Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120350068
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120350068.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov 1/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX L. L., 2/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXXX/X, XXX XX L. L., 3/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX L. L., všetci zastúpení
AK Pekár, s. r. o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovaným

1/ K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX L. L., zastúpený Advokátska kancelária Hrežďovič
a Mulder, so sídlom Rudlovská 2, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 37 893 858, 2/ Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 20C/41/2020-113 z 21.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (podľa výroku rozhodnutia) žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ zamietol v celom rozsahu
a rozhodol o nároku žalovaných na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že „žalobcovia 1/ až 4/“ navrhli uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť každému žalobcovi
sumu 20 000,- € ako nemajetkovú ujmu, ktorá je len určitou satisfakciou na zmiernenie následkov
neoprávneného zásahu do práva na súkromie a rodinný život žalobcov žalovaným 1/ pri dopravnej

nehode dňa 18.09.2019. V bode 26 odôvodnenia za nesporné označil, že „žalobcovia 1/ a 2/“ si uplatňujú
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1/, kedy došlo k
usmrteniu ich otca. V ďalšom 30. bode odôvodnenia už vymedzuje predmet konania tak, že žalobcovia
1/, 2/, 3/ ako synovia nebohého si uplatnili nárok na trovy pohrebného a zároveň nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky
zákonník“ alebo „OZ“) každý vo výške 20 000,- €. Okrem ustanovení § 11 a § 13 OZ podľa dôvodov

rozhodnutia aplikoval súd prvej inštancie na predmetný spor aj § 15 Občianskeho zákonníka bez
bližšieho zdôvodnenia, ako toto ustanovenie na prejednávaný prípad dopadá a ustanovenie § 441 OZ
s vysvetlením, že povinnosťou súdu v tomto konaní bolo zistiť, či ku škode a nemajetkovej ujme došlo
aj zavinením poškodeného a či škoda nebola spôsobená výlučne jeho zavinením.
1.1 Žalobcovia si nároky uplatnené voči žalovaným 1/ a 2/ uplatňovali na tom skutkovom základe, že dňa
18.09.2019 sa žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla nevenoval plne vedeniu motorového vozidla,

nesledoval dostatočne situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy ani rozhľadovým
pomerom, ktoré boli v smere jeho jazdy zhoršené vplyvom ostro svietiaceho zapadajúceho slnka, v
dôsledkučohooneskorenereagovalnapohybchodcaE.P.(otcažalobcov),vkrviktoréhosanachádzalo
2,75 g/kg alkoholu, prechádzajúceho cez vozovku z pohľadu vodiča zľava doprava šikmým smerom
mimo priechodu pre chodcov po jeho vstupe na vozovku bez toho, aby sa dostatočne presvedčil, či tak
môže urobiť bez nebezpečenstva, čím prinútil žalovaného 1/ k zmene smeru a rýchlosti jazdy, ale aj

tak žalovaný 1/ narazil svojim vozidlom do E. P., ktorý pri náraze utrpel viacpočetné zranenia, ktorým
po prevoze do nemocnice dňa 18.09.2019 o 18.40 hod. podľahol. Žalovaný 1/ bol za tento čin uznanývinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený právoplatne rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T/8/2020-214 z 22.06.2020 (a žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli so svojím
nárokom na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy odkázaní na civilné konanie - poznámka

odvolacieho súdu).
1.2 Žalovaného 2/ uznal súd prvej inštancie za vecne pasívne legitimovaného na tom základe, že v čase
dopravnej nehody bolo vozidlo žalovaného 1/ povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/.
1.3 Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/8/2020 súd prvej

inštancie dospel k názoru, že na vzniku nároku žalobcov sa podieľal poškodený E. P. (v rozsahu 50
%) a to tým, že porušil ustanovenia § 53 ods. 1 až 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V
čase prechádzania cez vozovku bol výrazne pod vplyvom alkoholu (vyšetrením vzoriek v krvi a moči
bola stanovená koncentrácia alkoholu 2,75 g/kg alkoholu v krvi a 3,80 g/kg alkoholu v moči), ktorá
koncentrácia alkoholu znamená ťažký stupeň opitosti, pri ktorom dochádza k ťažkej poruche koordinácie
pohybov až neschopnosti samostatnej chôdze, pozornosť je značne znížená, reakcie na vonkajšie

podnety sú značne spomalené, nastáva dezorientácia, podceňovanie vlastných schopností a reálneho
nebezpečenstva z vlastného konania, čím celé konanie je odbrzdené, ľahkovážne a nezodpovedné. Pre
účely trestného konania bol vypracovaný znalcom G.. A.. A. P. znalecký posudok č. 41/19 k príčinám
dopravnej nehody, za ktoré znalec označil nevhodný spôsob prechádzania vozovky chodcom mimo
priechodu pre chodcov rýchlosťou, ktorá vytvárala potenciálny zdroj vzniku kritickej nehodovej situácie,

nevhodnú techniku jazdy vodiča vozidla napriek zhoršeným rozhľadovým podmienkam spôsobeným
slnečným svitom, čo označil znalec za prvok, ktorý je v príčinnej súvislosti s oneskorenou reakciou
vodiča. Chodec vytvoril vodičovi vozidla prekážku a zrážke by mohol chodec zabrániť len rýchlejšou
chôdzou.
1.4 Žalovaný 2/ preukázal, že žalobcom poskytol plnenie vo výške 543,07 €, čo zodpovedá sume

pohrebných trov 1 086,13 € mínus štátny príspevok na pohreb vo výške 79,67 € rovná sa 1 086,13
€ deleno dvomi (zavinenie poškodeného na vzniknutej škode v rozsahu 50 %) rovná sa 543,07 €.
Vzhľadom na ustálený rozsah spoluzodpovednosti poškodeného E. P. na vzniku škody žalobu o náhradu
pohrebných trov vo zvyšnej časti súd prvej inštancie zamietol.
1.5 Žalobcovia sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy každý zvlášť vo výške 20 000,- € s

odôvodnením, že sú synmi nebohého E. P., k otcovi mali srdečný a vrúcny vzťah a protiprávnym konaním
žalovaného 1/ došlo k neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Žalobca 1/
uvádzal, že s otcom žil v spoločnej domácnosti od narodenia v rodičovskom byte aj so svojou rodinou,
smrť otca pociťuje ako strašnú stratu, s ktorou sa nedá vyrovnať. Bol prítomný pri nehode, kde videl otca
zomierať, čo ho psychicky poznačilo, nemôže spávať, po smrti otca začal viac požívať alkohol, čo má

vplyv na jeho rodinný život. Otec mal samostatnú izbu, dokázal sa o seba postarať po finančnej stránke,
on so svojou rodinou prispieval otcovi na nájomné, nákupy a varenie riešili spoločne. Žalobca 2/ sa
pojednávanianezúčastnilzdôvodudlhodobéhopobytuvAnglicku.Tiežtvrdil,žemalsotcomveľmidobrý
vzťah, v detstve sa im otec venoval, chodievali spolu na výlety, opekačky, stanovačky, staral sa deťom o
zábavu a dobrodružstvo. Otec bol deťom oporou vo všetkom. Keď mal 8 rokov, otec mu zachránil život.

Keď mal 17 rokov, odišla od nich mama, otec zvládol sám situáciu s tínedžermi. Do Anglicka odišiel po
povinnej vojenskej službe, kde odvtedy žije. Otec aj s bratom J. ho chodili navštevovať do Anglicka. Boli
v pravidelnom telefonickom kontakte. Po smrti otca sa mu zrútil svet, prežíval obrovský šok, beznádej,
mal výčitky, že nebol pri otcovi, keď ho potreboval. Žalobca 3/ uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú jeho
nevlastní bratia, od troch rokov vyrastal iba s matkou, lebo sa rodičia rozišli. Matka mu povedala, že E.

P. je jeho otcom iba pri nástupe do základnej školy, keď mu menila priezvisko, aby mal rovnaké ako ďalší
súrodenec z nového vzťahu. Otec za ním chodieval do škôlky aj do školy, nosil mu darčeky, on si myslel,
že to je mamin kamarát. Keď sa dozvedel, že E. P. je jeho otec, ušiel z domu, chcel byť s otcom. S otcom
sa stretával bez vedomia matky. V roku 2006 sa presťahoval na O. do Banskej Bystrice a s otcom sa
stretával často, jeho dcéra chodila venčiť otcovho psa. Na Vianoce vždy spolu varili kapustnicu, robili

šalát, s otcom bol aj v Anglicku za bratom. Otca označil za svojho jediného rodiča. S mamou sa nebaví
25 rokov. Keď mal 30 rokov, nejaký čas žil v otcovej domácnosti. Mal problém s drogami, po smrti otca
sa opustil, znovu začal užívať heroín vo väčšej miere, čo malo za následok, že od neho odišla žena.
Bol aj na liečení.
1.6 Žalovaní 1/ a 2/ žiadali zamietnuť žalobu jednak z dôvodu spoluzavinenia poškodeného na

vzniknutej škode a tiež z dôvodu nepreukázania vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy po 20 000,- € každému zo žalobcov zvlášť označili za
neprimeranú. Poukázali na chovanie sa žalovaného 1/, ktorý už v rámci trestného konania poslalžalobcom ospravedlňujúci list a úprimnú ľútosť nad tým, čo stalo vyjadril aj v priebehu tohto konania.
Takto poskytnuté zadosťučinenie sa žalovaným javilo postačujúce.
1.7 Súd prvej inštancie uznal obranu žalovaných a žalobu v celom rozsahu zamietol. Pohrebné trovy

v rozsahu 50 % zodpovedajúcej spoluvine žalovaného 1/ žalovaný 2/ uhradil. Žalobu o zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy zamietol z dôvodu, že svoje skutkové tvrdenia, od ktorých sa odvodzuje
nárok na nemajetkovú ujmu žalobcovia nepreukázali. Len samotné úmrtie blízkeho príbuzného podľa
názoru súdu prvej inštancie automaticky neodôvodňuje priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobcovia v konaní uvádzali len všeobecné okolnosti spolužitia s otcom vzťahujúce sa na minulosť,

keď sa o nich otec ako o deti staral. Žalobca 2/ dlhodobo žije v zahraničí. E. P. nebol odkázaný
na pomoc svojich detí. Deti neboli finančne závislé od otca. Žalobcovia potvrdili požívanie alkoholu
otcom a jeho finančnú samostatnosť. Z vymedzenia nemajetkovej ujmy v bode 28 odôvodnenia (ujma v
nemajetkovej sfére života fyzickej osoby, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do
majetkovej sféry fyzickej osoby), definovania zmyslu náhrady nemajetkovej ujmy (dosiahnuť vyváženosť
medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti a jej konkrétnym finančným vyjadrením) a cieľa náhrady

nemajetkovej ujmy (zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu
a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby) je možné vyvodiť, že súd prvej
inštancie nepovažoval za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy na strane žalobcov, potrebu zmierniť
následky spôsobené smrťou otca v ich živote.
1.8 Vzhľadom na úspech žalovaných 1/ a 2/ v konaní týmto súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a

§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) im priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne, ktorým uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným 1/ a 2/ trovy prvoinštančného konania „v lehote troch dní odo dňa rozhodnutia o výške trov
samostatným uznesením“.

2. Vo včas podanom odvolaní proti tomuto rozsudku žalobcovia podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a
h) Civilného sporového poriadku vytýkali súdu prvej inštancie, že im nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne skutkové zistenia
súdu prvej inštancie označili bagatelizovanie rodinných vzťahov medzi žalobcami a ich otcom v minulosti
a v dospelosti, záver o nepreukázaných silných interpersonálnych a sociálnych väzbách medzi otcom
a synmi, záver súdu o neexistencii nemajetkovej ujmy ako dôsledku smrti otca a zásah do ich práva
na osobný a súkromný život protiprávnym konaním žalovaného 1/. Žalobca 1/ zdôraznil, že jeho

emocionálna ujma je umocnená tým, že žil so svojím otcom v spoločnej domácnosti. Za zmätočné
označili závery súdu prvej inštancie o spoluzavinení zosnulého E. P.. Nepochopili, z akého dôvodu by
malo mať spoluzavinenie E. P. za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Za diskutabilné označili
závery súdu prvej inštancie o spoluzavinení poškodeného v rozsahu 50 % s poukazom na existenciu
odsudzujúceho rozsudku žalovaného 1/. Ak by príčinou úmrtia E. P. nebolo konanie žalovaného 1/,

neexistovalabypríčinnásúvislosťmedzikonanímžalovaného1/asmrťouE.P.anedošlobykodsúdeniu
žalovaného 1/. Žalobcovia určitú mieru spoluzavinenia zo strany E. P. nepopierajú, ale nesúhlasia s
výškou ustálenou súdom prvej inštancie na 50 %. Čiastočné spoluzavinenie zo strany E. P. nemohlo
viesť k zamietnutiu žaloby ako celku. Závery súdu prvej inštancie sú v tomto ohľade nesprávne a
nezrozumiteľné, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) C. s. p.

2.1 Právne posúdenie žalobcami uplatnených nárokov súdom prvej inštancie neobstojí, keďže tento pri
posudzovaní vzniku nemajetkovej ujmy považoval za relevantné skutočnosti, ktoré hypotézy právnych
noriem v § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepredpokladajú. Otázka odkázanosti zosnulého
na žalobcov a naopak je pre posúdenie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy irelevantná. Pre
posúdenie oprávnenosti nároku žalobcov je podstatné to, či došlo k zásahu do ich osobnostných práv,

menovite do práva na súkromný a rodinný život, ktorý sa prejavuje vo vzniku citovej a psychickej ujmy
dotknutej osoby napríklad vo forme smútku, žiaľu, strádania a úzkosti, ako to vyplýva z rozhodovacej
praxe všeobecných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Posudzovanie odkázanosti na
osobu zosnulého by bolo relevantné v prípade, ak by si žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škody
v zmysle § 448 OZ, nie však pri posudzovaní zásahov do práva na rodinný a súkromný život. Ad

absurdum by takto nemali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy rodičia zosnulého maloletého dieťaťa,
keďže neboli odkázaní na jeho výživu. Ak by mal platiť argument súdu, nevznikol by nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy rodičom pri usmrtení ich plnoletého dieťaťa, ktoré sa už osamostatnilo a nežilo v
spoločnej domácnosti s rodičmi. Prvoinštančný súd nesprávne interpretoval ustanovenia § 11 a § 13ods. 2 OZ, keď svoje rozhodnutie založil na nepreukázaní finančnej či osobnej odkázanosti žalobcov
na zosnulého a naopak. Za irelevantné považujú aj poukazovanie na požívanie alkoholu zo strany otca
žalobcov, pokiaľ vplyv takéhoto požívania na vzťahy medzi zosnulým a žalobcami preukázaný nebol.

K tomuto záveru súd prvej inštancie žiadne bližšie úvahy neuvádza, preto je napadnutý rozsudok aj
v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Závery súdu prvej inštancie o neunesení
dôkazného bremena žalobcami sú zmätočné a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ považoval súd prvej inštancie výšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za
neprimeranú, mal podľa vlastnej úvahy priznať žalobcom nárok vo výške, ktorú považuje vzhľadom na

okolnostiprípaduzaspravodlivúaniezamietnuťžalobuvcelomrozsahu.Aksavýškanemajetkovejujmy
exaktne určiť nedá, nemôžu byť žalobcovia sankcionovaní súdom za to, že ich predstava o spravodlivej
satisfakcii je iná.
2.2 Žalobcovia žiadajú zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať žalobcom náhradu nemajetkovej
ujmy každému zvlášť vo výške 20 000,- € s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia ktoréhokoľvek z nich povinnosť druhého žalovaného a aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ rovnakým

spôsobom nahradiť žalobcovi 1/ škodu vo výške 622,73 €, ktorá vznikla titulom vynaložených nákladov
na pohreb. Žiadajú priznať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.Kodvolaniužalobcovsavyjadrillenžalovaný2/.Zopakoval,žežalobcovianezdôvodnilianepreukázali
nároknanáhradunemajetkovejujmy,anivpodanomodvolaníneuvádzajúžiadnekonkrétnetvrdenia,iba

všeobecné frázy a poukazujú na iné rozhodnutia súdov. Zotrval na názore, že v konaní pred súdom prvej
inštancie žalobcovia nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy. Opis vzťahu žalobcov s otcom sa týkal ich detstva, nie obdobia pred dopravnou
nehodou. Žalobca 1/ síce žil so zosnulým v jednej domácnosti, mal však svoju izbu a každý v byte v
podstate žil svojím životom, nemali žiadne spoločné aktivity. Intenzita vzťahu medzi žalobcom 2/, ktorý

žije v Anglicku a zosnulým bola limitovaná aj vzdialenosťou. Z výpovede ostatných žalobcov vyplynulo,
že otec bol za žalovaným 2/ v Anglicku iba jedenkrát, čím sú vyvrátené tvrdenia žalobcu 2/ o jeho vzťahu
s otcom. Písomnú výpoveď predložil žalobca 2/ až po výraznej ingerencii súdu, aj ostatní žalobcovia boli
pri preukazovaní svojho nároku pasívni. Z výpovede žalobcu 3/ vyplynulo, že so zosnulým neudržiaval
kontakt. V priebehu posledných niekoľko mesiacov sa videli iba raz, aj to iba zhodou okolností, keď

žalobca 3/ prechádzal popod okno zosnulého a s týmto sa pozdravil. Žalovaný 3/ navyše priznal, že je
užívateľom pervitínu, čo môže ovplyvňovať prežívanie vzťahu so zosnulým. Nemožno bez povšimnutia
nechať vek žalobcov, ide cca o 37, 38 a 46 ročných synov zosnulého, ktorí majú svoje životy. Vyjadrenie
žalobcov v konaní (aj v odvolaní) je iba kompiláciou všeobecných a nepreukázaných fráz. Žalobcovia
ujmu na svojej strane žiadnym spôsobom nepreukázali. Žalovaný 1/ sa žalobcom ospravedlnil a prejavil

úprimnú ľútosť za vzniknutú škodu. Takáto forma satisfakcie je podľa názoru žalovaného 2/ v tomto
prípade postačujúca. Bez povšimnutia nie je možné ponechať, že žalobcom bola vyplatená náhrada
pohrebných trov vo výške 543,07 €. Nie je bez významu, že zosnulý svojím konaním prispel ku vzniku
dopravnejnehody,následkomktorejpodľahol.Súdprvejinštanciezohľadnilprisvojomrozhodnutívšetky
tieto skutočnosti a jeho rozhodnutie je vecne správne.

4. Žalobcovia v reakcii na odvolanie žalovaného iba konštatovali, že sú zavádzajúce a nekorešpondujú s
obsahom súdneho spisu. Žalobcovia 1/ a 3/ na pojednávaní dňa 14.09.2021 súhlasne uviedli, že žalobca
3/ bol s otcom trikrát v Anglicku za bratom, žalobcom 2/. Toto potvrdil vo svojom vyjadrení aj žalobca
2/, ktorý zároveň poukázal na to, že si s otcom často volali, vždy sa jeden druhému vyrozprávali a

žalobcovi 2/ tento pravidelný kontakt veľmi chýba. Žalobca 3/ vo svojej výpovedi neuviedol, že v priebehu
niekoľkých posledných mesiacov videl svojho otca len raz. Na otázku, kedy naposledy videl otca pred
smrťou uviedol, že to bolo asi jeden mesiac pozadu, náhodne, keď bol otec v okne a porozprávali sa.
Výpoveď žalobcu 3/ je potrebné hodnotiť ako celok. Žalobca 3/ v spontánnej časti výpovede dostatočne
opísal vzťah medzi ním a zosnulým otcom, z čoho vyplynulo, že medzi nimi boli vyvinuté silné sociálne,

rodinné a emocionálne väzby. Tvrdenie žalovaného 2/, že užívanie drog žalobcom 3/ môže ovplyvňovať
prežívanie vzťahu so zosnulým je len ničím nepodporená špekulácia. Skutočnosť, že žalobcovia sú
dospelí a sebestační môže mať význam pri úvahe súdu o výške peňažnej náhrady, avšak z uvedeného
v žiadnom prípade nevyplýva, že u žalobcov nemohlo dôjsť k vzniku nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy. Dosiahnutie dospelosti pozostalými nevylučuje vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Súdy

bežne priznávajú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy dospelým a samostatným pozostalým v prípade
smrti rodiča či súrodenca.
4.1 Ospravedlnenie žalovaného 1/, ktoré považuje žalovaný 2/ za dostatočnú satisfakciu pre žalobcov,
je krátkym listom pozostávajúcim z dvoch viet, ktoré nebolo urobené bezprostredne po nehode, ale ažpočas trestného stíhania žalovaného 1/, preto možno mať o nezištnosti tohto ospravedlnenia závažné
pochybnosti. Za podstatné žalobcovia považujú, že žalovaný 1/ v trestnom konaní pred súdom neurobil
vyhlásenie, že je vinný, iba nepoprel spáchanie skutku a preto je potrebné závery žalovaného 2/ o

dostatočnej satisfakcii jednoznačne odmietnuť. Zavinené úmrtie blízkej osoby je tak závažným zásahom
do osobnostných práv pozostalých, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na to, aby
bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá značná nemajetková ujma. Zodpovednosť žalovaného
1/ za vznik nemajetkovej ujmy aj za súčasnej existencie spoluzavinenia E. P. vyplýva zo skutkovej
vety rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/8/2020, ktorým bol žalovaný 1/ uznaný

vinným zo spáchania prečinu usmrtenia. Určitú mieru zodpovednosti žalovaného 1/ uznal aj žalovaný 2/,
keď poskytol žalobcovi 1/ peňažné plnenie vo výške 543,07 € titulom nákladov na pohreb. Žalobcovia
odmietajú tvrdenie žalovaného 2/, že v konaní uvádzali iba všeobecné nepreukázané frázy. Je to práve
obrana žalovaného 2/, ktorá pozostáva z tvrdení paušálne používaných žalovanými poisťovňami v
obdobných konaniach. Judikatúrou je dlhodobo akceptované, že vznik ujmy vo forme šoku a smútku zo
straty blízkej osoby nemožno preukazovať tak, ako vznik majetkovej ujmy. Poukazovanie žalobcami na

prežívanie života s otcom v období detstva svedčí o ich dlhodobom pozitívnom a silnom vzťahu k otcovi
od útleho detstva a práve preto ich úmrtie otca poznačilo.

5.Vpísomnompodaníz01.03.2022žalovaný2/opätovnespochybňovalvzťahmedzižalobcom2/ajeho
otcom,keďodskončeniapovinnejvojenskejslužby(ktoráskončilakudňu31.12.2005)žijevAnglickuaaj

keby ho bol otec navštíviť trikrát v horizonte 17 rokov, nič nenasvedčuje tomu, že by ich vzájomné vzťahy
boli intenzívne. Tvrdenie žalobcu 2/, že si s otcom často volali nebolo nijakým spôsobom preukázané
či už výpisom z telefónnych hovorov, prípadne výpisom z nejakej komunikačnej aplikácie, preto ich
považuje žalovaný 2/ za nepreukázané. Ani žalobca 3/ nekonkretizoval, čo by malo jeho emocionálne,
rodinné a sociálne väzby na zosnulého preukazovať. Žalobca 3/ vypovedal pred súdom, že sa s

otcom asi mesiac pred smrťou pozdravili. Takáto komunikácia za posledný mesiac nepreukazuje, že by
medzi nimi boli silné rodinné väzby. Ani samotný sociálny status otec - syn nepreukazuje automaticky
dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca dosahuje vek 46 rokov a jeho výpoveď bola
obmedzená na histórie z dávnej minulosti svojho detstva a že keď mal 30 rokov, otec mu na čas poskytol
ubytovanie. Žalovaný 2/ zotrváva na názore, že samotné ospravedlnenie žalovaného 1/ prednesené

aj na pojednávaní dňa 14.09.2021 je ako morálna satisfakcia v tomto prípade postačujúca, keď o
úprimnosti ospravedlnenia žalovaného 1/ nemožno mať pochybnosti. Intenzita vzájomných vzťahov
medzi žalobcami a zosnulým preukázaná nebola. Bez povšimnutia nemožno ponechať fakt, že zosnulý
svojim konaním prispel ku vzniku dopravnej nehody.

6. V odpovedi na toto vyjadrenie žalovaného 2/ sa žalobcovia ohradili voči tvrdeniu žalovaného 2/, že
medzi žalobcami a zosnulým E. P. neexistovali také citové a emocionálne väzby, ktoré by bolo možné
narušiť protiprávnym konaním žalovaného 1/. Žalovaný 2/ vo svojej argumentácii účelovo vytrháva z
kontextu časti výpovedí žalobcov. Pravidelný kontakt žalobcu 2/ s otcom sa realizoval aj počas jeho
každoročných vianočných návštev na Slovensku. Žalobcovia nerozumejú úvahe žalovaného 2/, podľa

ktorej nebolo preukázaný zásah do osobnostných práv žalobcu 2/, keď bol jeho zosnulý otec za ním
v Anglicku len trikrát, pretože toto bola iba jedna z foriem kontaktu medzi žalobcom 2/ a nebohým
E. P.. Práve opakované vycestovanie zosnulého otca do zahraničia za svojím synom preukazuje
existenciu citovaných a rodinných väzieb. Žalobcovia nerozumejú argumentácii žalovaného 2/, ktorý
považuje intenzívne vzťahy medzi rodičom a dieťaťom z obdobia útleho detstva za irelevantné pre

vznik nemajetkovej ujmy dospelého pozostalého potomka. Najkrajšie a najintenzívnejšie vzťahy majú
potomkovia ku svojim rodičom práve v období detstva a takéto prežívanie spoločných chvíľ formuje aj
vzťah detí ku svojim rodičom do budúcnosti. Žalobca 3/ opísal svoj vzťah k otcovi aj v čase dospelosti
(žil s ním v domácnosti, keď mal 30 rokov) a taktiež uviedol, že zosnulého považoval za svojho
jediného rodiča kvôli zlým vzťahom s matkou. Tým bol vznik nemajetkovej ujmy u žalobcov jednoznačne

preukázaný.
6.1 Žalobcovia majú pochybnosti o nezištnosti ospravedlnenia žalovaného 1/ adresovaného iba
žalobcovi 1/ pozostávajúce z dvoch viet urobené s odstupom od nehody až počas trestného stíhania
žalovaného 1/. Takúto formu satisfakcie nemožno považovať za postačujúcu. Žalobcovia zdôrazňujú,
že prejavenie ľútosti škodcu nie je právne relevantnou skutočnosťou pri posudzovaní existencie nároku

pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Závery žalovaného 2/ o dostatočnej satisfakcii
ospravedlnením žalovaného 1/ odmietajú žalobcovia aj z dôvodu, že v trestnom konaní neurobil
žalovaný 1/ pred súdom vyhlásenie, že je vinný. Žalobcovia sú presvedčení, že základ nároku je daný,
keďže bola preukázaná existencia protiprávneho konania žalovaného 1/ a súd prvej inštancie mal pozohľadnení všetkých relevantných skutkových okolností priznať žalobcom primeranú výšku finančného
zadosťučinenia.

7. Krajský súd funkčne príslušný na prejednanie odvolania žalobcov po preskúmaní predloženého
spisového materiálu prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v celom rozsahu a dospel
k názoru, že žalobcovia dôvodne uplatňujú všetky odvolacie dôvody. Procesný postup súdu prvej
inštancie nebol v súlade so zákonom, v dôsledku čoho nebol správne zistený skutkový stav, čo viedlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie rozhodnutia vykazuje chyby a súhlasne so

žalobcami odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nie dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil svoje
rozhodnutie. Súdom prvej inštancie uvádzané skutkové zistenia sú v rozpore s vykonanými dôkazmi,
v dôvodoch rozhodnutia uvádza prvoinštančný súd skutkové zistenia, ktoré z dokazovania nevyplývajú
a keďže dokazovanie nebolo vykonané v súlade s Civilným sporovým poriadkom a navrhnutom a
potrebnom rozsahu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a
c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

8. Odvolaciemu súdu bol predložený základný spis spolu s pripojeným spisom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 4T/8/2020. Jeho pripojenie navrhol žalovaný 2/ a súd prvej inštancie určité poznatky zo
spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/8/2020 v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, ale

z obsahu zápisníc o pojednávaní nevyplýva, že by ich súd prvej inštancie získal procesne prípustným
spôsobom a žalobcovia by mali možnosť sa k nim vyjadriť.

9. Žalobu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy podali traja žalobcovia, synovia nebohého
E. P., ktorý zomrel XX.XX.XXXX po tom, čo bol žalovaný 1/ ako vodič motorového vozidla právoplatne

uznaný vinným z prečinu usmrtenia E. P. podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica z 22. júna 2020 č. k. 4T/8/2020-214 odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8
mesiacov, výkon ktorého sa podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Žalovanému
1/ súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla v trvaní 18 mesiacov a
poškodených žalobcov so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Skutok je v

rozsudku sp. zn. 4T/8/2020 popísaný tak, že 18.09.2019 v čase okolo 17.50 hod. v Banskej Bystrici na
ulici Kapitána Nálepku viedol žalovaný 1/ rýchlosťou cca 58 km/hod osobné motorové vozidlo tak, že
sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a neprispôsobil
rýchlosť svojej jazdy ani rozhľadovým pomerom, ktoré boli v smere jeho jazdy zhoršené vplyvom ostro
svietiaceho zapadajúceho slnka, v dôsledku čoho oneskorene reagoval na pohyb chodca E. P., v ktorého

krvi sa nachádzalo 2,75 g/kg alkoholu a ktorý prechádzal cez vozovku mimo priechodu pre chodcov
a vstúpil na vozovku bez toho, aby sa dostatočne presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva.
V dôsledku všetkých uvedených okolností došlo k nárazu ľavej prednej časti vozidla žalovaného 1/ do
E. P., ktorý pri dopravnej nehode utrpel viacpočetné zranenia, ktorým po prevoze do Nemocnice F. D.
Roosevelta v Banskej Bystrici dňa 18.09.2019 v čase o 18.40 hod. podľahol. Bezprostrednou príčinou

jeho smrti bola centrálna smrť - smrť mozgu a miechy pri mnohonásobných poraneniach hlavy, hrudníka
a končatín. Žalovaný 1/ tým inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia. Okrem
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- € pre každého zo žalobcov zvlášť, žiadal
žalobca 1/ aj náhradu škody rovnajúcu sa vynaloženým pohrebným trovám a pohostenia na kare, o
čom predložil kópie dokladov. Vzťah k zosnulému E. P. preukázali žalobcovia kópiami rodných listov, z

ktorých vyplýva, že žalobca 1/ H. P. a žalobca 2/ H. P. mali spoločnú matku aj otca a prvorodený žalobca
3/ je synom E. P., ale má odlišnú matku. Žalobcovia 1/ a 2/ sa narodili v krátkom čase po sebe, ale s
odstupom 8 a 9 rokov po narodení žalobcu 3/. Napriek vekovému rozdielu a neplnorodému rodinnému
vzťahu udržiavali žalobcovia súrodenecké vzťahy a pojítkom medzi nimi bol práve ich otec nebohý E.
P., ktorého každý z troch synov popisuje ako veľmi dobrého, starostlivého a zábavného otca kľudnej

povahy, napriek občasnému požívaniu alkoholických nápojov. Žalobca 2/ vo svojej písomnej výpovedi
uviedol, že mama od nich odišla, keď mal on 17 rokov a „oco to mal s nami dvoma tínedžermi ťažké,
ale všetko zvládal, vždy sme mali všetko, čo sme potrebovali“, čím je jednoznačne potvrdená osobná
starostlivosť nebohého E. P. o žalobcov 1/ a 2/ aj bez ich matky, čo muselo v deťoch vyvolať veľmi
vrúcny vzťah k otcovi. Žalobca 1/ dokonca od svojho narodenia až do smrti otca s ním zdieľal spoločnú

domácnosť a so žalobcom 2/ nestratil otec kontakt napriek veľkej vzdialenosti ich bydlísk. Žalobcovia
zhodne uviedli, že H. P. cestoval na Slovensko každý rok na Vianoce a okrem týchto stretnutí realizovali
osobný kontakt aj pri návštevách otca v Anglicku. Nebohý E. P. navštevoval žalobcu 3/ v jeho útlom veku
ajpotom,čosasjehomatkourozišielažalobca3/sihozamilovalkvôlijehonávštevámvškôlkeavškolenevediac o tom, že ide o jeho vlastného otca. Keď sa žalobca 3/ dozvedel, že E. P. je jeho biologickým
otcom, utiekol z domu, aby mohol byť so svojím otcom a aj v dospelosti udržiaval vzťah s otcom, nie
s matkou a to práve kvôli tomu, že styk s otcom udržiaval. Tieto tvrdenia žalobcov neboli v konaní

žiadnym spôsobom vyvrátené. Nič z obsahu spisu nenasvedčuje tomu, že by sa žalobcovia v dospelosti
a po osamostatnení otcovi odcudzili. Z ničoho nie je možné vyvodiť, že by požívanie alkoholických
nápojov nebohým E. P. ovplyvnilo jeho spolužitie so synom H. a jeho rodinou, práve naopak, dlhodobé
spolužitie v jednom byte so synom, jeho priateľkou a vnukmi vypovedá o nich dobrom vzťahu. Iný záver
nie je možné vyvodiť ani z informácie, že E. P. mal vlastnú izbu, čo je vzhľadom na vek a zloženie

domácnosti (syn s priateľkou a maloletými deťmi) pochopiteľné. Všetci traja žalobcovia majú rovnakú
adresutrvaléhopobytuakonebohýE.P..Ajtátoinformáciapodľaodvolaciehosúdunapovedá,ževzťahy
medzi otcom a synmi boli intenzívne, keď súhlasil, aby v jeho byte mali žalobcovia 2/ a 3/ evidovaný
trvalý pobyt, aj keď v skutočnosti tam nebývali. Žalovaným 2/ tvrdený vplyv užívania drog žalobcom 3/
na „prežívanie vzťahu so zosnulým“ v konaní zistený nebol. Súd prvej inštancie zrejme pod vplyvom
obrany žalovaného 2/ pripisuje iný význam skutočnostiam uvádzaným žalobcami v konaní, než z nich

podľa odvolacieho súdu bolo potrebné vyvodiť. Ak žalobcovia opisujú šťastné detstvo s otcom (bez
matky), na ktoré nezabudli ani v dospelosti, keď už každý zabezpečuje svoju existenciu samostatne
vzhľadom na novovytvorené rodinné väzby žalobcov, môže to potvrdzovať vyjadrenia žalobcov o ich
doteraz srdečnom vzťahu s otcom, v ktorom videli oporu v minulosti a jeho pretrvávajúci záujem o synov
až do svojej smrti. To, že každý zo synov i otec boli sebestační a neboli odkázaní na seba výživou

a starostlivosťou neznamená, že rodičovská (synovská) láska vymizla, iba toľko, že nateraz jeden
druhého nepotrebovali (z hľadiska materiálneho) a pocit rodinnej súdržnosti im dával istotu, že v prípade
potreby sa navzájom podporia. Žalobca 1/ zdieľal s nebohým E. P. spoločnú domácnosť, dennodenne
sa stretávali, stravovali sa spoločne. Žalobca 2/ sa s otcom navštevoval a tvrdí častý telefonický kontakt,
aby sa „vyrozprávali“. Žalobca 3/ uvádzal v konaní, že každoročne slávil s otcom Vianoce, spoločne varili

kapustnicu a robili šalát. Z výpovedí žalobcov vyvodil podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
o ich vzťahu s nebohým E. P. nesprávne skutkové zistenia. Zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že
by si súd prvej inštancie splnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového
poriadku a oznámil stranám, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné a predbežné právne posúdenie veci, preto nemohli žalobcovia predpokladať, že

popis ich zväzku s otcom nie je pre úspešnosť v spore dostatočná a je potrebné svoje tvrdenia rozvinúť
či dokazovať. Zo strany žalovaných a súdu prvej inštancie zostalo nevysvetlené, akým spôsobom mali
žalobcovia preukázať svoj smútok a strádanie za otcom či šok z jeho smrti a prečo súdu nepostačovali
ichvyjadrenia,žesmrťotcapociťujúakostrašnústratu,sktorousanevediavyrovnať,žežalobca1/,ktorý
bol prítomný pri nehode, videl otca zomierať, čo ho psychicky poznačilo, v dôsledku čoho nevie spávať a

začal požívať alkoholické nápoje, žalobca 3/, ktorý mal problém s drogami sa po smrti otca opustil, začal
užívať heroín vo väčšej miere, musel sa podrobiť aj liečeniu, že žalobca 2/ pociťuje výčitky, že nebol
pri otcovi, keď ho potreboval, pociťuje smútok, ktorý mu nedovoľuje spať, prečo neboli pre preukázanie
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy opisy ich emocionálneho a citového rozpoloženia postačujúce.

10. Žalobca 1/ predložil súdu prvej inštancie kópiu zápisnice o jeho výsluchu v trestnom konaní z
10. januára 2020, v ktorom opísal zážitok zo dňa, keď došlo k dopravnej nehode a jeho otec umrel.
K dopravnej nehode došlo blízko bydliska žalobcov a E. P., žalobca 1/ počul náraz a videl ležať
človeka na zemi. Podľa výpovede žalovaného 1/ prišiel na miesto dopravnej nehody skôr ako polícia.
Svedkom tejto situácie bol aj so svojimi maloletými deťmi. Už v rámci trestného konania si žalobca

1/ uplatnil nárok na náhradu škody z titulu pohrebného a náhrady nemajetkovej ujmy a popísal svoj
vzťah k otcovi, že sa mali veľmi radi, nie je zmierený so situáciou, ktorá nastala, otec chýba celej
rodine a nevie spávať. K ospravedlňujúcemu listu žalovaného 1/ predloženého do súdneho spisu sp.
zn. 20C/412/2020 žalovaným 1/ (č. l. 79 spisu) vyjadril žalobca 1/ už pri výsluchu na polícii dňa 10.
januára 2020 pochybnosti. Z jeho odpovede na otázku obhajcu žalovaného 1/ vyplýva, že očakával

osobné ospravedlnenie žalovaného 1/, ospravedlnenie formou krátkeho listu považoval za účelové
konanie, nie za prejav úprimnej ľútosti žalovaného 1/. Odvolací súd zhodne ako žalobcovia hodnotí
ospravedlňujúci list žalovaného 1/ v kópii na č. l. 79 spisu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,
že ho nepísal žalovaný 1/ z prejavu úprimnej ľútosti a vyjadrenia sústrasti žalobcom, o čom svedčí
podpis na tomto liste ako „pán Z.“, pretože by sa žalovaný 1/ sám neoslovoval „pán Z.“, ale by sa

podpísal len Z. alebo celým svojím menom. Odvolací súd súhlasí so žalobcami, že list doručený iba
žalobcovi1/predVianocamiroku2019počasprebiehajúcehotrestnéhostíhaniažalovaného1/nemožno
považovať za dostatočnú morálnu satisfakciu, ktorá by vylučovala nárok žalobcov 1/ až 3/ na náhradu
nemajetkovej ujmy. Žalobcovia opakovane dávali do pozornosti súdu, že žalovaný 1/ pred súdomv trestnom konaní neurobil vyhlásenie, že je vinný, iba nepoprel spáchanie skutku, čo si súd prvej
inštancie z trestného spisu neoveril a túto argumentáciu žalobcov nevyhodnotil. Žalovaný 2/ poukazuje
na výpoveď žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 14.09.2021 v podstate dva roky po úmrtí E. P.. Napriek

uznaniu viny žalovaného 1/ súdom a jeho odsúdeniu, kým nebol žalovaný 1/ predvolaný na súd spolu
so žalobcami, tento sa nepostavil pred žalobcov, aby im zoči voči predniesol ospravedlnenie a prejavil
úprimnú ľútosť nad svojím konaním či vyjadril sústrasť a nebyť konania o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, asi by tak ani neurobil, preto ani túto jeho výpoveď nie je možné považovať za
postačujúce odškodnenie traumy žalobcov zo smrti otca v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej

žalovaným1/.Správnyjenázoržalobcov,žespoluzavinenieE.P.navznikudopravnejnehodynevylučuje
nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, môže mať vplyv iba na výšku priznanej náhrady, ak
protiprávne konanie u žalovaného 1/ preukázané bolo.

11. Súd prvej inštancie bez dokazovania vykonaného procesne prípustným spôsobom cituje z dôkazov
vykonanýchvtrestnomkonaní(sámvbode34odôvodneniauvádza,žezdokazovaniavtrestnomkonaní

bolo zistené), avšak zo znaleckého posudku znalca Dipl. A.. A. P. č. 41/19 necitoval všetky relevantné
časti, iba tie, ktoré sa týkajú spôsobu prechodu cez komunikáciu E. P.. Znalcovi boli zadané viaceré
otázky k priebehu, príčine dopravnej nehody, k technike jazdy vodiča, k rozhľadovým pomerom oboch
účastníkov dopravnej nehody, k spôsobu, akým chodec prechádzal cez vozovku, či vytvoril chodec
vodičovi náhlu prekážku z technického hľadiska, kto a ako mohol zabrániť dopravnej nehode. Pre

ustálenie miery zodpovednosti účastníkov dopravnej nehody za jej vznik bolo potrebné vziať zreteľ na
celý obsah znaleckého posudku č. 41/2019 G.. A.. A. P., osobitne na odpovede na položené otázky, čo
bolo príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska, aká bola technika jazdy vodiča a jeho rýchlosť,
či chodec vytvoril vodičovi náhlu prekážku z technického hľadiska a aké mali účastníci dopravnej nehody
možnosti zabránenia zrážke. Odvolací súd iba príkladmo uvádza, ktoré rozhodujúce momenty súd

prvej inštancie pri skúmaní spoluzodpovednosti poškodeného na vzniknutej škode nezohľadnil: že vodič
motorovéhovozidlazačalreagovaťnachodcaažkeďsatentonachádzalvjazdnompruhupohybujúceho
sa motorového vozidla, resp. až v čase samotnej zrážky, vzhľadom na možnosť oslnenia nebola technika
jazdy vodiča osobného motorového vozidla zodpovedajúca vznikajúcej situácii, na situáciu reagoval
oneskorene, na ôsmu otázku, či chodec vytvoril vodičovi náhlu prekážku z technického hľadiska znalec

odpovedal, že chodec vytvoril prekážku náhlu z technického hľadiska len, ak sa osobné motorové
vozidlo pohybovalo rýchlosťou na úrovni povolenej 50 km/hod (avšak z bodu 3.9 posudku vyplýva, že
vodič motorového vozidla prekročil povolenú rýchlosť) a vodič osobného motorového vozidla mohol
zrážke s chodcom zabrániť, ak by sa pohyboval povolenou rýchlosťou 50 km/hod aj v prípade, že by
sa chodec pohyboval spôsobom a rýchlosťou chôdze ako pri dopravnej nehode a na jeho pobyt by

zareagoval brzdením. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa javí, že sa s celým posudkom
G.. A.. A. P. neoboznámil. Dôkaz prečítaním tejto listiny podľa § 204 C. s. p. nevykonal. Bez povšimnutia
nechal súd prvej inštancie pri posudzovaní spoluzodpovednosti poškodeného aj ďalší znalecký posudok
vypracovaný v trestnom konaní znalcov H.. V. a H.. T., ktorým bola položená otázka príčiny smrti
nebohého E. P., či bola táto v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

12. Ak žalovaný 2/ navrhol vykonať dôkaz spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/8/2020,
súd prvej inštancie mal vykonať dôkaz celým spisom, nielen tými, ktoré svedčia v prospech žalovaného
1/ a opomenúť dôkazy, ktoré odôvodňujú nárok žalobcov. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/66/2018 z 21.03.2019 (R 26/2019) je civilný súd podľa § 193 C. s. p. viazaný

výrokom rozsudku trestného súdu o vine a treste. Musí z neho vychádzať ako z celku a pritom brať
do úvahy jeho právnu a skutkovú časť, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétneho konania páchateľa. To sa však týka výlučne konania obvineného. Pokiaľ skutkové okolnosti
prípadu nasvedčujú, že na vzniku škody sa okrem obvineného mohla podieľať svojím konaním aj ďalšia
osoba (napríklad poškodený), civilný súd nie je pri skúmaní sporu zavinenia tejto osoby (jej podielu na

vzniku škody) viazaný výrokom o vine obvineného. Právoplatný rozsudok (v prípade posudzovanom
najvyšším súdom schvaľujúci dohodu prokurátora o vine a treste obvineného) nevedie automaticky k
záveru, že škoda bola spôsobená iba výlučným zavinením obvineného v zmysle § 441 Občianskeho
zákonníka. Takýto rozsudok trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaoberať sa otázkou, či a
do akej miere (v akom rozsahu) sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie ďalšej osoby (§ 420 a § 441

OZ). V rozsahu, v ktorom sa na vzniku škody podieľalo spoluzavinenie poškodeného nezodpovedá za
škodu škodca, lebo v tomto rozsahu nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavineným
protiprávnym konaním. V prípade spoluzavinenia poškodeného platí zásada vyjadrená v ustanovení §441 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
12.1 Súd prvej inštancie správne skúmal, či sa na vzniku škody podieľal aj samotný poškodený E.

P., nemal však správne vstupné údaje (pre nedostatočne vykonané dokazovanie), aby dospel aj k
správnemu skutkovému a právnemu záveru k tejto otázke.
12.2 Aký vplyv môže mať správanie sa osoby poškodenej pri dopravnej nehode na výšku náhrady
nemajetkovej ujmy uplatňovanej príbuznými nebohého usmrteného pri dopravnej nehode sa vyjadril
NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudkuz27.októbra2010sp.zn.1Cdo/77/2009tak,že„nato,aby

žalobcovia mohli byť úspešní pri uplatňovaní nároku na ochranu ich osobnosti podľa § 13 OZ v prípade,
keď žalovaný neoprávnene (protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv zavinením dopravnej
nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný, nie je zásadne nutné, aby konanie samej dotknutej osoby
(nebohého) muselo byť po právnej stránke bezzávadné. V súlade s citovaným ustanovením § 13 ods.
1 OZ na to, aby oprávnená osoba mala právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyžaduje a zároveň
stačí, aby išlo o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto

neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Správanie
samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti
ujmy a podľa okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Týmito okolnosťami sú
nielen okolnosti na strane samotného škodcu, ale súčasne sú tu aj okolnosti na strane dotknutej osoby,

na ktoré okolnosti správne súdy nižších stupňov prihliadali.“ Rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/77/2009 spolu
s rozhodnutím sp. zn. 1Cdo/89/1997 (R 29/2001) považuje dovolací súd za ustálenú rozhodovaciu
prax v riešení otázky zohľadnenia miery spoluzavinenia poškodeného pri určovaní výšky nemajetkovej
ujmy v peniazoch (porovnaj uznesenie NS SR z 31. marca 2022 sp. zn. 7Cdo/252/2021, podľa ktorého
súdy musia určiť percentuálny podiel poškodeného na vzniku dopravnej nehody). Žalobcovia oprávnene

vytýkajú súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, ak percentuálny podiel poškodeného
E. P. na vzniku dopravnej nehody ustálil iba na 50 %, napriek tomu žalobe o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch nevyhovel ani čiastočne a svoje úvahy vedúce k takémuto rozhodnutiu ani v dôvodoch
neuviedol. Ak súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky skutočnosti rozhodné pre posúdenie miery
spoluzavinenia poškodeného na vzniknutej škode, jeho záver o podiele poškodeného E. P. na vzniku

dopravnej nehody v rozsahu 50 % považuje odvolací súd za predčasný a preto nesprávny.

13. Či sa za škodu pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení považuje aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných

práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla existuje už
rozsiahla judikatúra, ktorú možno považovať za ustálenú v závere, že v spore o náhradu takejto ujmy
je poisťovňa pasívne legitimovaná (porovnaj rozsudok NS SR z 31. júla 2017 sp. zn. 6MCdo/1/2016
uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod poradovým číslom 61/2018, tiež
uznesenie NS SR z 26.02.2020 sp. zn. 4Cdo/59/2019) a žalovaní sa ani nedostatkom vecnej pasívnej

legitimácie v spore nebránia. Rozporujú tvrdenia žalobcov, že im akákoľvek nemajetková ujma vznikla
vzhľadom na chýbajúce emocionálne väzby na nebohého otca E. P. v dôsledku nadobudnutia ich
plnoletosti a osamostatnenia sa. Odvolací súd nepovažuje tento záver súdu prvej inštancie za správny,
pretože faktory veku a ekonomickej samostatnosti, ako už bolo uvedené v bode 9 odôvodnenia tohto
rozhodnutia, lásku medzi rodičom a dieťaťom oslabovať nemusia a smútok za dobrým a milovaným

rodičom, najmä keď zomrel nečakane, náhle, bez rozlúčky, môžu ťažko prežívať aj dospelé osoby.
Najviac traumatizujúci zážitok prežil žalobca 1/, ktorý počul vo svojom byte náraz a videl cez okno, že
došlo k dopravnej nehode a ihneď to v ňom vyvolalo obavy, či sa nejedná o jeho otca. Po príchode na
miesto dopravnej nehody videl svojho ťažko zraneného otca a intenzívne prežíval jeho zranenie a náhlu
smrť po prevoze do nemocnice.

14. Na základe týchto skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že základ
nároku je daný, sporná je len výška nároku uplatňovaná žalobcami. Keďže súd prvej inštancie žalobu
ako celok zamietol a výškou náhrady sa nezaoberal, bolo by predčasné vysloviť odvolacím súdom
názor k tejto otázke, preto odvolací súd iba pre ďalšie efektívne konanie súdu prvej inštancie upriamuje

jeho a pozornosť strán sporu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa
k výške náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou, v zmysle ktorej je výška vždy závislá od
výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej veci, ktoré sú
spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, preto k otázkeprimeranosti konkrétnej výšky tejto náhrady nie je vytvorená ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu (podľa uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/204/2018, uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z
31.01.2022, uznesenia NS SR z 24.03.2022 sp. zn. 4Cdo/278/2021 a iné).

15. Podľa § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie musí vykonať dôkaz spisom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/8/2020 (pre prejednávanú vec relevantnými časťami)
spôsobom podľa § 204 Civilného sporového poriadku, umožniť stranám vyjadriť sa k dokazovaniu, po
vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s § 441 OZ ustáliť mieru zodpovednosti nebohého E. P. na

vzniku dopravnej nehody a škode v percentuálnom vyjadrení a pri posúdení dôvodnosti nároku vziať
do úvahy iba podmienky vyplývajúce z § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o výške
primeraného zadosťučinenia vezme súd do úvahy závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo, závažnosť ujmy na strane žalobcov vyhodnotí z hľadiska objektívnych kritérií,
najmä z hľadiska príbuzenského pomeru s prihliadnutím na vzťahy popísané žalobcami, pretože hĺbku
smútku a traumy zo smrti rodiča nie je možné konkrétnymi dôkaznými prostriedkami preukázať, keď

ide o vnútorný psychický stav jednotlivca. Žalobcovia ponúkli dôkazy o spôsobe prežívania smútku za
otcom (zvýšené požívanie alkoholických nápojov, návrat k omamným látkam aj s potrebou liečenia,
vplyv takéhoto konania rodinné vzťahy), iba neoznačili dôkazné prostriedky, ktorými svoje tvrdenia
dokážu preukázať. Bude na žalobcoch, aby si svoju povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia splnili
(§ 132 ods. 1 C. s. p.). Súd prvej inštancie zistí, či sa žalobca 2/ zdržujúci v Anglicku zúčastnil pohrebu

otca, čo môže tiež napovedať o pravdivosti jeho tvrdení o zachovanom vzťahu k otcovi napriek veľkej
vzdialenosti a o existujúcich výčitkách z dôvodu, že nebol pri otcovi, keď ho potreboval. Žalobcovia
opakovane zdôrazňujú, že žiadaná náhrada nemajetkovej ujmy má zmierniť následky neoprávneného
zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život, mali by však konkretizovať, ako vyplatené (ak
bude prisúdené) primerané zadosťučinenie zmierni tieto následky, na čo majú slúžiť tieto peniaze, čím

naplnenia vyplatené finančné prostriedky satisfakčnú funkciu.

16. Okrem náhrady nemajetkovej ujmy bola žalobcom 1/ uplatnená aj škoda, ktorá vznikla iba jemu
vyplatením pohrebných trov. O výške trov predložil žalobca 1/ objednávku pohrebných služieb, doklad o
ich úhrade a doklad o úhrade pohostenia na kare. Žalovaný 2/ preukázal, že pozostalým po zomretom

E. P. v rámci tohto prebiehajúceho súdneho konania z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu žalovaného 1/ vyplatil „zálohu“ v rozsahu 50 % z vyčíslenej náhrady škody zdokladovanej vo
výške 1 165,80 € mínus štátny príspevok na pohreb 79,67 € = 1 086,13 €, z toho 50 % = 543,07 €. V
podaní z 29.10.2020 na č. l. 47 vzali žalobcovia čiastočne späť žalobu o rozsah poskytnutého plnenia
543,07 € požadovaných žalobcom 1/ titulom nákladov na pohreb, žiadnym spôsobom sa však nevyjadrili

k tomu, či im bol vyplatený štátny príspevok na pohreb v žalovaným 2/ tvrdenej výške 79,67 €, ak nie, z
akého dôvodu, keďže toto skutkové zistenie má vplyv na výšku uplatňovanej náhrady škody žalobcom 1/
vovýškezostávajúcich622,73€.Oprávnenosťtohtonárokubudesúdposudzovaťpodľa§449ods.2OZ
a ich primeranosť podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou

o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek

riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).