Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/314/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6696899978
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6696899978.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Stavebné bytové družstvo Fiľakovo so
sídlom Fiľakovo, Ul. Kalinčiaka č. 8, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Bánošom, Advokátska
kancelária Fiľakovo, Parková 1287/7, proti povinnému M. T., bytom XXX XX T., R. XX, vedenej pod sp.
zn. EX 130/96 súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, Exekútorský úrad Brezno, Nám. M. R.
Štefánika č. 49/41, pre vymoženie 1 002, 95 € o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného

súdu Lučenec č. k. 0Er/134/1996 - 95 zo dňa 17. 09. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal p o t v
r d z u j e .
Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že súdnemu exekútorovi a povinnému náhradu trov

exekúcie nepriznáva. Právne vec posúdil podľa na ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, pričom v
odôvodnení uznesenia uviedol, že v prejednávanej veci oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie
podaním návrhu na vykonanie exekúcie pre vymoženie plnenia, ktoré je právom nedovolené. Preto
oprávnenému vznikla povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súdny exekútor si však nárok na náhradu trov
konania neuplatnil a povinnému žiadne trovy nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal.
Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, ako súdnu exekútorku vyzýval na vyčíslenie trov vzniknutých

v predmetnej exekúcii, a to výzvami zo dňa 01. 02. 2012, zo dňa 28. 02. 2012, zo dňa 06. 03. 2012.
Súdna exekútorka však na predmetné výzvy nereagovala. Súd, teda, dňa 29. 06. 2012 opätovne vyzval
súdnu exekútorku na vyčíslenie trov exekúcie a predloženie exekučného spisu s poučením, že ak v
lehote 20 dní od doručenia predmetnej výzvy súdu vyššie uvedené nezašle, súd bude mať za to, že si
trovy exekúcie neuplatňuje. Výzvu zo dňa 29. 06. 2012 súdna exekútorka prevzala dňa 17. 07. 2012,
avšak ku dňu rozhodnutia súdu vyčíslenie trov exekúcie spolu s exekučným spisom súdu nezaslala, a

preto mal súd za to, že si trovy neuplatňuje.

Proti uzneseniu podala v zákonnej 15 dňovej zákonnej lehote ( § 204 ods. 1 OSP) odvolanie súdna
exekútorka. Napadla výrok uznesenia, ktorým jej trovy exekúcie neboli priznané. V krátkosti uviedla,
že trovy exekúcie uplatnila a vyčíslila podaním zo dňa 31. 03. 2011. S podaným odvolaním zároveň
priložila fotokópiu tohto podania zo dňa 31. 03. 2011.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zmysle procesného
postupu podľa ust. § 374 ods. 4 OSP sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že odvolaniu súdnej exekútorky
nemieni vyhovieť a stotožňuje sa s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka. Poukázala na to, že pod
sp. zn. 0Er/134/1996 prebieha desať nezávisle od seba vedených exekúcií. Súdna exekútorka pritom v
odvolaní poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie zaslala súdu podaním zo dňa 31. 03. 2011, avšak

tie súvisia s inou exekúciou, vedenou proti povinnému P. O. v konaní o vymoženie 6 740, 76 €.Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie
okresného súdu a odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 OSP), viazaný
jeho rozsahom a dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 OSP) a uznesenie

okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ustanovenia 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „ Exekučný poriadok“), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Po preskúmaní predloženého exekučného spisu odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v
zmysle ustanovenia § 37 Exekučného poriadku je procesné spoločenstvo účastníkov prípustné len u

oprávnených, ktorí vychádzajú z toho istého exekučného titulu. Pri povinných - so zreteľom na spôsoby
exekúcie - je spoločenstvo pojmovo vylúčené, a preto sa musí konať voči každému povinnému osobitne.
Platí to aj pre oprávnených, ktorí nie sú uvedení v jednom exekučnom titule. Návrhy na vykonanie
exekúcie smerujúce proti viacerým povinným preto treba procesne dovoleným spôsobom vylučovať
na samostatné exekúcie. Je neprípustné, aby pod jednou spisovou značkou bolo vedených niekoľko

exekučných konaní (v predloženej veci desať) proti niekoľkým povinným, a to na základe viacerých
samostatných exekučných titulov. V predloženej veci tomu tak bolo, v dôsledku čoho je exekučné
konanie vedené pod sp. zn. EX 130/96, 0Er/134/1996 neprehľadné a zmätočné.
Súdna exekútorka v odvolaní uviedla, že trovy predmetnej exekúcie uplatnila a súdu vyčíslila svojím
podaním zo dňa 31.03. 2011. Tejto odvolacej námietke odvolací súd čiastočne prisvedčil, nakoľko

takéto procesné podanie sa v spise na č.l. 68 skutočne nachádza, avšak napriek tomu, že sa jedná o
trovy exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 130/96, 0ER/134/1996, toto podanie sa týka povinného P. O.,
povinného v exekúcii pre vymoženie 1. istiny 2 760, 70 € s príslušenstvom a 2. istiny 6 740, 75 €s
príslušenstvom.
Konajúci exekučný súd súdnu exekútorku opakovanými výzvami vyzýval na vyčíslenie trov exekúcie

vedenej pod sp. zn. EX 130/96, 0ER/134/1996, proti povinnému M. T., pričom povinného riadne označil i
dátumom narodenia a jeho bydliskom. Napriek opakovaným výzvam a riadnemu označeniu povinného
i v záhlaví napadnutého uznesenia súdna exekútorka aj v odvolacom konaní predložila a vyčíslila len
trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s exekúciou vedenou proti P. O..
Vzhľadom na skutočnosť, že súdna exekútorka ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyčíslila ( a ani

neuplatnila) trovy exekúcie vedenej proti povinnému M. T. odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa,
mal za to, že v tomto konaní jej žiadne trovy exekúcie nevznikli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súdnej exekútorke trovy exekúcie
priznané neboli, potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým povinnému náhrada trov exekúcie nebola priznaná,

odvolaním napadnuté nebolo, preto zostáva v tejto časti nedotknuté.
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.