Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207193
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5116207193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu:
Ing. Štefan Súkeník - KINEKUS, s miestom podnikania ul. 9. mája 1181/50, Kysucké Nové Mesto,
IČO: 17 866 375, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom so
sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, IČO: 42 433 665, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 17C/79/2016-254 zo dňa 09. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 17C/79/2016-254
zo dňa 09. 12. 2020 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 17. 03. 2016 domáhal voči žalovanej
náhrady majetkovej ujmy (škody) za nesprávny úradný postup spočívajúci v neprimeranej dĺžke konania

na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 31Cb/201/2009 o určenie vlastníckeho práva k zaistenému
motorovému vozidlu a vydanie vozidla zn. NISSAN Atleon, VIN:VWANBFTK053423953, ev. č.: KM
904AK, zaisteného dňa 09. 07. 2009 podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore
na základe žaloby podanej dňa 24. 11. 2009, pričom nekonaním súdu mu nemohlo byť motorové
vozidlo vrátené a bola mu spôsobená škoda. Škoda vyčíslená žalobcom spolu vo výške 26.306,80
eur predstavuje stratu na hodnote motorového vozidla vo výške 9.902,40 eur, obvyklý nájom vo výške
16.404,40 eur, t. j. 272,09 eur mesačne za obdobie od 24. 11. 2009 do 03. 12. 2014, náhradu nákladov za

vyhotovenie znaleckého posudku 641,30 eur a odmenu za predbežné prerokovanie vo výške 856,66 eur.
3. Žalovaná navrhla žalobu žalobcu zamietnuť s odôvodnením, že predmetom konania na Okresnom
súde Bratislava I. sp. zn. 31Cb/201/2009 je určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a v
dôsledku spornosti vlastníckeho práva žalobcovi škoda nemohla vzniknúť. V súvislosti s uplatnením
náhrady škody predstavujúcej náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku žalovaná namietala
absenciu príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom,
vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody v podobe nákladov spojených s predbežným prerokovaním

uplatneného nároku poukázala na ust. § 18 ods. 3 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z. z.“), ktorý vylučuje možnosť priznania nárokov predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.4. Citujúc ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 vety
prvej, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
5. Konštatoval, že správnosť úradného postupu bolo potrebné v danej veci posudzovať s prihliadnutím

na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 31Cb/201/2009 konštatoval
existenciu prieťahov Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. I. ÚS/587/2014 z 03. 12. 2014,
ktorým rozhodol o porušení základného práva žalobcu, Okresnému súdu Bratislava I. prikázal v konaní
konať bez zbytočných prieťahov a priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- eur. V
uvedenom konaní súd rozhodnutím č. k. 31Cb/201/2009-419 zo dňa 15. 09. 2017 žalobu žalobcu

zamietol; rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 4Cob/69/2019 zo dňa 30. 05.
2019. Z vykonaného dokazovania súd tiež zistil, že zaistené motorové vozidlo bolo žalobcovi vydané
úradným záznamom dňa 18. 10. 2019.
6. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 9.902,40 eur predstavujúcu stratu na
hodnote vozidla, teda rozdiel medzi hodnotou motorového vozidla k 24. 11. 2009 (14.743,20 eur) a
hodnotou motorového vozidla k 03. 12. 2014 (4.840,80 eur) mal súd za preukázané, že dňa 09. 07. 2009

bolo žalobcovi zaistené nákladné motorové vozidlo zn. Nissan Atleon, dňa 22. 09. 2009 bolo žalobcovi
odporučené, aby si uplatnil vlastnícke právo k zaistenému motorovému vozidlu na súde. Dňa 24. 11.
2009 žalobca podal žalobu na Okresnom súde Bratislava I. vedenú pod sp. zn. 31Cb/201/2009. V čase
zaistenia vozidla bolo motorové vozidlo nepojazdné pre poruchu motora.
7. Súd dospel k záveru, že žalobcovi škoda, ktorej náhrady sa voči žalovanej domáhal, nevznikla.

Konštatoval, že k zníženiu, resp. strate hodnoty vozidla by došlo aj v dôsledku jeho používania a jeho
opotrebovania. Bez ohľadu na to, či by bolo vozidlo odstavené alebo by bolo riadne využívané na
podnikateľské účely, dochádzalo by k reálnemu znižovaniu jeho hodnoty. Súd v tejto súvislosti poukázal
tiež na to, že predmetné motorové vozidlo bolo dňa 09. 07. 2009 zaistené, pretože vzniklo podozrenie,
že vec súvisí so spáchaním trestného činu.

8. Ako nedôvodný súd posúdil aj nárok žalobcu na náhradu škody predstavujúcej obvyklé nájomné
vo výške 16.404,40 eur. Žalobca uvedený nárok zakladal výlučne na tvrdení o jeho existencii a jeho
vyčíslení v znaleckom posudku, uvedené náklady však nevynaložil. Skutočnou škodou je ujma, ktorá
vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v
čase, kedy nemohol zaistenú vec užívať. Žalobca však netvrdil žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce

uplatnený nárok a dokazujúce existenciu vzniku škody ako dôsledok nesprávneho postupu v konaní o
určení vlastníckeho práva. Uplatnená škoda v podobe obvyklého nájmu vychádza z čisto hypotetických
skutočností a v konaní nebolo preukázané, že by splátky vo výške 272,09 eur žalobca aj reálne
uhradil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 20. 07. 2009 uzatvoril leasingovú
zmluvu na iné motorové vozidlo (Renault Macott 150.35), pokiaľ však obvyklý nájom majú predstavovať

leasingové splátky za uvedené vozidlo, žalobcom vynaložené finančné prostriedky (splátky leasingu)
na zabezpečenie iného vozidla smerujú k nadobudnutiu majetku v podobe motorového vozidla, a teda
vynaložené finančné prostriedky nepredstavujú zníženie majetku žalobcu, nakoľko sa takto vynaložený
majetok zo strany žalobcu pretransformuje do nadobudnutého motorového vozidla.
9. Vo vzťahu k uplatneným trovám súvisiacim s predbežným prerokovaním súd poukázal na ust. § 18

ods. 3 druhú vetu zákona č. 514/2013 Z. z., z ktorého vyplýva, že súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
10. Súd zároveň dospel k záveru o nepreukázaní príčinnej súvislosti škody s nesprávnym úradným
postupom. Spornou zostala otázka (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom ako základný predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.

z. V prejednávanej veci žalobca označil za majetkovú ujmu stratu na hodnote zaisteného motorového
vozidla a zároveň škodu spočívajúcu v nemožnosti predmetné vozidlo užívať počas doby zbytočných
prieťahov v konaní Okresného súdu Bratislava I. a za príčinu vzniku tejto ujmy považoval nesprávny
úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia o žalobe, ktorou si uplatnil vlastnícke právo k
zaistenému vozidlu, aby mu toto vozidlo mohlo byť vrátené. Otázku príčinnej súvislosti bolo preto

potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu (prieťahy v súdnom
konaní) a škody špecifikovanej žalobcom vo výške 26.306,80 eur. Súd konštatoval, že žalobcom tvrdenú
nečinnosťsúdubolomožnépovažovaťzapostuppriečiacisazákonu,avšaknebolapreukázanápríčinná
súvislosť vzniknutej škody práve (iba) s touto nečinnosťou. Plnenie, ktorého sa žalobca domáhal
titulom náhrady škody nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym postupom súdu,

nakoľko majetok žalobcu sa nezmenšil nesprávnym postupom súdu, tento dôsledok nastal v dôsledku
odcudzenia motorového vozidla a jeho zaistenia, ku ktorému došlo oprávnene a zákonne pre trestný čin
krádeže. Žalobca teda v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom (prieťahy v konaní) a znížením jeho majetku. V danom prípade škoda nebola spôsobenápriamo protiprávnym konaním žalovanej, keďže vozidlo bolo zákonne zaistené a žalovaná nenesie
zodpovednosť za to, že žalobca mal s tretím subjektom ohľadom motorového vozidla spor o vlastníctvo.
Žalobca v konaní nepreukázal, že tvrdená škoda má bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s

prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 31Cb/201/2009.
11.Nakoľkosúdnemalpreukázanývznikmajetkovejškodynastranežalobcuapriamupríčinnúsúvislosť
so žalobcom tvrdenou škodou a nečinnosťou (zbytočnými prieťahmi) Okresného súdu Bratislava I. vo
veci sp. zn. 31Cb/201/2009 v konaní o určenie vlastníckeho práva, žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej „C. s. p.“) a žalovanej ako úspešnej strane konania priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení jeho žalobe v celom rozsahu.

14. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že mu škoda nevznikla. Podľa žalobcu
malo byť súdom prvej inštancie jednoznačne zistené, že škoda mu vznikla, nakoľko ako vyplýva zo
znaleckého posudku, v čase podania žaloby na Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp.
zn. 31Cb/201/2009 malo jeho vozidlo hodnotu 14.743,20 eur a do rozhodnutia ústavného súdu dňa 03.
12. 2014, ktorým bola nesprávnosť úradného postupu Okresného súdu Bratislava I. deklarovaná, už len

hodnotu vo výške 4.840,80 eur, takže reálny úbytok na jeho majetku bol stanovený na základe zistení
znalca vo výške 9.902,40 eur. Okrem uvedeného bolo preukázané a nesporné, že zaplatil za obdobné
náhradné vozidlo sumu 57.224,94 eur, a teda jeho majetok sa zmenšil o tieto finančné prostriedky
a súčasne sa v určitom rozsahu aj zväčšil o právo odkúpiť toto vozidlo za zostatkovú hodnotu tohto
obdobného náhradného vozidla po ukončení leasingu. Neznamená to však že by nadobudnutie vozidla

v zostatkovej hodnote znamenalo, že jeho majetok sa nezmenšil. Taktiež bolo preukázané, že vozidlo
mu bolo po rozhodnutí súdov vrátené úplne zničené.
15. Podľa žalobcu bolo preukázané, že žalovaná - štát zasiahol do jeho vlastníckeho práva a vozidlo
zadržiaval v období uplatnenom žalobou iba v dôsledku neprávneho úradného postupu súdu, čo vyplýva
aj z postupu žalovanej, ktorá až po rozhodnutí súdov v predmetnej veci motorové vozidlo vydala, ale

už zničené, bez akejkoľvek hodnoty.
16. Súd konštatoval, že ku spôsobeniu škody nedošlo, nakoľko by k strate hodnoty vozidla došlo aj v
dôsledku jeho užívania a opotrebovania, a teda by dochádzalo k reálnemu znižovaniu hodnoty vozidla
bez ohľadu na to, či vozidlo bolo odstavené alebo riadne užívané na podnikateľské účely. Podľa žalobcu
však v prípade riadneho užívania veci nevzniká škoda, ale dochádza k premene hodnoty vozidla na

inú hodnotu, v tomto prípade napr. na hodnotu, ktorú by nadobudol v hodnote užívania vozidla pri
podnikaní (preprava tovaru a pod.) a s tým spojené dosahovanie zisku prostredníctvom tohto vozidla
a neplatenie inej odplaty za užívanie, ktorý zisk by nesporne prekročil hodnotu vozidla. Nemožno
stotožňovať stav, kedy vozidlo stráca na hodnote jeho užívaním a opotrebením a na druhej strane
zvyšuje jeho majetok práve o hodnotu tohto užívania a stav, kedy vozidlo zbytočne stratilo hodnotu bez

možnosti vozidlo užívať, alebo inak s ním nakladať, napr. predať, prenajať a pod. V tomto prípade v
dôsledku zbytočných prieťahov v konaní súdu nastal stav, kedy vozidlo nemohol užívať a dosahovať tak
zisk, ani ho prenajať za obvyklú odplatu minimálne určenú znaleckým posudkom alebo prípadne predať
za cenu stanovenú znalcom. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že odstavením vozidla a jeho neužívaním
dochádza k samotnej škode na vozidle vo väčšom rozsahu ako jeho užívaním, kedy znalec konštatoval,

že z dôvodu neprevádzkovania vozidla dochádza teplotným pôsobením k degradácii napr. brzdových
kotúčov, čo platí aj pre nápravy, riadenie a pod. Taktiež pôsobením poveternostných vplyvov v dôsledku
neprevádzkovania vozidla dochádza ku vzdušnej vlhkosti a korózii povrchu valcov a iných častí motora,
výfukového potrubia a pod., pričom aj napr. stav pneumatík je dlhodobým státím nevyhovujúci, tieto sú
podľa znalca „preležané“ a pod.

17. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu, že vozidlo bolo ukradnuté, aj keď neuviedol aký to má mať vplyv
na vznik škody, tak k takémuto skutkovému zisteniu dospel súd podľa žalobcu v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že by vozidlo bolo ukradnuté, ale existovalo iba ničím
nepodložené podozrenie, že by mohlo byť ukradnuté. Podozrenie z krádeže vozidla alebo zaistenie
vozidla ale nemalo žiaden vplyv na to, či mu škoda vznikla alebo nie, keď aj sám súd potom uvádza

tieto skutočnosti v rámci hodnotenia príčinnej súvislosti. Nie je možné ani uzavrieť, že by škoda bola
v príčinnej súvislosti s krádežou alebo zaistením vozidla, nakoľko krádež by nemala žiaden vplyv na
spôsobenú škodu a mohla by mať vplyv iba na samotné vlastnícke právo, čo ale bolo vyvrátené ajodôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní, kde vznikol predmetný nesprávny úradný postup
a tento súd potvrdil jeho vlastnícke právo bez ohľadu na prípadnú krádež vozidla.
18. Podľa žalobcu mu tak škoda vznikla a jej vyčíslenie bolo vykonané znalcom v súlade s

judikatúrou, keď bola porovnaná hodnota vozidla pri začatí neprávneho úradného postupu - na
začiatku protiprávneho konania s hodnotou vozidla ku dňu preukázateľne ešte stále pretrvávajúceho
nesprávneho úradného postupu, a teda aj za obdobie, kedy škoda bola spôsobná ešte stále výlučne
nesprávnym úradným postupom súdu.
19. Počas trvania nesprávneho úradného postupu mu vznikla škoda aj v súvislosti s potrebou

prenajatia náhradného vozidla na účely podnikania. Rozhodol sa pre najlacnejšiu variantu, a to
uzavretie leasingovej zmluvy, čo je nájomná zmluva s možnosťou kúpy vozidla po skončení nájmu.
Súd však platenie leasingových splátok, teda v podstate nájomného, nepovažoval za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, i keď konštatoval, že ak by sa zistilo skutočne zaplatené nájomné, tak
toto by akceptoval ako škodu. Pokiaľ súd na jednej strane dospel k záveru, že škodou je aj ujma, ktorá
vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v

čase,kedyvdôsledkuzbytočnýchprieťahovnemoholvozidloužívaťaaniinaksnímnakladať,takdospel
k nesprávnemu záveru, že zabezpečenie týchto náhradných pôžitkov prostredníctvom leasingovej
zmluvy nemožno považovať za škodu. Podľa žalobcu sa aj v prípade leasingovej zmluvy jedná o odplatu
aj za možnosť užívať náhradné vozidlo počas trvania leasingovej zmluvy. V tomto prípade aj v zmysle
znaleckého posudku preukázal do akej minimálnej výšky zo skutočne vzniknutej škody by sa jednalo iba

o pretransformovanie majetku v dôsledku nadobudnutia práva vozidlo po ukončení leasingu odkúpiť a v
akom rozsahu by sa v každom prípade jednalo o reálny úbytok na jeho majetku, a teda v akom rozsahu
leasingové splátky je možné považovať výlučne za odplatu za možnosť veci užívať pred nadobudnutím
vlastníckeho práva - počas trvania leasingovej zmluvy. Zdôraznil, že pokiaľ by súd konal správne,
rozhodol v primeranej lehote, a teda vozidlo by bolo v primeranej lehote vydané, tak by nemal dôvod

platiť leasingové splátky za iné vozidlo a zabezpečovať náhradu týmto spôsobom. Podľa žalovaného
súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, že škoda vzniká až vtedy ak reálne uhradí náklady na
navrátenie veci do pôvodného stavu, t. j. až v prípade napr. zaplatenia nájomného za vozidlo. Škoda
mu vznikla už samotným nesprávnym úradným postupom bez ohľadu na to, či by došlo alebo nedošlo k
vynaloženiu finančných prostriedkov. Súd teda dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nestratil

zo svojho majetku hodnoty vo výške obvyklého nájomného, resp. nezaplatil obvyklé nájomné v rámci
preukázaných zaplatených leasingových splátok.
20. Vo vzťahu k nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky pri predbežnom prerokovaní nároku
na náhradu škody uviedol, že tieto si neuplatňoval z titulu vzniknutých trov konania, ale z titulu
hmotnoprávneho nároku ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý nárok zákon nevylučuje, nakoľko zákon

vylučuje tento nárok iba ako trovy konania - procesnoprávny nárok.
21. Pokiaľ súd dospel k názoru, že by žalovaná neniesla zodpovednosť za to, že by mal spor o
vlastníctvo, a teda v podstate tento spor súd prvej inštancie nesprávne určil ako príčinu jeho škody,
zdôraznil, že s nikým spor nemal a z tohto dôvodu bola žaloba, na ktorej podanie bol vyzvaný políciou,
zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, a tak aj toto skutkové zistenie o príčine

spôsobenej škody je nesprávne a v rozpore so samotnými rozhodnutiami súdov v konaní, v ktorom
vznikli predmetné zbytočné prieťahy. Polícia čakala jedine na rozhodnutie súdu, ktorým vozidlo bude
môcť vydať a po rozhodnutí ho aj vydala jemu, a preto príčinou škody spôsobenej mu počas zbytočných
prieťahov v súdnom konaní bol výlučne nesprávny úradný postup súdu a nie spor o vlastníctvo, ako ani
podozrenie z krádeže a ani postup polície.

22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
23. Žalovaná sa plne stotožnila so zamietnutím žaloby súdom prvej inštancie ako aj so zdôvodnením
tohto zamietnutia. Súd prvej inštancie podľa žalovanej vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,

výsledkom ktorého bol riadne zistený skutkový stav odôvodňujúci zamietnutie žaloby z dôvodu
nepreukázaniavznikuškodyapríčinnejsúvislostimedzineprávnymúradnýmpostupomavznikomškody
ako základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Rozsudok obsahuje vyčerpávajúce
odôvodnenie tak vo vzťahu k súdom zistenému skutkovému stavu ako aj vo vzťahu k právnemu
posúdeniu tohto stavu súdom, vedúcemu k zamietnutiu žaloby a nemožno ho považovať za

nepreskúmateľný či nedostatočne odôvodnený.
24. Podľa žalovanej sa žalobca vo svojom odvolaní opätovne pridržiava svojich tvrdení prednesených
už pred prvoinštančným súdom o tom, že mu škoda vznikla, pričom podľa žalobcu mal prvoinštančný
súd pochybiť, keď vyhodnotil, že mu škoda nevznikla. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozsudokKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/69/2019 zo dňa 30. 05. 2019, ktorým sa odvolací súd stotožnil
s výrokom súdu prvej inštancie, Okresného súdu Bratislava I. č. k. 31Cb/201/2009-419 zo dňa 15. 09.
2017, ktorým súd zamietol žalobu voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako žalovanému 2/.

Súd uvedeným rozsudkom vlastníka motorového vozidla neurčil, toto zostalo aj naďalej sporné, pričom
doposiaľ nebolo preukázané právoplatným rozhodnutím súdu, že vlastníkom motorového vozidla je bez
akýchkoľvek pochybností práve žalobca. Tvrdenia žalobcu, že v uvedenom konaní súd potvrdil jeho
vlastnícke právo sa teda nezakladajú na pravde. Ani skutočnosť, že motorové vozidlo bolo žalobcovi
vydané na základe úradného záznamu o vrátení veci zo dňa 18. 10. 2019 neodôvodňuje záver, že

vlastníkom veci je práve žalobca. Nakoľko nebolo určené právoplatným rozhodnutím súdu, že žalobca je
výlučným vlastníkom predmetného motorového vozidla, stotožnila sa s rozhodnutím súdu, že žalobcovi
škoda, ktorej náhrady sa voči nej domáha, nevznikla.
25. Vo vzťahu k výške náhrady škody, ktorú si žalobca uplatňoval ako nárok na náhradu škody určenú
ako stratu hodnoty vozidla a náhradu škody v podobe obvyklého nájomného žalovaná odkázala na svoje
predchádzajúce vyjadrenia vo veci ako aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaná zdôraznila,

že argumentácia, že strata hodnoty vozidla by sa užívaním vozidla mohla pretransformovať do ušlého
zisku, nie je možná, predovšetkým z dôvodu, že žalobca si počas celého konania nárokoval náhradu
škody za stratu vozidla, nie hypotetický ušlý zisk.
26.Vovzťahukuplatnenýmnákladomsúvisiacimspredbežnýmprerokovanímnárokunanáhraduškody
poukázala na zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý vylučuje z náhrady škody náklady, ktoré poškodenému

vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. Pokiaľ
ide o znalecký posudok č. 61/2015, o ktorý žalobca opiera svoj nárok, tento bol vypracovaný na vlastnú
žiadosťžalobcu,pričomjehoúčelommalbyťvýpočetvšeobecnejhodnotymotorovéhovozidlaaobvyklej
výšky nájmu. Znalec nebol ustanovený súdom, posudok je vo svojej podstate výrazne jednostranný,
následkom čoho je spochybňovanie jeho vierohodnosti.

27. Žalovaná sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k preukázaniu vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom súdu a jednotlivými škodovými položkami.

28. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami konania v odvolacom konaní produkované.

29. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovanej a
obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim
kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý
následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám

uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc
správnosťtýchtodôvodov,vpodstatnýchbodochnaneodkazuje,bezpotrebyichopakovania.Odvolanie
žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

31. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu
odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody predstavujúcu zníženie hodnoty
vozidla v celom rozsahu odkazuje na vecne správne závery súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodenia
napadnutého rozsudku. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nemal za preukázaný vznik

škody ani príčinnú súvislosť medzi znížením hodnoty motorového vozidla žalobcu a nesprávnym
postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní sp. zn. 31Cb/201/2009. Správne súd prvej inštancie
poukázal na to, že k reálnemu znižovaniu hodnoty vozidla plynutím času by došlo aj v prípade jeho
používania žalobcom. Odvolací súd v nadväznosti na námietku žalobcu, že súd pri konštatovaní
uvedenéhozáveruneprihliadalnatransformáciuzníženiahodnotyvozidlaplynutímčasuvprípade,akby

vozidlo naďalej používal, na zisk, ktorý by používaním tohto vozidla nadobúdal, konštatuje, že uvedená
námietka nie je opodstatnená, keď žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil ako nárok súvisiaci
výlučne so znížením hodnoty vozidla v dôsledku plynutia času (uvedené vyplýva aj zo znaleckého
posudku), nie ako ušlý zisk v dôsledku nemožnosti vozidlo za žalobcom vymedzené obdobie užívať.Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že odstavením vozidla a jeho neužívaním
dochádza k samotnej škode vo väčšom rozsahu z dôvodu degradácie vozidla teplotnými vplyvmi a
poveternostnými vplyvmi, nakoľko uvedené vplyvy súvisia predovšetkým so spôsobom uschovania

vozidla, nie samotným časovým trvaním uschovania. Je nesporné, že dlhodobým neodborným
odstavením vozidla bez primeraného zakonzervovania môže dôjsť k výraznému znehodnoteniu vozidla,
žalobca si však náhradu škody neuplatnil v súvislosti so spôsobom uschovania vozidla a starostlivosti
oň počas jeho zaistenia, ale v súvislosti s dĺžkou konania o určenie vlastníckeho práva k tomuto vozidlu,
pričom v konaní nebolo preukázané, že samotná dĺžka trvania tohto konania mala vplyv na zhoršený

stav vozidla z dôvodov uvádzaných žalobcom (teplotné a poveternostné vplyvy). Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje tiež na to, že motorové vozidlo už v čase jeho zaistenia bolo nepojazdné pre
poruchumotora,atedaužvčasezaisteniavozidlanemoholžalobcapredmetnémotorovévozidloužívať,
pričom zo znaleckého posudku predloženého žalobcom nevyplýva, či znalec na uvedenú skutočnosť
pri vypracovaní znaleckého posudku prihliadal (pri určení hodnoty vozidla v čase jeho zaistenia). Z
uvedeného dôvodu, vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu v tomto smere ako nedôvodné, odvolací

súd napadnutý rozsudok v tejto časti, t. j. čo do zamietnutia sumy 9.902,40 eur titulom náhrady škody
za stratu hodnoty veci ako vecne správny potvrdil.

32. Ako vecne správne si odvolací súd osvojil aj závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku
na náhradu škody v podobe obvyklého nájomného v celkovej výške 16.404,40 eur (bod 42., 43.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ žalobca v odvolaní v súvislosti s uplatneným nárokom
poukazoval na leasingové splátky, ktoré uhradil za obdobné motorové vozidlo, odvolací súd uvádza, že
žalobca v žalobe (ako aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom) netvrdil, že si v súvislosti so zaistením motorového vozidla, určenie
vlastníckeho práva ku ktorému bolo predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn.

31Cb/201/2009, prenajal náhradné motorové vozidlo, za prenájom ktorého bol povinný hradiť nájomné
vo výške, ktorú si uplatnil podanou žalobou. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobca si uvedený
nárok uplatnil len na základe jeho vyčíslenia v znaleckom posudku, bez preukázania reálnej úhrady
uplatneného nájomného. V súvislosti s úhradou leasingových splátok, na ktoré následne žalobca začal
poukazovať v priebehu konania, sa zároveň odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že

žalobcom vynaložené finančné prostriedky (splátky leasingu) v danom prípade smerujú k nadobudnutiu
majetku v podobe motorového vozidla, a teda nepredstavujú zníženie majetku žalobcu, nakoľko sa takto
vynaložený majetok zo strany žalobcu pretransformuje do nadobudnutia motorového vozidla. Žalobca
v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by k nadobudnutia motorového vozidla na základe leasingovej
zmluvynedošlo,ateda,želeasingovésplátkysúviselivýlučnesužívanímnáhradnéhovozidlazavozidlo,

ktoré bolo predmetom vyššie uvedeného konania na Okresnom súde Bratislava I. (tu však odvolací súd
opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca si náhradu škody uplatnil nie v súvislosti s leasingovou
zmluvou uzavretou dňa 20. 07. 2009, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Renault Mascott 150.35,
ale ako obvyklé nájomné v zmysle predloženého znaleckého posudku). I vo vzťahu k uvedenému nároku
však odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že motorové vozidlo, v súvislosti s ktorým si

žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, nebolo možné pre poruchu motora užívať už v čase jeho
zaisteniapreúčelytrestnéhokonania,atedanebolopreukázané,ženemožnosťužívaťmotorovévozidlo
bola spojená výlučne s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 31Cb/201/2009.

33. Nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou

škodouanesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduBratislavaI.vkonanísp.zn.31Cb/201/2009,
ako základných podmienok pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.,
správne súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol i nárok žalobcu na náhradu škody predstavujúci
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (náklady spojené so znaleckým posudkom a s
uplatnením pohľadávky pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody).

34. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním žalobcu a pri ktorom
okresný súd aplikoval správne zákonné ustanovenia, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu,
preto jej voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanejv odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej, vychádzajúc zo zásady
hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je
následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v

danom prípade predstavuje 0,- eur).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)