Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 21, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoPno/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522207767
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7522207767.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú U. C. nar. X.X.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: O. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v obci Y. č. XXX
a X. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v obci Y. č. XXX právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou

JUDr. Rastislav Hudák, s.r.o. so sídlom na Alžbetinej ul. č. 41 v Košiciach v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 14.10.2022
č.k. 18P/124/2022 - 55 a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní.

Otcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd predĺžil asistovaný styk otca s maloletou na dobu neurčitú.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu matky,
z pripojených lekárskych správ, zo súvisiacich spisov a rozhodnutí, vyžiadal si správu ÚPSVaR Košice
a SPDDD Úsmev ako dar a zistil, že asistovaný styk, ktorý matka žiada predĺžiť na neurčito, bol
nariadený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 28.6.2022 sp. zn. 9P/110/2021 vydaným v
konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.

Asistovaný styk otca s maloletou už prebiehal od januára 2022. Napriek tomu, že sa uskutočnilo 12
stretnutí, psychologička Mgr. G. z SPDDD Úsmev ako dar, ktorá je pri prítomná pri stykoch otca s
maloletou uviedla, že interakcia medzi otcom a dcérou sa rozvinula rýchlo a pozitívne, otec je voči dcére
vnímavý a prítomnosť inej osoby sa už nevyžaduje. Súd sa oboznámil aj so správou psychologičky z
26.9.2022,ktorúpredložilamatka,kdesaodporúčapokračovaťvasistovanomstyku.Tátopsychologička
prijala informácie výhradne od matky, tak ako je uvedené v úvode správy, kde matka uviedla, že

nevníma prehlbovanie vzťahu otca s dcérou, dcéra sa na stretnutia neteší, je voči nim odmietavá.
Zjavne odporúčanie psychologičky bolo ovplyvnené tvrdeniami matky, ktoré sú v rozpore s tým, čo súdu
uviedla odborná pracovníčka, za prítomnosti ktorej styk prebieha, ktorá ho bezprostredne pozoruje a
analyzuje už počas deviatich mesiacov. Ostatné lekárske a psychologické správy, ktoré matka súdu
predložila, súd už mal v dispozícii a prihliadol na ne v predchádzajúcom rozvodovom konaní, pričom
po vykonanom dokazovaní v konaní v merite veci vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.

zn. 9P/110/2021 súd prvej inštancie citlivo a primerane zistenému skutočnému stavu rozčlenil realizáciu
styku otca s maloletou na viaceré adaptačné obdobia. Súd po zhodnotení aktuálneho stavu nezistilpotrebu ani naliehavosť matkou žiadanej úpravy. Skonštatoval pritom, že účel asistovaného styku je
plnený a aj naplnený, hoci tento bude prebiehať ešte do 9.11.2022. Úlohou matky je naďalej pozitívne
vplývať na dcéru, pripravovať ju na styk s otcom, ako aj na prechod do ďalšej fázy styku po 9.11.2022.

Najškodlivejšie pôsobia na dieťa konflikty rodičov, toto by si mali obaja uvedomiť a za prítomnosti dieťaťa
sa správať rodičovsky vyspelo, pretože práve tieto ich konflikty destabilizujú dieťa a spôsobujú mu stres.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako navrhovala. Má za to, že nadviazanie samostatného

styku otca s maloletou bez asistencie si vyžaduje veľmi dlhú prípravu a nie iba 12 stretnutí formou
asistovaného styku. Žiadala, aby súd prihliadol na najlepšie záujmy maloletej, jej vek a vyspelosť a
predovšetkým na jej vážny zdravotný stav. Poukázala na lekársku správu z 24.2.2022 a aj keď pripúšťa,
že bola predložená už v predošlom konaní, neznamená to, že negatívne vnímanie otca maloletou a jej
zdravotnéproblémypominuliskončenímpredošléhosúdnehokonania.Napriekuloženémuvýchovnému
opatreniu sa jej vzťahy s otcom nezlepšili, práve naopak, vyostrili sa do takej intenzity, že akákoľvek

ich budúca interakcia by do budúcna zhoršila ich vzťah. Konflikty v prítomnosti maloletej by viedli
k destabilizácii maloletej a k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Jedno psychologické poradenstvo
už absolvovali a nemalo žiaden výsledok. Nestotožnila sa s tvrdením p. G., že ak by maloletá
bola dostatočne pripravovaná na styk s otcom po emocionálnej stránke, zvládla by aj samostatný
styk s otcom, pretože nebolo vôbec preukázané, že za negatívnym postojom maloletej k otcovi je

nedostatočné výchovné pôsobenie z jej strany. Namietala, že psychologička pri formulovaní svojich
záverov neprihliadala na ďalšie okolnosti prípadu. Príčinou odmietania otca je podľa názoru maky
nevhodné a neempatické správanie sa otca k maloletej. Otec sa správal agresívne a hrubo, nebral
ohľad na maloletú, keď bola svedkom jeho útokov na matku. Na otca preto podala niekoľko trestných
oznámení. Uviedla, že maloletá nebola nikdy s otcom sama, pretože otec od jej narodenia pracoval v

zahraničí a o maloletú sa nezaujímal. Poznamenala, že bola prítomná pri každom asistovanom styku
s maloletou, maloletá vedela, že je vo vedľajšej miestnosti, cítila sa tak bezpečne a kedykoľvek za
ňou odbiehala. Namietala, že v správe sa vôbec nehodnotí vzťah otca a maloletej po emocionálnej
stránke. Pokiaľ súd spochybňoval správy psychologičky preto, že prijala informácie výhradne od nej,
poukázala na to, že maloletá navštevuje Mgr. E. už niekoľko rokov a pri skúmaní používa odborné

diagnostické metódy z praxe. P. G. je čerstvá absolventka psychológie z minulého roka, pričom sa
nezúčastnila styku maloletej s otcom v každom prípade. Žiadala, aby súd neprihliadal na jej správy,
aj preto, že nejde o akreditované pracovisko. Účel asistovaného styku nebol naplnený z dôvodu, že
do dnešného dňa nebolo zrealizovaných 9 stretnutí, čo predstavuje až polovicu. Má za to, že ak
otec nevedel kontrolovať svoje správanie ani pred maloletou a v prítomnosti pracovníčky, je vysoký

predpoklad, že po ukončení asistovaného styku otec bude pokračovať v psychickom nátlaku. Ak by bol
styk otca s maloletou realizovaný samostatne, hrozí maloletej ujma na psychickom zdraví vzhľadom
k ich vysoko konfliktnému vzťahu. Na podporu svojich tvrdení predložila lekársku správu MUDr. N.
V. z 14.10.2022, z ktorej je zrejmé, že maloletá bola u nich vyšetrená pre poruchy zaspávania,
afektívne respir. záchvaty s negatívnym EEG nálezom. V liečbe magne B6, bez efektu podľa matky.

Maloletá je v sledovaní psychologičky Mgr. E. so záverom, že ide o senzitívne dieťa s primeraným
vývinom, k dekompenzácii ťažkostí dochádza pri zvýšenej emočnej záťaži. Od poslednej kontroly je
spánok zlepšený, v odporúčaniach sa uvádza ponechať magne B6, psychologický dispenzár, zvážiť
pedopsychologické vyšetrenie pri zhoršení stavu, rehabilitácia, relaxačné techniky na uvoľnenie napätia
a detská joga.

4. V doplnení odvolania z 8.11.2022 matka zotrvala na svojom odvolaní. V doplnení odvolania z
29.11.2022 uviedla, že maloletá trpí afektívno - respiračnými záchvatmi od svojich 10 mesiacov, rizikom
je bezvedomie. Totálna nevedomosť otca, ako v takýchto situáciách reagovať a podať prvú pomoc je
veľkým rizikom. S ochorením je spojené aj 3 hodinové zaspávanie sprevádzané kŕčmi, kedy si maloletá

tlačí hlavu do vankúša. Spúšťačom kŕčov je práve stres, strach a náhla zmena. Maloletá je na nej
závislá a otca podľa lekárskej správy zo dňa 24.2.2022 vníma negatívne. Pred asistovaným stykom
sa maloletá opakovane vyjadruje, že tam ísť nechce a plače, pretože sa otca bojí potom ako bola v
júli 2021 svedkom toho, ako ju fyzicky napadol a potom, ako vykonštruoval policajné výjazdy. Žiadala
o zákaz styku maloletej s rodičmi otca a s jeho rodinou, pretože ich nikdy nevidela a rodina otca o

ňu nikdy neprejavila záujem. Navyše, ich negatívny postoj k nej by sa preniesol do ich vzájomného
vzťahu k maloletej. Pre maloletú sú to úplne cudzí ľudia, stretnutia by tak pre maloletú predstavovali
drastickú a stresovú zmenu. Vyslovila názor, že ak ich styk nebude realizovaný, maloletá nepríde o
nič. Upozornila na pedofilné správanie sa otca, pretože poukazuje pravidelne vysoké sumy na pornolive chaty na stránke Onlyfans s videami maloletých a zisťuje na internete informácie, či je randenie s
maloletými trestné. Výpisy z účtu otca o poukazovaní peňazí za služby na tejto stránke už predložila v
konaní o rozvod manželstva.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Odmietol všetky tvrdenia matky o svojom údajnom agresívnom správaní a psychickom týraní maloletej.
Cieľom matky je pomstiť sa mu a útočiť na neho všetkými možnými formami na základe výmyslov
a konšpirácií, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Tvrdenia matky si vzájomne

odporujú, keď na jednej strane tvrdí, že s maloletou od narodenia nebol a nezaujímal sa o ňu a na
strane druhej ho tendenčne označuje za pôvodcu zdravotných problémov maloletej. Poukázal na to, že
adaptačný proces prebieha úspešne a jeho vzťahy s maloletou sa posúvajú dopredu, aj keď je maloletá
značne ovplyvňovaná matkou. Zdôraznil, že dva krát do mesiaca absolvuje kvôli tomu, aby sa stretol
s maloletou, cestu v dĺžke 2700 km, v dôsledku čoho si musí vziať ešte aj voľno v práci. Potvrdil, že
z nariadených 22 stretnutí bolo 10 zrušených, avšak 9 úmyselne a účelovo v deň stretnutia zo strany

matky pre údajnú chorobu maloletej. Okrem toho, matka mešká na stretnutia a na týchto dochádza aj
k ich skracovaniu. Do pozornosti odvolacieho súdu dal záznamy zo stretnutí s mal. dcérou, z ktorých
vyplýva, že matka zrušila stretnutia tesne pred plánovaným stretnutím, čo zapríčinilo zbytočnú cestu a
náklady otca. Tieto obštrukcie vzbudzujú dôvodnú obavu o ďalšej realizácii jeho styku s maloletou, čo
ho núti zamyslieť sa nad dlhodobým presťahovaním sa na Slovensko a požiadaním o zverenie maloletej

do svojej starostlivosti. Stotožnil sa s tvrdením, že maloletá nebola psychicky pripravovaná na stretnutia
s ním, skôr naopak. Zo správania sa maloletej na stretnutiach nebadať, že by sa nechcela zapájať
do spoločných aktivít, alebo sa netešila na stretnutia s ním. Celý čas sa venuje maloletej, reaguje na
jej podnety a užívajú si spoločné chvíle. Tvrdenia matky o akomsi strese maloletej pred a po stretnutí
nie sú ničím podložené. Ani jedna z lekárskych správ nepotvrdila, že by zdravotné problémy maloletej

súviseli s realizáciou asistovaného styku s ním. Ani pri jednom stretnutí sa maloletá nesťažovala na
akékoľvekbolesti,čikŕče.Asistovanýstyksarealizujeodzačiatkuroka2022,pričomzdravotnéproblémy
maloletej sa objavili už v lekárskych správach z roku 2018. Nespochybňuje určité zdravotné problémy
maloletej a je pripravený urobiť čokoľvek, čo by prispelo k ich zlepšeniu. Je presvedčený o tom, že
čas, ktorý spolu zažijú prispeje k pohode maloletej. K zhoršeniu stavu maloletej dochádza podľa jeho

názoru aj v dôsledku ovplyvňovania matkou. Poukázal na to, že dlhé roky pracoval ako ošetrovateľ,
absolvoval kurzy a dostal osvedčenia, ktoré v sebe zahŕňajú aj opatrovanie detí s vybranými chorobami,
prvú pomoc, meranie fyziologických funkcií, pomoc pri podávaní liekov. Okrem toho predložil aj svoje
výborné referencie a hodnotenia súvisiace s výkonom ošetrovateľskej činnosti. K správe psychologičky
z 26.9.2022 uviedol, že psychologička sa s ním nikdy nestretla, neskúmala jeho interakciu s maloletou.

Vychádzala výlučne z účelových tvrdení matky. Stretávanie s maloletou podľa jeho názoru nikdy nemôže
byť chápané ako nástroj pomsty. Ide o právo rodiča a aj dieťaťa. Zdôraznil, že si riadne plní svoju
vyživovaciu povinnosť a jediné, čo požaduje je to, aby mu nebolo upreté jeho právo na stretávanie
sa s maloletou. Dokáže maloletej zabezpečiť vhodné podmienky počas realizácie styku. Rešpektuje
adaptačný proces, no časovo neobmedzený asistovaný styk nemôže dostatočne prehĺbiť jeho citové

väzby s maloletou do takej miery, ako by to mohlo byť pri neasistovanom styku na viac ako len na
aktuálne tri hodiny za obdobie dvoch týždňov. Zároveň považoval za potrebné dodať, že matka sa
neodvolala voči meritórnej úprave jeho styku s maloletou. Predložil súdu fotografie s maloletou, z
ktorých jednoznačne vyplýva ich pozitívny vzťah, ako aj kresbu maloletej z adaptačného procesu, kde
na obrázok napísala Kajka, tatko a dokreslila srdiečka. Tvrdenia matky o svojom pedofilnom správaní

považuje za absurdné klamstvo a v súčasnosti pripravuje trestné oznámenie, nakoľko mu spôsobujú
vážnu ujmu na právach. Vzhľadom k tomu, čo je schopná matka voči nemu vykonštruovať, začína mať
dôvodné pochybnosti o tom, či práve jej starostlivosť nevplýva negatívne na maloletú, a či jej vytvára
vhodnépodmienkynazdravýpsychickývývin.Dodal,ževzhľadomktomu,žematkananehoopakovane
podáva rôzne žaloby, je nútený využívať služby advokáta, nakoľko sa pracovne nachádza v zahraničí. Z

uvedených dôvodov navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 55 CMP v sume 242,62
Eur za prípravu a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd.

6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže

súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť

je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby
musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti
je prioritný záujem dieťaťa.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že matka neosvedčila
naliehavosťpotrebypredbežnejúpravypomerov,aninebezpečenstvobezprostrednehroziacemaloletej,

ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia v ňou
navrhovanom znení. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia dôsledne vyargumentoval,
na základe akých okolností nevidel nutnosť/potrebu neodkladnej úpravy pomerov v zmysle matkou
podaného návrhu a správne zohľadnil tzv. prioritný záujem o zdravie, riadny vývin a riadnu starostlivosť
o dieťa. Iba v záujme zvýraznenia vecnej správnosti záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie, zároveň

plniac svoju povinnosť aj voči matke ako odvolateľke, považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k
zásadným vecným otázkam, ako aj k základným odvolacím argumentáciám matky.

13. Doposiaľ zistené okolnosti prejednávanej veci, a to aj vrátane tých, ktoré nastali po vydaní
napadnutého uznesenia, ani podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú záver pre tak významný

zásah do práv dieťaťa/práv rodiča, akým je predĺženie výrazného obmedzenia kontaktu maloletého
dieťaťa s jedným z rodičov prostredníctvom asistovaného styku. Účelom sledovaným návrhom matky
na nariadenie neodkladného opatrenia súdom je o.i. ochrana maloletej pred možnou ujmou, ktorú by jej
mohla spôsobiť realizácia styku s otcom podľa druhého adaptačného obdobia určeného rozsudkom z
28.6.2022, a to každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Prostriedkom

na dosiahnutie predmetného účelu, resp. cieľa má byť v podstate ďalšie obmedzenie ich styku na
stretnutia za asistencie odborníka na neurčitú dobu. Odvolací súd je toho názoru, že matkou navrhnutý
prostriedok sa javí v tomto štádiu konania neprimeraný pre dosiahnutie sledovaného účelu. K odvolacím
námietkam matky odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie
styku druhého rodiča s dieťaťom je nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na

súd podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný napr.
tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné problémy, psychické
problémy a podobne, presne tak, ako v predmetnom prípade matka. Judikatúra sa s týmto postojom
vysporiadala tak, že súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičomskutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením
preferenčného rodiča, t.j. rodiča, ktorému je mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zásadne
nemožno obmedzenie styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi

a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je logické, že v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu
medzi rodičmi, aký je citeľný aj medzi rodičmi maloletej v danej veci, a aký identifikuje aj matka ako
hlavný dôvod potreby pokračovania v asistovanom styku otca s maloletou, sa dieťa stáva nástrojom na
vyporiadanietohtovzťahumedzirodičmi.Jedinýmkritériomprevyslovenieobmedzeniastykujeaktuálna
nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto

rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt
mohol byť perspektívne obnovený.
14. Ako je to zrejmé z osvedčených dôkazov, najmä z výpovedí matky, maloletá nebola od svojho
narodenia s otcom sama okrem jednej situácie, keď ju mal nechať samu. Stretnutia otca s maloletou
už v celom roku 2022 prebiehali vo veľmi obmedzenom rozsahu formou asistovaného styku. Počas
12 stretnutí, ktoré sa realizovali, odborná pracovníčka, ktorá bola prítomná pri styku otca s maloletou

vnímala, že ich interakcia sa počas stretnutí veľmi rýchlo a pozitívne rozvíjala, maloletá je aktívna od
začiatku stretnutia a spontánne sa zapája do aktivít s otcom. Otec je vnímavý na všetky potreby dieťaťa,
obaja na seba reagujú pozitívne a ich interakcia si nevyžaduje prítomnosť inej osoby. Matka už pri
posledných stretnutiach otca s maloletou nebola prítomná, aj keď sa toho dožadovala. Z posledného
stretnutia s otcom, ktoré sa uskutočnilo dňa 9.9.2022 maloletá nechcela odísť, ešte chcela zostať

s otcom. Ako si už všimol správne aj súd prvej inštancie, matka odôvodňovala potrebu predĺženia
asistovaného styku maloletej s otcom prevažne okolnosťami a lekárskymi správami, s ktorými sa
dostatočným spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie pri rozhodnutí o styku v merite veci a tieto
zohľadnil pri úprave styku otca s maloletou postupne v 2 adaptačných obdobiach v trvaní po 3 a 6
mesiacov pred nasledovnou trvalejšou úpravou styku otca s maloletou. Z odôvodnenia rozsudku je

zrejmé, že matka sa už v merite veci dožadovala úpravy styku otca s maloletou len formou asistovaného
styku, k čomu súd prvej inštancie jasne uviedol, že takáto forma úpravy styku nie je možná z technického
hľadiska, nakoľko asistovaný styk je len dočasným riešením problémov v rodine. Zároveň súd prvej
inštancie už vtedy konštatoval, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, prečo by mal byť kontakt otca
s maloletou dlhodobo drasticky obmedzený. Od vyhlásenia tohto rozsudku neboli osvedčené žiadne

skutočnosti, ktorá by tieto závery súdu prvej inštancie akokoľvek spochybňovali. Tvrdenie matky, že
maloletá sa na stretnutia s otcom neteší, plače pritom, že sa jej vzťah s otcom nerozvíja, a že by
mohla mať zdravotné dekompenzácie v prípade, ak sa s ním bude stretávať bez asistencie, sa ani
podľa názoru odvolacieho súdu v tomto štádiu konania nepodarilo osvedčiť. Matka na podporu svojich
tvrdení predložila po rozhodnutí vo veci samej len dve lekárske správy, ktoré boli vypracované bez toho,

aby lekárky objektívne poznali priebeh stretnutí maloletej s otcom a vychádzali len zo subjektívnych
tvrdení matky. Obe lekárky odporúčali v závere pre maloletú stabilitu a bezpečie s tým, že nie je vhodné
vystavovať ju náhlym zmenám. Keďže asistovaný styk maloletej s otcom prebieha už takmer rok, nie je
možné ustáliť, že jeho zmena na styk bez asistencie a len mierne predĺženie o 5 hodín by predstavovalo
premaloletúnáhluzmenuzasituácie,keďsanastyksotcompočasceléhoroka2022dobreadaptovalaa

vseptembri2022sistyksotcomsamažiadalapredĺžiť.Zosprávyšpeciálnejpracovníčky-psychologičky
SPDD Mgr. N. G. je zrejmé, že účel asistovaného styku už bol naplnený a maloletá je pripravená
stretnúť sa s otcom aj samostatne. Tento záver vyplýva podľa názoru odvolacieho súdu z interakcie
otca a maloletej počas asistovaného styku, a to bez potreby disponovania dlhoročnými skúsenosťami v
oblasti psychológie, ktorých absenciu matka vyčítala psychologičke realizujúcej asistovaný styk otca s

maloletou. Zdravotný stav maloletej nie je tak závažný, aby vylučoval možnosť maloletej stretnúť sa s
otcom samostatne za situácie, keď chodí na celý deň do škôlky, nemusí brať lieky na predpis, a keď sa
jej zdravotné problémy nespustili ani pri jednom z viacerých asistovaných stykov, na ktorých dochádzalo
aj ku konfliktom medzi rodičmi v prítomnosti maloletej. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že
konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov mal. dieťaťa nepatrí ošetrujúcej psychologičke maloletej,

ale súdu. Odvolací súd tiež konštatuje, že záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi
predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia, teda ich predstavami o výkone rodičovských
práv a povinností, pretože prioritným je vždy najlepší záujem mal. dieťaťa. Posúdenie, čo je v danej
veci v záujme dieťaťa, je otázka právna a tú je súd povinný vyhodnotiť komplexne, nielen na podklade
subjektívnych správ a jednostranných tvrdení preferenčného rodiča. Dlhší styk maloletej s otcom mimo

priestoru SPDD Úsmev ako dar o.z. podľa názoru odvolacieho súdu umožní efektívnejšie rozvíjať vzťah
maloletej k otcovi, čo bude pre ňu rozhodne obohacujúce a prospešné pre jej ďalší vývoj. Je potrebné,
aby si matka uvedomila, že aj z jej strany už musí prísť k akceptovaniu potreby zmeny súčasnej situácie,
pretože táto už nie je ďalej udržateľná. Aj otec má svoje práva a doposiaľ v nich bol už obmedzovanýdosť, keď na to, aby sa s maloletou stretol na 3 hodiny, musel každý druhý týždeň absolvovať cestu dlhú
2.800km a tieto musel tráviť s maloletou v prostredí, ktoré mu nebolo blízke. Okrem toho sa ešte stávalo,
že zo strany matky dochádzalo k oznamovaniu skutočností neumožňujúcich stretnutia v deň stretnutia,

v dôsledku čoho otec cestoval obrovskú diaľku a vyberal si dovolenku v práci zbytočne. Styk vo forme,
v akej súčasne prebieha už preto neposkytuje maloletej priestor na rozvíjanie vzťahov s otcom a tieto
stagnujú. Odvolací súd pripomína, že právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby
udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo

na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne
slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom
zaručuje oprávnenej osobe nielen právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, ale aj právo určiť miesto
a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť
a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe
oprávneného. Pri úprave styku by tiež mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní

rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem
o stretávanie v normálnom rozsahu t.j. 1/2 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí
v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Ak je otec schopný
sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, tak
ako otec v tomto prípade, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol jeho styk s maloletou

aj naďalej obmedzovaný. Odvolací súd sa nezaoberal námietkami matky vytýkajúcimi otcovi pedofilné
správanie, pretože ako sama tvrdila, dôkazy o tom predkladala už v konaní v merite veci, kde sa
žiadne takéto smerovanie otca nepotvrdilo. Stránky, ktoré na podporu svojich tvrdení predložila matka,
boli spochybnené vyjadrením otca, ktorý tiež predložil súdu podrobné vyhľadávanie jeho mena na
internetovom prehliadači, avšak na rozdiel od matky, s negatívnym výsledkom v tejto oblasti s tým,

že konanie matky ide riešiť právne. Preukazovanie týchto skutočností tak presahuje rámec konania o
nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa podrobné dokazovanie nevykonáva.

15. Pretože ani odvolací súd nezistil žiadne relevantné kontraindikácie, ktoré by znemožňovali
realizáciu styku otca s maloletou podľa druhého adaptačného obdobia, odvolací súd potvrdil napadnuté

rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz styku

maloletej so starými rodičmi otca a jeho rodinou a nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by takúto naliehavú
úpravu pomerov v rodine opodstatňovali. Skutočnosť, že maloletá nepozná starých rodičov, ani rodinu
otca nie je dostatočným dôvodom na tak závažný zásah do rodinných vzťahov, akým je zákaz styku.
Matka neosvedčila, že by maloletej hrozila akákoľvek ujma, ak sa stretne so starými rodičmi zo strany
otca, respektíve s jeho rodinou, ani to, že by sa negatívny postoj rodiny otca k matke mohol preniesť do

ich vzájomného vzťahu k maloletej. Matka neosvedčila ani to, že by všeobecne stretávanie sa maloletej s
cudzími ľuďmi predstavovalo pre ňu drastickú a stresovú zmenu, ako sa snažila presvedčiť odvolací súd.
Odvolací súd nemohol akceptovať názor matky, že ak nebude realizovaný styk maloletej s rodinou otca,
maloletá nepríde o nič, pretože dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj
právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (čl. 8 ods. 1), ktoré

je realizované práve prostredníctvom možnosti jeho styku s blízkymi osobami. Z uvedených dôvodov
odvolací súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v odvolacom konaní.

17. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

18. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych

úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.20. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

21. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

24. Konania vedené podľa zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok sa podstatným
spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už

jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie
plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť
úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen
v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v
aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového

konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach
primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda
sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až 55 CMP.

25. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov,

v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP),
kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec
vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o
separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania,

nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech
(§ 53 CMP), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou
a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto
ustanovenianáhradutrovkonaniapriznať,pretomateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že
pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá
ustanovenie § 53 CMP (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach

notárskych úschov) ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať
do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé tak, ako
žiadal otec v podanom vyjadrení k odvolaniu, pričom takýto dôvod v posudzovanej veci neidentifikoval.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade otec ako kritérium pre priznanie nároku na náhradu
trov konania uvádzal skutočnosť, že nebýva na Slovensku a matka na neho iniciuje rôzne konania, kde

sa potrebuje kvalifikovane brániť. Tieto dôvody však podľa názoru odvolacieho súdu nie sú v danej veci
tak výnimočné, že opodstatňujú spravodlivé požadovanie náhrady trov konania, ktoré otcovi vznikli v
súvislosti s ustanovením jeho právneho zástupcu v odvolacom konaní.

27. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nie sú dané také okolnosti, ktoré by zakladali možnosť

priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania otcovi podľa § 55 CMP, odvolací súd mu tento
nárok nepriznal.

28. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.