Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Silvia Turzová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/3083/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122490944
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122490944.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 432 105, práv. zast.: JUDr. Oskar
Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti povinnému:
X. G., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. K. XXXX/XX, XXX XX V. - E., o vymoženie 238,89 Eur s príslušenstvom,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/3083/2022 zo
dňa 05. 01. 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
19Ek/3083/2022 zo dňa 05. 01. 2023 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/3083/2022 zo dňa 05. 01. 2023.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/3083/2022 zo dňa 05.
01. 2023 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez
návrhu zastavená. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 1997, sp. zn. 3 Cdo 164/96) Na základe
vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj judikatúry možno konštatovať, že exekučný titul je z
materiálneho hľadiska nevykonateľný. V rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn.XXCsp/XXX/
XXXX zo dňa XX. XX. XXXX je oprávnený označený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom:
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, teda so správnym obchodným názvom, ale nesprávnym
identifikačným číslom organizácie, ktoré patri inej obchodnej spoločnosti a v uznesení Okresného
súdu Bratislava II sp. zn.XXCsp/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX je oprávnený označený BENCONT
COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, teda nesprávnym
obchodným názvom a taktiež s nesprávnym identifikačným číslom organizácie. Správne označenie
oprávneného v exekučných tituloch má znieť: „BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 432 105.“ Na základe uvedeného je označenie oprávneného
v exekučných tituloch nesprávne, preto vyššia súdna úradníčka rozhodla o zamietnutí návrhu na
vykonanie exekúcie, to z dôvodu, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že na podanom návrhu trvá a žiada o predĺženie lehoty za účelom doloženia
opravného uznesenia k Rozsudku a Uzneseniu o trovách sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, pretože Okresný
súd Bratislava II vydal chybou v písaní nesprávne predmetné rozhodnutia s označením žalobcu, a
to v Rozsudku nesprávnym IČO-m a Uznesenie o trovách označili za žalobcu spoločnosť BENCONTCOLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692 namiesto spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., IČO: 36
432 105. V prípade, ak by súd nepokladal sťažnosť za relevantnú, oprávnený berie návrh na vykonanie
exekúcie v celom rozsahu späť a žiada, aby súd rozhodol o vrátení kráteného poplatku za podaný návrh.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.
4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.
10. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia musí sťažnostný súd konštatovať jeho vecnú
správnosť, a teda že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z
takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne
a presvedčivo odôvodnila. Sťažnostný súd tak poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s
dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zároveň, treba zdôrazniť, že obsahom základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného
súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne
štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky, po preskúmaní exekučného spisu súd
prvej inštancie konštatuje, že právny záver vyššej súdnej úradníčky o tom, že oba exekučné tituly sú
materiálne nevykonateľné v dôsledku nesprávneho označenia oprávneného, je jednoznačne správny.
Uvedené v konečnom dôsledku nerozporoval ani oprávnený, práve naopak uvedenej chyby si bol
vedomý, čo vyplýva aj z podanej sťažnosti.
12. Možno doplniť, že exekučné konanie je návrhovým konaním, teda konaním, ktoré nemôže exekučný
súd začať z úradnej povinnosti, ale začína sa výlučne na návrh podaný oprávneným subjektom, a
to dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu. Subjektom legitimovaným napodanie návrhu je osoba, ktorej exekučný titul priznáva určité právo, alebo je to osoba, na ktorú toto
právo po vydaní exekučného titulu bolo prevedené právnym úkonom alebo prešlo na základe právnej
skutočnosti, t.j. oprávnený. Iba oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie (po uplynutí lehoty
na dobrovoľné splnenie povinnosti) a týmto návrhom aj procesne disponovať (vrátane jeho opravy).
Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, či je tento z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej a či je
podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom. Z hľadiska materiálnej
vykonateľnosti musí každý exekučný titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného,
presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu
na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul materiálne vykonateľným.
Naopak rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť
podkladom pre výkon exekúcie. Nezameniteľná a individuálna identifikácia osoby oprávneného a
povinného je teda nevyhnutná pre materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia súdu zo základného súdneho
konania, ako exekučného titulu v štádiu exekučného konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
hoci v exekučnom konaní zákon pripúšťa možnosť opravy zrejmých nesprávností, platí to iba vo vzťahu
k návrhu na vykonanie exekúcie, nie však vo vzťahu k samotnému exekučnému titulu. Zároveň, treba
dodať, že Exekučný súd nie je oprávnený nijako zasahovať, ani meniť rozhodnutia iných súdov a to
ani pokiaľ ide o opravu zrejmých chýb a nesprávností, ktoré sa v nich môžu nachádzať. Preto, keďže
z exekučného titulu nie je zrejmé, v prospech koho bola uložená povinnosť, takýto exekučný titul nie je
materiálne vykonateľný.
13. Sumarizujúc vyššie uvedené tak sťažnostný súd konštatuje, že oprávnený pre úspešné iniciovanie
exekúcie musí predložiť oba exekučné tituly v spojení s opravným uznesením, ktorým bude vykonaná
oprava exekučných titulov v časti označenia oprávneného, pričom ku dňu rozhodovania o sťažnosti
sťažnostný súd nemal existenciu takéhoto právoplatného opravného uznesenia k exekučným titulom
za osvedčenú. V tejto súvislosti treba ešte doplniť, pokiaľ oprávnený žiadal o predĺženie lehoty na
predloženieopravnéhouznesenia,uvedenápožiadavkanemáoporuvzákonnejúpraveazároveňtakéto
predlžovanie exekučného konania by bolo v rozpore princípmi hospodárnosti a efektívnosti konania
zakotvenými v článku 17 CSP. Sťažnostný súd tiež zdôrazňuje, že v danom prípade toto rozhodnutie v
spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/3083/2022 zo dňa 05. 01. 2023 je
procesnej povahy, a teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Oprávnenému tak nič nebráni v tom,
aby návrh na vykonanie exekúcie podal opätovne, po získaní opravného uznesenia.
14. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú,
keď má za to, že nie je možné viesť exekúciu voči osobe, ktorá neexistuje. Vzhľadom na to, že
oprávneným predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný a exekúciu možno viesť zásadne
iba na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný od začatia až do ukončenia
exekučného konania, súd sťažnosť oprávneného v celom rozsahu zamietol.
15. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený (§
35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávneného
rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods.
2 CSP tak, že oprávnený, ktorý nebol s podanou sťažnosťou úspešný, nemá nárok na ich náhradu.
16. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa bude súd ďalej zaoberať späťvzatím návrhu na vykonanie
exekúcie v celosti a s tým spojeným návrhom na vrátenie súdneho poplatku, pretože v konaní podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov koná a rozhoduje
vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.