Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Peter Tóth

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010148
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515010148.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského PhD., v trestnej veci proti obžalovanej E. J., nar. XX.X.XXXX
v R. K. nad C., trvale bytom R. K. nad C., N. K. č. XX/X, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák., o odvolaniach prokurátora a obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. 2T/53/2015, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovanej E. J. a prokurátora ako nedôvodné z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.januára 2016, sp. zn. 2T/53/2015 bola
obžalovaná E. J. uznaná vinnou zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby do 17.30 hod. dňa

22.09.2014 v R. K. nad C. držala bez povolenia v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach
a strelive zbraň kategórie C - opakovaciu guľovnicu Steyer Mannlicher, kalibru 300 Win. Mag, výrobného
čísla XXXXXX, ktorú si zaobstarala v presne nezistenej dobe od vlastníka W. J., pričom predmetná zbraň
podlieha ohlasovacej a evidenčnej povinnosti.

Za to bola odsúdená podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods.3 Tr. zák., § 36 písm.d),

písm.j), písm.l) s použitím § 39 ods.1 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, pričom podľa §
49 ods. 1 Tr.zák. a § 50 ods.1 Tr.zák. jej bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 1 rok.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním
prokurátora okresnej prokuratúry proti výroku o treste v neprospech obžalovanej a tiež odvolaním

obžalovanej proti výroku o vine aj treste.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku
o vine pokladá za správne, zákonné a dôvodné, no podľa jeho názoru neboli pri ukladaní trestu u
obžalovanej splnené podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1
Tr.zák. jednak s poukazom na závažnosť konania obžalovanej a zákonom stanovenú trestnú sadzbu,

poukázal tiež na okolnosti prípadu, kedy obžalovaná musela byť dobre oboznámená s legislatívou
týkajúcou sa držby strelných zbraní, keďže sama bola držiteľkou zbrojného preukazu a aj napriek tomu
hrubo porušila právne normy, pričom svoje konanie neustále zľahčuje. Nie je preto dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. Samotný motív konania, na ktorý súd prvého stupňa poukazuje, môže
byť dôležitým pri určení trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby, resp. pri zvážení prípadného odkladu
výkonu trestu s podmienečným odkladom. V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, ktorého sa

dopustila osoba veľmi dobre uvedomujúca si svoje povinnosti vo vzťahu k držbe zbraní (dá sa hovoriť
o osobe znalej práva v danej oblasti), preto nie je zákonný dôvod na použitie ustanovenia § 39 ods.1Tr.zák. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a sám rozhodol podľa § 322 ods.3 Tr.por. tak, že podľa § 294 ods.2, § 38 ods.3, § 36 písm.d), j), l), §
51 ods.1, ods.2, § 51 ods.4 písm.g) a 49 ods.1 písm.a) Tr.zák. uloží obžalovanej trest odňatia slobody

bez použitia § 39 Tr.zák. v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom a s určením skúšobnej doby a
probačného dohľadu nad jej správaním v trvaní troch rokov, vrátane uloženia povinnosti podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

Obžalovaná v odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu v podstate namietala, že jej
konanie okresný súd nesprávne posúdil po právnej stránke. Podľa jej názoru s poukazom na okolnosti
prípadu, keďže bola držiteľkou platného zbrojného preukazu a zbrojného lístka, je potrebné kvalifikovať
len ako priestupok podľa § 69 ods.1 zák.č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive. V prejednávanej veci si
previezla predmetnú guľovú zbraň na územie Slovenskej republiky za účelom jej otestovania presnosti.
Obžalovanej v podstate chýbal len zbrojný sprievodný list v zmysle § 40 citovaného zákona, aby v

plnom rozsahu a v súlade so zákonom s predmetnou guľovou zbraňou mohla disponovať a práve preto
prichádza do úvahy naplnenie len skutkovej podstaty priestupku podľa § 69 ods.1 zák.č. 190/2003
Z.z. o zbraniach a strelive. Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí poukazoval na skutočnosť, že
subjektívna stránka bola obžalovanou naplnená formou nepriameho úmyslu, s týmto nemožno súhlasiť.
Vychádzajúc z výpovede obžalovanej, zistení o jej osobe, ako aj na základe úprimnosti jej vyjadrení,

možno nepochybne konštatovať, že nevedela, že sa konaním popísaným v skutkovej vete môže
dopustiť protiprávneho konania a už vôbec nemala tušenie, že by mohlo ísť o trestný čin. Aj keď ako
držiteľka zbrojného preukazu a poľovného lístku mala mať vedomosť o príslušných právnych predpisov
a jednotlivých režimoch držania zbrane, z jej úprimného postoja nemožno mať pochybnosť o tom,
že takúto vedomosť nemala. Preto možno hovoriť maximálne o zavinení v nevedomej nedbanlivosti.

Napokon obhajoba vytkla, že v skutkovej vete absentuje spôsob nadobudnutia predmetnej zbrane (v
cudzine), jej prepravy na územie SR a tiež bližšieho určenia porušenia konkrétnej povinnosti v zmysle
citovaného zákona. Ak by to tak bolo, nepochybne by bolo nutné konštatovať, že sa jedná maximálne o
priestupok. Vzhľadomnavyššieuvedené,považujenapadnutýrozsudokvcelomrozsahuzanedôvodný
a nezákonný, navrhla ho zrušiť s tým, aby bola oslobodená spod obžaloby.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora obžalovaná prostredníctvom obhajcu uviedla, že s
odvolaním prokurátora sa nestotožňuje, svoj postoj vyjadrila vo svojom písomnom odvolaní. Aj napriek
tomu považuje úvahy súdu o zohľadnení osobných, rodinných a sociálnych pomeroch za správne.
Uvedené však malo byť hodnotené v súvislosti s vyhodnotením naplnenia subjektívnej stránky tak ako

na to poukazuje vo svojom odvolaní obžalovaná. Na základe uvedeného navrhla odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolaniu obžalovanej sa vyjadril i okresný prokurátor, ktorý zopakoval, že rozsudok v časti týkajúcej
sa viny považuje za zákonný, správny a riadne odôvodnený. Nie je možné sa stotožniť s námietkami

obžalovanej, že nie je naplnená subjektívna stránka stíhaného zločinu, pričom poukazuje aj na
spoločenskú nebezpečnosť činu. K tejto argumentácii uviedol, že aplikácia materiálneho korektívu
nemá pri zločinoch opodstatnenie. Je síce pravdou, že i priestupok podľa § 69 ods.1 písm.a) zák.
o priestupkoch má podobné znaky ako stíhaný zločin, avšak na strelné zbrane sa javí táto skutková
podstata ako neaplikovateľná. V danej veci je nutné uviesť, že obžalovaná mala inkriminovanú strelnú

zbraň v držbe viacej dní, nešlo teda o krátkodobú držbu. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, poukázal
na to, že obžalovaná je držiteľom zbrojného preukazu skupiny „D“, teda musela preukázať spôsobilosť
na držbu alebo nosenie zbrane a streliva a teda aj súhrn vedomostí a praktických schopností vrátane
znalostí zákona o zbraniach a strelive a súvisiacich predpisov upravujúcich použitie zbrane. Vzhľadom
na uvedené je nutné považovať nepriamy úmysel obžalovanej za preukázaný. Táto predmetnú zbraň

navyše nielen držala, ale ju i používala, dokonca na mieste, na ktorom nebola oprávnená strieľať. Preto
navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby krajský
súd vyhovel odvolaniu okresného prokurátora a po zrušení výroku o treste sám rozhodol o uložení

trestu obžalovanej tak ako to prokurátor navrhol v odôvodnení odvolania. Odvolanie obžalovanej navrhla
zamietnuť podľa § 319 Tr.por.Obhajca obžalovanej uviedol, že sa pridržiava písomného odôvodnenia odvolania, navrhol mu vyhovieť
a rozhodnúť v jeho intenciách. Odvolanie prokurátora naopak navrhol zamietnuť.

Obžalovaná sa vyjadrila, že v plnej miere súhlasí so slovami svojho obhajcu a žiadala, aby súd rozhodol
v zmysle jeho návrhu. Odvolanie prokurátora navrhla zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmajúc z podnetu podaných odvolaní napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por. odvolací
súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia skutkového stavu

veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne,
ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom.Pokiaľideoskutkovýstav,tentobolpreukázanýnielenvýpoveďousamotnejobžalovanej,ktorá
sa k skutku priznala, ale i výpoveďou svedkov K. N., W. J., znaleckým posudkom Kriminalistického a

expertízneho ústavu Policajného zboru, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Mesto
nad Váhom, Odboru poriadkovej a dopravnej polície, oddelenia dokladov, potvrdením o zaistení a
prevzatí veci, fotokópiami zbrojného preukazu, poľovného lístka a preukazov zbraní, ako aj ďalšími
listinnýmidôkazmi,takakoichobsahovokonštatovalužsúdprvéhostupňa.Pritomjepotrebnézvýrazniť,
že obžalovaná predmetnú zbraň priviezla na územie Slovenskej republiky z Rakúska. Na základe

vykonaného dokazovania potom okresný súd správne ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený v
skutkovej vete napadnutého rozsudku a ani odvolací súd nemal v tomto smere žiadnu pochybnosť,
pričom s ďalším odôvodnením v tomto smere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Pokiaľ obžalovaná vytýkala súdu prvého stupňa, že jej konaním nebola naplnená subjektívna stránka

trestného činu, vo forme nepriameho úmyslu, s týmto nemožno súhlasiť. Obžalovaná nepochybne
ako držiteľka zbrojného preukazu skupiny „D“ a poľovného lístku musela poznať a mať vedomosť
o príslušných právnych predpisoch týkajúcich sa držania zbrane a jej používania (bez preukázania
ktorých by jej zbrojný preukaz nebol vydaný), pričom tiež musela vedieť, že predmetná zbraň, ako zbraň
kategórie„C“,podliehaohlasovacejaevidenčnejpovinnostipodľa§6ods.1písm.b)zákonač.190/2003

Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, účinného do 04.11.2014. V tomto
smere preto nie pochybností o konaní obžalovanej minimálne v nepriamom úmysle, tak ako to podrobne
rozviedol už okresný súd v napadnutom rozsudku. Taktiež nemožno súhlasiť s argumentáciou obhajoby,
že obžalovanej v podstate chýbal len zbrojný sprievodný list v zmysle § 40 citovaného zákona, aby v
plnom rozsahu a v súlade so zákonom s predmetnou guľovou zbraňou mohla disponovať a práve preto

prichádza do úvahy naplnenie len skutkovej podstaty priestupku podľa § 69 ods.1 zák.č. 190/2003 Z.z.
o zbraniach a strelive. Odvolací súd uvádza, že podľa § 43 ods.1 citovaného zákona prevoz zbrane
možno uskutočniť len na základe zbrojného sprievodného listu, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak a dočasne doviezť, držať a používať zbraň kategórie A, zbraň kategórie B, zbraň
kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní možno len na účel výkonu práva poľovníctva a účasti na

podujatí, ktorého súčasťou je športová streľba. V danom prípade nešlo o takýto účel dočasného dovozu,
naviac zbrojný sprievodný list by na predmetnú zbraň obžalovanej nemohol byť vydaný, nakoľko nebola
vlastníčkou zbrane, tak ako to predpokladá ustanovenie § 27 ods.3 citovaného zákona. Obžalovaná
dovoz zbrane neuskutočňovala ani ako subjekt v rámci podnikateľskej činnosti podľa osobitného
predpisu (§ 48 ods.3) a nie je držiteľkou osobitného povolenia podľa § 29 Zák. č. 190/2003 Z.z. Rovnako

obžalovaná nemala vydaný Európsky zbrojný pas, ktorý by jej na predmetnú zbraň ani nemohol byť
vydaný, keďže nebola vlastníčkou zbrane (§ 46 ods.3 zákona o zbraniach a strelive). Obžalovaná
teda hrubým spôsobom porušila najmä § 6 ods. 1 písm. b), ale i ďalšie citované ustanovenia Zák.č.
190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive a v rozpore s nimi držala bez povolenia predmetnú zbraň, pričom
vyhodnotiac i materiálny korektív (§ 10 ods.2 Tr.zák.) je závažnosť činu vzhľadom na takéto hrubé

porušenie ustanovení zákona nepochybne vyššia ako nepatrná a teda konanie obžalovanej nemožno
posudzovať len ako priestupok, ako sa toho domáhala obhajoba.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdnepovažovalargumentáciuobžalovanejvovzťahukvýroku
ovinezadôvodnú,pričomsúdprvéhostupňasprávneuznalobžalovanúvinnouzozločinunedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák.

Následne odvolací súd preskúmajúc výrok o treste zistil, že pri ukladaní trestu okresný súd správne
prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska
jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe obžalovanej

bolo zistené, že v mieste bydliska k jej osobe nie sú negatívne pripomienky. Okresným súdom boli
obžalovanej priznané poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/ Tr.zák. a neboli zistené
žiadne priťažujúce okolnosti, pričom uložil obžalovanej podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na §
38 ods. 3, § 36 písm. d), písm. j), písm. l) Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok, ktorý jej podľa § 49 ods. 1, § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 1 rok. Pokiaľ prokurátor v odvolaní namietal, že podľa jeho názoru neboli pri ukladaní trestu u

obžalovanej splnené podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1
Tr.zák. jednak s poukazom na závažnosť konania obžalovanej, zákonom stanovenú trestnú sadzbu
a tiež na okolnosti prípadu, s týmto nemožno súhlasiť. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu
trestu ustanoveného týmto zákonom. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák.
možno považovať okrem iného i viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich
okolností, tak ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade. Aj podľa názoru odvolacieho súdu preto v

danom prípade pomery obžalovanej, ktorá sa ku konaniu priznala, tiež s prihliadnutím na jej osobné
pomery, vek a motív konania (preskúšanie zbrane) odôvodňujú záver, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenejzákonombolopreňuneprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnostipostačuje
aj trest kratšieho trvania i pri zohľadnení nielen generálnej prevencie, ale i individuálnej, pričom trest
má spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú a tieto majú byť vyvážené. Odvolací súd je

presvedčený, že na prevýchovu obžalovanej a na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať
aj trest kratšieho trvania, teda pod zákonom stanovenú spodnú hranicu 3 rokov odňatia slobody. Preto
zhodnotiac všetky skutočnosti majúce v tomto smere význam, dospel odvolací súd k záveru, že trest
odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa pod spodnú hranicu trestnej sadzby s použitím § 39 ods.1
Tr.zák., je v danom prípade trestom zákonným a primeraným.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd tak odvolanie prokurátora, ako i odvolanie obžalovanej podľa
§ 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.