Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200365
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2220200365.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovaným: 1/ J. R., nar.: XX. XX.
XXXX, bydlisko: R. XXXX/XX, XXX XX Š., a 2/ J. R., nar.: XX. XX. XXXX, bydlisko: R. XXXX/XX, XXX
XX Š., obaja zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pavla Mudroňa
1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 14 365,07 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie sumy 43,93 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie
nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 61,24 EUR sa konanie zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (v čase podania žaloby Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, ktorá počas
konania postúpila pohľadávku na Intrum Slovakia s.r.o. - viď. odsek 3 rozsudku) sa žalobou doručenou
tunajšiemu súdu dňa 03. 02. 2020 domáhal zaplatenia sumy 14 365,07 EUR s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z titulu

zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.. Žalobca a žalovaní uzatvorili spolu dňa XX. XX. XXXX zmluvu
o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej
poskytol žalobca žalovaným pôžičku vo výške 14 100,- EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mali žalovaní
splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 283,77 EUR, a to až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 34 052,40 EUR. Žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp.
jednotlivé povinné splátky, riadne a včas. Žalobca preto s poukazom na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka vyzval žalovaných listom z dňa 26. 04. 2017 - Predžalobná upomienka na úhradu dlžných

splátok, na čo im poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaných
upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver
zosplatniť. Žalovaní ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradili. Žalobca dňa 19. 06.
2017 úver zosplatnil, o čom boli žalovaní informovaní listom z 21. 06. 2017 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. K zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 14 365,07 EUR. Žalobca si zároveň

uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba
doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“
v sume 1 693,26 EUR, si Žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žaloby mali žalovaníuhradiť sumu 18 886,73 EUR, ako je uvedené v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Splátka“. Ku
dňu podania žaloby žalovaní uhradili sumu 4 582,90 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého
finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou

pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením
t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady
žalobca eviduje v Prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“) vo výške 61,24 EUR. Výsledná žalovaná
suma je daná súčtom istiny 18 886,73 EUR a nákladov 61,24 EUR, od čoho sa odčíta suma, ktorú dosiaľ

žalovaní uhradili, t.j. 4 582,90 EUR. Výsledkom je suma 14 365,07 EUR, ktorú si žalobca v tomto konaní
uplatnil.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Notárska zápisnica
N XXXX/XXXX (č.l. 8 - 16), Zmluva o spotrebiteľskom úvere, Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky
č. XXXXXXXXXX (č.l. 18 - 26), Predžalobná upomienka s doručenkami (č.l. 27 - 29), Oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č.l. 30), Prehľad splátok a úhrad (č.l. 31 - 33).

3. Podaním z 31. 07. 2020 žalobca navrhol, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá žalovanú pohľadávku nadobudla na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a

prevod zo 07. 07. 2020, a to s účinnosťou k 22. 07. 2020. Tunajší súd zmenu na strane žalobcu pripustil
uznesením sp. zn. 7Csp/6/2020-138 z 13. 11. 2020.

4. Žalovaní reagovali na žalobu odporom podaným dňa 28. 07. 2020 proti platobnému rozkazu
vydanému tunajším súdom pod sp. zn. 7Csp/6/2020 z 02. 07. 2020. Žalobcom uplatnený nárok

neuznali a navrhli, aby súd žalobu zamietol. Namietali, že žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom
bola overená bonita klienta. Poukázali na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Žalobca tiež nepreukázal, že by nárok na zaplatenie nákladov na vymáhanie
pohľadávkyoznačenývprehľadeúhradasplátokakoMP3bolvsúladesozákonom.Žalobcanepredložil
žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik nákladov na vymáhanie pohľadávky a v tejto časti

žalobnéhonávrhuneuniesoldôkaznébremeno.Ďalej,podľanázoružalovanýchzostranyžalobcuneboli
splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti.
Žalobca v podanom žalobnom návrhu uvádza, že najskôr zaslal žalovanému predžalobnú upomienku a
následne oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. Takéto oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keďže žalobca nepredložil doručenku
k tomuto oznámeniu. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 129/2010. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz
o tom, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaných,
žalobca nepreukázal, že žalovaní mali objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom

vyjadrenej, a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca teda
nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Dôkazy k svojmu podaniu žalovaní nepripojili,
ani nenavrhli vykonať.

5. Žalobca reagoval replikou z 12. 05. 2021. Oznámil, že žalovaní dňa 19. 12. 2019 vykonali úhradu

vo výške 43,93 EUR. Z dôvodu čiastkovej platby zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy
43,93 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Žalobu zobral späť tiež v časti o zaplatenie
nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 61,24 EUR s prísl.. Navrhol, aby súd vo vyššie uvedenej
časti konanie zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaných
zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 14 259,90 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy

14 303,83 EUR od 27. 06. 2017 do 19. 12. 2019, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 14
259,90 EUR od 20. 12. 2019 do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaných žalobca poukázal na to, že občianske preukazy žalovaných
neboli žiadnym spôsobom odcudzené a klienti spĺňali štandardné riskové podmienky. Klienti podpisom

danej zmluvy prehlásili, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaní taktiež prehlásili, že ku
dňu podpisu zmluvy im neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie
ich záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaní mali možnosť sa
s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovali. Zmluvné podmienky boli žalovanými riadnepodpísané. Žalovaní zároveň z titulu zamestnancov preukázali výšku ich mesačného príjmu a na druhej
strane aj mesačné výdavky. K zmluve boli doložené doklady ako kópia platných občianskych preukazov,
kópia aktuálnych výpisov z bankového účtu, kde je uvedená výška príjmu a odosielateľ príjmu, výplatné

pásky za posledné 2 mesiace a doklady potvrdzujúce adresu. Zmluvne stanovená výška mesačnej
splátky sa tak s poukazom na žalovanými uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah
na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovaným riadne splácať poskytnutý úver a o týchto
ani nemohol mať vedomosť. Pokiaľ ide o zosplatnenie úveru z pohľadu § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, žalobca poukázal na to, že v zmysle čl. 12 bod 12.2 zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke

sa zmluvné strany dohodli, že: „„Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania
Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite
splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky
alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok
ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“ Vzhľadom na uvedené, nakoľko boli
žalovaní preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci 02/2017,

boli veriteľom formou predžalobnej upomienky vyzvaní na zaplatenie, pričom boli zároveň upozornení
na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Predmetnú písomnosť žalovaní riadne prevzali dňa 11.
05. 2017, čo potvrdili aj svojimi vlastnoručnými podpismi na doručenkách. Tieto boli konajúcemu súdu
predložené ako príloha spolu so žalobou. Nakoľko zo strany žalovaných neprišlo k náprave platobnej
disciplíny,nášveriteľpristúpilkzosplatneniupohľadávkyvcelosti,atokudňu19.06.2017.Oznámenieo

vyhlásení okamžitej splatnosti bolo žalovaným zasielané prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky dňa
21. 06. 2017, doručenkou preto žalobca nedisponuje. Predmetná písomnosť však má iba deklaratórne
účinky, žalovaní sa preto mohli o zosplatnení dozvedieť najneskôr z podanej žaloby. Preto podmienky
vyžadované v § 53 ods. 9 OZ pre zosplatnenie pohľadávky v celosti boli splnené.

6. Na podporu svojich tvrdení žalobca k replike pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o
spotrebiteľskom úvere, Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXXXXX so sprievodnou
dokumentáciou (č.l. 159 - 179), Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať (č.l.
180 - 184), výpis z účtu žalovaného v 1. rade k 30. 09. 2015 (č.l. 209), potvrdenie o mzde (č.l. 210),
kópia platobného dokladu SIPO II na úhradu koncesionárskych poplatkov (č.l. 211), kópia občianskych

preukazov žalovaných (č.l. 212).

7. Žalovaní reagovali podaniami z 12. 07. 2021, 25. 04. 2022 a 26. 04. 2022. Poukázali na to, že
splátka v zmluve s poistením je uvedená vo výške 227,20 EUR, bez poistenia 218,67 EUR, avšak v
žalobe a v Prehľade splátok je uvedená splátka 283,77 EUR, čo robí žalobu zmätočnou. Ďalej, v zmluve

chýba podstatná náležitosť, konkrétne termín konečnej splatnosti úveru označený dátumom, a preto
je úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tvrdí, že žalovaní zaplatili celkom sumu 4 582,90 EUR,
čo zodpovedá 20 splátkam; preto žalovaní nemohli byť v omeškaní s uhradením splátky za mesiac
02/2017. Žalovaní ďalej popreli, že im bol úver poskytnutý; žalobca by mal predložiť dôkaz o poskytnutí
úveru. Spochybnili podpisy na zmluve a uviedli, že zmluvu v Šamoríne nikdy neuzavreli. Žalovaní tiež

namietli neplatnosť postúpenia pohľadávky s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o spotrebiteľských
úveroch, opierajúc sa o rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017, 7 Cdo 26/2017, 1 Obdo 92/2018 a
rozhodnutie KS TN sp. zn. 19CoCsp 28/2020. Žalovaní zopakovali, že veriteľ neskúmal ich schopnosť
splácať úver s odbornou starostlivosťou (v čase uzavretia pritom žalovaný bol evidovaný ako dlžník
voči viacerým veriteľom, voči ktorým bol v omeškaní s plnením záväzkov), hrubo porušil § 7 ods. 1

zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda úver je bezúročný a bez poplatkov a veriteľ nebol oprávnený
vyžadovať jednorazové splatenie úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je preto neplatným právnym
úkonom. Keďže v čase postúpenia pohľadávky nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu
tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, postúpenie je neplatné
pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca v konaní nemá aktívnu

vecnú legitimáciu.

8. Žalobca reagoval podaním z 11. 05. 2022. Pokiaľ ide o označenie zmluvy, identifikátor pod č.
XXXXXXX je interným identifikačným označením úveru poskytnutého žalovanému na základe v spore
predloženej úverovej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX. Uvedený identifikátor je používaný v informačnom

systéme žalobcu, ako aj vo všetkých dokumentoch súvisiacich s predloženou úverovou zmluvou (napr.
predžalobná upomienka pod č. XXXXXXX, prehľad splátok a úhrad pod č. XXXXXXX). Bez ohľadu na
formálne číselné označenie úverovej zmluvy, z predložených dôkazov niet pochýb, že nárok uplatnený v
tomto spore pochádza z neplnenej úverovej zmluvy, ktorá bola priložená ako dôkaz k žalobe. Uvedenévyplýva aj z dokumentu priloženého spolu so žalobou - Info k žiadosti XXXXXXXXXX. Čo sa týka
námietky ohľadne výšky splátky uvedenej v zmluve a výšky splátky uvedenej v prehľade splátok a
úhrad, k tomuto žalobca uviedol, že nakoľko klient nezdokladoval účel poskytnutia pôžičky, došlo k

navýšeniu úrokovej sadzby a tým pádom aj navýšeniu mesačnej splátky, pričom všetky dokumenty boli
klientovi zaslané. K podaniu žalobca opakovane priložil zmluvu o úvere a niektoré ďalšie dokumenty,
ktoré predložil v konaní už skôr.

9. Spolu s podaním z 29. 11. 2022, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, žalobca predložil

potvrdenie o poskytnutí úveru (č.l. 296).

10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 09. 12. 2022. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých listinných
dôkazov založených v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

11. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako

dlžník a žalovaná v 2. rade ako spoludlžník uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“,
č.l. 18), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovaným účelový spotrebiteľský úver s nasledovnou
špecifikáciou: celková výška úveru: 14 100,- EUR, splátka: 218,67 EUR, splátka s poistením: 227,20
EUR,početsplátok:120,prvásplátkasplatná:20.12.2015,termínkonečnejsplatnosti:11/2025,celková

čiastka: 26 240,40 EUR, celkové náklady spotrebiteľa: 12 140,40 EUR, fixná ročná úroková sadzba:
14,57 %, RPMN (X): 14,57 %, priemerná hodnota RPMN: 10,07 %. Žalovaní sa dostali do omeškania
so splácaním mesačných splátok. Pôvodný žalobca zaslal žalovaným najskôr Predžalobnú upomienku
z 26. 04. 2017 (č.l. 27), v ktorej žalovaných upozornil na omeškanie so splácaním a na možnosť
zosplatnenia úveru. Následne žalovaným zaslal Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo

dňa 21. 06. 2017 (č.l. 30), v ktorom žalovaných informoval, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu,
pričom dlžnú čiastku žalobca ku dňu oznámenia vyčíslil v sume 14 914,25 EUR.

12. Pôvodný žalobca postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod

zo 07. 07. 2020, s účinnosťou k 22. 07. 2020 (č.l. 83). Postúpenie pohľadávky pôvodný žalobca oznámil
žalovaným Oznámením o postúpení pohľadávky z 27. 07. 2020 (č.l. 91 - 92).

13. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a

jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

16. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)

spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.17. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;
ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej

banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z
jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň
dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení
v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,

že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do
príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais
proti Fesihovi Kalhanovi,
C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez

predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný
dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie
veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu
spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti
a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

20. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany

spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z

existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ

zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.21. Žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľovi vzniklo právo vyhlásiť okamžitú splatnosť
spotrebiteľského úveru a vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie úveru, a to s poukazom na
§ 7 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ.

22. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaných splácať
úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov sa údaje k skúmaniu bonity
nachádzajú v zmluve, kde je pri žalovanom v 1. rade ako dlžníkovi uvedené: priemerný čistý mesačný
príjem: 1 741,- EUR, mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov): 800,- EUR,

iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón): 220,- EUR, počet vyživovaných osôb:
2, spôsob bývania: vlastníctvo s hypotékou. Iné údaje (relevantné z hľadiska skúmania bonity) v zmluve
uvedené neboli. Pri žalovanej v 2. rade ako spoludlžníkovi údaje k skúmaniu bonity úplne absentovali.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má k dispozícií mesačne sumu 721,- EUR, ktorú môže použiť
na splátky úveru. Tento záver však podľa názoru tunajšieho súdu nezodpovedá zákonnej požiadavke
skúmania bonity klienta s odbornou starostlivosťou, keďže nezohľadňuje reálne mesačné náklady ani

len na základné životné potreby, pričom údaj o nákladoch vo výške 220,- EUR nedosahuje ani len sumu
životného minima, pri zohľadnení vyživovacej povinnosti žalovaného v 1. rade k dvom maloletým deťom.
Údaj o mesačných nákladoch štvorčlennej rodiny vo výške 220,- EUR je zjavne nereálny. Žalobca vo
svojom vyjadrení k odporu uviedol k skúmaniu bonity len všeobecné tvrdenia, bez konkrétnej väzby
na k vyjadreniu priložené listinné dôkazy. Na predloženom výpise z účtu žalovaného v 1. rade (č.l.

209) je vidieť, že žalovaný v 1. rade účet nevyužíval a ani mzda mu naň nechodila. Za obdobie od
01. 09. 2015 do 30. 09. 2015 je vo výpise uvedená jediná položka (pohyb na účte), a to poplatok za
vedenie konta flexiúčet. Z výpisu teda nemožno abstrahovať akékoľvek údaje o nákladoch žalovaného
v 1. rade. V potvrdení o príjme (č.l. 210) je uvedený čistý príjem (Nettobezug) vo výške 1 500,53 EUR;
nie je teda zrejmé, na základe čoho je v zmluve uvedený čistý mesačný príjem žalovaného v 1. rade

vo výške 1 741,- EUR. Ďalej už bol predložený iba SIPO doklad na platbu koncesionárskych poplatkov
vo výške 4,64 EUR (č.l. 211). Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ nezabezpečil potrebné vstupné údaje
pre posudzovanie schopnosti žalovaných splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia
a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta,
ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Z vykonaných dôkazov súd

ustálil, že žalobca nezhromaždil dostatočné vstupné údaje (resp. nezhromaždil žiadne relevantné údaje
o životných nákladoch žalovaného), ktoré by umožnili skúmať bonitu žalovaného tak, aby žalobca získal
vierohodný výsledok o reálnej schopnosti žalovaného splácať úver. Vzhľadom na to podľa § 11 ods.
2 ZoSÚ prvej vety nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Ide zároveň o hrubé porušenie
povinnosti skúmať bonitu, a preto súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.

2 ZoSÚ druhej vety.

23. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť
predmetného úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ prvá veta). Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru však
nespôsobuje zánik práva veriteľa na zaplatenie jednotlivých splátok. Je preto potrebné posúdiť, či

žalobcovi možno priznať nárok voči žalovaným z titulu jednotlivých splátok.

24. Žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka na neho mala prejsť v dôsledku postúpenia pôvodným
žalobcom (viď. odsek 3 tohto rozsudku). Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym
úkonom, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon

sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 OZ
Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Zmluvou o postúpení pohľadávky
postupca prevádza svoju pohľadávku (t.j. právo na plnenie voči dlžníkovi) na postupníka. Pohľadávka
musí byť v zmluve určite a zrozumiteľne identifikovaná, pričom musí ísť o existujúcu pohľadávku.
Pohľadávka je identifikovaná právnym dôvodom, výškou a splatnosťou. Predmetom postúpenia medzi

pôvodným žalobcom a žalobcom bola jedna pohľadávka (po zosplatnení úveru), s jedným dátumom
splatnosti. Táto pohľadávka je však odlišnou pohľadávkou od pohľadávok pôvodného žalobcu na
úhradu jednotlivých splátok. Má odlišný právny režim a z právneho hľadiska tieto pohľadávky nemožno
zamieňať.Jediné,čomajúspoločné,jeprávnytitul.AkpredmetompostúpeniapodľaZmluvyopostúpení
pohľadávokbolavyššiešpecifikovanápohľadávkapozosplatnení,jeprávnenepochybné,žepredmetom

postúpenia neboli jednotlivé pohľadávky na úhradu splátok úveru. Naopak, predmetom postúpenia bola
neexistentná pohľadávka, keďže podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ nemohla vôbec vzniknúť
(pôvodný žalobca nebol oprávnený zosplatniť úver). Preto žalobca nedisponuje platnou pohľadávkou,
ktorú by si voči žalovanému mohol v tomto konaní uplatniť. Súd nemohol žalobcovi priznať nárokvoči žalovanému ani z titulu splátok, keďže tieto ako samostatné práva/pohľadávky neboli predmetom
postúpenia podľa príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok a teda žalobca nie je nositeľom práv z nich
vyplývajúcich. Ide o situáciu predpokladanú v § 527 ods. 1 písm. a) OZ.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto
konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovaným z predmetnej zmluvy, a
preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

26. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

27. Podľa § 157 ods. 2 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

28. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

29.Súdvsúladesprejednacouzásadouvytýčilpojednávanienadeň09.12.2022,naktoréboliúčastníci
riadne predvolaní. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil seba a žalobcu z neúčasti na pojednávaní
a navrhol, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade so zásadou hospodárnosti

konania, teda na základe predložených dôkazov a v intenciách žaloby. Tým sa žalobca vzdal práva
vypočuť si skutočnosti a predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP, práva uplatniť ďalšie
prostriedky procesného útoku v zmysle § 153 ods. 1 CSP a zmaril i možnosť súdu postupovať podľa §
150 ods. 2 CSP. Preto súd nemohol rozhodnúť inak, než ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Takéto rozhodnutie pritom žalobca nemôže považovať za prekvapivé. Všeobecné súdy pri tomto type

žalôb vyhodnocujú splnenie podmienok pre okamžité zosplatnenie úveru podľa § 565 a § 53 ods. 9
OZ, ako aj skúmanie bonity dlžníka s vynaložením odbornej starostlivosti v intenciách § 7 ZoSÚ a
s právnymi dôsledkami uvedenými v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Preto musel byť pripravený uniesť bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno i v týchto otázkach, čo však žalobca neuniesol. Žalobca sa nedostavil ani
na pojednávanie, na ktorom súd vec prejednával a na ktoré bol žalobca riadne predvolaný. Žalobca

nemôže očakávať, že súd vytýči pojednávanie, naštuduje spis a keď považuje žalobcom produkované
tvrdenia alebo dôkazy za nedostatočné, potom odročí pojednávanie a opätovne pozve žalobcu, aby
sa mohol vyjadriť, prípadne ešte predtým zašle žalobcovi písomný predbežný právny názor spolu so
všetkými otázkami, ktoré potrebuje súd zodpovedať. Takáto povinnosť súdu z CSP nevyplýva. Zároveň
taký postup nie je súladný s § 153 ods. 1 CSP v spojení s § 157 ods. 2 CSP a § 183 CSP.

30. V časti o zaplatenie sumy 43,93 EUR s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie
nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 61,24 EUR s prísl. žalobca vzal žalobu späť a navrhol, aby
súd v tejto časti konanie zastavil. Súd preto s poukazom na § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti
zastavil, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

31. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o
trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaní boli v plnom rozsahu úspešní a teda im patrí i nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý im súd priznal vo výroku III. tohto rozhodnutia. V časti
o zaplatenie 43,93 EUR žalobca vzal žalobu späť z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanými. Žaloba bola

podaná dňa 03. 02. 2020. Žalovaní predmetnú sumu uhradili dňa 19. 12. 2019, t.j. pred podaním žaloby,
a teda ide o chybu na strane žalobcu a z hľadiska priznania náhrady trov konania úhrada žalovaných
nemá žiaden význam. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených

v § 360 CSP.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených

v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá
strana domáhať jej splnenia v exekúcii.