Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 5, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/123/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122010241
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6122010241.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov

JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného Ing. D. M., pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí
konanom dňa 6. decembra 2022 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/13/2022 zo dňa 8. júna 2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 5T/13/2022 zo dňa 08. 06. 2022 vo výroku o ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

obžalovanému Ing. D. M., nar. XX. XX. XXXX v H. H., trvale bytom H. H.,

podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona ukladá ochranné
sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/13/2022 zo dňa 08. 06. 2022 bol obžalovaný
Ing. D. M. uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
ako je uvedené v tomto rozsudku.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods.
1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona súd určil skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou a ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to

proti výroku o ochrannom opatrení, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
v podstate tým, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že ochranné liečenie protialkoholické ústavnou
formou mu bolo uložené z dôvodu, aby nepokračoval v trestnej činnosti. Poukázal pritom na dikciu § 73
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a vzhľadom k odôvodneniu rozsudku v časti uloženého ochrannéhoprotialkoholického liečenia ústavnou formou je zrejmé, že takto uložené ochranné liečenie nezodpovedá
ustanoveniam § 73 Trestného zákona. Toto ustanovenie nepredpokladá možnosť uloženia ochranného
liečenia ústavnou formou z dôvodu zamedzenia pokračovania v trestnej činnosti. Uvedené ustanovenie

§ 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona predpokladá možnosť uloženia ochranného liečenia ústavnou
formou len v prípade, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s
jej užívaním. V napadnutom rozsudku nie je jedinej zmienky o tom, že by mal spáchať trestné činy pod
vplyvom alkoholu, resp. v súvislosti s jeho užívaním. Dokonca ani zo skutkovej vety skutku 1 alebo 2
nevyplýva, že by mal spáchať trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o ochrannom opatrení a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám vo veci rozhodol.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok aj
vo výroku o ochrannom opatrení za zákonný a správny, zodpovedá záverom znaleckého posudku MUDr.

D., a preto navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že trvá na dôvodoch podaného odvolania
a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v petite podaného odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom

odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny,
ako aj vo vzťahu k otázke trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil

vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal, a ktoré je v zmysle
zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto ani krajský súd výrok o vine nepreskúmaval.

Čo sa týka výroku o uloženom ochrannom opatrení, krajský súd musí konštatovať, že ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou bolo obžalovanému uložené v rozpore so zákonom.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených
v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť
trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ
spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku (skutok 1/ a skutok 2/) nevyplýva, že by sa ich mal obžalovaný
dopustiť pod vplyvom alkoholu. Zo záverov znaleckého posudku č. 89/2021 MUDr. N. D. síce vyplýva,
že znalec u obžalovaného v čase spáchania skutku zistil požitie alkoholu, stav prostej opitosti, aže pri vyšetrení zistil pokročilý, habituálny alkoholizmus, a taktiež zistil, že obžalovaný je relatívne
nebezpečný pre svoje okolie, a preto odporučil obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou, ako aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Okresný súd v zmysle

§ 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, a zároveň podľa
§ 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody
alebo ochrannom opatrení. Okresný súd následne na hlavnom pojednávaní síce v súlade s § 263
ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnice o výsluchu znalca z prípravného konania, v ktorých

sa znalec vyjadroval k záverom svojho znaleckého posudku, avšak do skutkovej vety napadnutého
rozsudku zistenia znalca nepremietol (že skutky mal obžalovaný spáchať pod vplyvom alkoholu).
Zisteniaznalcavrámcivyšetreniaobžalovaného,žetrpípokročilýmalkoholizmom,súodbornouotázkou,
avšak právnou otázkou je dôvodnosť uloženia ochranného opatrenia. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, že obe ochranné opatrenia okresný súd uložil z dôvodu, že ak by ich neuložil,
tak by riskoval, že obžalovaný by mohol pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený. Podľa

výrokunapadnutéhorozsudkuuložilsúdobžalovanémuochrannéopatreniazdôvodu,žespáchaltrestný
čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním (§ 73 ods. 2 písm. d) Trestného
poriadku). Pokiaľ teda okresný súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou na základe § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, mal skutočnosť, že obžalovaný spáchal
trestné činy pod vplyvom návykovej látky uviesť v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Z takto vyhláseného rozsudku však vyplýva, že na uloženie ochranného protialkoholického liečenia
nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok v zmysle § 73 ods. 2 písm. a) až d) Trestného zákona.
V prípade, ak súd ukladá ochranné opatrenie v zmysle ods. 2 ustanovenia § 73 Trestného zákona,
ide o fakultatívne ukladanie ochranného opatrenia, nie obligatórne, ako je tomu v prípade § 73 ods.
1 Trestného zákona. Fakultatívnosť uloženia ochranného opatrenia však musí vyplývať z výsledkov

vykonaného dokazovania, ktoré však musia byť odzrkadlené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného

poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o ochrannom opatrení sám vo veci rozhodol tak,
že obžalovanému uložil len ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou, keďže uloženie toho
ochranného opatrenia obžalovaný v rámci odvolania nenamietal, teda ani nebolo predmetom prieskumu
zo strany krajského súdu, ako aj z dôvodu, že dôvodnosť uloženia tohto ochranného opatrenia vyplýva
priamo zo skutku 1/ napadnutého rozsudku. Ostatné výroky napadnutého rozsudku potom zostali týmto

rozhodnutím nedotknuté.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.