Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201741
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7819201741.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: F. I., T.. XX.XX.XXXX, H.
Y. XXXX/XX, M.Z., zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Račianska 66, Bratislava,
IČO: 35 526 434, proti žalovanému v 1. rade: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom

1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 a v 2. rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53
255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 14. októbra 2021 č.k. 12Csp/52/2019-257

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 488,46 Eur a žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni
sumu 261,45 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a
žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 23,68% a voči žalovanému
v 2. rade v rozsahu 100% (III.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným

vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v súvislosti s poskytnutou kreditnou kartou č.
6001011913 s úverovým rámcom vo výške 1.000 Eur, ktorý poskytnutý úver považovala za bezúročný
a bezpoplatkový.

2. Súd zistil skutkový stav, podľa ktorého z Úverovej zmluvy č. 3907035328 zo dňa 13.07.2009 (ďalej
len „Zmluva o úvere“), ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 1. rade, vyplýva záväzok žalovaného

v 1. rade poskytnúť žalobcovi úver vo výške 808,98 Eur na kúpu tovaru v zmluve špecifikovaného.
Predmetný úver nie je predmetom tohto konania. V spodnej časti úveru je malým písmom uvedené,
že „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a) záväzkový vzťah z právneho
dôvoduVIČpodľahlavy15Úverovýchpodmienok,b)dohoduozrážkachzomzdy,c)zmluvuoposkytnutí
revolvingového úveru I, d) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., to vše v rozsahu uvedenom na
rube tejto listiny a v ÚP.“ V Hlave 8 Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru Úverových zmluvných

podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. je uvedené, že strany si dohodli uzatvorenie
revolvingového úveru s úverovým rámcom 497,91 Eur, pričom aktivovať úver je možné spoločnosťou
zaslaním výzvy k aktivácii a metodickej príručky, len ak si klient bude plniť svoje zmluvné povinnosti,
pričom už pri aktivácii si klient môže navýšiť úverový rámec po telefonickom rozhovore so spoločnosťou.
Táto zmluva sa stala platnou podpisom Zmluvy o úvere a účinnou momentom prvého čerpania
finančných prostriedkov žalobkyňou. Žalovaný v 1. rade zaslal žalobkyni dňa 26.02.2010 oznámenie, že

jej nová platobná karta bola aktivovaná, pričom výška úverového rámca je 1.000 Eur, mesačná splátka
je vo výške 40 Eur. Z e-mailovej komunikácie žalobkyne so žalovaným v 1. rade vyplýva, že úverovázmluva č. 3907035328 je súčasne zmluvou pre úver č. 6001011913. Žalobkyňa v období od 19.3.2010
do 20.10.2015 čerpala z predmetného úverového rámca sumu v celkovej výške 4.591,25 Eur, z ktorej
žalovanému v 1. rade uhradila celkovo sumu 5.079,71 Eur. V súvislosti s postúpením pohľadávky v časti

poskytnutého revolvingového úveru č. 6001011913, na základe ktorej sa jej vlastníkom stal žalovaný
v 2. rade, žalobkyňa v jeho prospech uhradila za obdobie od 26.9.2016 do 27.12.2017 celkovo sumu
371,13 Eur.

3. Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 457 OZ v znení účinnom do 31.12.2009,

§ 100 ods. 1 až 3, § 107 ods. 1 až 3 OZ, keď dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

4. K vznesenej námietke premlčania zo strany oboch žalovaných uviedol, že žalobkyňa uhradila
poslednú splátku úveru dňa 28.12.2017, od ktorého dňa začala najskôr plynúť subjektívna premlčacia
lehota, ktorá potom uplynula 28.12.2019. Žalobkyňa až v tento deň skutkovo vedela, že žalovaní sú
osobami, ktorí sa na jej úkor bezdôvodne obohatili a poznala všetky skutočnosti rozhodné pre vyčíslenie

výšky bezdôvodného obohatenia. V rovnakom termíne začala plynúť aj trojročná objektívna premlčacia
doba, a to okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovanými. Z uvedeného je zrejmé, že v
čase podania žaloby, t.j. dňa 17.6.2019 nebol nárok žalobkyne premlčaný ani v dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehote, ani v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, a preto sud sa prípadnou aplikáciu 10-
ročnej objektívnej premlčacej doby nezaoberal. Žalovaní preto vzniesli námietku premlčania nedôvodne.

5. Zhodnotil, že zmluva o úvere zo dňa 13.7.2009 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka, ale jedná sa o spotrebiteľský
úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V ďalšom odcitoval § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá, § 53 ods. 5, §

54 ods. 1 a 2 v znení účinnom do 31.12.2009, § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom do 30.11.2009.

6. Súd skúmal v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti
ním vyžadované, pričom zistil, že v zmluve nie je uvedená ani jedna zákonom vymedzená podstatná

náležitosť spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) až j), k) a l) a navyše z § 4 ods. 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ a veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve,
ktoré súčasne špecifikoval, súd síce predmetnú zmluvu považoval za platnú, avšak poskytnutý úver
považoval za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež s

poukazom na § 4 ods. 4 tohto zákona.

7. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaní sa na jej úkor bezdôvodne obohatili, keď pri úvere
poskytnutom jej v celkovej výške 4.591,25 Eur, ktorú sumu žiadna zo strán sporu nespochybnila, od nej
celkovo prijali: žalovaný v 1. rade sumu 5.079,71 Eur, nakoľko z predložených výpisov z účtu mal súd

za preukázanú len úhradu týchto splátok a realizáciu splátok od 29.02.2016 do 31.08.2016 v prospech
žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa v konaní nepreukázala a teda nad sumu čerpaného úveru žalovaný v
1. rade preukázateľne prijal od žalobkyne sumu 488,46 Eur, žalovaný v 2. rade prijal od žalobkyne po
postúpenípohľadávkyžalovanýmv1.radevzmyslePrehľaduodoslanýchplatiebveriteľomvystaveného
Prvou oddlžovacou za žalobkyňu za obdobie od 26.09.2016 do 27.12.2017 celkovo sumu 381,13 Eur,

avšak žalobkyňa si voči nemu uplatnila len sumu 261,45 Eur, napriek tomu, že poskytnutý úver sa
v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez
poplatkov a túto sumu žalobkyňa vo svojej žalobe dostatočne špecifikovala a vyčíslila a z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia uplatnila podanou žalobou. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia
od žalovaného v 1. rade v časti prevyšujúcej sumu 488,46 Eur, tieto úhrady zo strany žalobkyne v

konaní neboli spoľahlivo preukázané a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade si žalobkyňa uplatnila z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia len sumu vo výške 261,45 Eur. Z uvedených dôvodov súd žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, keď priznal žalobkyni vo

vzťahu k žalovaným náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu a neúspechu v spore.

9. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu
výrokov I. a III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP tvrdiac, že súdv rozsudku nezdôvodnil, na základe čoho priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ktoré nebolo
podložené žiadnym relevantným dôkazom a mal za to, že súd neprihliadol na ním vznesenú námietku
premlčania. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP videl v nedostatočne

a neúplne odôvodnenom rozsudku. Naďalej zotrval na názore o premlčaní minimálne časti žalovanej
sumy. Z dôkazov predložených v konaní pred súdom vyplynul záver, že žalobkyňa uhrádzala splátky z
predmetnej úverovej zmluvy dvom veriteľom; najskôr to bol žalovaný v 1. rade a následne na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.2.2017 žalovaný v 2. rade. K postúpeniu pohľadávok
teda došlo dňa 13.2.2017, od kedy žalobkyňa neplnila žalovanému v 1. rade, ale žalovanému v 2.

rade, čo taktiež nebolo v konaní sporné. Uvedený záver je nevyhnutné aplikovať aj pri posudzovaní
začiatku plynutia premlčania žalovaných nárokov voči jednotlivým veriteľom. Súd začal počítať plynutie
trojročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k žalovanému v 1. rade odo dňa 28.12.2017, kedy žalobkyňa
uhradila poslednú splátku, nie však žalovanému v 1. rade, ale žalovanému v 2. rade. Poslednú splátku
žalobkyňa na účet žalovaného v 1. rade uhradila dňa 25.1.2017, čo preukazuje aj skutočnosť, že už dňa
13.2.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného v 2. rade, ktorý sa stal jej novým vlastníkom.

Začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty preto nebol voči žalovanému v 1. rade správne aplikovaný.
Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného v 1. rade poslednú splátku dňa 25.1.2017. Žaloba bola podaná
na súd dňa 17.6.2019. S ohľadom na uvedené skutočnosti sú splátky uhradené pred dňom 17.6.2016
premlčané v trojročnej premlčacej lehote. V období od 17.6.2016 do 17.6.2019 žalobkyňa uhradila na
účet žalovaného v 1. rade splátky vo výške 171 Eur, ktoré možno považovať za nepremlčané. Navrhol

preto odvolaciemu súdu prihliadnuť na ním vznesenú námietku premlčania žalovanej sumy a napadnuté
rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Proti predmetnému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie tiež žalovaný v 2. rade v rozsahu
výroku I. a výroku III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, keď mal za to, že

rozsudok je nepreskúmateľný, lebo z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, či súd vec právne posúdil podľa
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z.), alebo podľa príslušných
ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. Ďalej mal za to, že pri uzatváraní zmluvy č. 3907035328 z 13.7.2009,
ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 1. rade a na základe ktorej jej bola poskytnutá kreditná
karta č. 600101913, žalovaný v 1. rase splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladal v čase uzavretia

zmluvy platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. (ZoSU), pričom súd na vec aplikoval nesprávny právny
predpis, pokiaľ opomenul aplikovať § 1 ods. 3 ZoSU a v dôsledku neaplikovania tohto ustanovenia
na prejednávaný prípad aplikoval § 4 ZoSU, ktorého aplikácia bola zákonodarcom vylúčená práve na
základe § 1 ods. 3 ZoSU. Napokon považoval rozhodnutie súdu za právne nesprávne v otázke plynutia
subjektívnej premlčacej doby. Nestotožnil sa s posúdením súdu, ktorý vyhodnotil moment začatia

plynutia objektívnej, resp. aj subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenianamomentúhradyposlednéhoplneniatvrdenéhobezdôvodnéhoobohatenia
sa, t.j. na deň 28.12.2017. Ako vyplýva z citovanej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/169/2017, 1Cdo/67/2011, 8Cdo/163/2018) začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je viazaný na vedomosť oprávneného o zistených

skutkových okolnostiach, na základe ktorých môže podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
O skutkových okolnostiach potrebných k podaniu žaloby sa žalobca v prejednávanom prípade dozvedel
ihneď potom, čo vykonal plnenie na účet žalovaného v 2. rade. Pre každé z takto poskytnutých plnení
preto plynie samostatná dvojročná subjektívna premlčacia doba odo dňa poskytnutia tohto plnenia, ktorá
v prípade plnení poskytnutých od 4.4.2017 do 4.8.2017 márne uplynula, pričom žaloba bola na súd

podaná až dňa 14.8.2017, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Záver súdu prvej
inštancie o tom, že žalobca získal znalosť všetkých skutkových okolností, na základe ktorých mohla byť
podanážalobaovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaždňa28.12.2017-tedadňomodoslaniaposlednej
platby žalovanému v 2. rade titulom bezdôvodného obohatenia sa, nakoľko takýto záver je v rozpore s
vykonaným dokazovaním, keďže je preukázateľné, že žalobkyňa získala znalosť skutkových okolností

omnoho skôr - a to ku dňu, kedy vykonala jednotlivé platby, ktorých vydania sa v konaní domáha. Navrhol
preto odvolaciemu súdu rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že žalobu voči žalovanému v 2.
rade zamietne a prizná mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, eventuálne, aby rozsudok v
napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobkyňa k obom odvolaniam uviedla, že svoj nárok považuje za dôvodný a plne sa stotožňuje
s právnym záverom súdu prvej inštancie. Mala za to, že sa nejedná o nepreskúmateľný alebo riadne
neodôvodnený rozsudok, pretože ho považovala za podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený.
Ďalej zotrvala na názore o tom, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, a preto sapredmetný úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov, čo bolo takisto podrobne odôvodnené v
napadnutom rozsudku. Takisto sa stotožnila s právnym zhodnotením žalovanými vznesenou námietkou
premlčania a v tejto súvislosti s názorom súdu, podľa ktorého začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej

premlčacej doby je určený od momentu zaplatenia.

12. Žalovaný v 1. rade vo svojom nasledujúcom vyjadrení upriamil pozornosť na uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 24.2.2022 vedenom pod sp.zn. 9CoCsp/11/2021 so záverom, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv je nutné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu. Na svojom podanom odvolaní

zotrval v celom rozsahu.

13. Odvolania žalovaných boli podané iba proti výrokom I. a III., preto výrok II., ktorý odvolaniami
nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť a v odvolacom konaní nebol preskúmavaný. Predmetom
odvolacieho prieskumu tak boli výroky I. a III. ako závislý výrok.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

15. Odvolatelia zhodne namietli nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď, zatiaľ čo žalovaný v
1. rade túto odvolaciu námietku uplatnil iba vo všeobecnej rovine, žalovaný v 2. rade ju dal do súvisu s
okolnosťou, že z odôvodnenia nie je zrejmé, či súd vec právne posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej aj zák. č. 129/2010 Z.z.) alebo podľa zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej aj ZoSÚ).

16. Aj keď možno dať odvolateľovi za pravdu, že súd na strane jednej v bode 34. odôvodnenia rozsudku
hovorí o potrebe aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. a na strane druhej v ďalších bodoch už poukazuje na
aplikáciu ZoSÚ, uvedené nepredstavuje nepreskúmateľnosť rozsudku, pretože z obsahu celého znenia
rozsudku vyplýva, že súd posúdil predmetný právny vzťah jednoznačne podľa ZoSÚ, keď tento v jeho

§ 4 odcitoval a následne právne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. e) až j), k), l), tiež § 4 ods. 3 a ods. 4 s
následkami, ktoré vyplývajú práve zo ZoSÚ. Z uvedeného vyplýva, že zo strany súdu v bode 34. došlo
"iba" k zrejme nesprávnosti v písaní, ktorá z tohto dôvodu nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP v podobe tvrdenej nepreskúmateľnosti rozsudku.

17. Žalovaný v 2. rade v odvolaní tiež namietal, že súd na vec opomenul aplikovať § 1 ods. 3
ZoSP, v dôsledku čoho aplikoval na prejednávaný prípad § 4 ZoSP, ktorého aplikácia bola vylúčená
práve opomenutým § 1 ods. 3 ZoSÚ. Tým súd nesprávne zhodnotil bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru.

18. Odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú.

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších zmien a
predpisov, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje
dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom
a dohodnutého s dlžníkom.

20. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje úpravu výluky ZoSÚ na niektorý typ úverov, čo

prakticky znamená, že pokiaľ ide o úver vymedzený v § 1 ods. 3 tohto zákona, nebude sa na naň
tento zákon aplikovať. Výkladom predmetného ustanovenia a contrario možno vyvodiť, že pokiaľ bol
úver poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty, takýto úver nie je vyňatý spod aplikácie ZoSP, pretože
táto výluka sa podľa § 1 ods. 3 ZoSÚ vzťahuje na úvery poskytnutých bankou síce formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, avšak iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

21. Pre následné posúdenie konkrétneho typu poskytnutého úveru bola relevantným skutková okolnosť,
podľa ktorej žalobkyni v súvislosti s dojednaným a priznaným úverovým rámcom bola poskytnutákreditná karta, keď navyše samotný žalovaný v 2. rade v odvolaní uvádza, že na základe zmluvy č.
3907035328 z 13.7.2009 bola žalobkyni poskytnutá kreditná karta.

22. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ predmetný úver bol poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty (čo
odvolateľaninespochybňuje),nejdeotypúveruvymedzenýv§1ods.3ZoSÚ,naktorýbysavzťahovala
výluka tohto zákona, a preto nebol dôvod na to, aby súd pre daný právny vzťah aplikoval § 1 ods. 3
ZoSÚ. Uvedené potom neodôvodňuje odvolaciu námietku, ktorou žalovaný v 2. rade namietal, že súd
založil bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru aplikovaním jeho § 4.

23. Odvolatelia ďalej namietli spôsob, akým sa súd vysporiadal s námietkou premlčania a odvolací súd
odvolania v tejto časti považuje za opodstatnené.

24. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 OZ, Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Odvolací súd zastáva názor, podľa ktorého je potrebné nároky spotrebiteľov na vydanie

bezdôvodného obohatenia z hľadiska ich prípadného premlčania naďalej posudzovať aj čo do plynutia
jej subjektívnej doby, ktorá vyplýva z § 107 ods. 1 OZ a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá nevylučuje skúmanie premlčania
predmetných nárokov z hľadiska plynutia dvojročnej subjektívnej doby.

27. Aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne ustálila začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemal
plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej spotrebiteľskej zmluve (porovnaj
napríklad uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/29/2021, sp. zn. 3Cdo/169/2017, sp. zn. 8Cdo/163/2018).

28. V prejednávanom prípade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných
a pokiaľ ide o jej subjektívnu lehotu, súd dospel k záveru, že žalobkyňa uhradila poslednú splátku úveru
dňa 28.12.2017, teda od toho dňa začala najskôr plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá potom
uplynula 28.12.2019. Podľa súdu tak žalobkyňa až v tento deň (skutkovo) vedela, že žalovaný v 1. rade
a žalovaný v 2. rade sú osobami, ktoré sa na jej úkor bezdôvodne obohatili a poznala všetky skutočnosti

rozhodné pre vyčíslenie bezdôvodného obohatenia.

29. Takýto záver súdu je v rozpore s vyššie spomínanou aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V prejednávanom prípade nešlo o prípad, aby medzičasom právoplatným súdnym
rozhodnutím bola konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru

ako prípadná relevantná okolnosť vo vzťahu k ustáleniu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
pre nárok spotrebiteľa uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia, bolo preto úlohou súdu skúmať,
ktorým momentom (kedy) spotrebiteľka získala skutočnú vedomosť o tom, že svojimi plnenými splátkami
na spotrebiteľskom úvere, poskytnutý úver prepláca o úroky a poplatky, na ktoré veriteľ nemá právny
nárok. Súd ustálil moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na dátum úhrady poslednej

splátky úveru bez toho, aby v tejto skutkovej okolnosti vykonal dokazovanie, hoci tak bol povinný urobiť.
V zmysle § 295 CSP totiž vyplýva, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Navyše
platí § 150 ods. 2 CSP, podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

30. Záver súdu v otázke ustálenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je tak predčasný a z
toho dôvodu súčasne nesprávny, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

31. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu objektívnej premlčacej doby odvolací súd uvádza

nasledovné.

32. Z obsahu rozsudku Súdneho dvora vo veci C-485/19 z 22.4.2021 možno podľa názoru odvolacieho
súdu vyvodiť, že súdny dvor v rozsudku posudzoval, či trojročná premlčacia lehota, ktorá podľavnútroštátnej právnej úpravy začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, je v
súlade so zásadou efektivity danej Smernicou Rady EÚ 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ učinil záver, podľa
ktorého, bráni vnútroštátnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm

neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zo zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle
smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré súd v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48,
sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu (bod 66. rozsudku). Relevantným je tiež názor súdneho dvora o tom, že stanovená trojročná
dĺžka premlčacej lehoty je v zásade dostatočná (bod 59. rozsudku).

33. V prejednávanom prípade súd stotožnil začiatok plynutia objektívnej doby so začiatkom plynutia
subjektívnej doby, čo samo osebe nemožno považovať za nesprávny záver. Nesprávny je ale záver
súdu o tom, že relevantnou okolnosťou pre začiatok plynutia objektívnej doby je moment, kedy došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pretože takýto záver je v rozpore s uvedeným rozsudkom súdneho dvora.

34. Aj v prípade posúdenia objektívnej premlčacej doby záver súdu v otázke ustálenia začiatku plynutia
objektívnej premlčacej doby je tak predčasný a z toho dôvodu súčasne nesprávny, čím bol naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnutý rozsudok zrušil v napadnutom rozsahu

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Po vrátení veci bude úlohou súdu opätovne posúdiť žalovanými vznesenú námietku premlčania. Z
hľadiska plynutia jej subjektívnej lehoty sa súd bude zaoberať skutkovým zistením, ktorým momentom
(kedy)spotrebiteľkazískalaskutočnúvedomosťotom,žesvojimiplnenýmisplátkaminaspotrebiteľskom

úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver prepláca o úroky a poplatky, na ktoré veriteľ nemá právny nárok.
Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, jej začiatok plynutia sa zrejme bude odvíjať podľa začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby, čo ale už bude na posúdení súdu; rozhodne týmto začiatkom
nebude moment vzniku bezdôvodného obohatenia. V novom rozhodnutí súd rozhodne tiež o trovách
tohto odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).