Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 31C/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201306
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1619201306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C. súd Malacky, sudcom JUDr. Rastislav Žigo, v právnej veci žalobcu: O. zastúpený: Mgr. Adriana

Novomestská, advokátka, sídlom Trnavská cesta 64, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: T. o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1000 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, vo výške, o
ktorej rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 03.06.2019 doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1000 € voči

žalovanému. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným sa skontaktoval na základe jeho inzertnej
ponuky na predaj podkrovného 5 izbového rodinného domu v R.. Pri dohodnutej obhliadke nehnuteľnosti
rodinného domu so súpisným číslom XXXX a pozemku na P. ul v R., na ktorej bol spoločne s manželkou,
žalovaný prezentoval nehnuteľnosti ako svoje výlučné vlastníctvo bez tiarch. Žalovaný požadoval zálohu
10000€. Asi o mesiac žalobca žalovanému zatelefonoval a navrhol mu rezervačnú sumu 1000€. Dňa
07.02.2019 pri jeho osobnej návšteve mu žalovaný predložil rezervačnú zmluvu, pričom doklady od
domu nemal k dispozícii. Žalobca mu zaplatil sumu 1000€. Žalobca sa žalobou domáhal vrátenia

zaplatenej zálohy vo výške 1000 € a to z dôvodov, že obývacia miestnosť bola dodatočne vystavená
bez kolaudácie a stavebného povolenia, z predávajúceho pozemku o výmere 2000 m2 prevažná časť
(1600m2) nie je vo vlastníctve žalovaného, oplotenie, oplocuje pozemok urbariátu a na nehnuteľnosti
viazne záložné právo v prospech U. Uviedol, že žalovaný mu navrhol, že veci dá poriadku so stavebným
úradom a urbariátom, čo však nespravil. Žalobca doručil žalovanému písomné odstúpenie od zmluvy
zo dňa 29.03.2019, pričom žalovaný s odstúpením od zmluvy nesúhlasil a svoje stanovisko uviedol
v liste zo dňa 10.04.2019. Žalobca poukázal na článok III bod 7 uzatvorenej rezervačnej zmluvy a

právne argumentoval § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žalovaný získal
bezdôvodné obohatenie na jeho úkor.

2. Žalovaný sa dňa 24.09.2019 písomne vyjadril k podanej žalobe. Udával, že ak má kupec aspoň
základné vedomosti, nedá sa klamať. Taktiež bol v neistote a riskoval peniaze. Tvrdil, že v deň keď
bol znalec Kapusta vymeriavať nehnuteľnosť sa vyjadril na základe otázky žalobcu o sume znaleckého
posudku, že nebude v takej výške, ako si žalobca predstavoval. Žalovaný uviedol, že si mali vyriešiť

dokumenty potrebné k prístavbe, čo sa stalo nasledujúci deň. Uviedol, že predkladá kompletný projekt
stavby, ktorý vyhotovil ešte v termíne rezervačnej zmluvy.3. Žalobca sa prostredníctvom svojej zástupkyne vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Tvrdil, že je
povinnosťou predávajúceho pravdivo kupujúceho informovať a nie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Zmluva o budúcej zmluve, ktorú predložil žalovaný nesúvisí s predmetom sporu, projekt prístavba a

stavebné úpravy rodinného domu vypracovaný N. bol vypracovaný až po zrušení rezervačnej zmluvy
dňa 29.03.2019. Udávala, že ani žiadosť o ukončenie nájmu pozemku nie je relevantným dokladom.

4. Žalovaný využil právo dupliky a v podaní zo dňa 16.12.2019 sa vyjadril k replike žalobcu. Zotrval na
tom, že žalobca mal vedomosti o prístavbe aj pozemku. Udával, že toto tvrdenie je pravdivé, inak by

neuskutočnil kroky k vyhotoveniam dokumentov v takom krátkom čase. Výslovne uviedol, že v ten deň,
kedy bol Ing. Kapusta u nich zamerať ich dom, boli povedané a vysvetlené skutočnosti k prístavbe jemu
aj žalobcovi. Preto ak žalobca postupu nerozumel, ktorý im poradil N.. W. mal sa ešte raz opýtať alebo
nesúhlasiť. Uviedol, že aj on prišiel o svoju zálohu v hodnote 1500€ za iný nehnuteľnosť, ktorú si chcel
po predaji kúpiť.

5. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd stanovil pojednávania na deň 10.06.2020, na ktorom sa strany riadne zúčastnili. Následne
sa konalo po odročení veci pojednávanie dňa 24.06.2020 za prítomnosti oboch strán sporu, pričom
súd pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24.07.2020. Strany boli o termíne
vyhlásenia rozsudku riadne informované.

7. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi a to
rezervačnou zmluvou na byt zo dňa 07.02.2019 ( na č.l. 4 spisu), odstúpením od rezervačnej zmluvy
zo dňa 29.03.2019 ( na č.l. 8 spisu), vyjadrením žalovaného - nesúhlas s odstúpením a vrátením
rezervačnej zálohy ( na č.l. 10 spisu), projektom stavby ( na č.l. 27 spisu), žiadosťou o ukončenie
nájomnej zmluvy prenajatého pozemku ( na č.l. 29 spisu), zmluvou o budúcej kúpnej zmluve ( na č.l. 30

spisu), prehlásením o vykonaní stavebného dozoru ( na č.l. 67 spisu), ohlásením drobnej stavby ( na č.l.
83 spisu), výzvou na doplnenie ohlásenia ( na č.l. 84 spisu) mailovou komunikáciou ( na č.l. 85 -86 spisu).

8. Žalovaný na pojednávaní predovšetkým uviedol, že po piatej obhliadke si žalobca objednal znalca
Kapustu, bolo to po podpise rezervačnej zmluvy, aby zameral dom. Na všetkých predchádzajúcich

štyroch obhliadkach žalobcovi oznámil, že na dostavbu záhradného domčeka chce podať žiadosť
ohlášku drobnej stavby, keďže nepresahovala viac ako 25 m2. Ide o prístavbu k rodinnému domu,
ktorá je vo výmere 15 m2 a zvlášť záhradný domček s vlastným vstupom o výmere 10m2. Na druhej,
tretej a štvrtej obhliadke sa stále rozprávali o tom, či stihne podať žiadosť na Obecný úrad k drobnej
stavbe. Žalobca bol oboznámený s predmetnými prístavbami. Pred podpísaním rezervačnej zmluvy bol

žalobca riadne oboznámený s predmetnými stavbami, ako aj s listom vlastníctva, s prístavbou a bol
oboznámený s tým, že prístavba bola postavená bez stavebného povolenia. Po druhej, tretej a pri štvrtej
obhliadke sa stále bavili dookola o tom, že to dá žalovaný do poriadku. Navštívil Obecný úrad R., kde
podal žiadosť o ohlášku k drobnej stavbe. Výslovne uviedol, že v deň, keď prišiel žalobca so znalcom
sa dohodli na podmienkach, akým spôsobom zosúladiť prístavbu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že

žiadosť ohlásenia mu stavebný úrad zamietol a oznámili mu, že potrebuje stavebné povolenie. Aktuálne
ešte stále čakajú na dodatočné stavebné povolenie. Uviedol, že dostavba nie je doteraz vysporiadaná.
Žalovaný na pojednávaní dňa 24.06.2020 výslovne uviedol, že už v priebehu rezervačnej doby boli
dohodnutí, že žalovaný dá ohlášku o drobnej stavbe a dá všetko zakresliť na svoje náklady. Dohodli sa,
že kúpnu zmluvu uzatvoria, keď žalovaný dorieši všetky veci ohľadne prístavby k domu a záhradného

domčeka. Počas rezervačnej doby mal dať žalovaný všetko do poriadku a potom sa mala riešiť kúpna
zmluva. Po odstúpení žalobcu od zmluvy vedel, že už dom nechce a prišiel mu papier z obecného
úradu, že sa ohláška drobnej stavby nepovoľuje a je potrebné stavebné povolenie. Aktuálne ešte riešia
stavebné povolenie a chýba im povolenie od jednej inštitúcie.

9. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v článku 3 zmluvy je uvedené, že ak nedôjde k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, rezervačný poplatok bude do 7 dní vrátený. Má za to, že žalovaný zmluvné
podmienky nedodržal. Poukázala aj na to, že časť zmluvy týkajúca sa nájmu pozemku nie je vyplnená.Podľa zástupkyne žalobcu je zmluva aj neplatná, pretože sú v nej prezentované veci, ktoré nie sú
skutočnosťou.

10. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej v texte CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti.

11. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ), účastníci môžu uzavrieť i
takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto

zákona.

12. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

13. Podľa § 491 ods. 2 OZ, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca ako záujemca o kúpu a žalovaný ako vlastník
nehnuteľnosti - predávajúci podpísali dňa 07.02.2018 rezervačnú zmluvu predloženú žalobcom spolu
so žalobou ( na č.l. 4-7 spisu). Súd vzťah medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako
občianskoprávny, keďže zmluvu uzatvárali ako dve fyzické osoby na súkromnoprávne účely a nie
na účely podnikania. Na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd teda aplikoval ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že rezervačná zmluva nie je upravená ako samostatný
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, súd uzatvorenú rezervačnú zmluvu právne posúdil ako
inominátnu ( nepomenovanú ) zmluvu. Strany sporu napokon aj v rezervačnej zmluve výslovne uviedli,
že je uzatvorená podľa § 51 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

17. Z rezervačnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že žalovaný ako predávajúci
výhradne rezervuje nehnuteľnosti špecifikované v čl. 1 rezervačnej zmluvy- neponúkne ich na predaj
žiadnej tretej osobe, ani ich nijak inak nescudzí či nezaťaží a poskytne žalobcovi prednostné právo
uzatvoriť kúpnu zmluvu. Súčasne v článku II bode 1 si zmluvné strany dohodli, že nesplnenie týchto
záväzkov, či akákoľvek jednostranná zmena podmienok zo strany predávajúceho sú považované za

porušenie povinností na strane predávajúceho v zmysle článku III ods. 6 zmluvy.

18. Doba rezervácie bola stanovená v článku III bode 1 zmluvy na 3 mesiace od uzatvorenia zmluvy,
t.j. do apríl 2019 vrátane. Strany na súdnom pojednávaní dňa 10.06.2020 zhodne uviedli, že v zmysle
rezervačnej zmluvy bolo ich vôľou, aby bola dohodnutá rezervácia nehnuteľnosti pre žalobcu po

dobu troch mesiacov od uzatvorenia rezervačnej zmluvy. Taktiež zhodne uviedli predmet rezervácie
a to nehnuteľnosti uvedené v článku 1 rezervačnej zmluvy a teda nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. 5203. Význam rezervačnej doby bol stanovený v článku III bod 2, kde počas tohto
obdobia vzniklo žalobcovi výhradné právo na príležitosť pre uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetné
nehnuteľnosti.

19. Zmluvné ustanovenia článok II bod 2, článok III body 4, 5,6,7, článok IV upravovali odplatnosť
uzatvorenej rezervačnej zmluvy.

20. Podľa článku II bod 2 rezervačnej zmluvy, záujemca o kúpu nehnuteľnosti sa zaväzuje uhradiť

predávajúcemu dohodnutú odplatu podľa podmienok uvedených v tejto zmluve.21. Podľa článku III bodu 4 rezervačnej zmluvy, záujemca o kúpu sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu
odplatu za výhradnú rezerváciu predmetných nehnuteľností počas doby uvedenej v odseku 1 tohto
článku tejto zmluvy v prospech záujemcu o kúpu. ( ďalej len rezervačný poplatok)

22. Podľa článku III bodu 5 rezervačnej zmluvy, služby podľa tejto zmluvy sú odplatné len v prípade,
ak z dôvodov na strane záujemcu o kúpu nedôjde v čase podľa odseku 1 tohto článku tejto zmluvy k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy.

23. Podľa článku III bodu 6 rezervačnej zmluvy, v prípade, ak dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
služby podľa tejto zmluvy sa budú považovať za bezodplatné a rezervačný poplatok bude započítaný
na zaplatenie kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti.

24. Podľa článku III bodu 7 rezervačnej zmluvy, v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, z
dôvodov na strane predávajúceho rezervačný poplatok bude bezodkladne vrátený záujemcovi o kúpu,

najneskôr do 7 dní ( napríklad 7 dní odo dňa , kedy nastala skutočnosť na strane predávajúceho, ktorá
spôsobila nemožnosť, či vadu uzatvorenia kúpnej zmluvy. )

25. Ďalej bolo medzi stranami nesporné, že žalobca v hotovosti v deň podpisu rezervačnej zmluvy,
t.j. dňa 07.02.2019 odovzdal žalovanému sumu 1000 € z titulu rezervačného poplatku podľa článku

IV rezervačnej zmluvy. Medzi stranami bolo taktiež nesporné, že na pozemku, ktorý bol predmetom
rezervačnej zmluvy sa nachádzali stavby, ktoré žalovaný označil ako záhradný domček a prístavba k
rodinnému domu, ktoré boli postavené bez stavebného povolenia alebo ohlásenia stavebnému úradu
a doposiaľ neprebehla ich kolaudácia.

26. Žalovaný však v konaní poprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa uvedenia žalobcu do
omylu a uviedol vlastné skutkové tvrdenia. Žalobca tvrdil, že vykonal iba jednu obhliadnu ponúkanej
nehnuteľnosti a asi po mesiaci sa ozval žalovanému a na osobnej návšteve podpísal rezervačnú zmluvu.
Pričom žalovaný uvádzal až päť obhliadok vykonaných žalobcom a podpis zmluvy na poslednej piatej
obhliadke. Žalobca tvrdil, že žalovaný ho neoboznámil, že obývacia izba bola vystavená bez stavebného

povolenia, že časť predávaného pozemku o výmere 2000 m2 nie je vo vlastníctve predávajúceho,
že oplotenie, oplocuje pozemok urbariátu a že na nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech
Slovenskej sporiteľne. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobcovi riadne predložil list vlastníctva, oznámil mu,
že má 1,5 ára prenajatého pozemku, ktorá sa nachádza pred rodinným domom. Udával, že na všetkých
obhliadkach domu žalobcom ho oboznámil s dostavbou domu a záhradným domčekom. Výslovne na

pojednávaní tvrdil, že stále to riešili pri druhej až štvrtej obhliadne a rozprávali sa o tom, či stihne podať
žiadosť na Obecný úrad k drobnej stavbe. Udával, že dookola sa stále bavili o tej prístavbe, že to dá
žalovaný do poriadku. Na pojednávaní taktiež uviedol, že v deň, keď prišiel žalobca so znalcom sa
dohodli na podmienkach, akým spôsobom zosúladiť prístavbu.

27. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili a v
zásade nezohľadňuje skutočnosti, ktoré strany netvrdili. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný ho uviedol
do omylu tým, že ho pred uzatvorením rezervačnej zmluvy neoboznámil s tým, že časť nehnuteľnosti je
nepovolenou stavbou. Keďže žalovaný poprel, že by žalovaného s týmito skutočnosťami neoboznámil

pred uzatvorením zmluvy bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie ohľadne uvedenia do omylu preukázal.
Žalobca na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, keď vo veci predložil
iba tri listinné dôkazy, ktoré vo vzťahu k preukázaniu omylu nemali žiadny význam. Súd teda musel
uzatvoril, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania uvedenia žalobcu do
omylu žalovaným.

28. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že žalovaný ho neoboznámil s tým, že na nehnuteľnostiach viazne
záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne ako aj jeho tvrdenie, že z predávaného pozemku o
výmere 2000 m2 prevažná časť nie je vo vlastníctve predávajúceho, súd tieto tvrdenia vyhodnotil ako
bezpredmetné, nakoľko je notoricky známou skutočnosťou, že je povinnosťou každého záujemcu o

kúpu nehnuteľnosti zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti, ktorý je možné od neho vzhľadom na
konkrétnu časovú a miestu situáciu rozumne požadovať, t.j. je dôvodné predpokladať, že záujemca
o kúpu nehnuteľnosti si minimálne od vlastníka nehnuteľnosti vypýta číslo listu vlastníctva, aby
si z verejne dostupných registrov ( www.katasterportal.sk ) dôkladnepreveril predávajúceho, jeho vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, t.j. či je naozaj oprávnený na predaj
nehnuteľnosti a taktiež si overí prípadné ťarchy k nehnuteľnosti, ktoré sú ako poznámka zapísané na
liste vlastníctva. Navyše z uzatvorenej rezervačnej zmluvy ako aj nesporných tvrdení strán sporu je

zrejmé, že predmetom prevodu nebol pozemok o výmere 2000 m2, ale nehnuteľnosti nachádzajúce sa
katastrálnom území Gajary zapísané na liste vlastníctva vedeného Okresným úradom Malacky č. 5203
( list vlastníctva predložený žalovaným sa nachádza na č.l. 71 spisu).

29. Súd listinný dôkaz ( na č.l. 8 spisu ) označený ako odstúpenie od rezervačnej zmluvy a výzva na

vrátenie rezervačného poplatku vyhodnotil iba ako výzvu, ktorou žiadal žalobcu od žalovaného vrátenie
zálohy a uviedol dôvody pre ktoré podľa žalovaného nemôže dôjsť z dôvodu na strane predávajúceho
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V danom prípade nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od rezervačnej
zmluvy, keďže si strany v rezervačnej zmluve takúto možnosť nedojednali a tvrdené uvedenie do omylu
nie je zákonným dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Súd pritom poukazuje na kogentnú zákonnú úpravu
§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v

tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

30. Súd sa ďalej zaoberal tvrdením žalobcu, že je potrebné vo veci aplikovať ustanovenie článku III
bod 7 rezervačnej zmluvy, ktoré upravovalo, že ak dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, z dôvodov na
strane predávajúceho, rezervačný poplatok bude bezodkladne vrátený záujemcovi o kúpu, najneskôr

do 7 dní. Súd dospel k záveru, že naplneniu predmetného ustanovenia na strane predávajúceho došlo,
keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane predávajúceho. Predovšetkým súd
vychádzal z tvrdení strán, keďže žalobca tvrdil, že kúpiť nehnuteľnosť, ktorej súčasťou je nepovolená
dostavba nemal záujem. V žalobe uviedol, že žalovaný mu navrhol, že dá veci do poriadku so
stavebným úradom aj urbariátom, čo sa však nestalo. Žalovaný tieto skutočnosti vo svojich prednesoch

na pojednávaní potvrdil. Výslovne súdu uviedol, že sa zmluvné strany ústne dohodli na tom, že kúpna
zmluva na nehnuteľnosti sa uzatvorí až potom, ako žalovaný dá všetko ohľadom nepovolenej prístavby
nehnuteľnosti do poriadku. Na pojednávaní tvrdil, že stále sa bavili o tej prístavbe, že to dá žalovaný
do poriadku. Sám žalovaný na pojednávaní uviedol a aj k tomu predložil listinný dôkaz, že ohlásenie
drobnej stavby mu bolo odmietnuté zo strany stavebného úradu a potvrdil, že do dnešného dňa nie je

nepovolená prístavba vyriešená s tým, že aktuálne im chýba ešte jedno povolenie od určitej inštitúcie.
Vo svojom stanovisku k žiadosti žalobcu o vrátenie rezervačného poplatku ( na č.l. 10 spisu) taktiež
uviedol, že pri obhliadke so znalcom a žalobcom sa dohodli na postupe, ako dať zrealizovať zakreslenie
a ohlásenie drobnej stavby. Aj toto jeho tvrdenie skôr nasvedčuje tomu, že žalobca sa o nepovolenej
dostavbedozvedelažodznalca.Uviedol,žezačalrealizovaťspracovaniedokumentovkohláškedrobnej

stavby.

31. Súd mal z ohlásenia drobnej stavby ( na č.l. 83 spisu) preukázané, že žalovaný požiadal dňa
14.03.2019 o ohlásenie drobnej stavby, pričom listom zo dňa 18.03.2019 ( na č.l. 84 spisu) mu stavebný
úrad obce Gajary oznámil, že predmetné ohlásenie nespĺňa podmienky podľa stavebného zákona,

pričom ho upozornili, že drobnú stavbu by mohol začať realizovať až po ohlásení. Následne listom zo
dňa 29.03.2019 ( na č.l. 8 ) vyzval žalobca žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku. A tieto časovo
po sebe nasledujúce listinné dôkazy preukazujú tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, žalovaný mu sľúbil
dať veci do poriadku, čo sa však nestalo.

32. Strany ústne dohodli, že kúpna zmluva bude uzatvorená až potom, ako žalovaný svojím
konaním zabezpečí zlegalizovanie stavby realizovanej bez stavebného povolenia, ktorá bola súčasťou
predávanej nehnuteľnosti, pričom žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil v rezervačnej dobe uvedenej
v rezervačnej zmluve a ani do dňa podania žaloby na súd a teda zapríčinil, že kúpna zmluva nebola
medzi stranami uzatvorená. Článok III bod 7 uzatvorenej rezervačnej zmluvy bol zmluvnými stranami

formulovaný pomerne široko a je potrebné ho vykladať tak, že ak sa kúpna zmluva neuzatvorí z
akýchkoľvek dôvodov, ktoré by boli na strane predávajúceho, je jeho povinnosťou rezervačný poplatok
vrátiť kupujúcemu. Tieto situácie porušenia povinností nemusia výslovne vyplývať z uzatvorenej zmluvy,
ale aj z ústnych dohôd, ktoré medzi sebou strany urobili.

33. Ak uzatvoria subjekty nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, ako to bolo v
prípade uzatvorenej rezervačnej zmluvy potom platí, že pre právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy je
rozhodujúci predovšetkým jej obsah ( vlastné zmluvné dojednanie), teda to, ako sú vytvorené vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán; takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné.34. Keďže žalovaný nesplnil zmluvné ustanovenie čl. III bodu 7 rezervačnej zmluvy, ktoré mu ukladalo
rezervačný poplatok v stanovenej lehote do 7 dní vrátiť kupujúcemu, pričom súd uzatvoril, že k

neuzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane žalovaného, súd mu uložil povinnosť svoj
zmluvný záväzok vyplývajúci zo zmluvy splniť a zaplatiť žalobcovi sumu 1000 € titulom vrátenia
rezervačného poplatku.

35. K tvrdeniu zástupkyne žalobcu uvedenému na poslednom pojednávaní ohľadne neurčitosti

špecifikovania nehnuteľnosti v rezervačnej zmluve, súd uvádza, že nehnuteľnosť bola na účely
rezervácie dostatočne špecifikovaná, pričom súčasťou rezervačnej zmluvy nebola zmluva o budúcej
kúpnej zmluve, ktorá by vyžadovala precízne vymedzenie nehnuteľnosti. LV XXXX uvedené v úvode
špecifikácie nehnuteľnosti nemôže spôsobiť nejasnosť špecifikácie nehnuteľnosti, keď z listu vlastníctva
( na č.l. 71 spisu) č. XXXX jasne vyplýva, že predmetný list vlastníctva bol založený po zlúčení listu
vlastníctva XXXX a XXXX. Súd má za to, že počas pojednávania strany zhodne ustálil, aká bola ich

vôľa pri uzatváraní rezervačnej zmluvy z hľadiska predmetu rezervácie ako aj dĺžky rezervačnej doby,
ktorú zhodne označila ako 3 mesiace od uzatvorenia rezervačnej zmluvy.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalobca v celom rozsahu
úspešný a preto mu súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).