Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie… Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117248765
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6117248765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu:
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, Bratislava IČO: 31 351 026, právne
zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti
žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, P., zastúpený splnomocneným zástupcom: N.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, P., o zaplatenie 5.188,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4Csp/52/2018-213 z 28. júna 2019 v spojení s
opravným uznesením č.k. 4Csp/52/2018-242 z 23. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie voči výroku III. rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie
498,90 eur zastavuje.

V ostatnej časti výrok III. a výrok V. rozsudku okresného súdu potvrdzuje.

Výrok IV. rozsudku okresného súdu mení tak, že žalovaný je povinný žalobcovi výrokom II. rozsudku
okresného súdu v spojení s opravným uznesením č.k. 4Csp/52/2018-242 z 23. júla 2019 priznanú sumu

3.144,93 eur s príslušenstvom zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu zostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy
1.060,50 eur a nároku na úrok z omeškania tak ako je to špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku,
zastavil. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.144,93 eur spolu s

úrokom z omeškania špecifikovaným v tomto výroku s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/ a
2/ ako pôvodných žalovaných v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
sp. zn. 18Up/478/2017, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšnej
časti výrokom III. žalobu zamietol. Vo výroku IV. povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150 eur splatných do posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť
tento rozsudok, až do zaplatenia celého dlhu s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej

výške a v určenom čase, sa stane splatným celý dlh. Výrokom V. rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,38 %.2. Opravným uznesením opravil výrok II. rozsudku okresného súdu v časti priznaného úroku z
omeškania, kde úrok z omeškania zo sumy 4.205,43 eur mal byť správne priznaný od 08.11.2017 do
31.03.2018, pričom v pôvodnom rozsudku bolo nesprávne uvedené, že úrok z tejto sumy je priznaný od

18.11.2017. Okresný súd preto opravil dátum v rozsudku okresného súdu z 18.11.2017 na 08.11.2017.

3. Žalobca si pôvodne uplatňoval voči žalovanému ako žalovanému 2/ a R. G. ako žalovanej 1/ sumu
5.354,92 eur v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Predmetom konania však ostal
po oznámení podľa § 8 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej aj len „ZoUK"), na

základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica nárok žalobcu vo výške 5.188,07 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.073,63 eur od 08.11.2017 do zaplatenia. Okresný súd
BanskáBystricavovecivydaldňa28.12.2017platobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovanýK.G.odpor.
Žalovaná 1/ odpor proti platobnému rozkazu nepodala. Žalobca v reakcii na podaný odpor v súlade s §
14 ods. 1 ZoUK navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Vo veci tak ďalej konal a rozhodol ako príslušný súd Okresný

súd Žilina.

4. Žalobca zobral žalobu v časti späť nakoľko zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade žalovanej
sumypozačatíkonania.Okresnýsúd podľa§145ods.1,2CSPnazákladespäťvzatiakonanieonároku
žalobcu voči žalovanému vo výške 1.060,50 eur a v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania tak

ako to špecifikoval vo výroku I. napadnutého rozsudku, konanie zastavil.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal ďalej preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a
pôvodnými žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah založený úverovou zmluvou
uzatvorenou dňa 16.10.2012 v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že na tento

záväzkovo-právny vzťah sa aplikujú aj ustanovenia zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Tento
zákon neupravuje samostatný zmluvný typ zmluvy o stavebnom úvere, ale stanovuje ďalšie náležitosti
zmluvy, ktoré musí zmluva o stavebnom úvere obsahovať, ako aj podmienky, za ktorých môže stavebná
sporiteľňa poskytnúť stavebný úver. Dospel k záveru, že všetky náležitosti v zmysle ust. § 7 zák.
č. 310/1992 Zb. zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahovala a že boli aj splnené podmienky na

poskytnutie úveru (medziúveru) tak ako bol zo strany žalobcu pôvodne žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý.
Žalobca v danom prípade konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a pôvodní žalovaní 1/ a 2/ uzatvárali zmluvu ako spotrebitelia. Okresný súd vychádzajúc z vyjadrenia
strán na pojednávaní konanom dňa 31.05.2019 uzavrel, že úver bol poskytnutý výlučne na stavebné
úvery, na tento vzťah tak nie je možné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v zmysle § 1 ods. 3 písm. d/ tohto zákona. Okresný súd považoval za nesporné medzi stranami
skutkové tvrdenia žalobcu, že pôvodným žalovaným 1/ a 2/ bol poskytnutý medziúver v dojednanej
výške 4.000 eur, pričom dlžníci porušili dohodnuté podmienky zmluvy, a to riadne a včas splácať svoje
peňažné záväzky. Žalobca oprávnene vyhlásil ku dňu 30.05.2017 okamžitú splatnosť úveru a k tomuto
dňu predstavovala dlžná istina úveru sumu 5.209,34 eur, pričom žalovaný po zosplatnení úveru uhradil

14.06.2017 sumu 135,70 eur, ktorú započítal žalobca na istinu úveru a ktorá sa takto znížila na sumu
5.073,63 eur. Medzi stranami nebola sporná ani celková výška dlžnej sumy 5.188,07 eur, ktorá podľa
špecifikácie žalobcu pozostávala z istiny vo výške 5.073,63 eur a vyčíslených úrokov z omeškania vo
výške 114,44 eur za obdobie od 30.05.2017 do 07.11.2017. Čo sa týka nezaplatených poplatkov, tieto
boli zahrnuté v sume žalovanej istiny, a to v neuvedenej výške zo strany žalobcu, ktorú špecifikáciu istiny

vyčlenením sumy žalovaných poplatkov žalobca na výzvu súdu ani na pojednávaniach ani v písomných
podaniach neuviedol, len v podaní z 15.03.2019 odkázal na dokumenty všeobecných obchodných
podmienok a prílohu č. 1 k zmluve, z ktorých má vyplývať povinnosť dlžníkov z úverovej zmluvy zaplatiť
dohodnuté poplatky. Súd žalobcovi priznal istinu vo výške 3.144,93 eur, ku ktorej dospel po odpočítaní
sumy 868,20 eur predstavujúcej celkovú sumu vyúčtovaných poplatkov, v ktorej časti žalobu zamietol,

od pôvodne uplatnenej istiny 5.073,63 eur, výsledkom je suma 4.205,43 eur, od ktorej odpočítal sumu
1.065,50 eur v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.

6. Okresný súd zamietol žalobu v časti poplatkov vo výške 868,20 eur z dôvodu, že úhrada poplatkov sa
má subsumovať pod ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účinného od

10.06.3013. Uvedené ustanovenie zakazuje stavebnej sporiteľni požadovať od stavebného sporiteľa,
ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby nepodnikateľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo iného
úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenieje podmienkou úverového vzťahu. Bez ohľadu na aplikáciu uvedenej zákonnej úpravy na prejednávaný
prípad okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku na poplatky v súvislosti s
úverovou zmluvou uzavretou medzi stranami sporu. Nemal preukázané platné dojednanie v úverovej

zmluve povinnosti dlžníkov platiť veriteľovi akékoľvek poplatky. Zmluva len všeobecne odkazovala v
čl. VIII. ods. 1 druhej vety a v čl. X. ods. 7 a 8 na prílohy č. 1 a 2, ktoré podľa týchto zmluvných
dojednaní majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Vzhľadom na absenciu podpisu konajúcich
osôb na dokumentoch označených ako príloha č. 1 a príloha č. 2 vyhodnotil úverovú zmluvu v tejto
časti ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods.

3 Občianskeho zákonníka pre nedostatok písomnej formy. Ďalej konštatoval, že povinnosť žalovaného
uhradiť žalobcovi akékoľvek poplatky nemohla byť dojednaná ani individuálne, keďže takéto dojednanie
musí byť zakotvené priamo v zmluve, podpísané jej účastníkmi, resp. vo vedľajších dokumentoch, s
ktorými sa účastníci mali možnosť oboznámiť pred ich podpísaním. Nepostačuje, ak sú tieto povinnosti
spotrebiteľavymedzenélenvnepodpísanýchvedľajšíchdokumentoch.Žalobcavšaktakýmtospôsobom
kontraktáciu poplatkov v danom prípade nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno podľa § 132 ods. 1

CSP v spojení s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ"), ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu
domnienku o tom, že zmluvné dojednanie sa nepovažuje za spotrebiteľom individuálne dojednané.
Keďže v prejednávanom prípade išlo o spor s ochranou slabšej strany sporu upravený v § 290 a nasl.
CSP okresný súd musel zohľadniť, aj keď to žalovaný nepoprel, že žalobca v konaní nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku na poplatky, ktoré boli v nekonkretizovanej výške súčasťou uplatnenej

istiny.

7. Žalobca si ďalej uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 114,44 eur avšak vo výpise z účtu nebol
vyčíslený úrok z omeškania tak ako bol uvedený v špecifikácii súm, z ktorých pozostáva. Z výpisu z účtu
teda nevyplývala vyčíslená výška úroku z omeškania z istiny úveru a vyčíslená výška úroku z omeškania

z poplatkov. Vzhľadom na to, že nebolo možné určiť v takomto pevnom vyčíslení akú sumu predstavuje
úrok z omeškania zo sumy, ktorú súd žalobcovi priznal a akú zo sumy, v ktorej žalobu zamietol, súd
žalobu zamietol aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vyčíslený vo výške 114,44 eur.

8. Pri rozhodovaní o výške úrokov z omeškania okresný súd konštatoval, že tieto boli uplatnené v súlade

s ust. § 369 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ a ust. § 3 ods. 1
a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Pokiaľ však išlo o úrok z omeškania zo sumy 868,20 eur, v
ktorej bola žaloba zamietnutá, keďže úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky, ktoré je
možné priznať len v súvislosti s pohľadávkou, na ktorú nárok vznikol, v tejto časti žalobu zamietol. Keďže
žalovaný neuhradil svoj záväzok zaviazal ho na zaplatenie priznanej sumy s príslušenstvom s tým, že

plnením jedného zo žalovaných 1/ a 2/ ako pôvodne žalovaných v upomínacom konaní zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Takýto výrok bráni tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to
isté plnenie viackrát a odstraňuje pochybnosti, ktoré by inak mohli nastať pri výkone rozhodnutia, lebo
už v základnom konaní vo veci samej sa riešia hmotno-právne otázky základu nároku.

9. O povolení úhrady priznanej sumy žalovanému v splátkach rozhodol podľa § 232 ods. 4 CSP, a to
s poukazom na sociálnu situáciu žalovaného, ktorého jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške
405,- eur mesačne a príjem žalovanej 1/, ktorý predstavuje starobný dôchodok 300,- eur mesačne. Za
zistenej situácie konštatoval, že nie je v možnostiach žalovaného, aby priznanú sumu žalobcovi uhradil
jednorázovo. Výšku splátok určil na základe návrhu žalovaného a považoval ju za primeranú.

10. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 , § 256 ods. 1 CSP, pričom zohľadnil, že v
časti, v ktorej bolo konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby, procesne zavinil zastavenie konania
žalovaný. Čistý úspech žalobcu percentuálne vyčíslil na 62,38 %, v rozsahu ktorého mu priznal nárok
na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

11. Proti rozsudku okresného súdu do výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a do
výroku IV., ktorým povolil žalovanému zaplatiť priznanú istinu v splátkach podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil
tak, že aj vo zvyšnej časti žalobe vyhovie, a zároveň zruší výrok o povolení postupného splácania

pohľadávky mesačnými splátkami. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že mu nebol priznaný nárok
na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 868,20 eur s odôvodnením, že neboli platne individuálne
dojednané. Iba na základe toho, že žalovaný nemohol ovplyvniť znenie ustanovenia týkajúce sa
poplatkovpovažovalzaabsurdnýzáver,žebezďalšiehoideoneprijateľnúpodmienku.Odmietolrovnakoprávny názor súdu prvej inštancie, že absencia podpisu na všeobecných obchodných podmienkach
spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Podpisy zmluvných strán sú na konci vyhotovení
úverovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Logicky potom, všeobecné

obchodné podmienky sú inkorporované v zmluve, ktorá je autorizovaná podpisom zmluvných strán.
Pokiaľ sa týka nároku na poplatky za upomienky, tieto sú spoplatnené v zmysle platného Sadzobníka
poplatkov pre fyzické osoby. Spoplatnenie upomienok je priamo upravené v čl. VIII ods. 1 zmluvy o
úvere. Poplatok za vystavenie upomienky je v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom. Upomienka
bez jednorazového paušálneho poplatku za jej vystavenie by nemala požadovaný efekt. Jej úlohou je

zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby omeškanie so
zaplatením dohodnutej splátky úveru bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Nesúhlasil so záverom
okresného súdu, ktorý mu nepriznal nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu s poukazom na § 7
ods.5zák.č.310/1992Zb.ostavebnomsporenívzneníneskoršíchpredpisov.Poplatkyboližalovanému
účtované iba za vedenie sporiteľského účtu, nie účtu, na ktorom bol vedený medziúver, resp. stavebný
úver, v súvislosti s ktorým § 7 ods. 5 cit. zákona zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý

je fyzickou osobou, nepodnikateľom, úhradu poplatkov. Predmetný zákaz sa nevzťahuje na účtovanie
poplatkov za vedenie spotrebiteľského účtu.

12. Pokiaľ žalobca napadol správnosť výroku o povolení zaplatiť mu priznanú sumu v splátkach,
uviedol, že žalovaný sa v dôsledku dlhodobého neplnenia zmluvných povinností dostal do omeškania

so splácaním úveru, čím stratil tzv. výhodu splátok. Súd prvej inštancie bez overenia majetkových
pomerov a príjmov žalovaného sa stotožnil iba s tvrdením jeho splnomocneného zástupcu predneseným
na pojednávaní dňa 31.05.2019, kde tento uviedol, že „rodičia sú na dôchodku a nemajú finančné
prostriedky na to, aby mohli splatiť dlh jednou sumou". Súd síce nie je limitovaný v možnostiach uloženia
peňažnej povinnosti v splátkach, je však povinný náležite zdôvodniť, na základe akých skutočností

umožnil žalovanému pohľadávku splácať, aby bolo aj v tejto časti jeho rozhodnutie preskúmateľné.
Nemôže vychádzať len z tvrdenia splnomocneného zástupcu žalovaného bez predloženia akýchkoľvek
dôkazných prostriedkov. Nepreukázanú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného nie je možné
považovať za dôvod, pre ktorý by mu bolo možné povoliť uhradiť priznanú sumu v splátkach.

13. Na záver žalobca poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania jeho pohľadávku nespochybňoval,
čo do výšky a právneho dôvodu, s výnimkou úhrad, ktoré vykonal a výslovne nepoprel jeho skutkové
tvrdenia a neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Súd prvej inštancie suploval jeho procesnú obranu,
čo hraničí s porušením princípu rovnosti sporových strán, princípom kontradiktórnosti konania a koliduje
s jeho základným právom na súdnu ochranu.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že niekoľkokrát žiadal možnosť splatiť zvyšnú
časť v splátkach, nakoľko jednorazové vyplatenie vzhľadom na jeho zdravotný stav a finančné možnosti,
nebol a ani nie je v jeho silách. Konštatoval, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
právne fakty ani nové skutočnosti, ktoré by už neboli známe z konania. Nebol schopný doplniť všetky

potrebné doklady, ktoré si súd vyžiadal počas konania, nepodával ich v zákonnej lehote a tým celé
konanie neprimerane naťahoval. Žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a nepriznať žalobcovi trovy
odvolacieho konania.

15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného z 21. novembra 2019 opätovne poukázal na dôvody
podaného odvolania a tam uvádzané skutočností.

16. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu dané neboli.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku III. a závislom výroku V. o trovách konania ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vo výroku IV. rozsudok okresného súdu zmenil podľa §
388 CSP.

18. Po preskúmaní vec na základe podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 382 CSP
vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k) aods. 5 Občianskeho zákonníka v súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie poplatku za predžalobné
upomienky.

19. Na uvedenú výzvu odvolacieho súdu reagoval žalobca podaním z 27. júla 2020 a vyjadroval sa
k legitimite uplatneného nároku za predžalobné upomienky. Následne písomným podaním z 30. júla
2020 zobral žalobca odvolanie v časti výroku III. o zaplatení poplatkov za upomienky späť a žiadal, aby
odvolací súd odvolacie konanie týkajúce sa zaplatenia sumy 498,90 Eur zastavil.

20. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak sa odvolanie,
o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa odseku 4
citovaného ustanovenia, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

21. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý zobral odvolanie voči výroku III. rozsudku okresného
súdu v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 498,90 Eur späť, v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd v tejto časti odvolacie konanie zastavil.

22. Po preskúmaní veci vo zvyšnej časti výroku III., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je opodstatnené. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. V podrobnostiach preto poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu (§ 387 ods. 2
CSP). Žalobca v odvolaní namietal, že pokiaľ išlo o poplatky za vedenie účtu, tieto poplatky sa netýkali
účtu v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o stavebnom úvere a nevzťahuje sa na ne ustanovenie § 7
ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie. Žalobca

tvrdil, že išlo o klasický spotrebiteľský účet, ktorý nesúvisel so stavebným sporením. Svoje tvrdenia
však nepreukázal, naopak, zo skutkového stavu tak, ako ho ustálil okresný súd, vyplýva, že išlo o úver,
ktorý bol poskytnutý vyslovene na stavebné účely. Absentujú tu žalobcove tvrdenia týkajúce sa úhrady
týchto poplatkov v súvislosti s iným vedením účtu a nie s účtom, ktorý bol potrebný v súvislosti s úverom
poskytnutým na stavebné účely žalovaným.

23. V tejto časti preto nepovažoval odvolací súd odvolanie za opodstatnené a rozsudok okresného
súdu potvrdil. V prípade, ak by aj boli alebo neboli opodstatnené námietky žalovaného týkajúce sa
správnosti záverov okresného súdu o tom, že príloha k zmluve o stavebnom sporení nemusela byť
opatrená podpismi zmluvných strán a absencia týchto podpisov nemohla spôsobovať neplatnosť tohto

úkonu, tieto sú právne nevýznamné z hľadiska hlavného dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, a
to zákonný zákaz uplatňovania týchto poplatkov.

24. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu aj v otázke trov konania , ale výlučne
v súvislosti s tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia

v predmetnej meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho závislého výroku o náhrade trov
konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore .

25. Pokiaľ žalobca namietal správnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorým povolil priznanú istinu
s príslušenstvom žalovanému uhradiť formou splátok, v tejto časti považoval odvolací súd odvolanie

za opodstatnené. Možno prisvedčiť odvolateľovi, že okresný súd pri konštatovaní zložitej a nepriaznivej
finančnej situácie na strane žalovaného nemal tieto skutočnosti žiadnym spôsobom preukázané.
Vychádzal výlučne z tvrdenia splnomocneného zástupcu. Tento dokonca ani v rámci odvolacieho
konania a vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal nepriaznivú finančnú situácii
žalovaného. Okresný súd odkazoval na vyjadrenie žalobcu, ktorý súhlasil s úhradou žalovanej istiny

v splátkach. Žalobca súhlasil so splátkami po 150,- Eur, avšak len s tým, že k októbru 2018 uhradí
žalovaný spolu s manželkou celú dlžnú sumu. Takéto vyjadrenie dal v rámci mimosúdnych rokovaní so
žalovaným a jeho manželkou. Odvolací súd preto zmenil rozsudok okresného súdu v časti splatnosti
priznanej žalovanej sumy s príslušenstvom v súlade s § 232 ods. 3 CSP tak, že určil lehotu na plnenie
3 dni, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením §255ods.1CSPa§256ods.1CSP.Predmetomodvolaciehoprieskumubolorozhodnutie
okresného súdu vo veci samej, ktorým žalobu zamietol v rozsahu 868,20 Eur. Počas odvolaciehokonania žalobca zobral odvolanie voči výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 498,90 Eur,
späť.Vtejtočastizprocesnéhohľadiskazavinil,žeodvolacísúdkonaniezastavil,preto bol vodvolacom
konaní v tomto rozsahu neúspešný. Pokiaľ zotrval na odvolaní voči výroku rozsudku okresného súdu,

ktorým bola zamietnutá žaloba v časti o zaplatenie 369,30 Eur (868,20 - 498,20), v tejto časti bol
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdený, preto aj v tejto časti bol žalobca v odvolacom
konaní neúspešný. Žalobca bol úspešný výlučne v časti splatnosti, od ktorej výrok o trovách konania nie
je závislý. Preto, ak aj v tejto časti došlo k zmene rozsudku okresného súdu, táto zmena sa netýkala
merita veci a nemala vplyv na výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania, preto odvolací súd

rozhodoval len o trovách odvolacieho konania a nie v zmysle § 396 ods. 2 CSP o trovách celého, to
znamená aj prvoinštančného konania. Žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).