Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315010348
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315010348.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave. pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 28.06.2016 takto

r o z h o d o l :

rozhodol:

podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd
obžalovaného:
F. E., U.. XX.XX.XXXX H. R., F. R. R., Š. Č.. X, D. R. R., U.. T. X/A,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby OP Bratislava III pod sp. zn. 1Pv 1082/2013 zo dňa 16.04.2015 pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2a, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona , ktorá mu kládla za vinu,
že

hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 168/2013 zo dňa 26.09.2013,

právoplatným dňa 06.03.2014, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona,
v presne nezistenom čase od 10.00 hod. dňa 01.12.2013 do 10.20 h dňa 07.12.2013 v Bratislave, na
Sibírskej ul. č. 8 v pivničných priestoroch z neoznačenej pivničnej kobky odcudzil náhradné diely na kotol
zn. Junkers a to nerezový výmenník v hodnote 685,44,-eur, obehové čerpadlo v hodnote 279,55,-eur,
elektronický základný modul v hodnote 431,05,-eur,sieťový modul v hodnote 193,54,-eur, hydraulický
spínač v hodnote 127,27,-eur, plynovú armatúru v hodnote 249,70,-eur, izolačnú sadu v hodnote 57,92,-
eur, teplotné čidlo v hodnote 19,62,-eur, teplotný obmedzovač v hodnote 11,11,-eur, bezpečnostný
termostat v hodnote 9,79,-eur, sadu elektród v hodnote 37,76,-eur, poistný ventil v hodnote 23,65,-eur,

vodný spínač v hodnote 141,38,-eur, NTC čidlo krátke 22,01,-eur,cestovný kufor čiernej farby v hodnote
15.00,-eur, 12 ks fliaš značkového vína v hodnote 3,60,-eur a 4 ks pánskych kabátov v hodnote 20,-
eur a to takým spôsobom, že nezisteným predmetom prekonal uzamykací mechanizmus na hlavných
vstupných dverách do pivničných priestorov, následne vnikol dnu, kde nezisteným predmetom vypáčil
zárubňu na vchodových dverách pivničnej kobky, vnikol do priestorov pivnice odkiaľ odcudzil uvedené
veci, čím spôsobil poškodenému B. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. R., E. Č.. X, škodu vo výške 2.328,39,-eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného pošk. B. Š., U.. XX.XX.XXXX, F.. R. R., E. Z.. Č.. X,
odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného F. E.
v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodeného, výsluchom svedkyne, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného

konania, prečítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava a oboznámil sa s relevantnými listinnými
dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k skutkovým a právnym záverom, ktoré
ho viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané že skutok, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu, spáchal obžalovaný.

Obžalovaný F. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel
spáchanieskutku.Uviedol,ženaadreseSibírska8bolvchodbovýchpriestoroch,kdeišielzakamarátom
s prezývkou „Očko“, doniesol mu domáci pálený alkohol za účelom predaja, z tohto alkoholu sa ja napil
a opýtal sa Očka, či nemá na zapitie pohár vody. Nato menovaný zbehol dole a za chvíľu doniesol
zaváraninový pohár, z ktorého sa napil a nechal ho položený na hydrante. Následne odišiel a na tú

adresu sa nikdy nevrátil. Nakoľko bol za krádež už odsúdený a bol 5 a pol mesiaca vo väzbe, tak sa už
žiadneho činu nedopustil. Na adrese Sibírska ulica bol možno 2 krát. V chodbových priestoroch tohto
domu sa zdržiaval iba raz a to vtedy, keď doniesol ten alkohol. Osoba prezývaná „Očko“, ktorému som
ten alkohol doniesol, sa volá Andrej, ale nie je to ten K. G., ktorého našla vyšetrovateľka. Odvtedy túto
osobu nevidel. V tom čase mal tento „Očko“ bývať v bytovom dome, kde boli, u nejakého kamaráta,

ktorý mal strieborný Jeep. Pamätá si, že tento „Očko“ mal kľúče, ktorými odomykal aj bránu od bytového
domu.

Svedok - poškodený B. Š. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného
nepozná a nikdy v živote ho nevidel. Na jeho pivnici bola vylomená aj zárubňa a boli mu odcudzené

veci, ktoré sú v obžalobe uvedené. Osobu s prezývkou „Očko“ nepozná. Pamätá si, že pod ním v dome
v tom čase býval a dodnes býva osoba, ktorá mala motorové vozidlo strieborný Jeep. Od nebytových
priestorov má kľúče pani Zemanová, nevie o tom, že by ten vlastník strieborného Jeepu, ktorý býva pod
ním vlastnil kľúče od nebytových priestorov. Ten človek, ktorý mu pivnicu vykradol ju nechal v upratanom
stave, teda bolo to tak, ako keby tam nikto ani nebol. Majú tam regále, kde sú zaváraniny, a v druhej

poličke odspodu bol položený otvorený zaváraninový pohár, v ktorom boli zavárané jablká alebo hrušky.
Pri zaváraní mu nikto nepomáhal, iba jeho manželka a syn mu to pomáhal nosiť dole. V bytovom dome
bol jeden spoločný vchod do pivníc, mreže, ktoré tam boli, sa v tom čase ešte nezatvárali, pretože tam
bola výmenníková stanica, až potom na základe tejto krádeže sa začali zamykať. Myslí si, že tie veci ,
ktoré mu boli odcudzené z pivnice, by mohol odniesť aj jeden človek, pretože sa jednalo o obrovský

kufor, do ktorého by sa to zmestilo.

Svedkyňa G. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zistili, že boli vypáčené 4 pivnice, ale z jej
pivnice nebolo odcudzené nič. Mala tam uložený starožitný nábytok, susedka mala vo svojej pivnici
rebrík, ktorý sa nachádzal v jej pivnici a bola tam tiež bandaska, ktorá jej nepatrila. Od pivničných

priestorovo máme kľúče ona, pán Š., D. L. K. D. G.. V tom čase bolo potrebné otvoriť iba jedny dvere,
aby sa človek dostal do svojej pivnice. Boli tam plechové dvere a potom každý mal svoju pivnicu zavretú.
Mrežové dvere neboli zamknuté. V bytovom dome je 15 vlastníkov. V dome býva aj B.. L., myslí, že
tam býva iba sám.

Súd následne so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal
výpovede svedkov B.. B. L. K. G. G. z prípravného konania.

Svedok B.. B. L.A. v prípravnom konaní k veci uviedol, že býva na treťom poschodí bytového domu
na Sibírskej ulici č. 8 v Bratislave. Osobu menom Mišo s prezývkou „Očko“ nepozná. Používa firemné

strieborné terénne auto. Pivničné priestory domu nepoužíva, má pivnicu ale nepoužíva ju. Do pivnice
sa vchádza cez vchod na Sibírskej ul. č. 10, odkiaľ on nemá kľúče.

Svedok G. G. v prípravnom konaní vypovedal, že F. E. pozná, videl ho párkrát vonku ale nie sú kamaráti
a nestretávajú sa. Nikdy sa nezdržiaval na Sibírskej ul. č. 8 v Bratislave, iba občas tam chodieval do

bytu za svojim kamarátom Igorom Kolárikom, s ktorým sa pozná z výkonu trestu. Prezývku „Očko“ ma
jeho brat Andrej Molnár. Myslí si, že L. E. E. E. nepozná. F. E. s jeho bratom za ním nikdy na Sibírskej
ul. č. 8 neboli. V pivnici na Sibírskej nikdy nebol. V minulosti mal so E.m konflikt, keď sedel v aute, E.
mu dal facku.Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítal tiež
znalecký posudok KEÚ Bratislava č. 17897/2013, zo záverov ktorého vyplynulo, že na skúmanej stope -

stere zo zaváraninovej fľaše bola izolovaná vzorka upotrebiteľná pre analýzu DNA, pri ktorej bola zistená
zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru osoby Tomáš E..

Na hlavnom pojednávaní sa súd následne oboznámil s relevantným listinným dôkazom a to zápisnicou o
ohliadke miesta činu, ktorej súčasťou je aj fotodokumentácia z miesta činu, zachytávajúca okrem iného

aj poličku v pivnici poškodeného Š., kde sa nachádza otvorená zaváraninová fľaša, z ktorej bol zaistený
biologický ster s DNA obžalovaného.

Súd vyhodnotením hore uvedených výpovedí obžalovaného, svedkov ako aj ďalších dôkazov jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti ustálil, že žalovaný skutok sa nepochybne stal a je trestným činom,
avšak vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek dôvodných

pochybností preukázané, že osobou, ktorá spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej
časti rozsudku, odcudzila poškodenému deklarované veci, bol práve obžalovaný F. E.. Skutočnosti,
ktoré vo výpovedi na svoju obranu uviedol obžalovaný /napriek tomu, že jeho verziu o spôsobe, akým
sa jeho DNA dostala na zaváraninovú fľašu, možno označiť minimálne za zvláštnu/, neboli žiadnym
z produkovaných dôkazov dostatočne vyvrátené ani potvrdené. Jediným dôkazom, o ktorý obžaloba

opiera záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný, je biologická stopa DNA obžalovaného nachádzajúca
sa na otvorenej zaváraninovej fľaši, ktorá bola nájdená v priestoroch pivnice poškodeného /do ktorej
mal však po tom, ako došlo k vylomeniu uzamykacieho mechanizmu na hlavných vstupných dverách
do pivničných priestorov a vypáčeniu zárubne na vchodových dverách pivničnej kobky poškodeného,
prístup ktokoľvek/. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že uvedená biologická stopa obžalovaného

na otvorenej zaváraninovej fľaši /jedná sa o prenosnú stopu/ nijako nevypovedá o spôsobe vykonania
a priebehu samotného skutku teda o tom, ako ku skutku došlo a či to bol práve obžalovaný, ktorý
sa skutku spôsobom uvedeným v obžalobe dopustil. V konaní totiž neboli produkované žiadne iné
relevantné dôkazy podporujúce záver obžaloby o tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa do
uvedených pivničných priestorov vlámal a že z priestorov odcudzil veci uvedené v skutkovej vete

obžaloby. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa teda bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností podarilo preukázať iba to, že zo zaváraninovej fľaše nájdenej v otvorených priestoroch
pivničnej kobky obžalovaný pil /čo vo svojej výpovedi obžalovaný ani nepoprel/, čo je samozrejme pre
možný záver o vine obžalovaného absolútne nepostačujúce. Záver o vine by nebolo možné bez ďalších
relevantných podporných dôkazov vysloviť dokonca ani za situácie, keď by obžalovaný potvrdil, že sa zo

zaváraninovej fľaše napil v priestoroch pivničnej kobky, kde bola nájdená, pokiaľ by zároveň nepriznal,
resp. nebolo by dokázané, že sa do týchto priestorov vlámal a čokoľvek z nich odcudzil.

Súd v danej veci teda konštatuje absolútnu absenciu čo i len jedného relevantného usvedčujúceho
dôkazu, s výnimkou jedinej biologickej stopy obžalovaného nájdenej na mieste činu, ktorý však nemožno

označiť za usvedčujúci z hľadiska možnosti vyslovenia záveru o vine obžalovaného. V tomto smere súd
zdôrazňuje, že v prípade existencie iba jedného nepriameho dôkazu tak, ako je tomu v danom prípade /
navyše dôkazu potvrdzujúceho iba potenciálnu prítomnosť obžalovaného na mieste činu/ nemožno o
takýto jediný nepriamy dôkaz oprieť rozhodnutie súdu o vine /nepriamy dôkaz má totiž svoju dôkaznú
hodnotu iba v spojení s ďalšími, prípadne aj nepriamymi dôkazmi/. Pre takýto postup je nevyhnutné, aby

pri neexistencii akýchkoľvek priamych dôkazov súbor vykonaných nepriamych dôkazov /teda viacerých/
tvoril logickú, ničím nespochybnenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku
spoľahlivo preukazuje všetky relevantné okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
práve obžalovaného, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru.

Na tomto mieste súd považuje za mimoriadne dôležité /už opakovane v krátkom časovom úseku
jedného roka/ pripomenúť, že vyššie uvedené úvahy, ktoré súd viedli k oslobodeniu obžalovaného spod
obžaloby, nepredstavujú žiadne názorové nóvum, práve naopak, jedná sa o úvahy opierajúce sa nielen
o bohatú judikatúru, ktorá je navyše v prípadoch identického charakteru ako je žalovaný trestný čin,
úplne jednotná, ale primárne tiež o už ustálenú rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Bratislava III v

skutkovo a právne prakticky totožných trestných veciach. V tejto súvislosti súd poukazuje analogicky
aj na Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 418/99, Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS
394/97, uznesenie NS ČR, sp. zn. 4Tz 107/202 /vzhľadom na podobnosť právnych úprav ako aj faktickú
zhodu trestnoprávnych zásad, na ktorých pilieroch sú Trestné poriadky oboch štátov založené, možno ajjudikatúru ČR, najmä keď judikatúra slovenských súdov vyššieho stupňa je pomerne chudobná, použiť
ako prameň práva/ ktoré konštatujú, že vzhľadom k tomu, že pachová stopa /analogicky biologická stopa
DNA/ je dôkazom, ktorý je ďalej nepreskúmateľný, možno s takýmto dôkazom zaobchádzať iba ako s

dôkazom podporným. Na jeho základe možno totiž dospieť iba k záveru, že sa určitá osoba na danom
mieste v bližšie neurčenej dobe s najvyššou pravdepodobnosťou nachádzala, nie je však z neho možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že práve táto osoba sa trestného činu na
danom mieste konkrétnym spôsobom dopustila. K tomu, aby bolo možné rozhodnúť o vine je potrebné,
abyreťazecdôkazovnevykazovalmedzeryanevyvolávaldôvodnépochybnosti.Zrozhodovacejčinnosti

Okresného súdu Bratislava III je potrebné poukázať na rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 17.09.2014, sp. zn. 1T 221/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2014 po tom, čo sa
prokurátor so závermi súdu vedúce k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby v skutkovo a právne
takmer identickej trestnej veci /DNA na cigaretovom ohorku na mieste činu ako jediný produkovaný
dôkaz/ stotožnil a odvolanie proti rozsudku nepodal, rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa
28.10.2014, sp. zn. 1T 155/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského

súdu Bratislava zo dňa 12.02.2015, sp. zn. 4To/148/2014, ktorým odvolací súd odvolanie prokurátora
proti rozsudku prvostupňového súdu, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby v skutkovo a
právne prakticky identickej trestnej veci /opäť DNA na cigaretovom ohorku na mieste činu ako jediný
produkovaný dôkaz/ zamietol a napokon rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.11.2015, sp.
zn. 1T 220/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava zo

dňa 03.02.2016, sp. zn. 1To 4/2016, ktorým odvolací súd odvolanie prokurátora proti rozsudku
prvostupňového súdu, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby v skutkovo a právne prakticky
identickej trestnej veci /opäť DNA na cigaretovom ohorku na mieste činu ako jediný produkovaný dôkaz/
zamietol.

V danej veci za súčasnej existencie niekoľkých racionálne možných a logicky prípustných alternatív
priebehu skutkového deja, ktoré nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností potvrdiť, ale ani
úplne vylúčiť, súd nemohol nepripustiť možnosť konštatovania, že skutku uvedenom vo výrokovej časti
rozsudku sa dopustila/i iná/é osoba/y ako obžalovaný. Keďže nebolo ničím jednoznačne preukázané,
že by obžalovaný spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku odcudzil tam sa nachádzajúce veci

a súčasne nie je možné ani jednoznačne vylúčiť, že si tieto veci mohli prisvojiť iné osoby, nemožno bez
ďalších relevantných dôkazov za páchateľa predmetného skutku označiť práve obžalovaného iba na
základe skutočnosti, že sa v priestoroch pivničnej kobky nachádzala zaváraninová fľaša s jeho DNA.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné relevantné dôkazy, avšak bez ďalších dôkazov
nemohol bez závažných dôvodných pochybností ustáliť existenciu skutkového a právneho stavu tak, ako

ho ustálila obžaloba, a teda nemohol ani konštatovať nepochybný záver o vine obžalovaného. Povedané
inak, súd z vykonaného dokazovania v danej veci nemohol bez porušenia princípu prezumpcie neviny
učiniť záver, že páchateľom žalovaného skutku bol práve obžalovaný.

Keďže zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú

jednoznačné a nepochybné, a nielen v rovine pravdepodobnosti, súd musel obligatórne v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovaného
najpriaznivejších, teda v danom konkrétnom prípade z tvrdení obžalovaného, že sa skutku, ktorý mu je
kladený za vinu, nedopustil.
Súd na tomto mieste opätovne, ako už niekoľkokrát vo vyššie citovaných rozhodnutiach, prokurátorom

Okresnej prokuratúry Bratislava III pripomína a zdôrazňuje /z hľadiska generálnej prevencie za účelom
zváženia podávania obžalôb v budúcnosti, resp. odvolaniam proti oslobodzujúcim rozsudkom súdu
pri dôkaznej núdzi vyplývajúcej z existencie jediného dôkazu - biologickej stopy tak, ako je tomu v
danom prípade/, že súd týmto nekonštatuje, že obžalovaný skutok nespáchal, uzatvára však, že nebolo
preukázané, že sa skutku dopustil. Nedokázaná vina má však rovnaký význam ako dokázaná nevina,

čo predstavuje jednu z významných zásad, na ktorých je budovaný justičný systém právneho štátu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel ku skutkovým a právnym

záverom, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu z
dôvodu, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.Súd v súvislosti s náhradou spôsobenej škody v rámci adhézneho konania, ktorú si poškodený B. Š.
uplatnil riadne a včas v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaného spod obžaloby oslobodil, obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného s nárokom

na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Záverom si súd nad rámec vyššie uvedeného dovoľuje vysloviť konštatovanie, že za daných okolností
ako tomu je v danom prípade, v kontexte predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Okresného súdu
Bratislava III, vyššie uvedených rozhodnutí Krajského súdu Bratislava, faktického stotožnenia sa

Okresnej prokuratúry Bratislava III v jednom prípade s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III o
oslobodení spod obžaloby v skutkovo a právne totožnej trestnej veci, ako aj vyššie citovanej ustálenej
judikatúry súdov vyššieho stupňa, súd považuje postup orgánov činných v trestnom konaní v tejto
trestnej veci /policajta už pri vznesení obvinenia a prokurátora pri následnom podaní obžaloby/ za postup
účelový, nehospodárny, procesne absolútne formalistický a v rozpore so základnými trestnoprávnymi
zásadami. Je totiž dôležité si uvedomiť, že napriek tomu, že policajt, prokurátor a napokon ani

súd v kontinentálnom právnom systéme nie sú viazaní judikatúrou, nemožno ustálenú súdnu prax
ignorovať, pretože racionálne nemožno predpokladať ani očakávať, že v skutkovo a právne totožných
trestných veciach /v ktorých navyše existuje množstvo identických rozhodnutí/sa budú súdy odchyľovať
od svojej ustálenej rozhodovacej činnosti. Vznesenie obvinenia, podanie obžaloby alebo dokonca
podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktoré kopíruje dlhoročnú rozhodovaciu činnosť súdov za situácie,

kedy neexistuje žiadna nová relevantná okolnosť, na podklade ktorej by bolo možné racionálne
predpokladať iný, ako už opakovane súdmi vyslovený záver, nie je potom ničím iným, ako v právnom
štáte neprijateľným a neprípustným prepínaním trestnej represie, ktoré je nielen v rozpore so zásadou
hospodárnosti trestného konania, ale čo je závažnejšie, predstavuje absolútne nerešpektovanie zásady
predvídateľnosti práva a princípu právnej istoty.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.