Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6T/61/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420010370

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1420010370.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Jánom Evinom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
31.3.2022 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

1. obžalovaná O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, O.,

2. obžalovaný U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, O.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

obvinení ako zákonní zástupcovia maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava -
Devínska Nová Ves, prechodne bez prihlásenia X. U. X, O., napriek jeho povinnosti navštevovať

Základnú školu Nejedlého 8, Bratislava nedbali v období od septembra 2019 do marca 2020 na jeho
výchovu, nezabezpečili, aby školu riadne navštevoval a nevykonali žiadne účinné opatrenia, ktoré
by viedli k náprave výchovy maloletého a k jeho navštevovaniu školy, v dôsledku čoho maloletý
vymeškal v školskom roku 2019/2020 od mesiaca september do 10.3.2020, kedy bola škola v dôsledku
opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19 zatvorená, 373 vyučovacích hodín, pričom 263 hodín bolo
neospravedlnených a v mesiacoch január 2020 až 10.03.2020 sa vyučovacieho procesu zúčastnil 6 krát,

t e d a

spoločným konaním vydali osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej
umožnili viesť záhaľčivý život

č í m s p á c h a l i

prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa im ukladá1. obžalovanej O. Z.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

2. obžalovanému U. O.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody
v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal pod 2Pv 83/20/1104-19 dňa 21.12.2020 obžalobu

na O. Z. a U. O. pre prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

Vo veci bol postupom podľa § 204 Tr. por. vydaný trestný rozkaz, proti ktorému, po jeho doručení a

poučení o opravnom prostriedku, podali obvinení odpor. Z uvedeného dôvodu bolo vo veci nariadené
hlavné pojednávanie.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní uviedli, že sa cítia byť nevinní zo spáchania skutku v zmysle
podanej obžaloby.

V trestnej veci bolo na hlavných pojednávaniach vykonané dokazovanie výsluchom oboch
obžalovaných, výsluchom svedkov B. F., Q. S.S., K. Y., X. M. O., Q.. A. S., Q.. A. V., čítaním výpovedi
mal. U. O., opatrovníčky maloletého JUDr. G. Y., Mgr. B. Š.j a čítaním listinných dôkazov.

Obžalovaná O. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na jej syna bola triedna učiteľka vysadená, pričom
triedna učiteľka v škole už nepracuje. Triedna učiteľka dávala synovi vymyslené poznámky a keď ona,
ako matka bola pozvaná do školy, aby riešili správanie syna, tak sa správala úplne milo a chválila ho.
Syn nechcel chodiť do školy, lebo sa obával učiteľky. Triedna učiteľka veľa krát nechcela akceptovať
ani ospravedlnenie syna zo zdravotných dôvodov. So synom išli k psychiatrovi, ktorý mu diagnostikoval

panickú poruchu a doteraz sa na to lieči. Bojí sa vychádzať z bydliska, cíti sa bezpečne iba doma.
Nevedela presne uviesť, či v rozhodnom období (09/2019-03/2020) maloletý navštevoval šiesty, alebo
siedmy ročník. Na vysvedčení mal dve 5, ostatné známky boli 4 a 3. Syn sa žiadnym mimoškolským
aktivitám nevenoval, pretože ho nič nebaví. Nevedela presný počet synových neospravedlnených hodín.
V čase keď mal byť syn v škole, bol veľa krát u babky a bol aj vonku. Syn je povedal, že nechce chodiť

do školy kvôli p. F. nadával na ňu, pretože aj ona na neho nadávala. Synovi aj dohovárala, aby chodil
do školy, lebo z toho budú problémy, ale neposlúchol ju. V škole mal aj nenáležité správanie a dostával
viaceré poznámky, a to nielen od triednej učiteľky. Snažili sa syna preložiť na inú školu, ale syn s tým
nesúhlasil, s odôvodnením že tam má kamarátov. Prihlášku preto na inú školu ani nepodávali. Okrem
toho, že syn odmietal chodievať do školy, mali s ním aj iné výchovné problémy, bol na ňu agresívny.

Doma ostal ležať v posteli a bol na svojom mobilnom telefóne. So synom boli aj dva krát u psychológa,ale potom sa opätovne zaťal a nechcel tam chodiť. U toho psychológa sa dozvedela, že do školy nechce
chodiť kvôli triednej učiteľke. Od triednej učiteľky sa dozvedala, že v rozhodnom období mal syn fajčiť a
piť alkohol. Aj ona sama písala synovi nejaké ospravedlnenky. Triedna učiteľka jej k ospravedlnenkám

povedala, že rodič môže zo zákona ospravedlniť iba 3 dni a tieto ich ospravedlnenky ich presahovali.
Avšak učiteľka niekedy neakceptovala ani potvrdenku od lekára o PN syna. Synovi bola zistená panická
porucha vo februári 2020. Ospravedlnenky zo zdravotných dôvodov vystavovala synovi iba jeho detská
lekára MUDr. V.. Syn chodil aj k školskej psychologičke. Syn ani teraz nechodí do školy, tvrdil, že má
strach z kolektívu a necíti sa tam nedobre. Ich rodina je sledovaná aj UPSVaR-om. MUDr. S. aj MUDr. O.

synovi diagnostikovali poruchu správania. Syn bol agresívny na celý svet, nedarilo sa jej syna prinútiť,
aby chodil do školy. Syn má záľubu v počítačoch, baví ho angličtina. Má vlastný PC aj mobilný telefón.
Syn chodieva aj von, a to s kamarátmi. V prípravnom konaní uviedla, že synovi stále dohovárali, aby
chodil do školy, ale on to neakceptoval. Viackrát sa stalo, že jej z peňaženky syn zobral nejaké peniaze.

Obžalovaný U. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a o syna sa riadne staral. Triedna

učiteľkasvojvoľneneakceptovalaospravedlnenkyodlekára.Niekedyvmarci2021bolsosynomuMUDr.
O., ale toho hneď vymenil, lebo lekár bol v kontakte s ÚPSVaR. Lekár synovu situáciu zľahčoval v
tom smere, že hneď bol informovaný o tom, že syn nechodí do školy. Tento lekár navrhoval aj ústavnú
diagnostiku, ak sa synov stav nezlepší. Potom si vybral psychiatričku MUDr. S., ale aj ona zľahčovala
jeho diagnózu. O syna sa prevažne staral on, družka sa prevažne starala o druhého syna. K synovi

sa zle správala triedna učiteľka, ale keď sa v ich triede zmenil triedny učiteľ všetko ustalo. Syna dal aj
hospitalizovať na psychiatriu, kde prvý deň primár na neho urobil dobrý dojem, ale pri ďalšej návšteve
mu už aj on začal spomínať to, že syn zrejme nechce iba chodiť do školy a takýmto spôsobom sa jej
chce vyhnúť. Primár ho presviedčal, aby dal syna do detského diagnostického ústavu. Bol tam týždeň
hospitalizovaný a zistili mu dve úzkostné poruchy. Myslí si, že jeho syn by mal byť psychiatricky liečený a

nie byť niekde vyšetrovaný vo vzdialenom diagnostickom ústave. Myslí si tiež, že syn je ešte viac chorý,
ako je to uvádzané v lekárskej prepúšťacej správe. V čase, keď mal byť syn v škole, tak bol doma a
hral sa na počítači. On ho každé ráno budil, aby išiel do školy, ale keďže sa s ním nedalo pohnúť, tak
on si išiel ľahnúť, lebo bol po nočnej. Dôvod, prečo syn nechodí do školy, bola pani triedna učiteľka F.,
iný dôvod neuvádzal. Aj iní učitelia mali problém so synom. Po prepuknutí zápalu pľúc začal mať syn

strach o svoj život. Ani v súčasnom období nechodí do školy. Navštevovali aj Centrum pedagogicko
psychologického poradenstva a prevencie v Dúbravke, ale má pocit, že sú v centre nejako ovplyvňovaní.
Syn dostával aj mnoho poznámok. On sám komunikoval o synových absenciách s triednou učiteľkou
cez Edupage. Syn má úzkostné poruchy a bojí sa, aby to nešlo až do schizofrénie. Riaditeľka školy a
aj triedna učiteľka navrhli, že pokiaľ má syn problém s triednou učiteľkou, aby išiel do inej triedy, čo syn

odmietol. Pozná psychologické závery svojho syna - odporúčanie, aby menej hrával počítačové hry, že
je na tom závislý a aby sa viac venoval učivu. Trojku zo správania neriešil, nevidel na to dôvod. Skúsil
aplikovať aj odporúčania odborníkov, teda že sa snažil synovi obmedziť hranie hier, ale syn bol potom
zúrivý. Obmedzil mu aj vreckové, ale myslí si, že za tým všetkým je synova choroba. So synom nechce
veci riešiť nasilu, a preto aj nezmenili triedu. Myslí si, že celé jeho záškoláctvo bolo spôsobené výlučne

synovou triednou učiteľkou. To, že teraz syn nechodí do školy, pripisuje synovej chorobe.

Svedkyňa B. F. vypovedala, že maloletému U. bola dva a pol roka triednou učiteľkou, presnejšie od
septembra 2018. Na škole nepracuje od 11.1.2021. Riaditeľka jej odporučila nájsť si iné miesto z dôvodu,
že vraj nezvládala svoju prácu, boli na ňu údajne nejaké sťažnosti, ale nevie ani od koho a na čom sa

zakladali. Teraz pracuje na inej ZŠ a má od vedenia podporu. Nepamätá si presné čísla vymeškaných
hodín, keďže si údaje zo svojho počítača, z dôvodu, že už nepracuje na škole vymazala, a teda nemá
k nim prístup, ale o všetkom vypovedala na polícii v Dúbravke. Čo si pamätá, s U. boli skôr výchovné
problémy, v 6. ročníku začal častejšie chýbať, bola v kontakte aj s jeho detskou lekárkou, p. V., kde
si overovala ospravedlnenky, ktoré do školy donášal on alebo jeho rodinní príbuzní. U. vídavala počas

vyučovacieho procesu ako sa vozí na bicykli okolo školy, s rodičmi bola ťažká komunikácia, s jeho
babkoumalaajkonflikt.Otecsavmaloletomsynovividel,malhorád,osynaprejavovalväčšízáujemako
matka. U. na hodinách vyrušoval, raz na stenách WC rozotrel exkrementy. Bol k nej aj vulgárny. Trieda
ho nemala rada, mal iba dvoch kamarátov, s ktorými robili zle. Mala snahu o komunikáciu s rodičmi, ale
táto zlyhávala. Potom začal chodiť k školskej psychologičke. Ona navrhla aj psychiatra. Neskôr mala

pocit,žejehorodičianechcúspolupracovať.Problémysnímmalitakmervšetcivyučujúci,okremjedného
kolegu - telocvikára (Y. V.), on bol zároveň aj výchovný poradca. Ak dieťa chýbalo tri dni a viac, muselo
mať ospravedlnenku od lekára. Keď rodič povie, že dieťaťu je zle a týždeň nepríde do školy a nedonesie
ani potvrdenie od lekára, nemohla to ospravedlniť. Ospravedlnenky od lekára akceptovala vždy a všetky.Svedkyňa PaedDr. Q. S. vypovedala, že na uvedenú školu nastúpila ako riaditeľka v auguste 2019.
Od septembra jej triedna učiteľka F. pravidelne referovala vývoj dochádzky maloletého U., nakoľko sa

dochádzka nezlepšovala, v novembri 2019 si predvolali rodičov, avšak prišiel iba otec a prisľúbil, že
syn začne chodiť do školy. Dôvody absencie uvádzal tie, že jeho syn má strach z triednej učiteľky.
Podľa školského poriadku je rodič povinný do 24 hod. od neprítomnosti svojho dieťaťa v škole nahlásiť
dôvod neprítomnosti, a do 2 dní od nástupu tento dôvod aj zdokladovať. Triedna učiteľka postupovala
v zmysle školského poriadku, keď žiadala rodičov o vysvetlenie neprítomnosti žiaka a o doloženie

dokladov o neprítomnosti. Rodine ponúkali pomoc školského psychológa, ktorú U. aj využil. Odporúčali
ich aj na CPPPaP, v prípade, ak by chceli rodičia pre maloletého nejaké školské úľavy, či individuálny
vzdelávací program. Zo strany rodičov im však žiadne takéto vyjadrenie doposiaľ od CPPPaP nebolo
doručené, preto ani v zmysle legislatívy individuálny vzdelávací program u maloletého U. nemohli
nastaviť. Po komunikácii s otcom v novembri 2019 sa situácia nakrátko zlepšila, potom sa to však
opäť zhoršilo. Niekedy v marci 2020 bol U. hospitalizovaný, pričom v škole obdŕžali list od Národného

ústavu detských chorôb (NÚDCH) zo dňa 31.5.2021, kde im odporúčali dokončiť školský rok formou
individuálneho režimu. Vzhľadom k tomu, že nemohli realizovať individuálny vzdelávací program, tak
sa rozhodli, že žiakovi poskytnú úľavy na posledný mesiac školského roka, kde na konci malo dôjsť k
jeho preskúšaniu, aby sa uzatvorili známky. Takto to aj zrealizovali a školský rok uzatvorili. Dostal aj
vysvedčenie, mal tam viacej nedostatočných a hrozilo mu aj prepadnutie z matematiky. Aj v aktuálnom

školskom roku žiak opätovne vynecháva vyučovací proces. Otec spolupracuje so školou, matka však
málo. Ku koncu kalendárneho roka 2021 má 100 neospravedlnených hodín. Zároveň to nahlásili na
miestny úrad, aby túto situáciu riešil. Rodičia boli aj 1.12.2021 predvolaní na Mestský úrad, kde sa to
riešilo,zúčastnilsavšakibaotec.U.máodjúna2020novútriednuučiteľku,ktorávľúdnymaproaktívnym
spôsobom pristúpila aj k zoznámeniu sa s U.. Avizovaný problém s triednou učiteľkou F., ktorý bol

podľa rodičov dôvodom neúčasti žiaka na vyučovacom procese, sa však podľa jej názoru nejaví ako
hlavný dôvod neprítomnosti žiaka v škole, keďže žiak má aj naďalej absencie v príchodoch do školy.
Boli ústretoví k akejkoľvek forme komunikácie rodičov so školou. Je v kompetencii učiteľa vyhodnotiť,
ktorú neprítomnosť ospravedlní a ktorú nie. V prípade U. to všetko citlivo zvažovali a čakali aj dva
týždne na nejakú ospravedlnenku. Ak však nebola dodaná, nemohli vymeškané hodiny ospravedlniť.

Triedna učiteľka žiaka ospravedlňovala tak, ako mala. Vždy to so ňou, ako riaditeľkou konzultovala, ak sa
nevedela rozhodnúť. Veľakrát sa stalo, že ako ospravedlnenku doniesol žiak aj napríklad roztrhaný, či
pokrčený ku papiera, na ktorom bolo napísané ospravedlnenie. Pristupovala k prípadu veľmi obozretne
a ústretovo. Do 3 prac. dní mohol rodič ospravedlniť svoje dieťa, potom už iba lekár. Niektoré hodiny
boli dodatočne ospravedlnené. Ak žiak následne priniesol dodatočne ospravedlnenku napr. od lekára,

tak to upravili, boli ústretoví. Z jej dostupných dokladov zistila, že U. mal neospravedlnených 263 hodín
a ďalších 110 hodín mal ospravedlnených. Situáciu sa snažil viac riešiť otec. Rodičia tvrdili, že sa snažia
U. do školy posielať, motivovať ho, ale že sú bezmocní a že ho nevedia donútiť ísť do školy. Neskôr sa
to však otočilo na to zdravotné hľadisko a úzkosti, ktorými mal U. trpieť.

Svedkyňa Mgr. K. Y. vypovedala, že od 1.9.2020 nastúpila na pozíciu sociálnej pedagogičky do školy na
Nejedlého 8 v Bratislave a predtým túto agendu riešila triedna učiteľka. S triednou uč. F. sa rozprávala o
U. prípade, keďže vedela, že má nepravidelnú dochádzku do školy a bolo podané aj trestné oznámenie
na rodičov. Počas online výučby otcovi ponúkli notebook pre U., on ho však odmietol, lebo sa jeho
syn pred počítačom údajne necíti dobre. Riaditeľka povolila, aby boli U. odovzdávané pracovné listy,

ktoré ona zozbierala zo všetkých predmetov a na týždennej báze ich odovzdávala U. otcovi, ktorý
ich aj následne, niekedy aj nevypracované, doniesol späť do školy. U. tieto listy nenosil, lebo sa
podľa otca necítil dobre. Pán O. jej spomínal, že učiteľka F. si na jeho syna údajne zasadla. Aj v
súčasnosti odchádza k absenciám maloletého. Rodičia uviedli, že U. sa znovu cíti zle. Pán O. povedal,
že ospravedlnenky prinesie od lekárky. K. im však uviedol, že mu lekári nechcú takéto potvrdenie vydať.

Škola na základe ničoho nemôžeme ospravedlniť neprítomnosť. Navrhli pánovi O., že ak sa žiak cíti
zle a lekárka, či už obvodná alebo pedopsychiatrička mu vystaví potvrdenie pre syna o tom, že môže
ostať doma, toto budú akceptovať, avšak, doposiaľ takéto lekárske potvrdenia neobdŕžali. Maloletý
pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, to je prostredie málo podnetné. Matka maloletého
s ňou nekomunikuje, o syna prejavuje väčší záujem otec. U. potrebuje komplexnú pomoc odborníkov.

Jej osobný názor je, že otec syna nemusí skrývať, zatajovať ho, ale skôr by mal podporiť spoluprácu
so školou a aj s inými odborníkmi. Ale nakoľko otec nepríde so synom, nemajú s kým pracovať. Podľa
jej názoru chýba motivácia od rodičov. Majú žiakov aj s ťažšími diagnózami a všetko sa dá. Keď aj otca
pozývali na sedenia, tak so synom neprišiel, stále uvádzal, že sa syn necíti dobre a odvolával sa najeho diagnózu. Na školu do 8.A triedy chodí B. Z., ktorá je sesternicou U., a tá údajne povedala svojej
triednej učiteľke, že U. celé noci hráva hry na tablete, a preto je ráno unavený a zaspáva aj do školy.
U. mal v čase jej výsluchu 107 neospravedlnených hodín, už to nahlasovali na Miestny úrad a aj na

príslušnú kuratelu.

Svedkyňa X. M. O. uviedla, že pracuje ako sociálna pracovníčka ÚPSVaR Bratislava. Dňa 13.2.2020
vykonali neohlásené šetrenie v rodine maloletého, ktorý v daný deň nebol doma a na zavolanie otca
sa mal nachádzať v Auparku. Na psychologické vyšetrenie (ktoré u maloletého nepotvrdilo žiadnu

duševnú poruchu) a ktoré mal úrad k dispozícii, otec reagoval tak, že nebolo vykonané správne.
Na druhom stretnutí, ktoré prebiehalo na úrade, O. U. v odpore, správal sa k nej bez úcty a bez
rešpektu. Povedal, že nebude chodiť do školy, ktorá je plná cigáňov a zo školy neodíde, lebo tam má
kamarátov a že učiteľka si na neho zasadla. Podľa jej názoru v rodine zlyhala výchova, U. nepočúva
svojich rodičov a nemá návyky. Maloletý mal ísť na vyšetrenie do diagnostického centra, ale kvôli
korone sa to neuskutočnilo. Obžalovaný O. ju obvinil, že ovplyvnila záver lekárskeho vyšetrenia MUDr.

O., ktorý pravdepodobne nevyhovoval pánovi O., avšak ona s pánom doktorom nebola v žiadnom
kontakte, určite ho neovplyvňovala a ani na to nemala dôvod a ani dosah. Otec stále argumentuje
zdravotnými problémami a psychiatrickou diagnózou, prečo nemôže maloletý chodiť do školy. Pán O. bol
spolupracujúci. S pani Z. bola spolupráca ťažká. Anamnéza rodiny nie je dobrá. Poukázala na anamnézu
pani Z., kde im došlo aj oznámenie o nejakej nedávnej krádeži, ktorej sa mala pani Z. zúčastniť so svojou

neterou.

Svedkyňa MUDr. A. S. vypovedala, že maloletý U. O.ol na ich klinike vyšetrený v marci 2020, a to
jej kolegom MUDr. O.. V novembri 2020 bolo dieťa vyšetrené na urgente pre avizované vizuálne
halucinácie, pričom U. bol aj somatický chorý, mal zápal pľúc a nevedel sa dobre nadýchnuť. Od tohto

obdobia sa u neho začal rozvíjať panický strach, že sa zadusí. Rodičia maloletého však v danom období
odmietali farmakologické liečenie svojho syna. Prvý kontakt s U. mala v decembri 2020, kedy uvádzal,
že sa bojí rakoviny, že nemôže dýchať, pričom dieťa bolo neprístupné, nedal si povedať a neustále
sa dožadoval iba kyslíka pre prípad potreby, ak by sa dusil. V marci 2021 bol U. psychodiagnosticky
diagnostikovaný a bola mu nastavená farmakologická liečba. Dňa 12.5.2020 jej volal U. otec, že jeho

stav nie je dobrý, a tak si dohodli kontrolu na 31.5.2020, kedy podľa jej poznatkov dieťa stále nechodilo
do školy. Na ďalšiu kontrolu 13.7. rodičia s U. neprišli a prišli až 9.9.2020. Dňa 30.9.2020 jej volal U.
otec, že syn nechce užívať lieky, resp. že užíva iba niektoré. Posledná kontrola na ambulancii bola dňa
27.10.2020, U. bol čím ďalej otvorenejší, priznal sa, že nie je schopný sám cestovať a ani chodiť do
školy. Pretrváva u neho strach, že môže dostať infarkt. Pri pneumónii - zápale pľúc sa u maloletého

rozvinula psychická nadstavba a predstava aktuálneho a akútneho ohrozenia života. Má poznatok, že v
septembri 2020 išiel U. do školy, ale otec pre neho musel prísť, lebo sa necítil zdravotne dobre. Rovnako
v septembri mu odporučila aj individuálny vzdelávací plán. Naposledy jej otec volal 3.11.2020, že U.
by už aj išiel do školy, ale v rodine sa vyskytol covid. Posledný kontakt s ambulanciou bol 1.12.2020,
kde otec maloletého uviedol, že syn nedokáže ísť do školy viac ako 1 až 2x do týždňa a že aktuálne

absolvujú vyšetrenia pre potreby individuálneho vzdelávacieho plánu. Zdravotný stav U. nie je dobrý,
je tam veľmi veľká rodinná genetická záťaž, sú prítomné úzkostné poruchy u oboch rodičov. Zároveň
u starého otca U. bola diagnostikovaná schizofrénia, čo je rovnako genetická predispozícia aktuálneho
nepriaznivého stavu U.. U. by si vyžadoval odbornú pomoc aj psychológa, ale vzhľadom na pandemickú
situáciu sú tieto služby teraz oklieštené. K psychickému zdravotnému stavu maloletého v období do

marca 2020 sa nevedela vyjadriť, pretože prvýkrát dieťa videla v decembri 2020 a z prvého zápisu,
z ktorého čerpala, bol marec 2020. Kolega MUDr. O. mu vtedy v marci nediagnostikoval úzkostnú
poruchu, vtedy sa to iba rozvíjalo. Je možné, že spúšťačom boli hormonálne zmeny počas puberty.
Jednoznačne sa to nedá povedať. V marci 2020 sa popisovali iba zmeny v správaní. Panické ataky
boli až od novembra 2020. Už v marci sa sťažoval na bolesti brucha, hlavy, kašlal. Išlo o somatizáciu

zdravotného stavu, kedy deti nepovedia, že sa boja ísť do školy, ale uvádzajú, že ich bolí bruško či
hlava.Vovšetkýchlekárskychsprávachjeuvedené,žemaloletýmánieúplneideálnerodinnéprostredie.
Výchova maloletého je permisívna, t.j. uvoľnenejšia, nie direktívna, rodičia nie sú prísni. Úzkostná
porucha u maloletého nie je dostatočne liečená, či už tým, že nebol pribraný psychológ, resp. kontroly u
psychiatranebolipravidelné(vynechal1x).Rodičiasavšaksnažiliakceptovaťodporúčanieošetrujúceho

lekára. Keď rodičia v novembri 2020 odmietali medikamentóznu liečbu, pripisuje to tomu, že sa obávali
vedľajších účinkov liekov, ako je napr. nízky krvný tlak a podobne a nie preto, že by apriori odmietali
liečbu. Úzkostná porucha, ktorá bola zistená v novembri 2020, mohla maloletému brániť v návšteve
školy.Svedkyňa MUDr. A. V. vypovedal, že U. je v jej starostlivosti od narodenia, je jeho pediatričkou. Chodil do
ambulancie, keď bol akútne chorý a pokiaľ považovala za potrebné, tak mu vystavila aj PN. Okrem toho

sa zúčastňoval aj preventívnych prehliadok, ktoré absolvoval. Žiadne iné prehliadky pomimo to jej nie
sú známe. Nebol neštandardne chorý, všetko bolo primerané veku, mal aj nejaké úrazy, ale to sa riešilo
na chirurgii. Správy z psychiatrického vyšetrenia sa nachádzajú v jeho zdravotnej dokumentácii, ale sú
to správy po tomto dátume, ktorý je predmetom obžaloby. Výchovné problémy jej rodičia neavizovali,
uvádzali iba to, že je nervóznejší, agresívnejší - má v dokumentácii záznam, že v septembri 2019 buchol

rukou po stole, kedy si spôsobil zlomeninu. Vedela, že je ťažšie zvládateľný, ale nijako osobitne to
neriešili. K psychológovi dávala výmenný lístok dňa 27.11.2020. Predtým v anamnestických údajoch
neevidovala problémy s pravidelným záškoláctvom, či nejaké iné výchovné problémy okrem tých, ktoré
jej rodičia spomenuli pri bežnom vyšetrení.

Z prečítanej výpovede mal. U. O. bolo zistené, že jeho rodičia - obžalovaní vedeli o tom, že nechodí

do školy a že je doma. Veľakrát mu hovorili, aby išiel do školy. Keď nejde do školy, tak doma leží na
posteli, pozrie si nejaký film. Rodičia boli tiež vtedy doma, napríklad boli po nočnej. Do školy sa s ním
nikto nepripravuje, nechce aby mu niekto pomáhal. Priznal sa, že požil alkoholické nápoje a skúšal aj
cigarety, mal vtedy asi 12 rokov. V minulosti sa stávalo, že si od mamy ukradol nejaké peniaze. Keď ide
do školy, tak po škole ide von s kamarátmi. Nezúčastňoval sa ani online vyučovania (školy boli uzavreté

dňa 10.3.2020). Na hodinách vyrušuje, lebo sa tam nudí. Nechce ísť na inú školu, chce ešte dva roky
dochodiť do aktuálnej školy. Keď mu rodičia niečo navrhnú, tak im jednoducho povie že to nechce, či sa
to týka spoločného učenia, či doučovania. V škole mal aj nejaké fyzické potýčky so spolužiakmi. Rodičia
na neho aj kričia, keď ich nepočúva, ale nikdy ho neudreli. Aj on na nich niekedy kričí. S triedou učiteľkou
mal zlý vzťah.

Opatrovníčka maloletého JUDr. G. Y. vypovedala, že zo spisu vyplýva, že zo strany rodičov bola
zanedbaná výchova, dôsledkom čoho môže byť záškoláctvo a absencie, pričom je evidentné, že
maloletý mohol byť vystavený nebezpečenstvu spustnutia, nakoľko sa opakovane uvádza agresívne
správanie či už voči pedagógom, rodičom či spolužiakom. Bolo potvrdené aj fajčenie a pitie. Rodičia

pravdepodobne nezvládli výchovu a nevytvorili mu riadne návyky.

Svedkyňa Mgr. B. K., rod. Š. uviedla, že pracovala ako školská psychologička na ZČ Nejedlého v
Bratislave. S U. sa prvý krát stretla 10.9.2019 na podnet triednej učiteľky z dôvodu neadekvátneho
správania sa. Potom začalo záškoláctvo, posledný krát sa videli 12.12.2019. U. veľmi rád púta

pozornosť, ale negatívnymi prejavmi. Inklinuje skôr k problémovým deťom. Spomínal často otca,
že mu dáva peniaze na desiatu aj vreckové a že mu kupuje oblečenie. U. ma v porovnaní s
rovesníkmi prevyšujúce oblečenie, potrpí si na značky, aby sa mohol prezentovať. U. charakterizovala
ako aktívneho, spoločenského, komunikatívneho s prvkami agresie, má problém so sebaovládaním.
U. nie je naučený na režim, čo sa týka školy, povinností, regulácie správania sa, čo sú veci, ktoré idu

od rodiny. Vymeškané hodiny ospravedlňoval úrazmi, či chorobami. Spomínal zlý vzťah s triednou
učiteľkou.

Dňa 21.1.2020 podala ZŠ Nejedlého 8, Bratislava podnet na Školský úrad Bratislava pre podozrenie
zo zanedbania povinnej školskej dochádzky žiaka U. O., žiaka 6. ročníka. K 15.1.2020 vymeškal žiak

209 hodín, pričom 127 hodín ma neospravedlnených. Zo záznamu triednej učiteľky Q.. F. vyplýva, že
za 1. polrok školského roka 2019/2020 mal žiak za mesiace september neospravedlnených 7 hodín, za
mesiac október 6 hodín, za mesiac november 56 hodín, za mesiac december 35 hodín a k 17.1.2020
mal neospravedlnených 30 hodín. 5 neospravedlnených hodín z daného počtu má za neskoré príchody
na vyučovanie, pričom 3 neskoré príchody znamenajú jednu neospravedlnenú hodinu. Za obdobie

2.9.2019-22.1.2020 mal U. O. neospravedlnených 134 hodín a ospravedlnených ma 82 hodín.

Dňa 21.11.2019 sa uskutočnilo stretnutie s rodičmi žiaka, na ktorom bola prítomná riaditeľka školy PaeDr
S., školská psychologička Mgr. Š., výchovný poradca Mgr. V., zástupkyňa školského úradu Mgr. W.,
zástupkyňa sociálneho odboru MÚ Dúbravka Mgr. S.á a otec maloletého U. O.. Zo záznamu z tohto

stretnutia vyplýva, že žiak vykazuje problémy v správaní na hodinách aj cez prestávky, v dochádzke aj
vzdelávacích výsledkoch. Žiak od začiatku školského roka ani raz neprišiel do školy so školskou taškou.
Ani po viacnásobnom upozorňovaní rodičov k náprave neprišlo. Spolužiaci informovali učiteľov, že U.,
aj napriek tomu, že avizuje, že má zdravotné problémy, sa pohybuje na bicykli po Dúbravke, resp. vokolí školy. Otec maloletého uviedol, že U. nechce chodiť do školy kvôli učiteľke F., pretože z nej má
strach. U. nikdy nič také neuvádzal ani pred vedením školy a ani pri rozhovoroch s psychologičkou.
Záverom bolo odporučená ďalšia práca s rodinou, pravidelné stretnutia so školskou psychologičkou a

spolu práca s CPPaP.

Zo správy školskej psychologičky Mgr. Š. zo dňa 22.1.2020 vyplýva, že zo strany rodičov je dôležité
dozerať na rozvíjanie vôľových tendencií žiaka, zabezpečiť plnenie povinností a adekvátne usmerňovať
U. nároky. Psychologička odporučila, aby U. pravidelne chodil do školy a vytvoril si návyk na dennú

stereotypiu, zahŕňajúc aj prípravu na vyučovanie a voľnočasové aktivity.

Zo správny triednej učiteľky Mgr. F., ohľadne komunikácie s rodičmi vyplýva, že matka - obvinená na
avizované nedostatky reagovala tak, že U. všetci odsudzujú. Komunikácia s otcom bol častejšia, bol aj
na pohovore s riaditeľkou školy. Na predvolanie sa do školy dňa 19.10.2019, 25.10.2019, ani 17.1.2020
nedostavil. Komunikácia s otcom - obvineným viazne a je buď cez edupage, resp. telefonicky. Otec

ani napriek avizovanému vysvetleniu neprítomnosti syna v škole počas dní 20.1.2020 a 21.1.2020, tak
doposiaľ neurobil. Z komunikácie cez Edupage vyplýva, že triedna učiteľka komunikovala s rodičmi
žiaka ohľadne jeho zhoršenej dochádzky od 26.9.2019, pričom otec odpovedal sporadicky, alebo vôbec,
pričom neprítomnosť syna ospravedlňoval zdravotnými problémami a po vyžiadaní potvrdenia o PN, či
ošetrení uvádzal, že syn stratil ospravedlnenku. Medzi inými ospravedlneniami uvádzal obvinený že jeho

syn v škole nebol, lebo „ho vraj bolí brucho“. Zo správy taktiež vyplýva, že triedna učiteľka opakovane
a aj s dlhším časovým odstupom požadovala od rodičov maloletého preukázanie ospravedlnenej
neprítomnosti na vyučovaní.

Z výpisu poznámok žiaka U. O., žiaka 6.B triedy za obdobie 1. polroka 2019/2020 vyplýva, že žiakovi

bolo udelených spolu 67 poznámok, za vyrušovanie, nerešpektovanie pokynov učiteľa, nevyhotovenie
domácich úloh, vulgárne vyjadrovanie sa, bitky, narušovanie vyučovacieho procesu napr. chodením po
triede, ležaním na lavici, kopaním do dverí, nenosením prezúvok a následným znečistením priestorov
školy zvieracími exkrementami z topánok. Jedna poznámka bola pochvalná, za samostatnú prácu
na hodine angličtiny a výnimočnú ochotu učiť sa (zo dňa 12.11.2019). Poznámky boli zaznamenané

viacerými učiteľmi z rôznych predmetov.

Dňa 13.2.2020 bolo vykonané šetrenie v mieste bydliska maloletého, kedy o 15:30 hod. otvoril dvere
bytu otec - obvinený s tým že U. sa doma nenachádza, mal byť pri Auparku. Otec maloletého uviedol,
že si uvedomuje vážnosť situácie, ale nedokáže s tým nič robiť. Synovi nevie nič odoprieť, všetko mu

kupuje,synsižiadadrahéznačkovéveci.Neviehodonútiťchodiťdoškoly.Matkadovýchovysynanijako
nezasahuje, necháva to na otcovi. Sú so synom objednaní na pedopsychiatriu dňa 5.3.2020 k MUDr.
O.. Dňa 24.2.2020 bol vykonaný pohovor s oboma rodičmi, pričom rodičia prisľúbili že otec s maloletým
navštívi dňa 5.3.2020 psychiatrickú ambulanciu a dohodne sa týždenný dobrovoľný pobyt maloletého
na psychiatrii za účelom diagnostiky maloletého. Z emailovej komunikácie medzi obvineným na Mgr. M.

O., zamestnankyňou ÚPSVaR Bratislava, že otec ju upodozrieva, že ovplyvnila záver z psychiatrického
vyšetrenia u MUDr. O., s ktorým on nesúhlasí. Uvádza, že syn potrebuje odborné lekárske liečenie a nie
diagnostický ústav. Mgr. M. O. v replike uviedla, že ona ani úrad nijako neovplyvňovali vyšetrujúceho
doktora a ani sa s ním nepozná a nikdy s ním nebola v žiadnom kontakte. Zo správy ÚPSVaR Bratislava
zo dňa 11.9.2020 vyplýva, že návrh úradu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým mal byť maloletý

U. umiestnený do diagnostického centra na Slovinskej ulici v Bratislave, bol v dôsledku opatrení v
súvislosti so šírením koronavírusu, pozastavený. Obvinená Z. po telefonickom kontakte s úradom dňa
11.9.2020 uviedla, že U. O. ma problémy s alkoholom a matka sa so synmi odsťahovala zo spoločnej
domácnosti.

Zo správy ZŠ Nejedlého zo dňa 7.10.2020 vyplýva, že U. v školskom roku 2019/2020 vymeškal 373
vyučovacích hodín, z toho 110 hodín bolo ospravedlnených a 263 bolo neospravedlnených. Od začiatku
januára 2020 do 10.3.2020, kedy bola škola uzatvorená kvôli ochoreniu covid-198, sa vyučovacieho
procesu zúčastnil v dňoch 14.1., 15.1., 17.1., 27.1., 5.2., a 6.2. V aktuálnom školskom roku (2020/2021)
U. vymeškal 52 vyučovacích hodín, z toho má 17 neospravedlnených.

Zo správy školského psychológa zo dňa 22.1.2020 vyplýva, že na žiadosť triednej učiteľky bolo so
žiakom vykonané stretnutia v celkovom počte 5 (prvé 10.9.2019, posledné 12.12.2020). Psychologička
vo svojich záveroch uvádza, že U. je nestabilný vo svojich predstavách, povinnostiach a voľnočasovýchaktivitách, čo je pre jeho vek prirodzené. Zo strany rodičov je však dôležité dozerať na rozvíjanie jeho
vôľových tendencií, zabezpečiť plnenie povinností a adekvátne usmerňovať U. nároky. Psychologička
taktiež odporučila aby žiak chodil pravidelne do školy a vytvoril si návyky a na denný stereotyp. U.

vhodne reaguje na pochopenie a pozitívnu podporu, ktorú si ale vyžaduje vo forme materiálnych odmien,
ktoré nie sú adekvátne jeho výkonu. Preto odporučila skôr verbálne pozitívne podporovanie žiaka.

Zo správy triednej učiteľky zo dňa 25.2.2020 vyplýva, že od 29.1.2020 do dňa vypracovania správy U.
nedoniesol žiadne ospravedlnenky. Dňa 5.2.2020 priniesol U. rukou písaný papier, v ktorom jeho otec

uvádzal,ženeospravedlnenéhodinyod18.11.2019muspätneospravedlnípsychiater,otecmalaktuálne
zhromažďovať lekársku dokumentáciu rodiny.

Z lekárskej správy od MUDr. BÖ. zo dňa 5.3.2020, z psychiatrickej ambulancie NÚDCH vyplýva,
že U. absolvoval pedopsychiatrické vyšetrenie v sprievode otca. Dovtedy nebol psychiatrický ani
psychologický vyšetrený z dôvodu odmietania vyšetrenia. Podľa otca ráno leží v posteli, akoby trucoval,

ťažkosti začali po letných prázdninách, postupne sa sťažoval na bolesť hlavy, brucha, kašlal. Syn nemá
strach pred policajtmi, vymýšľa si, aby nemusel ísť do školy. Aj napriek tomu, že ho s družkou budili,
do školy nešiel, nerešpektuje ich. Je veľmi výbušný, vulgárne sa vyjadruje aj pred rodičmi. Maloletý
uviedol, že ho to v škole nebaví, občas sa pobije. Mal tri priania 1. peniaze, 2. vilu, 3. Rols-Royce.
Nechce ísť do druhej školy. Lekár vyhodnotil osobnosť maloletého ako pubertálnu, disharmonicky sa

vyvíjajúcu. Diagnostikoval poruchu sociálneho správania sa so zachovaním sociálnych väzieb a iné
poruchy psychiky a správania v rodinnej anamnéze. Odporučil užívanie Risperidonu, spoluprácu s
ÚPSVaR a pri pretrvávaní záškoláctva odporúčal umiestnenie pacienta do diagnostického centra

Z komunikácie obvineného cez Edupage za obdobie 01/2020-03/2020 vyplýva, že tento nesúhlasí so

závermi psychiatra MUDr. O., pretože lekár bol zmanipulovaný. Myslí si, že U. by nemal byť trestantý
nejakými ústavmi, ale mal by byť liečený, on sa domnieva, že jeho syn asi nie je normálny, zrejme má
nejaký druh agresívnej poruchy.

Z prehľadu neospravedlnených hodín, vypracovaného triednou učiteľkou Mgr. F. vyplýva, že v školskom

roku 2019/2020 mal U. za jednotlivé mesiace viaceré neospravedlnené hodiny, a to za september - 7,
za október - 6, za november - 56, za december - 35, za január - 59, za február - 70, za marec - 30, spolu
263 neospravedlnených hodín.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie NÚDCH zo dňa 17.12.2020, vypracovanej MUDr. S.

vyplýva, že U. prichádza na kontrole v sprievode matky. Prvé pedopsychiatrické vyšetrenie bolo
realizované v sprievode otca v 03/2020 MUDr. O. pre problémové správanie v škole, výbušnosť. Stav
bol záverovaný ako Porucha sociálneho správania so zachovaním sociálnych väzieb, Iné poruchy
psychiky správania v rodinnej anamnéze, bol ordinovaný Rispen, ale otec odmietol podávať lieky,
bál sa, že pacient bude mať nižší tlak. Následne bol lpacient vyšetrený 11/2020 MUDr. O., privolané

pedopsychiatrickékonzíliumprevizuálneaakustickéhalucinácie.Diagnostikovanýzápalpľúc,Úzkostná
poruchabližšieneurčená,Poruchasociálnehosprávaniasozachovanímsociálnychväzieb.Podľamatky
mástrach,ženemôžedýchaťamástrach,žemárakovinu,zvyknekvôlitomuajplakať.Krodičomjedrzý,
keďodnehoniečochcú.Pacientuvádzal,žekaždýdeň2-3hodinyneviedýchať.Uvádza,ženepotrebuje
lieky, ale že on potrebuje plyn,...kyslík,...potrebuje inhalovať,... on má problém s pľúcami, škola ho

nezaujíma. Diagnosticky zistené bludné predstavy o chorobe pľúc. Matka nesúhlasí s nasadením
faramkoterapie.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie NÚDCH zo dňa 17.2.2021 o 21:54 hod. , vypracovanej
službukonajúcim lekárom MUDr. Chrenkom vyplýva, že maloletý posledné 4 mesiace má asi 1x za

deň epizódu, že sa nevie nadýchnuť, bolesti neguje, spúšťačom bol zápal pľúc pred 4-mi mesiacmi.
Objektívne bolo zistené čisté dýchanie, so záverom dýchavičnosť, suspektná úzkostná porucha.
Odporúčaný autogénny tréning, vedenie detským psychológom, v prípade sťaženia dýchania, nasadiť
Neurol.

Z prepúšťacej správy NÚDCH zo dňa 12.5.2021, vypracovanej MUDr. X. vyplýva, že U. O. bol od
15.3.2021 do 23.3.2021, hospitalizovaný na Klinike detskej psychiatrie NÚDCH s diagnózou bližšie
neurčená úzkostná porucha, odporúčaná pravidelná medikamentózna liečba. Doporučené režimové
opatrenia a zdravý životný štýl, úprava sociálneho prostredia v ktorom pacient žije. Obzvlášť dôraz narežim dňa a redukciu času stráveného na počítači, psychoterapeutické vedenie. V prípade nezlepšenia
situácie v domácom prostredí a nezvládania stavu ambulantne, odporučený pobyt v diagnostickom
centre.

ZlekárskejsprávypsychiatrickejambulancieNÚDCHzodňa12.5.2021,vypracovanej MUDr.S.vyplýva,
že na konzultáciu prichádza otec a žiada o predpis e-receptu. Rodičia predtým odmietli medikáciu
(obavy o útlm a znížený krvný tlak). Diagnostikovaná bližšie neurčená úzkostná porucha, porucha
sociálneho správania so zachovaním sociálnych väzieb, porucha v dôsledku hrania hier (prevažne

online). Odporúčaná medikácia a redukcia času stráveného na PC, PlayStation a smartfóne.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie NÚDCH zo dňa 31.5.2021, vypracovanej MUDr. S.
vyplýva, že U. prišiel na kontrolu po prepustení z hospitalizácie 03/2021 v sprievode otca. Otec
charakterizuje stav ako nezlepšený. Syn ide von iba vtedy, keď pre neho príde babka. Rodičia dbajú
na to, aby na PC trávil denne max. 3 hodiny, v noci spí, pracovné listy zo školy vypracúva. Bludné,

nevyvrátiteľné presvedčenie o chorobe pľúc, obava o zdravie a strach zo zadusenia pretrvávajú.
Diagnostikovaná bližšie neurčená úzkostná porucha, porucha sociálneho správania so zachovaním
sociálnych väzieb, porucha v dôsledku hrania hier. Okrem pestrosti režimových aktivít odporúčanie
redukcie času stráveného na PC, PlayStation a smartfóne. V prípade nezlepšenia situácia v domácom
prostredí odporúčaný pobyt v diagnostickom centre, ale bo Detskej psychiatrickej liečebni Hraň.

Listom zo dňa 31.5.2021 ošetrujúca lekárka MUDr. S. oznámila škole, že U. bol hospitalizovaný v
NÚDCH a navštevuje odbornú ambulanciu. Odporúča dokončiť školský rok formou individuálneho
režimu.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie NÚDCH zo dňa 27.10.2021, vypracovanou MUDr. S.
vyplýva, že maloletý U. prišiel na kontrolu v sprievode otca. Posledná kontrola bola 9.9.2021. Podľa otca
U. stav nie je dobrý, nechodí do školy. Maloletý uviedol, že sám si vysadil lieky, bojí sa chodiť von pre
prípad, že by dostal panický záchvat. Pacient má nevyvrátiteľné presvedčenie o ochorení pľúc, strach
zo zadusenia. Anamnesticky prítomné sluchové pseudohalucinácie, zvýšená sebaobservácia. Lekárka

odporúča klásť dôraz na denný režim a pestrosť aktivít, redukovanie času stráveného na PC, PlayStation
a smartfóne. V prípade nezlepšenia situácia v domácom prostredí odporúčaný pobyt v diagnostickom
centre, ale bo Detskej psychiatrickej liečebni Hraň.

Podľa výpisu z Edupage mal U. O. v období od 1.9.2019 do 10.3.2020 spolu 263 neospravedlnených

hodín. Od 10.3.2020 sa začalo dištančné vzdelávanie.

Zo školského poriadku na školský rok 2019/2020 vyplýva, že tento bol prerokovaný a boli s ním
oboznámení ako žiaci, pedagógovia, tak aj zákonní zástupcovia žiakov. V zmysle zákona č. 245/2008
Z.z. o výchove a vzdelávaní v platnom znení je školská dochádzka desaťročná a trvá najdlhšie do konca

školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov veku. Za neospravedlnenú neprítomnosť žiaka v škole sa
považuje neprítomnosť žiaka na vyučovaní, ktorá nebola zákonným zástupcom ospravedlnená. Za tri
bezdôvodne neskoré príchody do školy má žiak jednu neospravedlnenú hodinu. Ak neprítomnosť žiaka
v škole trvá viac ako tri po sebe nasledujúce dni, vyžaduje sa úradný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť
žiakovej neprítomnosti, napríklad lekárske potvrdenie.

Z fotokópií zabezpečených ospravedlneniek, ktorými škola disponuje z archívnej zložky triednej učiteľky
Mgr. F. vyplýva, že ich bolo spolu 7 ks. Z toho išlo jedenkrát ospravedlnenie otcom na deň 16.9.2019
a jedenkrát matkou na 3 dni (21.1.2020-23.1.2020). Ďalšie ospravedlnenie matkou je bez uvedenia
dátumu, v ktorom matka žiada uvoľniť syna po 3. hodine, nakoľko cestujú (na neuvedené miesto) z

rodinných dôvodov. Ostatné ospravedlnenky v počte 4 sú ospravedlnené neúčasti od lekára (MUDr. V.).

Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, (1) Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť
rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky.I. K výroku, ktorým boli obžalovaní uznaní vinnými zo spáchania trestnej činnosti

Objektom trestného činu je záujem spoločnosti na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť

rokov. Objektívnou stránkou pri tomto konkrétne stíhanom trestnom čine, je také konanie obvinených,
ktoré umožnilo maloletému viesť záhaľčivý spôsob života tým, že ho jednak neviedli k riadnej
školskej dochádzke, k dodržiavaniu školského poriadku a ani k riadnemu plneniu školských povinností,
pričom pod túto kategóriu možno jednoznačne podriadiť aj dlhšie trvajúce záškoláctvo. Svojmu synovi
obžalovaní vytvorili podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov. Subjektom trestného činu sú

osoby - zákonní zástupcovia, ktorým táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine (§ 28 a nasl.). Na trestnú
zodpovednosť stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Obaja obžalovaní popreli spáchanie trestného činu a vyhlásili, že sa cítia nevinní. Vina je však
preukázaná vykonaným dokazovaním z ktorého jednoznačne vyplýva, že U. O., nar. XX.X.XXXX, syn
oboch obvinených, bol v čase vymedzenom skutkovou vetou osobu, ktorá mala povinnosť absolvovať

povinnú školskú dochádzku (§ 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov), čo však bezdôvodne nerobil. Dokazovaním taktiež bolo
preukázané, že ich syn mal za obdobie 09/2019-03/2020 vymeškaných spolu 373 vyučovacích hodín,
z toho 263 bolo neospravedlnených. Obrana obžalovaných spočívala v tom, že ich syn má zdravotnú
diagnózu a psychické poruchy, ktoré mu bránia v školskej dochádzke. Táto obrana však bola vyvrátená,

pretože ošetrujúca detská lekárka MUDr. V. vyvrátila, že by bol U. v rozhodnom období pacientom so
zdravotnými ťažkosťami, ktoré by mu bránili v návšteve školy. Mal iba bežné ochorenia, pričom všetky
lekárske potvrdenia o neprítomnosti boli pritom školou akceptované ako ospravedlnené neúčasti žiaka
v škole. Psychiatrickou diagnózou začali obvinení operovať až neskôr, pričom aj odborné vyšetrenia a
odborné zistenia sa viažu až na obdobie po marci 2020. Je pri tom nutné zdôrazniť, že ako psychiatrické

vyšetrenia, tak aj hospitalizácia maloletého viedli k jednoznačným odporúčaniam, a to takým, že rodičia
majú klásť dôraz na režim dňa svojho syna a redukciu času stráveného na počítači, či iných hrách, čo
nezabezpečili.Obvinenísauspokojilistým,čoimichsynprezentoval,teda,žesazdravotnenecítidobre,
že triedna učiteľka na ňom „sedí“, alebo že do školy nemôže chodiť, pretože má strach o svoj život.
Toto ale objektívne dôvody nenavštevovania školy neboli. Lekárske nálezy pritom nepotvrdzovali U.

domelúpredstavuochorobepľúc,čirakovine,pričomtátoutkvelápredstavavU.zotrvalapočasvšetkých
vyšetrení. Obvinení pritom neboli „spokojní“ ani s určenou diagnózou (viď postoj k záverom MUDr. O.)
a domnievali sa, že syn trpí závažnejšími chorobami, ako to zistili odborní lekári. Liečba, či diagnostika
psychických porúch maloletého pritom nastali až po rozhodnom období, čo vyplýva z vykonaných
lekárskych vyšetrení. Argumentácia otca, že sa porucha u syna rozvíjala už od septembra 2019, a

preto odmietal chodiť do školy, však nebola ničím relevantným potvrdená. Obžalovaní prezentovali,
že chceli dosiahnuť najlepší záujem maloletého, avšak svojím konaním robili presný opak. Je málo
pochopiteľné konanie rodičov, zvlášť obžalovaného O., keď odmeňoval maloletého nadštandardným
značkovým oblečením, pritom od neho nevyžadoval dôslednú školskú dochádzku. Vulgárne a agresívne
správanie sa maloletého voči rodičom, ktorí tieto jeho prejavy náležite a nekompromisne nekorigovali,

maloletého povzbudilo k tomu, aby svoje potreby takýmto spôsobom presadzoval aj v školskom procese.
Bezobsažné ospravedlňovanie slabých študijných výsledkov a nevhodného správania sa syna iba tým,
že si na neho „zasadla“ triedna učiteľka a pritom odmietať zmenu triedy, či školy, iba preto, že si to syn
nepraje, je z pohľadu súdu možné vnímať iba ako snahu o prenesenie zodpovednosti z rodičov na iné
osoby.Jenepochybné,žemaloletýrodičovignoroval,neposlúchalichabolnanichagresívny,pričommu

rodičia (hlavne otec), paradoxne zabezpečovali jeho veku neprimerané vecné benefity, či mu umožňovali
hranie sa na PC, alebo mobile, namiesto toho, aby od neho precízne vynucovali plnenie si svojich
školských povinností. Obžalovaná na plnenie svojich rodičovských funkcii neznámo prečo rezignovala,
keďže sa prioritne starala o druhého syna a starostlivosť o U. ponechala na obvineného. Nijako ju to však
nezbavuje zodpovednosti, keďže práva a povinnosti majú obaja rodičia a jej rodičovské práva neboli

nijako obmedzené, ani zrušené. Obvinení svojím zhovievavým a ospravedlňujúcim prístupom podnietili
syna v spôsobe života, ktorý nebol pre jeho osobnostný, mravný či kariérny rast vhodný a už vôbec nie
prospešný, práve naopak. Sám obvinený O. priznal, že si so synom nevedel poradiť, pritom je potrebné
pripomenúť, že v čase skutku syn mal iba 12 rokov. Odbornú pomoc (ÚPSVaR, lekárov) odmietal a
pokiaľ nebola s takým obsahom, ako si sám predstavoval, tak závery, či odporúčania považoval za

zmanipulované.Obvinenírezignovalinavýchovnýavzdelávacíprocessvojhosyna,pričomneexistovala
žiadna objektívna prekážka (okrem adolescentného správania sa ich syna), ktorá by im objektívne
znemožňovala vyžadovať od syna plnenie každodenných povinnosti. Následkom ich zhovievavého
prístupu tak umožnili synovi viesť taký život, z ktorého bola úplne vylúčená pravidelná a systematickáškolská dochádza, plnenie úloh, či držiavanie režimu dňa. Je neakceptovateľné prijať argumentáciu
obvinených , že si so synom nevedeli poradiť a pritom od neho nijako nevyžadovali plnenie povinností,
či už obmedzením jeho finančnej podpory, dobratím PC, mobilu, alebo reálne mienenými hrozbami

iných postihov. Obvinení tento stav akceptovali, nijako ho nemienili zmeniť a s ohľadom na zistené
skutočnosti, ani ich aktuálny prístup nenasvedčuje tomu, že by na svojom postoji čokoľvek modifikovali,
keďže U. stále vynecháva školskú výučbu. Obvinení si zjavne neuvedomujú, že najväčšou hrozbou pre
nich nie je trestná sankcia v tomto konaní, ale možný premrhaný potenciál ich syna, ktorý s vysokou
pravdepodobnosťou riadne neukončí ani povinnú školskú dochádzku, nehovoriac o akútnej absencii

poznania a uplatňovania noriem (slušného) spoločenského správania sa, ktoré U. už dlhodobo porušuje.
Značné množstvo poznámok od rôznych učiteľov taktiež vyvracia obranu obvinených, že U. mal problém
iba s jednou učiteľkou. Evidentne narúšal vyučovací proces na každej hodine a u každého vyučujúceho
a pokračoval tak aj podvedením novej triednej učiteľky. Objektivita vnímania oboch obvinených je
evidentne zastretá úpenlivou snahou o svoje vyvinenie sa. Obžalovaní si neuvedomili a ani si zrejme
nechcú uvedomiť ich doterajší zlyhávajúci prístup. Takáto tendencia bola prítomná aj počas celého

súdneho konania. Obvinení si neuvedomujú ako zásadne odchýlili životnú dráhu svojho syna, keď
ho cielene neviedli nielen ku štúdiu, ale ani k osvojeniu si noriem správania sa. Školský proces má
zabezpečiť vzdelanostnú bázu. Táto by mala byť nadstavbou osobnostnej bázy žiaka, ktorá však má
byť koordinovaná rodičmi. Škola nemôže v plnom rozsahu suplovať úlohy rodiny a nebola tak schopná
urobiť ani v prejedávanom prípade, hoc ako proaktívne k tomuto pristupovala. Obžalovaní zjavne (nie

cudzou vinou) nezvládali výchovu svojho syna, tolerovali jeho vysvetlenia záškoláctva, čím mu vlastne
svojím prístupom sťažili ďalšiu životnú realizáciu. Strach maloletého z triednej učiteľky, ako dôvod jeho
absencií v škole, nebol preukázaný. Bola to práve triedna učiteľka, ktorá proaktívnym a zhovievavým
prístupom nielenže osobitne pristupovala k problematickému žiakovi, ale aktívne komunikovala aj s jeho
rodičmi, opakovane ich vyzývala a čakávala na doručenie ospravedlneniek a aj spätne chýbajúce hodiny

ospravedlňovala, ak takáto ospravedlnenka bola do školy doručená, pričom sama iniciovala aj stretnutie
u školskej psychologičky a za účelom zlepšenia dochádzky žiaka. Obžalovaní nedbali na zdravý životný
štýl, či rytmiku stereotypných povinností svojho syna, ale naopak tolerovali mu jeho záľuby (hranie hier,
ranné ležanie v posteli, keď bolo treba ísť do školy), bez toho, aby si U. tieto výhody zaslúžil. Rodičovskú
autoritu si nijako neuplatňovali, čím umožnili synovi vypĺňať poskytnutý časový priestor výlučne jeho

predstavamiotráveníčasu.AjsohľadomnaU.nízkyvekniejemožnéakceptovaťrezignáciuobvinených
na vynucovanie synových školských, či mimoškolských povinností. Nejde o dospelého, či svojprávneho
jedinca, práve naopak, boli to práve obžalovaní, ktorí niesli a stále nesú plnú zodpovednosť za priebeh a
kvalitu života svojho syna. Majú teda plnú zodpovednosť aj za vedenie jeho záhaľčivého spôsobu života.

II. K výroku o treste

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súdpriukladanítrestuzohľadniťjeúčeltrestu(§34ods.1Tr.zák.)avymedzenieokolností,naktorémusí
súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Účelom trestu je zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny
prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej

prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení
druhutrestuajehovýmerymásúdprihliadnuťnajednejstranenaspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený

čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá
je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný
čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona je trestným činom, za

ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody v rozsahu až na dva roky. t. j. ide
o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr.zák.).Pri rozhodovaní o uložení trestu a pri určovaní výmery vo vzťahu k obžalovanému O. súd nezistil žiadnu
poľahčujúcu a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vo vzťahu k obžalovanej Z. zistil súd jednu poľahčujúcu
okolnosť, a to že viedla riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona). Priťažujúcu okolnosť ani v jej prípade súd

nezistil. Následkom porovnania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd pri obž. O. nemenil trestnú
sadzbu a pri obž. Z. súd aplikoval zníženie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3, v zmysle § 83 ods. 3
Tr. zákona.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, osoby páchateľov a na naplnenie potrieb generálnej a individuálnej

prevencie, ako aj s ohľadom na ochranu spoločnosti súd dospel k záveru, že u oboch obvinených je
nutné, ale zároveň postačujúce, uloženie diferencovane dlhého podmienečného trestu odňatia slobody
s primeranou skúšobnou dobou, ktorá zaručí dohľadu nad správaním sa obžalovaných počas jej
plynutia. Súd zvážil, že vo vzťahu k obžalovanému Barnovi je vhodné uložiť trest odňatia slobody v
trvaní 3 mesiace, so skúšobnou dobou na samej spodnej hranici, teda v trvaní 12 mesiacov. Napriek
predchádzajúcim odsúdeniam je potrebné konštatovať, že tieto sú staršieho dáta a navyše podmienečne

odložené tresty odňatia slobody viedli obžalovaného k vedeniu riadneho života, keďže sa vo všetkých
prípadoch na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Ambíciu na vedení obžalovaného, ako riadneho
občana, má súd aj pri ukladaní tohto trestu. Obžalovanej, ako osobe bezúhonnej, súd uložil trest odňatia
slobody v nižšej výmere (2 mesiace), s rovnakou minimálnou skúšobnou dobou, keďže mal za to, že
takýto trest bude aj pre ňu dostatočne motivujúci. Súd neuvažoval o iných druhoch (alternatívnych)

trestov, pretože negatívny dopad iných trestov (peňažný trest, trest povinnej práce) by považoval
za neadekvátny a zbytočne penalizujúci. Skúšobná doba poskytne obžalovaným priestor na to, aby
preukázali, že sú schopní viesť riadny život a že aktuálna trestná činnosť bola skôr dôsledkom ich
nevedomosti a ľahostajného prístupu, ako snahou dostať sa do kolízie s normami trestného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.

Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môže podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebolurobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.