Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321010082
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8321010082.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
30.11.2022 v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 12.05.2022, sp. zn. 1T/12/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. C..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom zo dňa 12.05.2022, sp. zn. 1T/12/2021 uznal
obžalovaného A. B. C. za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- po tom, čo dňa 15.11.2019 sa na Internú ambulanciu D. E., E., dostavil pre bolesti na hrudníku A. F.,
nar. XX.XX.XXXX, kde bol prvotne vyšetrený službukonajúcim lekárom B. C., ktorým po nesprávnom
vyhodnotení hodnoty kardiošpecifického enzýmu Troponínu z krvi odobratej A. F. tohto poslal do
domáceho liečenia, pričom dňa 16.11.2019 došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, a tak bol
vozidlom rýchlej zdravotnej pomoci prevezený do nemocnice v E. a v čase o 22.40 hod. na Oddelení
anestéziológie a intenzívnej medicíny v dôsledku nesprávneho spôsobu liečby ochorenia srdca dňa

15.11.2019, pri nedostatočne poskytnutej zdravotnej starostlivosti zo strany službukonajúceho lekára
interného oddelenia D. E., E.. B. C. došlo k úmrtiu A. F., pričom bezprostrednou príčinou smrti bol
akútny infarkt zadnej steny ľavej komory srdca, čím v dôsledku konania B. C. došlo k porušeniu ust. §
4 ods. 3 zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého „poskytovateľ je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak

sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej
liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými
postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta“.

Za uvedený skutok mu uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, v zmysle § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona,

prihliadajúc na § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona trest odňatia slobody na 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na 1 rok.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zdravotníckeho

povolania na pozícii lekár v zmysle § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľochzdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov na 4 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú G. F. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa
prostredníctvom obhajkyne dňa 27.05.2022. Namietal, že samotný prvostupňový súd vychádzal z

podanej obžaloby a znaleckého posudku A. H. a A. I., pričom má za to, že nesprávne vyhodnotil
dôkazy, ktoré boli vykonané, vyhodnotil ich jednostranne v jeho neprospech a odmietol vykonať výsluch
svedkov, ktorých výpovede mohli byť v jeho prospech. Skutku sa nedopustil ani nevedome. Už zo
samotnej obžaloby nevyplýva, aby bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním, resp. jeho
nekonaním a následkom, ktorý nastal v podobe smrti pacienta F.. Rovnako z vykonaných dôkazov
nevyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver o takejto príčinnej súvislosti. Súd pri vyhlásení

rozsudku konštatoval iba jeho vinu a nevyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Súd
vychádzal zo znaleckého posudku znalca A. H., ktorý nebol oprávnený posudzovať a hodnotiť jeho
postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a hodnotiť, či bola alebo nebola poskytnutá v zmysle
právnych predpisov. V konaní boli vypracované 2 znalecké posudky, ktorých závery sa rozchádzajú
v otázkach, ktoré sú pre posúdenie a rozhodnutie veci podstatné. Znalecký posudok znalcov A. H. a

A. I. presahuje rámec odvetvia súdneho lekárstva. Aj napriek tomu pre súd bol práve tento znalecký
posudok smerodajný. Naproti tomu, znalec A. J. K., A. už bol oprávnený zodpovedať otázky a postup
obžalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. V prípade, ak mal súd pochybnosti
ohľadom záverov znaleckého posudku A. J. alebo považoval ich za nedostatočné, mal do konania
prizvať ďalšieho znalca, resp. znaleckú organizáciu. Znalec A. J. na hlavnom pojednávaní uviedol,

že nezaznamenanie správnej hodnoty kardiošpecifického enzýmu Troponín nebol dôvodom, pre ktorý
by sa dalo určiť, že priamo spôsobil daný následok. Znalec z odvetvia kardiológie sa nestotožnil so
záverom znalca patológa, že príčinou smrti A. F. mal byť akútny infarkt zadnej steny ľavej komory
srdca, keď ako hlavnú primárnu príčinu smrti znalec A. J. určil udusenie a ako sekundárny následok
hypoxicképoškodeniemozgu.ZnalecA.J.označilA.F.zavysokorizikovéhopacienta,ktorýboldlhodobo

liečený na vysoký krvný tlak a hypertenziu a sám mohol vývoj a priebeh svojho ochorenia ovplyvniť aj
pravidelnými kontrolami u špecialistov, ktorým však nevenoval náležitú pozornosť. Svedkovia vypočutí
v prípravnom konaní, ktorých výsluch súd na hlavnom pojednávaní nevykonal, taktiež potvrdili, že
A. F. ako pacient často odmietol transport do nemocnice, aj keď to jeho zdravotný stav vyžadoval.
Súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdením, že po vyšetrení 15.11.2019 A. F. navrhol ostať na

pozorovanie do rána a tento to odmietol. Svedkyňa - manželka nebohého túto skutočnosť popiera, avšak
pri vyšetrení 15.11.2019 nebola. Súd sa nedostatočne vysporiadal aj s ďalšou podstatnou skutočnosťou
a to, že nevyhodnotil ako nesprávny aj postup A. K. a nemocnice E. pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti A. F.. Nie je možné preukázať kauzálnu súvislosť medzi stavom, ktorý spôsobil úmrtie pána
F., príčinami, v dôsledku ktorých tento stav vznikol a poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Ani jeden

zo znalcov sa nevyslovil, že je možné s istotou povedať, že A. F. by svoju diagnózu v prípade správne
zvoleného postupu prežil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní 28.10.2021 bez bližšieho vysvetlenia
a zdôvodnenia oznámil, že nebude vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov A. G., L., F., F. M., K.
a A. F. napriek tomu, že obhajoba od začiatku nesúhlasila s tým, aby čítal ich výpovede a trvala na
tom, aby svedkov predvolal na hlavné pojednávanie. Aj napriek tomu, že na výsluchu svedkov trvali a

nesúhlasili s čítaním ich výpovedí, súd ich nielenže nepredvolal, ale ani ich výpovede neprečítal. Na
základe uvedeného považuje napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné za nesprávny vo všetkých
jeho výrokoch a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju opätovne prejednal a rozhodol, prípadne, aby ho sám spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný doplnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajkyne dňa 13.07.2022, kde v podstate zhrnul všetky už uvedené odvolacie dôvody, pričom poukázal
na to, že ostali rozpory medzi znaleckými posudkami znalcov A. H. a A. I. a znaleckým posudkom A.
J., súd sa nevysporiadal so všetkými závermi znaleckých posudkov, nevysporiadal sa s nedostatkom
príčinnej súvislosti, nepribral do konania ďalšieho znalca na odstránenie rozporov medzi znaleckými

posudkami, v rozsudku neuviedol, v čom spočívajú nedostatky spôsobu liečby a poskytnutej zdravotnej
starostlivosti, nevysporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný je neatestovaný lekár a so skutočnosťou,
že v nemocnici Snina bolo personálne obsadenie služieb na internom oddelení poddimenzované a jeden
lekár nie je schopný zabezpečiť adekvátnu zdravotnú starostlivosť pacientov na štandardnom oddelení2 dni po sebe, pričom na záver poukázal na to, že sa nevysporiadal ani s uložením samotného trestu
zákazu činnosti na 4 roky a neuviedol, v čom videl potrebu ukladania tohto trestu.

Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie aj prostredníctvom obhajcu N. N. H. podaním doručeným súdu
prvého stupňa elektronickými prostriedkami dňa 13.07.2022. Aj v tomto odvolaní zopakoval odvolacie
dôvody,ktoréužuviedol apoukázalnaskutočnosť,ženebolprodukovanýjedinýdôkaz,ktorýbypotvrdil,
že k úmrtiu A. F. došlo v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia laboratórnych výsledkov z jeho strany,
konštatoval, že nie je možné preukázať kauzálnu súvislosť medzi stavom, ktorý spôsobil úmrtie pána

F. a príčinami, v dôsledku ktorých vznikol, na rozpory záverov znaleckých posudkov A. J. a A. H. a A.
I., na ktoré bližšie poukázal. Poukázal na skutočnosť, že je neatestovaný lekár, na poddimenzovanosť
personálneho obsadenia služieb na internom oddelení nemocnice v E., na podiel A. K. pri pochybení pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenému, na informačný systém nemocnice E., kde aktuálne
výsledky sú zvýraznené tučným písmom, ale u pána F. sa zobrazovali ako nezvýraznené a s poukazom
na zásadu in dubio pro reo navrhol ho spod obžaloby oslobodiť.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaný nepopieral, že pri
prvotnom vyšetrení vychádzal z nesprávnych údajov a vinu obžalovaného zo spáchania skutku
preukazuje aj znalecké dokazovanie. V priebehu konania boli zabezpečené znalecké posudky znalcov
z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia kardiológie a súdneho lekárstva, z ktorých vyplynula príčina

úmrtia A. F. ako aj to, že došlo k úmrtiu v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia laboratórnych výsledkov
zo strany obžalovaného. Z dôvodu neposkytnutia adekvátnej zdravotnej starostlivosti a nesprávneho
spôsobu liečby ochorenia srdca obžalovaného došlo k zníženiu pravdepodobnosti na prežitie akútneho
infarktu myokardu u A. F.. Tým obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Zb., keďže
nevykonal všetky zdravotné úkony za účelom správneho zistenia choroby pacienta so zabezpečením

včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných
poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie štandardnými
diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu
pacienta. Na základe uvedených a vykonaných dôkazov mohol súd urobiť spoľahlivý záver o vine
obžalovaného za spáchaný skutok a uznať ho za vinného z konkrétneho trestného činu.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd
v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.
Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne

zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj
vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne
a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol
jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie
v celom rozsahu z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností odkazuje. Krajský súd

rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.
Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ a to aj pre konanie
nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v §

2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záver o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému.
Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.
Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne tvoria ucelený celok tak priamych ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. C. spáchal

skutok, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu.

Uvedené tvrdenie možno, aj podľa názoru odvolacieho súdu, oprieť predovšetkým o výpoveď svedkyne
poškodenej F., ktorá uviedla, že prišli na pohotovosť, poslali ich na interné, službu mal A. C., pričomz jej pohľadu manželovi nebola poskytnutá žiadna starostlivosť, keď A. C. dal manželovi injekciu a po
polhodine ho poslal domov, pričom mu ešte povedal, že zavolá na pohotovosť, prečo takého pacienta
mu poslali. Kým manžela vyšetrovali, odbehla do Tesca, s manželom ostala len dcéra a keď sa vrátila,

manžel už stal na chodbe, povedali im, že má zaplatiť 2,- eurá a poslali ho domov, lebo mu nič nie je. A.
C. manželovi nenavrhol, aby ostal v nemocnici, lebo by bol ostal a aj v minulosti, keď odmietol ostať, tak
mu dali podpísať papier, že nesúhlasí s hospitalizáciou a na vlastnú zodpovednosť odchádza, pričom
v tomto prípade manžel nič nepodpisoval.

UvedenávýpoveďjevsúladesvýpoveďousvedkyneA.O.,ktoráuviedla,žemalaslužbunapohotovosti,
prišiel na vyšetrenie pán F., sťažoval sa na problémy s dýchaním a bolesť v hrudníku, počúvala ho,
zmerala mu tlak a odoslala na interné oddelenie s podozrením na infarkt, nakoľko nemajú EKG prístroj,
následne jej volal A. C., či nevie ošetrovať ochorenia horných dýchacích ciest, na čo mu povedala, že
ak si myslí, že pacient je zdravý, tak nech ho pošle domov.

UvedenávýpoveďkorešpondujesvýpoveďousvedkyneA.K.,ktorápotvrdila,žekeďimpriviezlipacienta
F. na hospitalizáciu, s pacientom prišiel A. C., čo sa nestáva často, aby prišiel s pacientom aj lekár a keď
sa pacientovi F. začal zdravotný stav zhoršovať a museli ho resuscitovať, A. C. povedal, že pacient má
infarkt, na čo sa ho opýtala, odkiaľ to vie, tak jej povedal, že deň predtým bol pán F. u neho a keď sa
ho výslovne opýtala, či vedel aj deň pred tým, že pán F. má infarkt a ho poslal domov, povedal, že áno.

Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa P., ktorá uviedla, že je asistentkou konateľa a správkyňou
informačného systému, pričom každý lekár má kód, ktorý ho oprávňuje na prístup do tohto systému
a keď sa zadá meno alebo rodné číslo pacienta, tak sa mu výsledky zobrazia, pričom najaktuálnejšie
výsledky sú zobrazené zľava doprava v stĺpcoch a sú pri nich dátumy laboratórnych vyšetrení, hodnoty

mimo noriem sú uvedené tak, že červenou farbou sú uvedené hodnoty zvýšené a modrou farbou
hodnoty znížené. Nemá vedomosť o žiadnej poruche informačného systému a najaktuálnejšie výsledky
sa zobrazujú v prvom stĺpci vľavo tučným písmom, na pracovisku, z ktorého bola zaslaná požiadavka.

Ani obžalovaný de facto nepoprel spáchanie skutku a svoje pochybenie spočívajúce v tom, že si pozrel

neaktuálne výsledky, keď uviedol, že o týchto si myslel, že sú aktuálne a až nasledujúci deň zistil, že
sú nesprávne, pričom ak by správne prečítal výsledky, tak by poškodeného nepustil domov, ale svoj
záver prijal na základe toho, že pracoval s neaktuálnymi výsledkami, ktoré považoval za najčerstvejšie,
s tým, že poukázal na to, že úlohu zohral ľudský faktor, bola noc, únava, vykonával službu od rána, mal
zvýšenú teplotu, preto aj keď pochybil, necíti sa byť vinný.

V súlade s uvedeným sú aj závery znaleckých posudkov a to znaleckého posudku znalca A. J., ktorý
konštatoval, že správnym zhodnotením celkového klinického obrazu a vyhodnotením laboratórneho
vyšetrenia kardiošpecifického enzýmu Troponín zo dňa 15.11.2019 by sa u pána F. výraznou mierou
zvýšila šanca na prežitie, pričom pri správnej diagnostike a liečbe sa hospitalizačná mortalita pacienta s

akútnym infarktom myokardu pohybuje od 3 do 5 % a pri nesprávnej diagnostike a liečbe sa zvyšuje na
15 až 20 %. A. C. nesprávne vyhodnotil laboratórne výsledky a napriek zvýšeným hodnotám Troponínu
odoslal pána F. do domáceho ošetrenia, čo on ako znalec hodnotí ako non lege artis. Pokiaľ by bola
správna diagnostika, pacient mal byť hospitalizovaný, mala mu byť poskytnutá správna liečba, v rámci
hospitalizácie by sa mu monitoroval tlak a ďalšie vitálne funkcie, pričom sa nedá povedať, aby konanie

obžalovaného priamo spôsobilo následok, ale nepriamo áno, s tým, že nameraná hodnota Troponínu
obžalovaného bola 10-krát vyššia, ako je norma pre nemocnicu E..

Rovnako znalec A. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že príčinou smrti bol akútny infarkt myokardu zadnej
steny ľavej komory srdca, pričom v lekárskej správe z 15.11.2019 je hodnota Troponínu 0,012, ale

tento korešponduje s vyšetrením zo dňa 07.05.2019 a správne mala byť uvedená hodnota 0,388, ktorá
zodpovedala prebiehajúcemu infarktu myokardu, avšak táto nebola zaznamenaná a vyhodnotená v
lekárskej správe poškodeného, čo nie je možné medicínsky vysvetliť a je to možné vyhodnotiť ako
nesprávny spôsob liečby ochorenia srdca zo strany službukonajúceho lekára na internom oddelení.
ReferenčnýlimitTroponínuprenemocnicuE.je0,03,pričomhodnota0,388prekračujeuvedenúhodnotu

a vyžaduje si hospitalizáciu v nemocnici. Poškodený bol na ošetrení dňa 15.11.2019 s klinickými
príznakmi akútneho infarktu myokardu, pričom po prepustení z nemocnice bol bez liečby takmer 24
hodín a potom došlo k jeho smrti, napriek liečbe na ARO a JIS. Je možné predpokladať, že ak by bola
liečba menovaného započatá už dňa 15.11.2019 na základe celkového klinického obrazu a správnehovyhodnotenia laboratórnych výsledkov vyšetrenia Troponínu, mohlo dôjsť k stabilizácii jeho zdravotného
stavu, prekladu z interného oddelenia na kardiologické alebo kardiochirurgického oddelenia, kde by
došlo k obnoveniu priechodu vzostupnej vetvy ľavej vencovej tepny s následným obnovením prekrvenia

srdcového svalu, čo by viedlo k záchrane života menovaného.
Na základe uvedených skutočností aj krajský súd má za to, že obžalovaný svojim konaním tým, že
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania porušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania uloženej mu podľa zákona, tak po
objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu. Na základe

uvedeného aj krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil
ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.
Okresný súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu
a prihliadol aj na osobu obžalovaného. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovaného, z
ktorého vyplýva, že tento nemá v ňom uvedené žiadne záznamy, aj krajský súd považuje trest uložený
obžalovanémunaspodnejhranicitrestnejsadzbyvovýmeredvochrokov,spodmienečnýmodkladomna
skúšobnú dobu jedného roka, ako aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkone zdravotníckeho

povolania v pozícii lekár v zmysle § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov na 4 roky za správny a zákonný, ako aj za primeraný vzhľadom
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a to aj s poukazom na individuálnu a
generálnu prevenciu. Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, zároveň považoval za potrebné

ukladať obžalovanému aj trest zákazu činnosti z dôvodu, že ku skutku došlo v súvislosti s výkonom
povolania obžalovaného a to na základe jeho pochybenia pri výkone povolania, v dôsledku čoho došlo
k trvalému, závažnému a nezvratnému následku spočívajúceho v smrti človeka.
Rovnakozasprávnyazákonnýkrajskýsúdpovažujeajvýrok,ktorýmbolapoškodenáG.F.suplatneným
nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázaná na civilný proces.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že okresný súd odmietol
vykonať dôkazy, ktoré vykonať navrhoval, krajský súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2TdoV/11/2018, zo dňa 08.06.2020, z ktorého o.i. vyplýva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov a z č.l. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva
povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní, vrátane výsluchu
svedkov, avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním navrhnutých dôkazov v trestnom
konaní musí byť súdom náležite zdôvodnené. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dôkazov okresný súd
uviedol, že odmietol ako neodôvodnené návrhy na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov A. G.,

L., F., F. M., K. a A. F., nakoľko výpovede týchto svedkov nemohli ovplyvniť skutkový stav nevyhnutný
pre rozhodnutie súdu, čiže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo vykonanie
týchto dôkazov nepovažoval za potrebné, s čím sa stotožnil aj krajský súd. Rozsah vo veci vykonaných
dôkazov považuje aj krajský súd za dostatočný na vydanie rozhodnutia, pričom takýmto postupom súdov
nemohlo dôjsť k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, s tým, že súd vykonávajúci dokazovanie

vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán, ani ich názormi, je výlučne na jeho
zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie vo veci podstatný význam a vykonanie
ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov
je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila. V súvislosti s uvedeným odvolací súd pripomína, že
kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň aj procesnou povinnosťou strán konania, len súd je

oprávnený rozhodnúť, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná s tým, že uvedené predstavuje prejav
zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavudokazovanímdržalo„vmantinelochpredmetukonania“,abysaneuberalosmerom,ktorýzpohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd dodáva, že ani podľa

jeho názoru výsluch uvedených svedkov na hlavnom pojednávaní by neprispel k objasneniu skutkového
stavu veci, keďže svedkyňa G. sa vyjadrovala k vyšetreniu poškodeného dňa 01.11.2019, svedok L.
bol členom RZP, ktorá bola pri poškodenom dňa 08.11.2019, čiže týždeň pred žalovaným skutkom a
dňa 16.11.2019, čiže deň po žalovanom skutku, svedkyňa F. bola členka RZP, ktorá viezla pacienta F.dňa 16.11.2019, čiže deň po žalovanom skutku, svedkyňa M. robila rozbor krvi a laboratórne výsledky
na Troponín, pričom o výsledku na vyšetrenie kardiošpecifického enzýmu Troponín nie sú pochybnosti,
svedkyňa K. bola záchranárom RZP Falk, ktorá bola u poškodeného dňa 08.11.2019, čiže týždeň pred

žalovaným skutkom a svedok A. F. robil iba rozpis služieb, z čoho je zrejmé, že uvedení svedkovia neboli
prítomní pri žalovanom skutku dňa 15.11.2019.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho
konaním, resp. nekonaním a následkom, čo má vyplývať aj zo záveru znaleckého posudku znalca A.
J. a jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, krajský súd konštatuje, že posúdenie príčinnej súvislosti

medzi konaním, resp. nekonaním obžalovaného a následkom nie je otázkou medicínskou, ale je otázkou
právnou, ktorú je oprávnený posudzovať súd a z pohľadu krajského súdu je nepochybné, že medzi
nesprávnym postupom obžalovaného pri vyšetrení pacienta F., ktorý si prezrel neaktuálne laboratórne
výsledky vyšetrenia kardiošpecifického enzýmu Troponín, na základe čoho nerozhodol o okamžitej
hospitalizácii poškodeného A. F., ale odoslal ho do domáceho ošetrenia, napriek tomu, že v prípade,
ak by ich správne vyhodnotil, zistil by, že u A. F. prebieha akútny infarkt myokardu, na základe čoho u

pacienta na nasledujúci deň došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a život mu nezachránil ani následný
prevoz do nemocnice a hospitalizácia, v dôsledku čoho zomrel, má krajský súd túto príčinnú súvislosť
za preukázanú, bez ohľadu na to, ako posúdil príčinnú súvislosť znalec A. J.. Podľa názoru odvolacieho
súdu nie je možné z kontextu výpovede znalca J. vytrhnúť vyjadrenie o nedostatku príčinnej súvislosti
a prehliadnuť jeho vyjadrenie, že správnym vyhodnotením laboratórneho vyšetrenia kardiošpecifického

enzýmu Troponín zo dňa 15.11.2019 by sa u pacienta F. významnou mierou zvýšila šanca na prežitie
a postup obžalovaného hodnotí ako non lege artis. K uvedenému krajský súd dodáva, že v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne a zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné úkony na

správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými
postupmi na výkon prevencie štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta, pričom z ustálenej judikatúry vyplýva, že trestné
je nevykonať všetky potrebné do úvahy prichádzajúce úkony pre zlepšenie zdravotného stavu pacienta.

Vovzťahukodvolacejnámietkeobžalovaného,žeznalecA.H.neboloprávnenýhodnotiť,čitázdravotná
starostlivosť poskytnutá A. F. bola poskytnutá alebo nebola poskytnutá v zmysle právnych predpisov,
krajský súd udáva, že aj vo vzťahu k uvedenému o tomto prislúcha rozhodovať súdu a na záveroch súdu
nič nemení ani záver znalca, ku ktorému dospel.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na rozporné závery znalcov A. H. a A. I.
oproti znalcovi A. J. o príčine úmrtia nebohého A. F., krajský súd udáva, že z jeho pohľadu je podstatné,
že sa znalci zhodli, že príčinou úmrtia bol akútny infarkt myokardu, aj keď znalec A. J. k uvedenému
konštatoval,ževdôsledkutohodošlokukardiorespiračnémuzlyhaniuaprimárnymdôvodomúmrtiabolo

zadusenie, teda kardiorespiračné zlyhanie práve v dôsledku tohto infarktu myokardu. Zároveň krajský
súd konštatuje, že závery znaleckého posudku znalca A. J. nevyvracajú tvrdenia znalcov patológov
A. H. a A. I. a podľa jeho názoru do konania nebolo potrebné pribrať ďalšieho znalca, resp. znaleckú
organizáciu na vypracovanie tzv. kontrolného znaleckého posudku.

Rovnako, podľa názoru krajského súdu, nie je možné poškodenému pripisovať vinu za jeho smrť
z dôvodu, že išlo o vysokorizikového pacienta liečeného na vysoký krvný tlak a hypertenziu, ktorý
nevenoval náležitú pozornosť kontrolám u špecialistov, ani skutočnosť, že často odmietal transport do
nemocnice, aj keď si to jeho zdravotný stav vyžadoval, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v
čase, keď si to jeho zdravotný stav vyžadoval, osobne navštívil internú ambulanciu Nemocnice E., E. a

obžalovaného, ktorý mal na uvedenom oddelení službu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že sa súd nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdením,
že po vyšetrení dňa 15.11.2019 navrhol A. F. ostať na pozorovanie do rána, čo A. F. odmietol, krajský
súd udáva, že uvedené je v rozpore s výpoveďou manželky nebohého, ktorá túto skutočnosť poprela,

ako aj so skutočnosťou, že v predloženom spise sa nenachádza písomné vyhlásenie obžalovaného, že
hospitalizáciuodmietaaodchádzadomovnavlastnúzodpovednosť,ktorésavdanomprípadevyžaduje.Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na spoluzavinenie a nesprávny postup
lekárky A. K., ako aj nemocnice E. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, krajský súd udáva, že
predmetom tohto konania nebolo posudzovať postup A. K. a nemocnice E. pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti, ale postup obžalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K odvolacej námietke obžalovaného, že ani jeden zo znalcov nevyslovil, že je možné s istotou povedať,
že by A. F. prežil uvedenú diagnózu aj v prípade správne zvoleného postupu, krajský súd udáva, že
z výpovede znalca A. J. jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by došlo k správnemu vyhodnoteniu

celkového klinického obrazu a laboratórneho vyšetrenia kardiošpecifického enzýmu Troponín zo dňa
15.11.2019, by sa u pacienta F. významnou mierou zvýšila šanca na prežitie, čo pre naplnenie
subjektívnej stránky vo forme zavinenia obžalovaného postačuje.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že z popisu skutku
uvedeného v odsudzujúcom rozsudku a tiež ani z doterajšieho konania nevyplýva, v čom mali

konkrétne spočívať nedostatky spôsobu liečby a poskytnutej zdravotnej starostlivosti, krajský súd udáva,
že podľa jeho názoru tento popis vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa je postačujúci,
keď z neho je zrejmé, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu hodnoty kardiošpecifického enzýmu
Troponín z krvi odobratej pacientovi A. F. a následnému odoslaniu pacienta do domáceho liečenia, v
dôsledku čoho dňa 16.11.2019 došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a následnej hospitalizácii a v

dôsledku nesprávneho spôsobu liečby ochorenia srdca zo dňa 15.11.2019 pri nedostatočne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti zo strany službukonajúceho lekára A. B. C. došlo k úmrtiu pacienta A. F., v
dôsledku bezprostrednej príčiny smrti, ktorou bol akútny infarkt zadnej steny ľavej komory srdca.
Ani skutočnosť, že obžalovaný je neatestovaný lekár ho nezbavuje povinnosti vyplývajúcej mu z
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je potrebné, aby bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení
súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie
štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení

individuálneho stavu pacienta.

K odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na poddimenzovanosť pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a personálne obsadenie služieb na internom oddelení, kde jeden lekár nie je spôsobilý
zabezpečiť adekvátnu starostlivosť pacientov na oddelení JIS niekoľko dní po sebe, krajský súd udáva,

že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplýva, aby obžalovaný toto namietal vo vzťahu
k tomu, kto ho do služieb zaradil, resp. vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že sa mu zle zobrazili
výsledky aktuálnych laboratórnych vyšetrení poškodeného F., krajský súd udáva, že je povinnosťou

lekára skontrolovať aktuálnosť výsledkov nielen podľa toho, či sa mu zobrazili zvýrazneným tzv. tučným
písmom alebo nie, ale je potrebné, aby došlo k overeniu aktuálnosti výsledkov aj preverením ich dátumu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.