Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322200628
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8322200628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátuJUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.MartinaBaranavovecimaloletýchdeti:S.T.-Č.,nar.XX.XX.XXXX
a T. T.-Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Y., za účasti rodičov N. T.-Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX,
XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, so sídlom Námestie Slobody
25, 066 01 Humenné, IČO: 42 090 911 a E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. XX, J. Q., E.Ľ. J.,
právne zastúpený: JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné,
IČO: 42 026 938, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Humenné č.k. 10P/44/2022-171 zo dňa 31.08.2022 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
Súd zveruje maloletú S. T.-Č., nar. XX.X.XXXX a maloletú T. T.-Č., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej S. T.-Č. v sume vo výške 270 eur mesačne a na výživu
maloletej T. T.-Č. v sume vo výške 230 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky od podania návrhu od 2.3.2022.

V prevyšujúcej časti výšky výživného súd návrh matky zamieta.

Zaostalé výživné pre maloletú S. T.-Č. za obdobie od 2.3.2022 do 31.8.2022 vo výške 1 347 eur je otec

povinný uhradiť do deviatich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zaostalé výživné pre maloletú T. T.-Č. za obdobie od 2.3.2022 do 31.8.2022 vo výške 1069,66 eur je
otec povinný uhradiť do deviatich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 zákona
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletých detí sa podaným návrhom domáha,
aby súd maloleté deti S. T.-Č. a maloletú T. T.-Č. zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca
maloletých detí prispievať na výživu maloletej S. sumou vo výške 400 eur mesačne a na výživu maloletejT. sumou vo výške 350 eur mesačne od podania návrhu. Vo svojom návrhu matka maloletých detí
uviedla, že z partnerského spolužitia s otcom detí sa im narodili dve deti. Obe maloleté deti navštevujú
základnú školu. Matka detí je zamestnaná s príjmom vo výške cca 655 eur mesačne. Matka žije

v byte a jej mesačné výdavky na bývanie predstavujú sumu 250 eur mesačne, na stravu 400 eur
mesačne, na oblečenie vo výške 100 eur mesačne, na školské obedy 50 eur mesačne, na družinu 10
eur mesačne, na školské potreby 30 eur mesačne, na lieky 30 eur mesačne, na pohonné hmoty 30 eur
mesačne, na kultúrne vyžitie 50 eur mesačne. Matka s dcérami žije cca 2 roky na území Slovenskej
republiky, obe deti navštevujú základnú školu v Y.. Obvyklý pobyt maloletých detí je teda na území

Slovenskejrepubliky.Otecmaloletýchdetísnimivspoločnejdomácnostinežijeavšetkynákladyspojené
s výchovou maloletých detí hradí matka.

4. Matka maloletých detí žije s maloletými deťmi v byte u rodičov, kde sa na úhrade nákladov za bývanie
podieľa sumou vo výške 250 eur mesačne. Maloletá S. navštevuje 6. ročník základnej školy a maloletá
T. 5. ročník základnej školy. Matka svoje výdavky vyčíslila na sumu 400 eur mesačne za stravu, 100

eur mesačne za oblečenie, 100 eur mesačne za drogériu, 50 eur mesačne za obedy v škole, 10 eur
mesačne za družinu, 30 eur mesačne za školské potreby, 30 eur mesačne za vitamíny a lieky, 30 eur
mesačne za pohonné hmoty a 50 eur mesačne za kultúrne vyžitie. Súd ako výdavky na jedno maloleté
dieťa zohľadnil náklady na stravu cca 130 eur mesačne (matka uviedla 400 eur mesačne pre tri osoby),
25 eur mesačne za obedy, náklady na oblečenie cca 50 eur mesačne (vzhľadom na skutočnosť, že

maloleté deti rastú súd berie do úvahy, že minimálne štyrikrát ročne je potrebné deťom zakúpiť sezónne
oblečenie s prihliadnutím aj na skutočnosť, že pri nástupe do školy sú tieto výdavky vyššie. Náklady
na oblečenie a obuv by tak predstavovali cca 150 eur za sezónu x 4 t.j. 600 eur ročne, čo predstavuje
50 eur mesačne), náklady na školské potreby cca vo výške 15 eur mesačne (matka uviedla 30 eur
mesačne - súd to zobral tak, že je to na dve deti), náklady na lieky a iné potreby vo výške 10 eur

mesačne (vzhľadom na skutočnosť, že maloleté deti netrpia žiadny ochorením, ktoré by vyžadovalo
zvýšené finančné náklady, súd považuje sumu 10 eur mesačne na nákup vitamínov a liekov v prípade
bežného ochorenia za primeranú), náklady na kultúrne vyžitie vo výške 10 eur mesačne (sumu 10 eur
mesačne súd považuje za primeranú vzhľadom na vek detí, pričom náklady na kultúrne akcie môžu
predstavovať náklady na kino, plaváreň a pod.). Súd poukazuje na skutočnosť, že hore uvedené náklady

sú v minimálnom rozsahu a vzhľadom na rastúce ceny energií, základných potravín je predpoklad, že
tieto náklady budú len vyššie. Minimálne náklady na jedno dieťa tak predstavujú sumu 225 eur mesačne.
Medzi náklady maloletých detí je potrebné započítať aj náklady na bývanie, ktoré hradí matka. Podľa jej
vyjadrenie prispieva na bývanie sumou 250 eur mesačne, čo na jednu osobu predstavuje sumu 83,33
eur mesačne. Náklady matky na PHM sa taktiež premietnu do výdavkov maloletých detí v prípade, ak

matka využíva osobné motorové vozidlo aj na vozenie detí. Minimálne výdavky na jedno maloleté dieťa
tak predstavujú sumu 333,33 eur mesačne. Z dokladov predložených matkou vyplýva, že náklady na
byt predstavujú 250,45 eur mesačne, náklady na elektrinu 31 eur mesačne, náklady spoločnosti W.
predstavujú sumu 67,70 eur mesačne, náklady na plyn sumu 9 eur mesačne a náklady za vodu 9,66 eur
mesačne. Spolu náklady na bývanie predstavujú sumu 367,81 eur mesačne, z toho matka hradí 250 eur

mesačne, podľa jej vyjadrenia. Matka zo svojho príjmu hradí aj dva úvery vo výške 115,80 eur a 106,69
eur mesačne, ktoré finančné prostriedky použila na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorej je podielovou
spoluvlastníčkou a kde plánuje v budúcnosti s deťmi bývať.
Otec maloletých detí žije a pracuje v D. Í., kde je vlastníkom nehnuteľnosti, rodinného domu, na kúpu
ktorého si zobral úver vo výške 81 137,16 libier. Ako svoje výdavky otec maloletých detí uviedol sumu

343,57 libier splátka úveru, cca 150 libier mesačne za elektrinu (uvádzal 50 libier za 10 dní), 80,31 libier
mesačne za odpad, 95 libier ročne t.j. 7,91 libier mesačne poplatok za údržbu okolia, 26 libier mesačne
za internet, 40,16 libier mesačne za mobil, 164 libier ročne t.j. 13,66 libier mesačne za TV licenciu,
258,37 libier mesačne splátka za auto, 433,44 libier ročne t.j. 36,12 libier mesačne poistenie auta, 41,60
libier mesačne životné poistenie otca, 26,91 libier mesačne úrazové poistenie otca, 1026,90 libier za

olej na vykurovanie na vykurovaciu sezónu t.j. 85,57 libier mesačne, 421,12 libier ročne t.j. 35,09 libier
mesačne za poistenie auta. Celkové výdavky u otca tak predstavujú sumu 1145,27 libier t.j. 1331,17
eur. V tejto súvislosti treba podotknúť, že v spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí žije aj jeho
priateľka a teda na úhrade nákladov za bývanie by sa mala podieľať aj ona minimálne jednou polovicou.
Pokiaľ otec maloletých detí uviedol, že táto za bývanie neplatí z dôvodu, že mu požičala sumu 7 000

libier na splatenie depozitu za dom, ktoré jej takto spláca, táto skutočnosť nebola zo strany otca nijakým
spôsobom preukázaná. Ako ďalšie výdavky otec detí uviedol náklady na stravu 350 libier mesačne,
náklady na oblečenie a obuv vo výške 80 libier mesačne, výdavky na hygienické potreby a lieky vo výške
50 libier mesačne, výdavky na PHM vo výške 100 libier mesačne. Celkové výdavky otca tak predstavujúsumu 1725,27 libier mesačne t.j. 2005,31 eur. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má
prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Preto nie je možné prihliadnuť na výdavky otca ako je napr.
poistenie otca, poistenie domu, auta, splátky za auto a taktiež súd zohľadnil, že na úhrade nákladov

za bývanie by sa mala podieľať aj priateľka otca, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Súd teda
zobral do úvahy výdavky otca na úver za bývanie vo výške 343,57 libier mesačne (keďže takto si otec
vyriešil bývanie), polovicu nákladov za elektrinu 75 libier mesačne, polovicu nákladov za smeti 40,155
libier mesačne, polovicu nákladov za údržbu okolia vo výške 3,95 libier mesačne, polovicu nákladov
za internet vo výške 13 libier mesačne, polovicu nákladov TV licenciu vo výške 6,83 libier mesačne,

polovicu nákladov za olej na vykurovanie vo výške 42,78 libier mesačne ako aj náklady za ošatenie,
obuv, náklady na lieky vo výške cca 500 libier mesačne. Nevyhnutné výdavky otca by tak predstavovali
sumu 1025,285 libier t.j. 1191,70 eur.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka požadovala výživné v celkovej výške 750 eur mesačne.
Ňou požadované výživné nezodpovedá odôvodneným výdavkom detí. Aj keď príjem otca je asi dvakrát

vyšší príjmu matky, tomuto jeho príjmu zodpovedajú aj ním uvádzané výdavky. Taktiež je vhodné uviesť,
že rodičia maloletých detí nežijú v jednom štáte a preto je ťažké porovnať životné náklady rodičov v
krajinách kde žijú. Otcov príjem by bol na území SR nadštandardný, avšak v D. Í. ide o priemerný príjem.
Súd má za to, že výživné vo výške 500 eur mesačne na dve deti, pokrýva náklady maloletých detí a je
primerané ich veku ako aj ich odôvodneným potrebám. Za obdobie od podania návrhu od 2.3.2022 do

dňa rozhodnutia do 31.8.2022 vznikol otcovi na výživnom dlh. U maloletej S. predstavuje dlh sumu 1347
eur (za 3/2022 suma 252 eur - 270:30x27, za 4-9/2022 - 6x270= 1620 + 252 = 1872 eur, za 2-9/2022
otec uhradil 7x75 eur t.j. 525 eur, 1872 - 525=1347 eur), u maloletej T. predstavuje dlh sumu 1069,66
eur (za 3/2022 - 230:30x28 = 214,66 eur, za 4-9/2022 - 6x230= 1380 eur + 214,66 = 1594,66 eur, otec
uhradil 7x75 eur t.j. 525 eur, 1594,66-525=1069,66 eur). Vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery

súd uložil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Proti rozsudku v časti výroku o stanovení výšky výživného pre maloletú S. T.-Č. a pre maloletú T.L.
T.-Č. ako aj proti výroku o zaostalom výživnom pre maloletú S. T.-Č. za obdobie od 02.03.2022 do
31.08.2022 vo výške 1.347 eur a pre maloletú T. T.-Č. za obdobie od 02.03.2022 do 31.08.2022 vo

výške1.0699,66eurpodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieotec.Uviedol,ženapadnutýrozsudok
považuje za nesprávny, nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci a neúplne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Mal za to, že ani
určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného právneho
stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na

dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Otec po úhrade nevyhnutých výdavkov ktoré
špecifikoval v odvolaní neostávajú takmer žiadne finančné prostriedky k a úhradou výživného v celkovej
výške 500 eur mesačne by sa dostal do značných finančných problémov, nakoľko výživné v takej výške
nie je schopný platiť, keďže to jeho finančné pomery neumožňujú. Navrhol, aby odvolací súd vrátil vec
súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, nakoľko určená výška výživného je primeraná k potrebám detí a možnostiam povinného.

8. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Uviedla, že sa osobne stará o 2 mal. deti.

Napriek tomu, že otec mal vedomosť, že má vyživovaciu povinnosť voči deťom sa rozhodol pre kúpu
domu. V čase kúpy domu mal otec zabezpečenie bývanie a nebol nútený rodinný dom zakúpiť. Navrhla,
aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

9. V replike sa otec vyjadril, že súd prvej inštancie pri určovaní výživného pre maloleté deti nepostupoval

správne keď určil výživné vo vyššej miere ako sú samotné celkové náklady na maloleté deti a odchýlil
sa tak od rozhodovacej praxe a rozhodoval v rozpore so súčasným právnym stavom. Naďalej navrhuje,
aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v

§ 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie otca opodstatnené nie je.11. Odvolací súd zaoberajúc sa vecou z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, skutkových
okolností uvedených v návrhu, odvolacích námietok otca mal. detí, vyjadrenia kolízneho opatrovníka a
matky mal. detí dospel k záveru, že odvolanie otca mal. detí nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne

vyhodnotil skutočnosti odôvodňujúcich potrebu dočasnej úpravy pomerov v rodine zverením maloletých
do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prespievať na ich výživu. Napadnuté rozhodnutie sleduje
najlepší záujem mal. detí na stabilite a bezpečnosti výchovného prostredia, ako aj zdravom, duševnom
a fyzickom a citovom vývine v danom čase. Prijatý právny záver odvolací súd v nasledujúcom obsahu
odôvodnenia argumentuje nasledovne.

12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletých detí je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo

všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletých detí sa zohľadňuje
najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že otec mal. detí nemal žiadne námietky, aby mal. deti boli zverené
matke, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď mal. deti zveril do osobnej
starostlivosti matky.

15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti
posledné dva roky. Maloleté deti majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, kde bývajú, chodia

do školy, majú vytvorené sociálne väzby najmenej dva roky a preto je daná právomoc súdov Slovenskej
republiky. Otec maloletých detí žije v D. Í..18. Je zrejmé, že v zmysle predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zisťoval, aký bol príjem
matky a otca mal. deti v rozhodnom období. Matka je zamestnaná v spoločnosti B. P. E. C., kde je
pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Podľa predložených dokladov bol je čistý príjem, vrátane

daňového bonusu, v roku 2021 vo výške 717,21 eur mesačne a za obdobie od 11/2021 do 3/2022 vo
výške 764,88 eur mesačne. Otec je zamestnaný a predložil súdu potvrdenie o výške príjmu za 1/2022
- čistý príjem 1999,52 libier, 2/2022 - čistý príjem 2030,31 libier, 3/2022 - čistý príjem 1816,11 libier,
4/2022 - čistý príjem 1549,31 libier. Za ďalšie mesiace roku 2022 otec maloletých detí potvrdenie o
výške príjmu nepredložil. Priemerný čistý príjem otca za štyri mesiace roku 2022 tak predstavuje sumu

1848,81 libier t.j. 2148,90 eur (súd pri prepočte libier na eurá vychádzal z kurzu ku dňu rozhodnutia
súdu k 31.08.2022).

19. Súd prvej inštancie ako výdavky na jedno maloleté dieťa zohľadnil náklady na stravu cca 130 eur
mesačne, 25 eur mesačne za obedy, náklady na oblečenie cca 50 eur mesačne, náklady na školské
potreby cca vo výške 15 eur mesačne, náklady na lieky a iné potreby vo výške 10 eur mesačne,

náklady na kultúrne vyžitie vo výške 10 eur mesačne (sumu 10 eur mesačne súd považuje za primeranú
vzhľadom na vek detí, pričom náklady na kultúrne akcie môžu predstavovať náklady na kino, plaváreň a
pod.). Súd poukázal na skutočnosť, že hore uvedené náklady sú v minimálnom rozsahu a vzhľadom na
rastúce ceny energií a základných potravín je predpoklad, že tieto náklady budú len vyššie. Minimálne
náklady na jedno dieťa tak predstavujú sumu 225 eur mesačne. Súd prvej inštancie tiež zohľadnil podiel

osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, ktoré v súčasnosti navštevujú školské zariadenie.

20. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby
maloletých detí.

21. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na výdavky otca je limitovaná jeho povinnosť platiť výživné
na maloleté deti. V závislosti od deklarovaného príjmu a výdavkov otca odvolací súd potvrdil výšku
výživnéhozostranypovinnéhootca.Taktieždlžnévýživnésúdprvejinštanciesprávneustálildodeviatich
mesiacov od rozhodnutia súdom prvej inštancie pre mal. deti s prihliadnutím na majetkové a príjmové

pomery otca.

22. Odvolací súd prihliadnuc na zistenia vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka, tvrdenia otca
a matky majúc na zreteli predovšetkým záujem maloletých, závery súdu prvej inštancie považuje za
správne vo vzťahu za účelom ochrany stability výchovného prostredia maloletých a zveriť ich do osobnej

starostlivosti matky. Taktiež odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedá schopnostiam a možnostiam
otca platiť súdom určené výživné v prospech mal. detí, preto s poukazom na všetky tieto dôvody,
rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s

ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).