Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721011515
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6721011515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovanej T. T., stíhanej pre
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. b), h) Tr. por. , na verejnom zasadnutí dňa 25. októbra 2022 o odvolaní obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/150/2021 zo dňa 06.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/150/2021 zo dňa 06.04.2022.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanú T. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom V. X. XX, X.,

podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u je spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen
sp. zn. 3Pv 403/20/6611-25, EEČ: 2-51-740-2021 zo dňa 20.10.2021, pre skutok obžalobou právne
kvalifikovaný ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom

na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. b), h) Tr. por., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 05.10.2019 v čase približne o 16.45 h bez použitia násilia neoprávnene vošla na neoplotený
súkromný pozemok rodinného domu na adrese X., V. X. XX, okres Z., ktorého vlastníkom je Y. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., V. X. XX, okres Z., kde zabúchala na dvere domu, v ktorom sa nachádzala
tehotná manželka Y. P. - Bc. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. X. XX, okres Z. a prešla do zadnej
časti pozemku pred sklenené dvere na zimnej záhrade, kde jej následne otvorila a tu sa T. T. pred ňou
následne vulgárne vyjadrovala na osobu Y. P. a vulgárnym spôsobom sa sťažovala na jeho prácu ako
starostu obce X., pričom ignorovala jej upozornenie, že je na súkromnom pozemku, ako aj výzvu na jeho

opustenie, ktorý opustila až na opakované výzvy, následne
- bezprostredne po opustení súkromného pozemku rodinného domu na adrese X. V. X. XX, okres Z. bez
použitia násilia neoprávnene vošla cez bráničku na oplotený súkromný pozemok rodinného domu na
adrese X. V. X. XX, okres Z., ktorého vlastníkom je poslanec obecného zastupiteľstva obce X. T. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. V. X. XX, okres Z., kde zazvonila domovým zvončekom, na čo vchodové dvere
otvoril menovaný T. L., pred ktorým vulgárnym spôsobom verbálne zaútočila na jeho osobu a vulgárnym
spôsobomsasťažovalanajehoprácuakoposlancaobecnéhozastupiteľstvaobceX.aktorémunapokon

napľula do tváre, pričom ignorovala upozornenie, že je na súkromnom pozemku ako aj výzvu na jeho
opustenie, ktorý opustila až na jeho opakované výzvy,
- bezprostredne po opustení súkromného pozemku rodinného domu na adrese X. V. X. XX, okres Z.
bez použitia násilia neoprávnene vošla na neoplotený súkromný pozemok rodinného domu na adrese
X. V. X. XX, okres Z., kam sa v tom čase vrátil jeho vlastník Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. X.
XX, okres Z., ktorý ju vyzval na opustenie súkromného pozemku, po čom ustúpila len na príjazdovú
cestu na tomto pozemku odkiaľ vulgárnym spôsobom verbálne zaútočila na jeho osobu a vulgárnym

spôsobom sa sťažovala na jeho prácu ako starostu obce X., pričom až po opakovaných výzvach tentopozemok opustila a pri odchode sa vyhrážala, že sa postará o to, aby mal Y. P. nepríjemnosti, uvedeným
vyhrážaním u neho nevzbudila dôvodnú obavu, pričom k poškodeniu majetku a k zraneniu osôb nedošlo,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/150/2021 zo dňa 06.04.2022 bola obžalovaná T. T., rod.
I. uznaná vinnou zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. b), h) Tr. por., na tom skutkovom základe, že

dňa 05.10.2020 v čase približne o 16.45 h bez použitia násilia neoprávnene vošla na neoplotený

súkromný pozemok rodinného domu na adrese X., V. X. XX, okres Z., ktorého vlastníkom je Y. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., V. X. XX, okres Z., kde zabúchala na dvere domu, v ktorom sa nachádzala
tehotná manželka Y. P. - Bc. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. X. XX, okres Z. a prešla do zadnej
časti pozemku pred sklenené dvere na zimnej záhrade, kde jej následne otvorila a tu sa T. T. pred ňou
následne vulgárne vyjadrovala na osobu Y. P. a vulgárnym spôsobom sa sťažovala na jeho prácu ako

starostu obce X., pričom ignorovala jej upozornenie, že je na súkromnom pozemku, ako aj výzvu na jeho
opustenie, ktorý opustila až na opakované výzvy,
následne - bezprostredne po opustení súkromného pozemku rodinného domu na adrese X. V. X. XX,
okres Z. bez použitia násilia neoprávnene vošla cez bráničku na oplotený súkromný pozemok rodinného
domu na adrese X. V. X. XX, okres Z., ktorého vlastníkom je poslanec obecného zastupiteľstva obce

X. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. X. XX, okres Z., kde zazvonila domovým zvončekom, na čo
vchodové dvere otvoril menovaný T. L., pred ktorým vulgárnym spôsobom verbálne zaútočila na jeho
osobu a vulgárnym spôsobom sa sťažovala jeho prácu ako poslanca obecného zastupiteľstva obce X. a
ktorému napokon napľula do tváre, pričom ignorovala upozornenie, že je na súkromnom pozemku ako
aj výzvu na jeho opustenie, ktorý opustila až na jeho opakované výzvy,

- bezprostredne po opustení súkromného pozemku rodinného domu na adrese X. V. X. XX, okres Z.
bez použitia násilia neoprávnene vošla na neoplotený súkromný pozemok rodinného domu na adrese
X. V. X. XX, okres Z., kam sa v tom čase vrátil jeho vlastník Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. X.
XX, okres Z., ktorý ju vyzval na opustenie súkromného pozemku, po čom ustúpila len na príjazdovú
cestu na tomto pozemku odkiaľ vulgárnym spôsobom verbálne zaútočila na jeho osobu a vulgárnym

spôsobom sa sťažovala na jeho prácu ako starostu obce X., pričom až po opakovaných výzvach tento
pozemok opustila a pri odchode sa vyhrážala, že sa postará o to, aby mal Y. P. nepríjemnosti, uvedeným
vyhrážaním u neho nevzbudila dôvodnú obavu, pričom k poškodeniu majetku a k zraneniu osôb nedošlo.
Za toto konanie okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom výkon
trestu jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej

dobe vo výmere 3 roky.

Súčasne obžalovanej uložil povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodeným:
Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. X. XX,
Bc. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., V. X. XX

T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. X. XX.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná T. T., ktoré dodatočne písomne
odôvodnila. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že napáda výrok o vine a treste z
dôvodu skutkových chýb v napadnutom rozsudku. V úvode odvolania poukázala na pojem obydlia ako

objektu trestného činu porušovania domovej slobody. V tejto súvislosti pripomenula ustanovenie § 122
ods. 5 Tr. zák., kde je ozrejmená skutočnosť, kedy je trestný čin spáchaný v obydlí, ako aj rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/52/2019 zo dňa 23.01.2020, v ktorom súd aplikoval ustanovenie §
122 ods. 5 Tr. zák. a vysvetlila ho. V judikatúre je obydlie definované ako uzavreté, pokiaľ je oplotené a za
oplotenie sa považuje akákoľvek prekážka, ak je vyššia ako 1 meter, ktorá zabraňuje jeho prekročeniu.

Preto elektrický oplôtok, ktorý ani nie je umiestnený na hranici pozemku nespĺňa podmienku uzavretia
pozemkuvzmysle§122ods.5Tr.zák.SvedokpoškodenýL.vovýpoveditvrdil,žemápozemokoplotený
a vstúpiť na jeho pozemok bolo možné len cez pevnú bráničku. Toto tvrdenie poškodeného L. je podľa
obžalovanej nepravdivé, čo preukazuje fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že jeho pozemok nie je
riadne oplotený a nespĺňa podmienku uzavretosti na výšku 1 metra. Poškodený L. dokonca považoval

za pevnú bráničku s dreveným uzamykacím mechanizmom paletu, ktorá v čase príchodu obžalovanejležala na zemi. Fotky zadovážené v spise boli vyhotovené 19.08.2021, čo je 10 mesiacov po dátume
spáchania skutku, pričom na fotkách je stále vidieť rozostavaný plot, ktorý v čase skutku v jednom úseku
bol len vo výške jednej betónovej tvárnice (25 cm vysoký).

V tejto súvislosti obžalovaná poukazovala aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR č. 36/1988, ktorý
citovala a vyhlášku 107/1966, ktorá definovala pojem objekt ako priestorovo ucelenú alebo aspoň
technicky samostatnú časť stavebnej časti stavby. Keďže z fotodokumentácie je zrejmé, že dvor
poškodeného L. je rozostavaný, preto sa v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR č. 36/1988 z vyššie

uvedeného hľadiska chránený záujem domovej slobody na tento dvor nevzťahuje.

Prvostupňový súd zaujal stanovisko hlavne na obžalovanej vedomí, že sa nachádzala na cudzom
pozemku, ale táto skutočnosť nenapĺňala skutkovú podstatu trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 Tr. zák. Do žiadneho z domov obžalovaná nevošla, ani nemala v úmysle vojsť. Od
P. bola vo vzdialenosti 4 - 5 metrov a už vôbec sa na ňu nenatláčala ako to tvrdila.

Ďalej okresný súd nevykonal dokazovanie aj vo vzťahu k chráneným osobám v zmysle § 139 ods.
1 Tr. zák., a to vo vzťahu k verejným činiteľom a tehotnej žene. Cieľom obžalovanej nebolo ísť za
tehotnou ženou, ale za starostom. Navyše podľa obžalovanej Trestný zákon v čase spáchania skutku
dňa 05.10.2020 vzťah činu k postaveniu verejného činiteľa nedefinoval. V tomto smere poukázala na

ustanovenie § 128 ods. 1 Tr. zák. účinného do 05.10.2020.

Ďalej obžalovaná poukázala na judikatúru a Trestný zákon v súvislosti s konaním verejného činiteľa,
ktoré má obsahovať prvky právomoci a rozhodovania. Vzhľadom na okolnosti a platnú legislatívu nemali
ničím stanovenú právomoc, ani nemohli rozhodovať takýmto spôsobom o ktorejkoľvek fyzickej osobe.

V závere odvolania obžalovaná poukázala na rozpory vo výpovediach svedkyne P., ktorá v
predchádzajúcich výpovediach vypovedala, že po odchode obžalovanej sa venovala ďalej dcére a vo
výpovedi pred súdom uviedla, že jej dcéra bola s bratom na ihrisku, čo spochybňuje jej výpoveď.

V neposlednom rade konštatovala, že odôvodnenie rozsudku je v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1
Tr. por., keďže okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol tam uvedené podstatné skutočnosti.

V samotnom závere odvolania potom konštatovala, že Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio
pro reo, pričom okresný súd prihliadol na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti a tak postupoval v rozpore

s touto zásadou.

Preto obžalovaná navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a
rozhodnutie s tým, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, alebo aby
krajský súd rozhodol vo veci sám rozsudkom tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodí.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považoval napadnutý rozsudok za zákonný a
správny v celom rozsahu a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje, aby ju súd oslobodil spod obžaloby, keďže
nič nespravila. Celý spor začal tým, že so synom kritizovala prácu starostu, keby starosta nevyvolával

synovi, tak by za ním ani nešla, nemá to za potreby. Ďalej poukázala na to, že starosta a jeho zástupca
nemali domy riadne oplotené v čase spáchania skutku, poškodení políciu hneď nevolali, až po mesiaci,
keď sa spolu dohodli všetci traja, oni majú známosti na polícii, na súdoch, vybavili si to. Už 2 roky ju
ťahajú po súdoch. Opakovane požiadala, aby ju súd spod obžaloby oslobodil.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej
T. T. je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na ustálenie skutkového stavu, ktorý však nevyhodnotil
v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a preto dospel k nesprávnymskutkovým zisteniam, ktoré boli výsledkom nesprávneho hodnotiaceho postupu prvostupňového súdu
oproti skutočnému stavu veci.

Predovšetkým pokiaľ ide o skutkové okolnosti týkajúce sa neoprávneného vstupu obžalovanej na
pozemok starostu obce Y. P., krajský súd musí konštatovať, že takto vyhodnotený skutkový stav
nezodpovedá vykonaným dôkazom.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná fakticky vošla na pozemok Y. P. oprávnene, keďže ho hľadala

a chcela s ním hovoriť. Pozemok nebol oplotený, teda uzavretý a je logické, že obžalovaná musela
vstúpiť na pozemok, aby mohla komunikovať s menovaným. Keďže starosta nebol doma, hovorila s jeho
manželkou, ktorá nevykázala obžalovanú hneď, ako otvorila sklenené dvere, ale až počas rozhovoru,
keď sa jej nepáčilo, ako obžalovaná rozprávala o jej manželovi. Preto vstup na pozemok v tomto prípade
nebolo možné vyhodnotiť ako neoprávnený, navyše poškodení tým, že mali zvonček pri vchodových
dverách nehnuteľnosti, museli počítať s tým, že každá návšteva musí vstúpiť a prejsť cez pozemok, aby

sa mohla ohlásiť.

Odvolací súd sa ďalej nemohol stotožniť ani so záverom prvostupňového súdu, že obžalovaná „tam
neoprávnene zotrvala“.

Z výpovede poškodenej Bc. P. P. na hlavnom pojednávaní okrem iného vyplynulo, že „obžalovaná sa
akoby sama vyhecovala a čím bola ona slušnejšia, tak obžalovaná bola nahnevanejšia..., vôbec ju
nepočúvala a išla si svoje. Ukončila to tým, že obžalovanej doslova zabuchla dvere pred nosom. Po
odchode obžalovanej zavolala manželovi...“.

Zvýpovedeobžalovanejzasevyplynulo,že„privchodemalilentaképaletyavidelastarostovumanželku,
lebo tam majú takú presklenenú stenu, tak išla k ich domu zozadu a keď jej otvorila, tak sa opýtala, kde je
starosta.Uviedlajej,žejeslužobnepreč,načoonaodpovedala,žetakýstarostanestojízanič.Manželka
starostu za ňou zatvorila presklenené dvere...“. Pri skutku boli prítomné len obžalovaná a manželka
starostu (poškodená). Priebeh tejto časti skutku bol ustálený len na základe tvrdenia proti tvrdeniu.

Napriek tomu z výpovede poškodenej bolo preukázané, že obžalovaná ju nepočúvala, že si išla svoje,
preto pred ňou zavrela sklenené dvere. Obžalovaná potom odišla. Zo skutkového deja je zrejmé, že
obžalovaná nevnímala pozorne, čo jej poškodená hovorila a prestala komunikovať až keď poškodená
pred ňou zatvorila sklenené dvere. Keďže poškodená zjavne nemala záujem ďalej komunikovať s

obžalovanou, ukončila rozhovor zavretím dverí. Na čo obžalovaná odišla preč.

Pri hodnotení tejto časti skutkového deja preto súd nemohol dospieť k záveru, že obžalovaná
neoprávnene zotrvala na pozemku poškodených. Obžalovaná totiž vedome neprejavila svoju vôľu
zotrvať na pozemku poškodených po ukončení komunikácie s tým, že poškodená zatvorila dvere a

obžalovaná odišla preč. Týmto konaním nemohla naplniť kvalifikačný znak „neoprávneného zotrvania na
pozemku“,ktorýneboloplotený(uzavretý)apretonemôžepožívaťprávnuochranuvzmysleustanovenia
§ 194 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere skutočnosti o stave pozemku vyplynuli jednak z výpovede
obžalovanej, poškodenej, ako aj z fotografií zadovážených v spisovom materiáli.

Vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3
písm. a) Tr. zák. voči poškodenému T. L. platí tak isto vyššie uvedený záver odvolacieho súdu týkajúci
sa neoprávnenosti vstupu na pozemok, ako aj neoprávneného zotrvania tam. Okrem tej skutočnosti, že
„keď zástupca starostu vyšiel von so psom, hneď poškodenej povedal, aby vypadla, kričal na ňu ako
taká opica a tykal jej. Tiež kričal, aby odtiaľ zmizla a kričal: stará vypadni, nemáš tu čo robiť, ani ju

nepustil k slovu. Pozemok opustila po opakovanej výzve, že je na cudzom pozemku, lebo bola šokovaná
a nevládala sa ani pohnúť, ako na ňu kričali“. Na chvíľu akoby zamrzla a keď si to uvedomila, odišla.

Zjavne ani v tomto prípade obžalovaná nemohla naplniť skutkovú podstatu žalovaného zločinu
porušovania domovej slobody, a to ani jednou z foriem konania tak, ako to bolo obžalovanej kladené

za vinu.Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 Tr.
zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo v byte iného alebo v iných priestoroch
na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.

Vniknutím je nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do
domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Neoprávneným zotrvaním sa
rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli
oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto vôľa oprávneného užívateľa môže

byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel.

Trestného činu porušovania domovej slobody sa páchateľ dopustí vtedy, ak svojím konaním naplní
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu uvedené v Trestnom zákone, ktorými sú
subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Všetky tieto znaky sú povinné, obligatórne a
nevyhnutné, ak chýba čo i len jeden z nich, nejde o trestný čin.

Skutok uvedený v napadnutom rozsudku nezodpovedá všetkým požadovaným zákonným znakom
skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr.
zák., z ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú.

Nemožno teda súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že išlo o neoprávnené vniknutie, pretože

takýmto konaním sa rozumie nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnené vojdenie do domu alebo bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R
11/997- II).

V posudzovanom prípade nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu

porušovania domovej slobody, keďže sa obžalovaná svojím konaním nedopustila „neoprávneného
vniknutia“ do obydlia iného a nedopustila sa ani „neoprávneného zotrvania tam“.

Konanie obžalovanej popísané v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku nemôže byť
považované za neoprávnené vniknutie a neoprávnené zotrvanie tam. Trestný čin porušovania domovej

slobody podľa § 194 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, preto úmysel páchateľa sa musí vzťahovať
aj na znak „neoprávnene“ ako jeden z predpokladov trestnej zodpovednosti za jeho správanie. V tejto
konkrétnej veci obžalovaná ako každá iná návšteva poškodených musela prejsť pozemkom, aby sa
dostala k vchodovým dverám poškodených, aby mohla použiť zvonček a tým spôsobom upozorniť na
seba, že je prítomná na pozemku menovaných. Takéto konanie obžalovanej nie je možné považovať

za neoprávnený vstup, vzhľadom aj na technický stav pozemkov poškodených, ktoré neboli uzavreté v
zmysle požiadaviek zákona, pričom takýto prístup k obydliu menovaných v tom čase bol bežný.

V zmysle judikatúry a rozhodovacej praxe súdov je obydlie uzavreté, pokiaľ je oplotené a za oplotenie
sa považuje akákoľvek prekážka, ak je vyššia ako 1 meter, ktorá zabraňuje jeho prekročeniu. Pozemky

poškodených preto nespĺňajú tieto zákonné požiadavky na uzatvorenie.

Vposudzovanomprípadepretoodvolacísúdpovyhodnotenívšetkýchrelevantnýchskutočnostídospelk
záveru, že obžalovaná nenaplnila svojím konaním všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.

1 písm. b), h) Tr. por., preto krajský súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. b)
Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.