Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222200193
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2222200193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej

veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto,
zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37 927 795, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: W. K., E.. XX.XX.XXXX, Č. X. XXX, XXX XX Č.Ž. X., o zaplatenie 2.620,64 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 81,54 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 81,54 eur od
28.06.2019 do zaplatenia sa zastavuje.

II.Žalobažalobcuozaplatenie2.539,10eurspolusúrokomzomeškania5,00%ročnezosumy2.539,10
eur od 28.06.2019 do zaplatenia sa zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.01.2022 domáhal o zaplatenie sumy 2.620,64 eur spolu s
úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 2.620,64 eur od 28.06.2019 do zaplatenia. Tvrdil, že jeho
právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s., ďalej len „VÚB, a.s.“) so žalovaným uzatvoril dňa
19.04.2016 zmluvu o pôžičke č. 6231335/183885188, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku

5.000,00 eur, ktorú mal žalovaný splácať v počte 60 - tich mesačných splátok po 140,87 eur až do
vyrovnania sumy 8.452,20 eur. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť pôžičky a pohľadávku následne postúpil na žalobcu. Žalobou si uplatnil aj úroky z omeškania,
pretože sa žalovaný s plnením dostal do omeškania. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania (žaloba
právneho predchodcu žalobcu o zaplatenie2.620,64 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo
sumy 2.620,64 eur od 28.06.2019 do zaplatenia, č.l. 1).

2. Žaloba spolu s prílohami bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 06.05.2022 (§ 106 ods. 1
písm.a/CSP),(doručenkaodoručenížalobyžalovanému,č.l.49).Žalovanýsakžalobe,anikpripojeným
listinám nevyjadril.

3. Právny predchodca žalobcu dňa 17.05.2022 vzal späť žalobu v časti zaplatenia 81,54 eur spolu s
úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 81,54 eur od 28.06.2019 do zaplatenia (čiastočné späťvzatie
žaloby, č.l. 51).

4. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) pohľadávku v priebehu konania postúpil na žalobcu. Dňa
05.08.2022 žalobca podal návrh na zmenu žalobcu, žalobca so vstupom súhlasil. Uznesením sp. zn.
7Csp/4/2022 - 79 zo dňa 15.08.2022 bola pripustená zmena na strane žalobcu, keď miesto pôvodnéhožalobcu VÚB, a.s. vstúpil do konania žalobca so súhlasom súdu (návrh na zmenu strany sporu na
strane žalobcu, č.l. 58, oznámenie o prevzatí právneho zastupovania, príloha č. 3 Rámcová zmluva
o postúpení pohľadávok, č.l. 62, oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 63, dodatok č. 5 k rámcovej

zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30.11.2017 v znení jej dodatkov č. 1,2,3 a 4, č.l. 64).

5. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), skutočností
súdu známych (§ 186 CSP), v spojení s dokazovaním vykonaným listinnými dôkazmi založenými v
spise (§204 CSP), a to : notárska zápisnica o rozdelení spoločnosti zlúčením - č.l. 4 - 9, zmluva o

spotrebiteľskom úvere - č.l. 10 - 19 a zhodne na č.l. 102 prvá strana zmluvy, výplatná páska - č.l. 20
zhodne aj č.l. 101, predžalobná upomienka + doručenka - č.l. 21, 22 oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru - č.l. 22, prehľad splátok a úhrad - č.l. 23 - 24, návrh na zmenu strany sporu na strane
žalobcu,oznámenieoprevzatíprávnehozastupovania-č.l.58,prílohač.3Rámcovázmluvaopostúpení
pohľadávok - č.l. 62, oznámenie o postúpení pohľadávky - č.l. 63, dodatok č. 5 k rámcovej zmluve o
postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30.11.2017 v znení jej dodatkov č. 1,2,3 a 4 - č.l. 64, vyjadrenie

žalobcu - č.l. 97, výpočet ročného úroku - č.l. 99, výplatná páska - č.l. 100,101) bol ustálený skutkový
stav a jeho následné právne posúdenie.

A. Skutkový stav :

6. Právny predchodca žalobcu vzal žalobu späť čo do zaplatenia 81,54 eur spolu s úrokom z omeškania
5,00 % ročne zo sumy 81,54 eur od 28.06.2019 do zaplatenia. Urobil tak pred prvým pojednávaním.

7. Pôvodný žalobca (VÚB a.a. ) bol právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.,
IČO: 35923130 (ďalej len „veriteľ“), ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na

základe projektu rozdelenia k 01.01.2018 (skutočnosti známe súdu z vlastnej činnosti, z obchodného
registra a tiež z pripojenej notárskej zápisnice, č.l. 4 - 9).

8. Veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v

rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č.l.10 - 19 a
zhodne č.l. 102).

9. Veriteľ a žalovaný podpísali dňa 19.04.2016 zmluvu o pôžičke č. 6231335/183558188, na základe
ktorej veriteľ poskytol žalovanému pôžičku 5.000,00 eur, ktorú mal žalovaný splácať v počte 60 - tich

mesačných splátok po 140,87 eur až do vyrovnania sumy 8.452,20 eur. (ďalej len „zmluva o úvere“).
V bode 9.2 zmluvy o úvere si dohodli vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru tak, že „spoločnosť je
oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie
celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky),
ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobie

dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. V zmluve
v časti II. je uvedený priemerný mesačný príjem žalovaného 621,00 eur. Mesačné výdavky na splátky
úverov, pôžičiek, hypoték, lízingov - 200,00 eur, iné výdavky ( napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón)
- 120,00 eur (zmluva o úvere, č.l. 10 - 19 a zhodne č.l. 102 ).

10. Pôvodný žalobca poskytol žalovanej pôžičku v ten istý deň (nesporná skutočnosť).

11. Žalovaný bol v čase podpísania zmluvy zamestnaný, ako to vyplýva z pripojených výplatných pások.
V januári 2016 mal čistý príjem 621,39 eur, vo februári 621,34 eur a v mesiaci marec 2016 mal príjem
622,66 eur (výplatná páska za mesiac február 2016 - č.l. 20, výplatná páska za mesiac marec 2016 -

č.l. 100).

12. Žalovaný uhradil celkom 5.321,97 eur ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad (prehľad splátok
a úhrad, č.l. 23).

13. Predžalobnou upomienkou z 27.04.2019 veriteľ upozornil žalovaného, že ak do 05.06.2019 nedôjde
k úhrade nedoplatku na splátkach 504,35 eur, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola
žalovanému doručená 03.05.2019 (predžalobná upomienka, č.l. 21 druhá strana + doručenka, č.l. 23 ).14. Veriteľ listom zo dňa 22.06.2019 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru (oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru, č.l. 22 druhá strana).

15. Žalobca svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky. O návrhu na zmenu na strane
žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu (viď bod 4), (príloha č. 3 Rámcová zmluva o
postúpení pohľadávok, č.l. 62, oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 63, dodatok č. 5 k rámcovej
zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 30.11.2017 v znení jej dodatkov č. 1,2,3 a 4, č.l. 64zo
dňa13.11.2020aprílohykzmluve(zmluvaopostúpenípohľadávok-č.l.9-24,prílohakzmluve-č.l.25).

16. Pôvodný žalobca listom zo dňa 22.07.2022 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky v priebehu
súdneho konania (oznámenie o postúpení pohľadávky z 22.07.2022 - č.l. 63).

17. Žalobca k overovaniu bonity uviedol, že žalovanému nebol preukaz totožnosti odcudzený. Žalovaný
spĺňal štandardné riskové podmienky. Podpisom na zmluve prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú

pravdivé. Prehlásil tiež, že ku dňu podpisu mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na plnenie jeho záväzku. Príjem žalovaný zdokladoval výplatnými páskami. Spočiatku žalovaný riadne
splácal splátky. Právny predchodca si vyžiadal od žalovaného za účelom overenia jeho bonity súhlas
so spracovaním jeho osobných údajov za účelom preverenia jeho úverovej história v Nebankovom
registri klientskych informácií ako aj s cieľom preverenia existencie jeho pracovného pomeru v Sociálnej

poisťovni. Súčasne navrhli, rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, ak žalovaný uplatnený nárok uzná.

B. Právne posúdenie :

18. Právny predchodca žalobcu vzal žalobu späť čo do zaplatenia 81,54 eur spolu s úrokom z omeškania

5,00 % ročne zo sumy 81,54 eur od 28.06.2019 do zaplatenia pred prvým pojednávaním. V späťvzatej
časti bolo preto konanie zastavené (§ 144, 145 ods. 2 CSP), (výrok I.).

19. Právny predchodca žalobcu vystupoval a konal ako dodávateľ (banka), lebo poskytoval služby, ktoré
mal v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako

spotrebiteľ, keď konal pre svoju osobnú potrebu a opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva.
Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral veriteľ (právny predchodca žalobcu)
zmluvu o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa (§ 52 ods. 3)
Obč. zák.). Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ,
miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa
(§ 52 ods. 4 Obč. zák.). Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie úveru (§ 497 Obchod. zák.).
Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto vzťah z nej
vyplývajúci, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1)Obč. zák). Zároveň sa veriteľ považuje aj
za veriteľa podľa § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) tohto zákona v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, pretože poskytnutie finančných prostriedkov bolo formou spotrebiteľského úveru (§ 2
zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

20. Žalobca si uplatňuje nárok z postúpenej pohľadávky. Tvrdí, že je právnym nástupcom dodávateľa,

ktorý so žalovaným uzavrel spotrebiteľskú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. ust. § 52 Obč.
zák. a podľa zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Tvrdí, že jeho
právny predchodca dodržal povinnosti veriteľa pri posudzovaní bonity žalovaného.

21. Pôvodný veriteľ ( dodávateľ ) bol bankou a preto mohol ako postupca platne postúpiť pohľadávku len

pri splnení podmienok zák. ust. § 17 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase postúpenia
a zák. ust. § 92 ods. 8) zák. o bankách č. 483/2001 Z. z. v účinnom znení.

22. Pred samotným skúmaním splnenia podmienok zák. ust. § 17 zák. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase postúpenia a zák. ust. § 92 ods. 8) zák. o bankách, však bolo potrebné skúmať,

či došlo k platnému zosplatneniu dlhu zo strany právneho predchodcu žalobcu.

23. Podľa § 11 ods. 2) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(19.04.2016)akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.1)zák.č.129/2010Z.z.vzneníúčinnom v čase uzavretia zmluvy, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1) sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1) zák. č. 129/2010 Z. z. v

znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

24. Zákon o spotrebiteľských úveroch zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
vyžadoval skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a
odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1) v zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie
výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť,

že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu
bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok peňažných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán
rozpočtu sama o sebe k konkrétnemu žiadateľovi o úver (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10CoCsp/6/2022 - 309 z 28.04.2022, bod 18).

25. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

26. Žalobca v konaní tvrdil, že jeho právny predchodca bonitu klienta zisťoval a povinnosť skúmať bonitu
žalovaného si riadne splnil. Netvrdí ale akým konkrétnym spôsobom, akými konkrétnymi listinami a
informáciami ich skúmal, ako ich vyhodnotil. Tvrdí, že preukaz totožnosti žalovaného nebol odcudzený a
že žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky. Neuviedol, ako súvisí prípadné odcudzenie preukazu
totožnosti žalovaného so skúmaním jeho bonity - schopnosti splácať úver. Otázka preukazu totožnosti

nie je skúmaním bonity klienta. Z tohto dokladu nie je možné vyhodnotiť bonitu klienta, len dátum
narodenia.

27. V ďalšom tvrdí, že žalovaný podpisom zmluvy prehlásil, že údaje v zmluve, ktoré uviedol sú pravdivé.
Ani uvedené samo o sebe nie je skúmaním bonity zo strany veriteľa. Je pravdou, že spotrebiteľ je

povinnýuviesťpotrebnéúdajepravdivo.Tátopovinnosťspotrebiteľa,alenezbavujeveriteľa(dodávateľa)
povinnosti skúmať, vyhľadávať, posudzovať a vyhodnocovať pomery žiadateľa o úver - jeho všetky
príjmy, jeho pravidelné mesačné výdavky a z toho plynúci záver, či bude mať dostatok prostriedkov na
mesačné splátky.28. Žalobca poukazuje na to, že ho žalovaný neinformoval o zmene finančných pomerov. Uvedené
nesúvisí so skúmaním bonity spotrebiteľa pred samotným uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ale so zmenou po uzavretí zmluvy.

29. Žalobca uvádza, že jeho právny predchodca si vyžiadal súhlas od žalovaného so spracovaním jeho
osobných údajov za účelom overenia jeho bonity a za účelom preverenia jeho úverovej histórie. Netvrdil,
či nahliadol do dostupných registrov a ako sa vysporiadal so zisteniami z tohto nahliadnutia. Nepredložil

o tom žiadne dôkazy - výpisy, ani neoznačil žiadny taký dôkaz.

30. Žalobca uviedol, že žalovaný prehlásil, že mu pred podpisom zmluvy neboli známe žiadne okolnosti,
ktoré by mali vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Opäť, ide o prehlásenie žalovaného. Nie je to aktívne
vyhľadávanie a skúmanie bonity žalovaného zo stravy veriteľa.

31. Okrem toho netvrdil, ani nepreukázal, akým spôsobom a ktoré údaje jeho právny predchodca
vyhodnocoval v rámci skúmania bonity žalovaného. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi,
a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z
ust. § 7 ods. 1) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

32. Pokiaľ veriteľ nepozná osobné pomery klienta, celkový objem príjmov, výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca,
resp. jeho právny predchodca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie
zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky

vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné
bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa ( bod 21 vyššie cit. rozsudku ).

33. Žalobca predložil iba výplatné pásky žalovaného. Nepredložil doklady o tom, že vykonal lustrácie
v príslušných registroch. Okrem toho, ak zoberieme do úvahy príjem žalovaného, ktorý vyplýva z

výplatných pások a zo zmluvy (621,00 eur), odrátame z toho výdavky na splátky úverov, hypoték,
lízingov,ktorýchvýškužalovanývzmluveuviedol(200,00eur)aodrátameeštemesačnévýdavky(SIPO,
telefón, náklady na bývanie), ktoré žalovaný v zmluve deklaroval v sume 120,00 eur a odrátame aj výšku
mesačnej splátky zo žalovanej zmluvy, teda sumu 140,87 eur, zostáva suma 160,13 eur. Ide o sumu,
ktorá by mala slúžiť na výdavky žalovaného na stravu, ošatenie a pod., výdavky, ktoré nie sú zahrnuté

do sumy 120,00 eur. Ak prerátame pomer - príjem a úverové zaťaženie deklarovaných 200,00 eur +
výška splátky zo žalovanej sumy 140,87 eur, tak úverové zaťaženie žalovaného predstavovalo 54,9 %
z jeho mesačného príjmu.

34. Vzhľadom na uvedené, je sporné, či právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy vyhodnotil

všetky tieto informácie a že ich vyhodnotil správne. Okrem toho žalobca netvrdí, čo boli štandardné
riskové podmienky u žalovaného. Je sporné, či úverová zaťaženosť viac ako 50,00 % z príjmu je
štandardnou podmienkou.

35. Zhrnúc uvedené potom žalobca nepreukázal svoje tvrdenie a nepredložil dôkazy o tom, že jeho

právny predchodca vyhodnocoval všetky okolnosti bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou, s
obozretnosťou.Žalobcaneuniesoldôkaznébremenoosvojomtvrdení,žejehopredchodcasisplnilsvoju
zákonnú povinnosť podľa § 7 zák. zákona o spotrebiteľských úveroch a že bonitu žalovaného skúmal s
odbornou starostlivosťou a s vysokým stupňom obozretnosti a odbornosti.

36. Zároveň treba poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27CoCsp/54/ 2020 -106
z 17.03.2021 (najmä body 20 až 23), z ktorého vyplýva, že súd je povinný skúmať preukázanie bonity
spotrebiteľa a následne splnenie tejto povinnosti skúmať vo svetle ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2/
zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorej splnenie pri uzatvorení
zmluvy vyžaduje právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Uvedené

možno aplikovať ako na skúmanie všetkých ostatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

37. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ bol povinný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupovať obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľskéúvery s odbornou starostlivosťou. Vynaloženie tejto odbornej starostlivosti je potrebné hodnoverne
preukázať, pričom v tomto spore táto povinnosť hodnoverného preukázania splnenia si tejto povinnosti
prešla na žalobcu.

38. Právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného
pred poskytnutím úveru (§ 7 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
pretoodžalovanéhonemoholpožadovaťjednorazovésplateniedlhu(§11ods.2)zák.ospotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ), nemal preto právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť (§

53 ods. 9) Obč. zák. a § 565 Obč. zák.) a následne nemohol platne postúpiť pohľadávku na žalobcu ( §
17 zák. o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8) zák. o bankách). Vyplýva z toho záver, že pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a pri postúpení pohľadávky na žalobcu postupoval v rozpore s právnymi
predpismi vyššie uvedenými a preto ide o absolútne neplatné právne úkony § 39 Obč. zák.

39. Žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie (č.l. 290). Tomuto návrhu žalobcu nebolo

možné vyhovieť, pretože neboli splnené zákonom dané podmienky (§ 282CSP). Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril. Nedostavil sa ani na pojednávanie. Neurobil žiadne vyhlásenie ohľadne žalovanej sumy.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuznal dlh tak, ako bol žalobcom uplatnený. Z dôvodu absencie
uznania dlhu tak nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

40. Strana konania, ktorá podáva žalobu je povinná pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1/CSP). Žalobca tak bol povinný v žalobe uviesť všetky
podstatné skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Prvou a zásadnou bolo, okrem iného uviesť, ako skúmal
bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru, pred uzavretím zmluvy o úvere. Podstatným a rozhodujúcim
skutkovýmtvrdenímjeajopísanietoho,akýmspôsobomdospelikžalovanejsumeatotakýmspôsobom,

ktorý je overiteľný, ktorý sa dá prepočítať a skontrolovať ( bremeno tvrdenia). Následne na všetky svoje
tvrdenie predložiť alebo navrhnúť dôkazy, ktoré by mali ich tvrdenia preukazovať ( bremeno dôkazu). Až
za splnenia týchto podmienok môže byť aplikované zákonné ustanovenie § 151 ods. 1/CSP. Žalobca
však bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu v tejto veci neuniesol (ani doplnením žaloby) a to napriek
tomu, že bol vyzvaný, ktoré podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia v žalobe chýbajú.

41.Kprípadnejaplikáciiust.§150ods.1)CSPtrebapoukázaťnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčíne
sp. zn. 27CoCsp/54/ 2020 -106 z 17.03.2021 ( najmä body 20 až 23 ), z ktorého vyplýva, že súd je
povinný skúmať preukázanie bonity spotrebiteľa a následne splnenie tejto povinnosti skúmať vo svetle
ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, ktorej splnenie pri uzatvorení zmluvy vyžaduje právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa
(§ 52 a nasl. Obč. zák. ). Uvedené možno aplikovať ako na skúmanie všetkých ostatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V kontexte tohto rozhodnutia je tak daná povinnosť súdu skúmať nielen
bonitu tak ako aj ostatné náležitosti zmluvy o úvere. Okrem toho však súd musel skúmať, či je zo
strany žalobcu splnená podmienka tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich

sa sporu zo strany žalobcu. Niečo kvalifikovane a účinné možno popierať iba ak, je to kvalifikovane
tvrdené a v danom prípade tomu tak nebolo a nebolo možné aplikovať zákonné ust. § 151 ods. 1/ CSP s
tým, že žalovaná strane nepoprela účinne tvrdenia žalobcu. Žalobca bol v tomto smere vyzvaný a to už
spomínanou výzvou, ale doplnenie v zmysle skúmania bonity riadne a dôkladne netvrdil a ani neoznačil,
či nepredložil dôkazy v tomto smere (viď body 24 až 35).

42. Žalobca na základe neplatného postúpenia nemohol nadobudnúť od právneho predchodcu
legitimáciu na pohľadávku voči žalovanému. Nie je tak nositeľom takéhoto práva, nie je aktívne
legitimovaný. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nie je nositeľom povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. Nie je
pasívne legitimovaný voči žalobcovi. Pre nedostatok legitimácie strán konania bola žaloba žalobcu vo

zvyšku ako nedôvodná zamietnutá (výrok II.).

43. Žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, keď vzal časť žaloby späť. V ostatnom bol v konaní
neúspešný, keď jeho žaloba voči žalovanému bola ako nedôvodná vo zvyšku zamietnutá (výrok I.).
Žalovaný by mal v zásade nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti, lebo čiastočné zastavenie

konania nezavinil. Vo zvyšku bol úspešný, pretože žaloba žalobcu bola vo zvyšku ako nedôvodná
zamietnutá a v zásade by mal nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisu nevyplýva, že by
žalovanému vznikli nejaké trovy, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil. Civilný sporový
poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok nanáhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v
konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia
Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím

Základných princípov čl. 4 ods. 2) CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na

náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu ( výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave

cestou tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1/ CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1/

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 362 ods. 1/ CSP).