Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/101/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622204552
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2622204552.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, D., proti manželke (osobe povinnej): E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. XXXX/XX, D.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Senica zo dňa 22. septembra 2022, č.k. 3Pc/8/2022-24, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal voči manželke určenia výživného v sume 250 eur mesačne

spolu s doplatením výživného za každý mesiac od mesiaca jún 2022 do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 a § 366 CMP, §
324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 a § 332 ods. 1 CSP, ako aj

§ 71 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď zdôraznil, že ust. § 366 CMP umožňuje nariadiť
platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie
základných existenčných potrieb oprávnenej osoby. To znamená, že výživné určené neodkladným
opatrením nevychádza z pomerov osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale
zoskutočnostívyplývajúcichzosamotnéhonávrhu,resp.jehopríloh.Celkovépomeryakritériározhodné

pre určenie výživného sú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným
opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere
nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb osoby oprávnenej. Charakteristickým
znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje
od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb
oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom

rozsahu. Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatoval, že navrhovateľ
potrebuneodkladnejúpravypomerovmedziúčastníkminariadenímneodkladnéhoopatrenianeosvedčil,
z tohto dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd zdôraznil, že účelom
neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne manželov, jeho účelom je
zabezpečenie nevyhnutných životných nákladov, základných existenčných potrieb oprávnenej osoby.
Bolo preukázané, že navrhovateľ je podnikateľ, i keď toho času podnikanie opätovne rozbieha, jeho

súčasné príjmy však neboli k návrhu zdokladované. Súd mal za to, že navrhovateľ je schopný
zabezpečiť si zo svojej podnikateľskej činnosti príjem aspoň v minimálnom rozsahu na zabezpečeniejeho nevyhnutných potrieb, čo s týka vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, tak aby bola ich
životná úroveň rovnaká, je určenie výšky výživného predmetom konania vo veci samej, a nie určenia
neodkladným opatrením. Navrhovateľ teda nepreukázal potrebu určenia povinnosti platiť výživné od

manželky, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a uložiť manželke platiť mu výživné vo výške 234,42 eur vždy do 25.

dňa v mesiaci na jeho účet, ako aj doplatiť mu výživné za každý mesiac od mesiaca jún 2022 do 30
dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je jedným zo
zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese, pričom jeho zabezpečovacia funkcia sa
prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, čo
bolo v danom prípade splnené. Uviedol, že zmena v podnikaní sa nedá zmeniť len tak zo dňa na deň,
ani nemôže nechať podnikanie z dôvodu, že má uzatvorené zmluvy na dlhšie obdobie s dodávateľmi

a náklady by mu zostali, a taktiež by si pošpinil svoje meno, keď by len tak ukončil činnosť, pretože
má záväzky aj voči klientom. Nepriaznivé následky videl v tom, že sa musí zadlžovať u svojej rodiny.
Poukázal na to, že nemá čas sa poriadne venovať práci a deťom kvôli súdnym ťahaniciam a chodeniu po
polícii, navštevovaniu psychológov a tiež preto, že nemá peniaze na právnika. Neodkladným opatrením
sa snaží dosiahnuť, aby sa nemusel dostávať ešte do väčších dlhov. Uviedol, že zámerne nezostáva

v strate a snaží sa, aby sa podnikanie prehuplo opäť do kladných čísiel, avšak pri všetkom cirkuse,
ktorý jeho manželka vytvára, je to takmer nemožné. Aby nebol problém, že jeho náklady sú príliš vysoké
a žiada priznať výživné až 250 eur, tak svoju požiadavku znížil na výšku životného minima na dospelú
osobu, ktorá je vo výške 234,42 eur.

4. Manželka (osoba povinná) sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – navrhovateľ (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuauzneseniasúduprvejinštancie,

ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP).
V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných
osobných a životných potrieb oprávneného, a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj

vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia
aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. Neodkladné
opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere, možno nariadiť bez zreteľa na
to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod
spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom

podklade, nemožno chrániť neodkladným opatrením. Pri určení výživného v nevyhnutnej miere sa
rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí,
okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného.

8. V zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia,
ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným
preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané
dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné
skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného

opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými.
Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pri samotnom
osvedčovanínároku(nazákladepredloženýchlistín)potomniejetrebadôslednedodržiavaťtieformálne
požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohlapred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú
splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. Takýto postup v konaní umožňuje
súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu bez toho, aby nariadil

pojednávanie, alebo vypočul účastníkov.

9. V danej veci navrhovateľ tvrdil, že nie je schopný zabezpečiť si podnikateľskou činnosťou
svoje základné životné potreby. Tiež tvrdil, že nemá zabezpečené rovnaké postavenie v právach
a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku, keďže jeho životná úroveň je nižšia ako

manželkina a jeho príjem nepokryje ani jeho základné životné potreby. Pri skúmaní rovnakej životnej
úrovne nejde o mechanickú rovnosť medzi manželmi. Treba zistiť osobné, rodinné, majetkové pomery
manželov, tiež odôvodnené potreby oprávneného, pokiaľ ide o povahu jeho práce, spôsob života,
zdravotný stav manželov a iné závažné okolnosti, ktorými je možné určiť odôvodnenosť a rozsah
vyživovacej povinnosti manžela. Preto nestačí ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia zistiť iba
príjem oboch manželov, prípadne ich majetkové pomery. V každom konkrétnom prípade je potrebné,

aby skutkový stav bol zistený dostatočne, preto nemožno len na základe tvrdenia navrhovateľa, bez
overenia základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, uložiť manželke povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľa. Bol to práve navrhovateľ, ktorý bol povinný preukázať, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi manželmi, ako účastníkmi tohto konania.

10. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako i pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľ je
schopný zabezpečiť si zo svojej podnikateľskej činnosti príjem aspoň v minimálnom rozsahu na
zabezpečenie jeho nevyhnutných potrieb, pričom čo sa týka vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov
tak, aby bola ich životná úroveň rovnaká, je určenie výšky výživného predmetom konania vo veci

samej, a nie určenia neodkladným opatrením. Správnym bol preto záver súdu prvej inštancie, keď návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nepreukázania potreby dočasnej úpravy
pomerov zamietol.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvej inštancie správne podľa § 52 CMP
rozhodol i o nároku na náhradu trov konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP.

13. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).