolvýsledkomslobodnéhodispozičnéhodojednaniastránaanito,ktorozporsdobrýmimravmispôsobil,
alebo či niektorá zo strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere. Rozhodujúci je iba výsledok - rozpor

s dobrými mravmi. Vyplýva to z ust. § 39 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že súd posudzuje
platnosť úkonu (jeho súlad s dobrými mravmi) bez zreteľa na to, či tento je výsledkom vyplývajúcim zo
zákona alebo je výsledkom realizácie dispozičného oprávnenia strán.

21. Právna úprava neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy. Tá je vymedzená judikatúrou

súdov. Z teoretického hľadiska patrí ust. § 3 ods. 1 medzi normy s abstraktnou hypotézou. Z toho
vyplýva, že aplikujúci orgán musí sám v konkrétnej veci vymedziť hypotézu právnej normy. Je to možné
iba pri dôkladnom poznaní skutkového stavu, a to na strane každej strany, ktorá vystupuje v danom
vzťahu.Ibapoznanievšetkýchokolnostíprípaduumožnísprávnestanoveniehypotézyvýznamnejvtom-
ktorom vzťahu a je predpokladom správnej úvahy súdu. Vyžaduje sa teda individuálne a samostatné
zhodnotenie konkrétnych skutočností. Definovanie pojmu dobré mravy je preto možné iba vo veľmi

širokej a všeobecnej podobe. Tento pojem negatívne definovalo rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci
sp. zn. IV. ÚS 1735/07 tak, že ho „nemožno vykladať iba ako súbor mravných pravidiel užívaných ako
korektívy či doplňujúce obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcom
rozhodovať praeter legem alebo dokonca contra legem, pokiaľ ide o reprobáciu rokovaní priečiacich
sa dobrým mravom. Dobré mravy v tomto poňatí sú teda súhrnom etických všeobecne uznávaných a

udržiavaných zásad“.

22.Právnyúkonsapriečidobrýmmravom,aksajehoobsah(bezohľadunazmluvnúvoľnosťtentoobsah
stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy
bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch

medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami
mravného poriadku v demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém,
ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií, zodpovedajúcich všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné

historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

23. V súvislosti so skúmaním súladu uzatvorenej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi treba zdôrazniť,
že predmetom sporu v súdenej veci je scudzenie nehnuteľnosti žalobcom bez skutočného zaplatenia
kúpnej ceny žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že právo vlastniť majetok má

každý, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Uvedené právo pritom predstavuje
základné ľudské právo chránené aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). V danej
veci vyšli najavo skutočnosti týkajúce sa procesu kontraktácie, pre ktoré odvolací súd došiel k záveru,
že predmetná kúpna zmluva odporuje aj dobrým mravom.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že ani kúpna cena 1.296.600,- Sk a ani označenie
kupujúceho v kúpnej zmluve nebolo v súlade so skutočnosťou a s vôľou žalobcu, preto ide o konanie
v rozpore s dobrými mravmi, keďže zodpovedný kupujúci by kúpnu cenu zaplatil po patričnom overení
identity skutočnému predávajúcemu a nie na účet tretej osoby.

25. Rozpor subjektívneho práva s dobrými mravmi môže mať za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (§ 39 OZ). Dobré mravy predstavujú korektív za účelom dosiahnutia idey spravodlivosti.
„Nemožno vylúčiť, aby so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu sa prihliadlo, hoci celkom
výnimočne, na okolnosti tkvejúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany

proti neoprávnenému zásahu. Môže pravda ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento
mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom je potrebné obzvlášť dbať na to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám
nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu
a zabrániť snahe alebo možnosti ich zneužitia (Z IV., s. 471).“

26. V súdenej veci sú podľa názoru odvolacieho súdu také okolnosti vychádzajúce z procesu
kontraktácie, správania sa dotknutých subjektov a z osobitostí na strane žalobcu ako slabšej zmluvnej
strany, že predmetná kúpna zmluva z hľadiska dobrých mravov neobstojí.27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že uzatvorená kúpna zmluva medzi
žalobcom a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi.

28. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 396 ods. 2 CSP (ak odvolací súd zmení rozhodnutie,
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

29. Žalobca bol úspešnou stranou sporu, preto mu patrí náhrada trov prvoinštančného i odvolacieho

konania voči neúspešnému žalovanému.

30. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)