Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3515010148.4

Rozhodnutie

Okresný súd R. Mesto nad C., samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v trestnej veci

obžalovanej E. J., trestne stíhanej pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom
dňa 28. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á : E. J., R.. XX.XX.XXXX C. R. K. R. C., trvale bytom R. K. R. C., N. K. XX/X,

j e v i n n á, ž e

od presne nezistenej doby do 17.30 hod. dňa 22.09.2014 v Novom Meste nad Váhom držala bez
povolenia v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive zbraň kategórie C -
opakovaciu guľovnicu Steyer Mannlicher, kalibru 300 Win. Mag, výrobného čísla 236446, ktorú si
zaobstarala v presne nezistenej dobe od vlastníka W. J., pričom predmetná zbraň podlieha ohlasovacej

a evidenčnej povinnosti,

t e d a

sebe zadovážila a držala strelnú zbraň bez povolenia,

č í m s p á c h a l a

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. d), písm. j), písm. l)
Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1

(jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.04.2015 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv769/14-3304 zo dňa 09.04.2015, na obvinenú E. J. pre

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona.

Na základe žiadosti obvinenej, po prešetrení jej príjmových, sociálnych a majetkových pomerov,
ustanovil samosudca obvinenej pred začatím dokazovania obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného
poriadku.

Súd vykonal v dňoch 06.11.2015, 13.01.2016 a 28.01.2016 dokazovanie výsluchom obža-lovanej E. J.,
výsluchom svedka K. N., čítaním zápisnice o výsluchu svedka W. J. z prípravného konania, čítaním
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru kriminalistickej
identifikácie, čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaná E. J. po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku vrátane poučenia
o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c)
Trestného poriadku uviedla na hlavnom pojednávaní, že neučiní žiadne vyhlásenie v zmysle uvedeného
ustanovenia. Z jej následného výsluchu vyplynulo, že je už 36 rokov poľovníčkou. Má známeho - W. J.,
ktorý ju poprosil potom, ako spadol dole z posedu, aby mu odskúšala funkčnosť optiky jeho poľovnej

zbrane. O súčinnosť požiadala iného známeho - pána K. N., ktorý ju zaviedol do Mnešíc, kde odskúšali
zbraň. Zo zbrane vystrelila dvakrát, keď vtom hneď prišli policajti. Z ich príchodu bola prekvapená. Na
mieste ju skontrolovali a následne zobrali na výsluch. Zbraň, patriacu jej rakúskemu známemu, zaistili.
K dátumu, kedy sa skutok stal, sa s odstupom času už vyjadriť nevedela. Zbraň jej W. J. odovzdal doma
u nej v rodinnom dome. Dala ju do trezoru, následne zavolala K. N., aby ju vzal na nejaké miesto,

kde by mohla zbraň preskúšať. Od momentu, kedy zbraň prevzala, do okamihu, kedy ju vyskúšala a
zaistili ju policajti, mohli ubehnúť 3 alebo 4 dni. Spolu so zbraňou jej W. J. dal k dispozícii a doklady
k zbrani. Z jej ďalších vyjadrení na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vo svojom poľovníckom živote
bolo pri manipulácii so zbraňami vždy opatrná. Nie je držiteľkou licencie na opravu zbraní, resp. na ich
úschovu. Je držiteľkou zbrojného preukazu. Zbrojný preukaz získala tak, že robila skúšky v Trenčíne.

Pozná ustanovenia zákona o strelných zbraniach a strelive. Hneď ako predala svoje vlastné zbrane,
odovzdala na polícii zbrojný preukaz. Je vdova, deti nemá. Býva s ňou ťažko chorá sestra, o ktorú sa
stará. Má tiež ťažko chorého brata. Okrem toho s ňou žije aj neter, ktorá nemá kde bývať. Celkovo s
ňou v domácnosti žije 5 ľudí. Keby nebola taká zaťažená touto rodinnou situáciou, tak by jej zrejme
napadlo ísť sa predtým, ako zbraň prevzala, spýtať na políciu, čo potrebuje k tomu, aby mohla známemu

odskúšať na Slovensku zbraň. Potom, ako bola predmetná zbraň zadržaná, sa vzťahy medzi ňou a W.
J. zhoršili, nakoľko on odvtedy nemôže so zbraňou, ktorá je stále zadržaná, disponovať.

Z výsluchu svedka K. N. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaná mu volala, že spadla z
posedu a chcela zistiť, či sa jej pritom nepoškodila zbraň. Mala záujem o skúšobnú streľbu za účelom

zistenia, či nemá pohnutý puškohľad. Išli na poľnú cestu ku kameňolomu, kde vystrelila. Keď chceli
odísť preč, prišla policajná hliadka, ktorá obžalovanú začala kontrolovať. Nejaké doklady od zbrane
ukazovala hliadke. Neskôr sa dozvedel, že zbraň zaistili policajti, nakoľko nepatrila obžalovanej. Svedok
obžalovanú pozná dlho. Aj ako poľovníčku, a to najmenej 20 rokov. Chodil s ňou na poľovačky. Poľovala
málo, nemala skúsenosti so streľbou na zver. Keď bol on s ňou, nikdy nič netrafila. Ako poľovník sa zo

zbraňou správala bezpečne. Osobu W. J. z Rakúska svedok nepozná.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o vý-sluchu svedka
W. J. z prípravného konania (č.l. 19-20 spisu), kde svedok uviedol: „Guľovnica Steyr Mannlicher, kalibru
Win. Mag., výrobné číslo 236446, je mojím vlastníctvom. V Rakúsku je riadne registrovaná na moje

meno.PaniE.J.jemojadlhoročnáznáma.Obidvajasmepoľovníkmi.Jasomdržiteľommedzinárodného
zbrojného preukazu a so zbraňami môžem voľne cestovať. Guľovnicu som jej zveril, aby vyskúšala
nastrelenie optiky, lebo som spadol z posedu a obával som sa, že bude optika posunutá. Viem, že ona
je poľovníčka a má platné doklady. Preto som ani nepredpokladal, že z toho môže byť nejaký problém.
Keďže zbraň je moja, žiadam, aby mi bola vrátená. Na svoje zastupovanie splnomocním advokáta zo

Slovenska.“Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
kriminalistickej identifikácie, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/14483 zo dňa 05.12.2014 (č.l. 25-31 spisu),

vyplýva, že zbraň zaistená u obžalovanej bola identifikovaná ako dlhá guľová zbraň rakúskej výroby,
výrobcu Steyr Mannlicher, značky Steyr Mannlicher Luxus, kal. Winchester Magnum, výrobné číslo
236446 s príslušným zásobníkom s kapacitou 3 ks uvedeného kalibru. Predložená zbraň bola znaleckým
ústavom posúdená podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v
znení neskorších predpisov ako zbraň kategórie C, ktorá podlieha ohlasovacej povinnosti a evidenčnej

povinnosti.

Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná v čase spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu, bola
držiteľkou zbrojného preukazu vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nové Mesto nad
Váhom, séria AA, poradové číslo XXXXXX, skupina zbrojného preukazu D (držanie zbrane a streliva na
poľovné účely), platný do 27.07.2020, držiteľkou poľovného lístka č. O., typ P, platného do 31.12.2019,

držiteľkou preukazu zbrane vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nové Mesto nad
Váhom séria BA, poradové číslo XXXXXX, pre druh zbrane broková dvojka, značka zbrane zbrojovka
Brno,typzbraneZP147,kaliberzbrane12/12,výrobnéčísloX-XXXXXX-XX,držiteľkoupreukazuzbrane
vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nové Mesto nad Váhom séria BA, poradové číslo
XXXXXX, pre druh zbrane troják, značka zbrane Č. S. - BA, typ zbrane ZP Hamerles, kaliber zbrane 8

X 57 JR / 16 - 16, výrobné číslo XXXXX.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži
alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane
určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo
takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Objektomzločinunedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294ods.2Trestného
zákona je ochrana bezpečnosti ľudí a majetku proti možnému ohrozeniu ich života, zdravia a majetku
v dôsledku nekontrolovaného držania a výroby streliva a strelných zbraní. Z doterajšej rozhodovacej
činnosti súdov k zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2

Trestného zákona možno poukázať napr. na rozhodnutie Okresného súdu Pezinok vo veci 1T/153/2008,
podľa ktorého „skutková podstata predmetného trestného činu dopadá na prípady, ak polícia nemá ve-
domosť o tom, že nejaká osoba má vo svojej držbe zbraň a taká zbraň ani nie je v policajnej evidencii.
Znak skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami spo-
čívajúci v tom, že páchateľ drží zbraň „bez povolenia“... znamená, že zbraň drží „bez vedomosti“ polí-

cie o uvedenej skutočnosti, t. j. za situácie, keď polícia vôbec nemá vedomosť o tom, že určitá konkrét-
na osoba drží zbraň podliehajúcu ohlasovacej a evidenčnej povinnosti a taktiež nemá ani vedomosť o
tom, o akú zbraň ide a že takáto zbraň sa nachádza na území Slovenskej republiky.“

Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie,

ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Z uvedeného vyplýva, že
pre trestnosť páchateľa sa pri zločine nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 2 Trestného zákona vyžaduje úmyselné zavinenie. Vychádzajúc z ustanovení Trestného
zákona a odbornej literatúry (napr. MADLIAK, J. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Košice :
UPJŠ Košice, 2007, tiež BURDA, E. - ČENTÉŠ, J. - KOLESÁR, J. - ZÁHORA, J. a kol. Trestný

zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. Praha : C. H. Beck, 2010), možno uviesť, že zavinenie
je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným náležitostiam trestného činu, resp. k porušeniu
alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom, vyvolanému spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone. Zavinenie sa vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok. Musí sav podstate vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu. K
naplneniu subjektívnej stránky úmyselného trestného činu nestačí, že páchateľ konal úmyselne, t.j.
tak ako chcel, ale treba, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným zákonom

spôsobom v tomto zákone uvedeným. Pri posudzovaní zavinenia sa od páchateľa nepožaduje, aby mal
o právnych skutočnostiach (pojmoch) uvádzaných v skutkovej podstate trestného činu, z ktorých vyplýva
aj protiprávnosť činu, presné právnické znalosti, ale postačuje laická predstava (znalosť faktických
okolností). To znamená, že si je vedomý toho, aký je obvyklý význam týchto pojmov v spoločnosti, čo sa
nimivspoločnostirozumie,akýjeichsociálnyobsah.Zavineniejevybudovanénavedomostnejavôľovej

zložke. Vedomostná (intelektuálna, rozumová, resp. predstavová) zložka spočíva v páchateľovom
vnímaní predmetov a javov jeho zmyslovými orgánmi a v jeho predstavách o týchto predmetoch a
javoch. Vôľová zložka zahŕňa chcenie alebo uzrozumenie, t.j. rozhodnutie konať určitým spôsobom so
znalosťou podstaty veci. Ak páchateľ rozhodujúce skutočnosti nechce a nie je s nimi ani uzrozumený,
nemožno hovoriť o jeho vôli spáchať trestný čin. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah páchateľa
ku skutočnostiam zakladajúcim trestný čin musí existovať v čase spáchania činu. Akékoľvek predstavy

a vôľa páchateľa, ktoré neexistovali v čase spáchania trestného činu, nie sú pre vyvodenie trestnej
zodpovednosti páchateľa rozhodujúce. Podľa toho, či vedomostná a vôľová zložka sú alebo nie sú dané,
resp. v akej miere existujú, sa rozlišuje úmyselné zavinenie (priamy a nepriamy úmysel) a zavinenie z
nedbanlivosti (vedomá a nevedomá nedbanlivosť). Pri úmyselnom zavinení je zastúpená vedomostná
aj vôľová zložka. Rozdiel medzi priamym a nepriamym úmyslom je v intenzite (kvantite) vôľovej zložky.

Pri priamom úmysle (§ 15 písm. a) Trestného zákona) je akcent na vôľovej zložke, ale nepopiera
sa tým vedomostná zložka. Pri nepriamom úmysle je vôľová zložka zoslabená. Ide najmä o prípady,
keď páchateľ chce spôsobiť určitý následok, uvedomujúc si, že popri ňom alebo namiesto neho môže
spôsobiť iný, trestnoprávne relevantný následok.

Do kategórie subjektívnej stránky trestného činu patrí aj problematika omylu. Omyl v trestnom práve
je nezhoda páchateľovho vnímania alebo páchateľových predstáv so skutočnosťou. Takáto skutočnosť
môže vzniknúť tým, že si páchateľ nejakú skutočnosť vôbec neuvedomil, alebo mal o nej nesprávnu
predstavu. Nezhoda sa môže týkať okolností skutkových (skutkový omyl) alebo právnych (právny omyl)
a môže byť tak pri skutkovom, ako aj právnom omyle vyjadrená negatívnym alebo pozitívnym spôsobom.

Pri negatívnom skutkovom omyle sa páchateľ v rozpore s objektívnou realitou domnieva, že neexistuje
skutočnosť, ktorú vyžaduje skutková podstata trestného činu. Tento omyl vylučuje vedomosť, ktorá je
obsiahnutá v úmyselnom zavinení, ale aj vo vedomej nedbanlivosti. Možno zvažovať len zodpovednosť
páchateľa za trestný čin spáchaný z nevedomej nedbanlivosti, lebo práve tá môže spočívať v tom,
že páchateľ sa o stave vecí mýlil a skutočný stav vecí nepoznal. Právny omyl spočíva v neznalosti

alebo v mylnom výklade noriem trestného práva alebo právnych noriem mimotrestných relevantných pre
posúdenie trestnej zodpovednosti, najmä blanketných alebo odkazovacích. Negatívny omyl o trestných
normách, kedy páchateľ nevie, že jeho konanie je trestné, nevylučuje trestnú zodpovednosť v zmysle
zásady ignorantia legis neminem excusat - neznalosť zákona neospravedlňuje (bližšie porovnaj napr.
NOVOTNÝ, O. - DOLENSKÝ, A. - JELÍNEK, J. - VANDUCHOVÁ, M. Trestní právo hmotné - I. Obecná

část. Praha : Aspi Publishing, 2003).

V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom
na zákonné rozhodnutie, procesným stranám vytvoril priestor, aby v rámci na hlavnom pojednávaní
vykonávaného dokazovania mohli s rovnakou starostlivosťou objas-ňovať okolnosti svedčiace proti

obžalovanej, ako aj okolnosti svedčiace v jej prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okol-nosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich
súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaná je vinná zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovanej za skutok, ktorý jej je
obžalobou kladený za vinu, za preukázanú v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie.
Obžalovanú usvedčuje najmä obsah jej prezentácie na hlavnom pojednávaní, z ktorej vyplynulo
jej faktické priznanie sa k skutkovým okolnostiam súdeného prípadu. Okrem toho je obžalovaná
usvedčovaná aj obsahom výpovede svedka K. N., W. J., znaleckým posudkom Kriminalistického a

expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor kriminalistickej identifikácie, a vykonanými listinnými
dôkazmi. Bolo preukázané, že obžalovaná od presne nezistenej doby do 17.30 hod. dňa 22.09.2014
v Novom Meste nad Váhom držala opakovaciu guľovnicu Steyer Mannlicher, kalibru 300 Win. Mag,
výrobného čísla 236446, ktorú si zaobstarala v presne nezistenej dobe od vlastníka W. J.. Uvedenáskutočnosť nebola nikým spochybnená. Znaleckým skúmaním bolo preukázané, že táto zbraň podlieha
ohlasovacej a evidenčnej povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných
zbraniachastrelivevzneníneskoršíchpredpisovakozbraňkategórieC.Zlistinnýchdôkazovvyplýva,že

obžalovanátútozbraňdržalabezpríslušnéhopovoleniavydanéhovzmyslecitovanéhozákona,pričomz
jej konania vyplynulo, že od okamihu, kedy od W. J. predmetnú zbraň prevzala, nevykonala žiadne úkony
smerujúce k získaniu povolenia na držbu zbrane a z jej správania do okamihu zadržania príslušníkmi
Policajného zboru je rovnako zrejmé, že takého povolenie ani neplánovala získať. Obžalovanú je
potrebné považovať za plne trestne zodpovednú za uvedený skutok, keďže ide o osobu, ktorá podľa

vlastného vyjadrenia pred vydaním zbrojného preukazu v minulosti bola oboznámená s právnymi
predpismi upravujúcimi problematiku držby a nosenia strelných zbraní a nakoľko sa roky pohybovala
v spoločenstve poľovníkov, t.j. ľudí pravidelne manipulujúcich so strelnými zbraňami, ne je možné
vzhľadomnatútodlhodobúosobnúskúsenosťunejuvažovaťoprípadnomomyle,čiužskutkovomalebo
právnom. Svojím konaním, opísaným vo výroku rozsudku, teda obžalovaná naplnila znaky skutkovej
podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného

zákona, keďže sebe zadovážila a držala strelnú zbraň bez povolenia, pričom treba zdôrazniť, že
dĺžka časového obdobia takejto držby zbrane nie je pre posúdenie trestnej zodpovednosti relevantnou
skutočnosťou. Obžalovaná sa skutku dopustila ako trestnoprávne plne zodpovedný subjekt. V rámci
dokazovania nebola preukázaná existencia žiadnej z okolností, ktorá by vylučovala protiprávnosť
činu alebo trestnú zodpovednosť obžalovanej. U obžalovanej bola miera zavinenia zistená na úrovni

tzv. nepriameho úmyslu, keďže vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestným zákonom spôsobiť a pre prípad spôsobenia uvedenej eventuality bola s takýmto
možným následkom uzrozumená.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 36 písm. d) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin

vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na
jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

U obžalovanej súd zistil celkom tri poľahčujúce okolnosti. Obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala

a svoj čin úprimne oľutovala (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Hoci má evidované odsúdenia z
minulosti, tieto sú staršieho dáta a preto súd dospel k záveru o existencii ďalšej poľahčujúcej okolnosti
spočívajúcej vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j) Trestného
zákona). Obžalovaná bola v čase spáchania trestného činu vo veku 63 rokov, čo súd vyhodnotil akopoľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Trestného zákona, pričom pri jej identifikácii vzal do úvahy
najmä osobnostné charakterové a povahové špecifiká obžalovanej, ktoré sa v plnej miere manifestovali
formou jej verbálnej prezentácie na hlavnom pojednávaní a podľa súdu mali vplyv na jej rozumovú a

vôľovú vyspelosť prejavujúcu sa v značnom, práve jej vyšším vekom determinovanom, „zľahostajnení“
k vzniku protiprávneho následku. Vyhodnotiac okolnosti spáchania skutku, miesto jeho finalizácie, motív
obžalovanej, jej osobné, rodinné a sociálne pomery, možnosti jej nápravy, dospel súd k záveru, že
použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom (3 roky až 8 rokov) by bolo pre obžalovanú aj vzhľadom
na jej vek neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania a uložil obžalovanej podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36
písm. d), písm. j), písm. l) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určil skúšobnú dobu na 1 rok.
Takto uložený trest považuje súd za zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania
trestných sankcií v zmysle Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý

tiež v dostatočnej miere vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Keďže bolo preukázané, že zaistená zbraň - opakovacia guľovnica Steyer Mannlicher, kalibru 300 Win.
Mag,výrobnéhočísla236446,nepatríobžalovanej,súdneukladalohľadnetejtozbranetrestprepadnutia
veci v zmysle § 60 Trestného zákona. Súd však po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že o tejto

zbrani nie je možné rozhodnúť ani v zmysle § 83 Trestného zákona uložením ochranného opatrenia -
zhabaniaveci,keďžepodľanázorusúduniejedanážiadnazokolnostívyžadovanýchhypotézouprávnej
normy ustanovenia § 83 ods. 1 Trestného zákona. Po právoplatnosti tohto rozsudku bude predmetná
zbraň vrátená jej oprávnenému držiteľovi.

V zákonnej lehote podala obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie proti tomuto rozsudku,
rovnako aj prokurátor do výroku o treste v neprospech obžalovanej.