Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213983
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114213983.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne O.. C. J., rod. E., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T. T., E. XXX/XX, zastúpenej v konaní advokátom JUDr. Pavlom
Porubským, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 12, proti žalovanému O.. E. J.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T. T., E. XXX/XX, zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o.,

so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, v mene ktorej koná ako advokát
konateľ JUDr. Rastislav Urbáni LL.M., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/16/2014-563
zo dňa 02. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov - účastníkov konania tak, že z vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
uvedené v rozsudku pod položkami 1 - 70 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosť
uvedenú pod č. 1 (byt), hnuteľné veci uvedené pod č. 18 - 67 a polovicu peňažných prostriedkov na
účtoch pod č. 69 a 70, v celkovej hodnote spolu 69.013,88 EUR. Do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal nehnuteľnosti uvedené pod č. 2 a 3 (rodinný dom a trvalé trávne porasty), hnuteľné veci uvedené

pod č. 4 - 17 a pod č. 68 a polovicu peňažných prostriedkov na účtoch pod č. 69 a 70 v celkovej hodnote
spolu 34.917,21 EUR. Žalobkyňu súd zaviazal zaplatiť žalovanému z dôvodu vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) sumu 16.891,68 EUR v lehote 150 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo a rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania od žalovaného
v plnej výške.

2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne o vyporiadanie zaniknutého BSM manželov z dôvodu,
že po zániku manželstva nedošlo medzi nimi k vyporiadaniu dohodou. Súd po vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav:

Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 14. 02. 1998. Dňom uzavretia manželstva vzniklo medzi nimi

BSM k majetku, ktorý spoločne nadobudli počas manželstva. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/352/2012-122 zo dňa 23. 10. 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 10. 12. 2013 a uvedeným dňom došlo k zániku BSM. Počas trvania manželstva nadobudli
strany sporu do BSM hnuteľné veci uvedené pod č. 1 - 3 výrokovej časti tohto rozsudku, hnuteľné
veci uvedené pod č. 4 - 68 výrokovej časti tohto rozsudku a zostatok peňažných prostriedkov na
účtoch uvedených pod č. 69 a 70 výrokovej časti tohto rozsudku. Pri vyporiadaní zaniknutého BSM súd

vychádzal z toho, že podiely strán sú rovnaké (§ 150 prvá veta OZ).3. Do zaniknutého BSM patrí na základe zhodných tvrdení strán sporu nehnuteľnosť uvedená pod č. 1
výrokovej časti tohto rozsudku, a to byt v T. T. v katastrálnom území S.. Podľa žalobkyňou predloženého
znaleckého posudku č. 057-214 zo dňa 20. 05. 2014 vypracovaného znalkyňou O.. D.O., všeobecná

hodnota bytu ku dňu 20. 05. 2014 predstavuje 61.600,- EUR. Podľa súdom nariadeného znaleckého
posudku č. 3/2015 zo dňa 20. 02. 2015 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Šírkom (č. l. 231 - 273
spisu) všeobecná hodnota bytu ku dňu 20. 02. 2015 predstavuje 61.300,- EUR. Podľa vyjadrenia KK
reality, s. r. o., zo dňa 10. 04. 2014 trhová cena bytu v roku 2014 predstavuje 69.400,- EUR. Podľa
žalobkyňou predložených kópií inzerátov na predaj bytu sa porovnateľné byty veľkosťou (3-izbový) a

lokalitou (T. T.) ponúkajú na predaj v priemernej cene 62.557,- EUR. Podľa žalovaným predložených
kópií inzerátov na predaj bytu (č. l. 347 - 349 spisu) sa porovnateľné byty veľkosťou a lokalitou ponúkajú
na predaj v priemernej cene 73.300,- EUR. Z vyššie uvedených zistení súd určil cenu vyporiadovaného
bytu vlastnou úvahou na sumu 62.000,- EUR.

4. Do zaniknutého BSM patria na základe zhodných tvrdení strán sporu aj nehnuteľnosti uvedené pod

č. 2 výrokovej časti tohto rozsudku, a to rodinný dom s priľahlým pozemkom v katastrálnom území U.
C.. Podľa žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 60-214 zo dňa 22. 05. 2014 vypracovaného
znalkyňou O.. D. R., všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 22. 05. 2014 predstavuje 41.200,-
EUR, podľa súdom nariadeného znaleckého posudku č. 2/2015 zo dňa 20. 02. 2015 vypracovaného
znalcom O.. O. R. všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu 20. 02. 2015 predstavuje 26.000,- EUR,

podľa súdom nariadeného znaleckého posudku č. 27 zo dňa 30. 05. 2016 vypracovaného Technickou
univerzitou v Košiciach, Znalecký ústav v odbore stavebníctvo, všeobecná hodnota nehnuteľností ku
dňu 30. 05. 2016 predstavuje sumu 28.600,- EUR, podľa vyjadrenia KK reality, s. r. o., zo dňa 10. 04.
2014, trhová cena nehnuteľností v roku 2014 predstavuje 14.500,- EUR, podľa vyjadrenia Romantickej
chalupy, s. r. o., bez uvedenia dátumu, predpokladaná trhová cena nehnuteľností predstavuje od

37.000,- EUR do 40.000,- EUR. K rozdielom v hodnote nehnuteľností medzi znaleckým posudkom O..
D. R. a O.. O. R. znalecký ústav uviedol, že vznikli zo štyroch základných dôvodov, a to: rozdielna
technická identifikácia, rozdiely v kvantifikácii, parciálnych častí, resp. kvantifikácii rozhodujúcich výmer,
vecné chyby v numerických výpočtoch a odlišná voľba hodnôt základných parametrov pri výpočte
všeobecnej hodnoty nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie. Znalecký ústav dospel na základe

podrobného skúmania štyroch hlavných dôvodov k záveru, že všeobecné hodnoty oboch skúmaných
znaleckých posudkov nekorešpondujú s aktuálnym stavom na trhu s nehnuteľnosťami v predmetnej
lokalite a v čase vypracovania znaleckého posudku. Navyše bol Znalecký ústav toho názoru, že
znalkyňa O.. D. R. nadhodnotila ohodnocovanie nehnuteľností. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16. 04.
2010 nadobudli strany sporu vyporiadavané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 24.900 EUR, a práve táto

nadobúdacia cena bola podľa názoru súdu tou cenou, ktorá zodpovedala hodnote nehnuteľností,
keď je výsledkom trhového pôsobenia ponuky a dopytu. Pokiaľ strany sporu nadobudli nehnuteľnosť
v roku 2010 za sumu 24.900,- EUR a po jej nadobudnutí vykonali čiastočné rekonštrukčné práce,
súd dospel k záveru, že cena vyporiadavaných nehnuteľností určená znaleckým posudkom Ing.
Ivana Šírku (26.000,- EUR) a Znaleckého ústavu (28.600,- EUR) zodpovedá trhovej cene, za akú je

možné vyporiadavané nehnuteľnosti predať na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Za šesť rokov od
nadobudnutia nehnuteľností nedošlo na trhu s nehnuteľnosťami k takým externým faktorom, ktoré by
vyžadovali nadmerné odklonenie sa od nadobúdacej ceny v roku 2010. Z tých dôvodov súd neprihliadol
na vyjadrenie KK reality, s. r. o., podľa ktorého je hodnota nehnuteľností 14.500,- EUR (výrazne nízka
hodnotaodnadobúdacejcenyvroku2010),aninavyjadrenieRomantickejchalupy,s.r.o.,podľaktorého

je hodnota nehnuteľností v rozmedzí od 37.000,- EUR do 40.000,- EUR, ani na znalecký posudok O.. D.
R., podľa ktorého je hodnota nehnuteľností 41.200,- EUR (výrazne vysoká hodnota oproti nadobúdacej
cene v roku 2010). Súd mal za to, že znalecký posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie
súdu,nonierozhodujúcimaabsolútnepresnúvšeobecnúhodnotunehnuteľnostíniejemožnédosiahnuť
znaleckými posudkami, ale vždy len pri predaji, kedy sa dosiahne trhová cena, teda cena, ktorú je

ochotný potenciálny kupujúci zaplatiť. Súd nariadil vo veci aj miestnu ohliadku nehnuteľností a dospel
k záveru, že hodnote vyporiadavaných nehnuteľností zodpovedá suma 26.300,- EUR, ktorá zodpovedá
navýšeniu o 1.400,- EUR od nadobudnutia nehnuteľností v roku 2010.

5. Do zaniknutého BSM patrí na základe zhodných tvrdení strán sporu aj nehnuteľnosť uvedená

pod č. 3 výrokovej časti rozsudku, a to pozemok v katastrálnom území S.. Podľa žalobkyňou
predloženého znaleckého posudku č. 058/2014 zo dňa 20. 05 2014 vypracovaného znalkyňou O..
D. R. všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu 20. 05. 2014 predstavuje 9.200,- EUR, podľa súdom
nariadeného znaleckého posudku č. 4/2015 zo dňa 15.02.2015 vypracovaného znalcom O.. O. R.predstavuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu 21. 01. 2015 sumu 6.900,- EUR, podľa súdom
nariadeného znaleckého posudku č. 37 zo dňa 30. 05. 2016 vypracovaného Technickou univerzitou
v Košiciach, Znalecký ústav v odbore stavebníctvo, všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu 30.

05. 2016 predstavuje 6.800,- EUR, podľa vyjadrenia KK reality, s. r. o., zo dňa 10. 04. 2014, trhová
cena nehnuteľnosti v roku 2017 predstavuje 700,- EUR, podľa stanoviska Obce S. zo dňa 31. 03.
2015 sa nehnuteľnosť nachádza v záhradkárskej osade S. dolina, pri vysporiadavaní pozemkov v
záhradkárskej osade bola stanovená cena cca 3,- EUR/m2. Nakoľko uvedený pozemok je prístupnejší
a bez svahovitosti, cena pozemku sa podľa vedomostí obce pohybuje v intervale od 6 do 15,- EUR/1

m2. K rozdielom v hodnote nehnuteľnosti medzi znaleckým posudkom O.. D. R. a O.. O. R. Znalecký
ústav uviedol, že vznikli z dvoch základných dôvodov, a to: zoznamy ohodnocovaných nehnuteľností
v jednotlivých posudkoch sú rozdielne a odlišná voľba hodnôt základných parametrov pri výpočte
všeobecnej hodnoty nehnuteľností metódou polohovej diferenciácie. Žalovaným tvrdené redukujúce
faktory možno vnímať podľa názoru súdu výslovne subjektívne (prašnosť, hlučnosť, tienenie, smetisko),
preto pokiaľ ich znalci nezohľadnili, súd nemal dôvod odkloniť sa od odborných záverov znalcov.

Porovnaním hodnôt určených znaleckým posudkom O.. O. R. (6.900,- EUR) a Znaleckého ústavu
(6.800,- EUR), o ktorých správnosti nemal súd pochybnosti, s prihliadnutím na vyjadrenie obce o cene
pozemkov v intervale od 6 do 15,- EUR a vychádzajúc z miestnej ohliadky okresný súd dospel k záveru,
že hodnote vyporiadavaných nehnuteľností zodpovedá suma 6.350,- EUR, t. j. 12,72 EUR/m2.

6. Hodnotu hnuteľných vecí uvedených pod č. 4 - 6, 8 - 13, 15 - 17, 19 - 20, 57, 63 - 68 výrokovej časti
rozsudku okresného súdu, na ktorej sa strany sporu nevedeli dohodnúť, určil súd podľa svojho odhadu s
poukazom na ust. § 264 ods. 1 CSP, vychádzajúc predovšetkým z priemeru medzi hodnotami tvrdenými
stranami a zistením, že majetok majúci pripadnúť do výlučného majetku žalobkyne bol ňou spravidla
podhodnocovaný a majetok majúci pripadnúť do výlučného majetku žalovaného bol ňou spravidla

nadhodnocovaný, pričom uvedené zistenie platí aj pre žalovaného. Hodnotu hnuteľných vecí uvedených
pod poradovým č. 7, 14 a 31 súd určil na základe zhodných tvrdení strán sporu. Hodnotu hnuteľných vecí
uvedených pod poradovým č. 18, 21 - 30, 32 - 56, 58 - 62 súd určil na základe žalobkyňou predloženého
znaleckého posudku č. 20/2015 vypracovaného znalkyňou O.. L. Z. dňa 10. 02. 2015, voči ktorému
posudku žalovaný nemal námietky. Súd teda uzatvoril, že do BSM strán sporu v čase jeho zániku patrili

nehnuteľné veci, hnuteľné veci a zostatky peňažných prostriedkov, spolu v celkovej hodnote 103.931,09
EUR.

7. Pri vyporiadaní vecí súd vychádzal zo žalobkyňou predloženého návrhu prerozdelenia majetku
patriaceho do BSM, podľa ktorého mala žalobkyňa nadobudnúť byt s vybavením a žalovaný zvyšné

nehnuteľnosti s materiálom, s ktorým návrhom žalovaný súhlasil až do posledného pojednávania dňa
04. 10. 2016, kedy navrhol vyporiadanie opačným spôsobom. Súd na uvedený návrh žalovaného
neprihliadol z dôvodu, že podľa § 150 OZ sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí
a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu. Súd skonštatoval, že uvedeným vyporiadaním
sa dosiahne zotrvanie spoločných detí bývalých manželov spolu so žalobkyňou v byte, ktorý je od

narodenia ich domovom, pričom ohľadom hnuteľných vecí okresný súd o ich vyporiadaní rozhodol
takým spôsobom, že prikázal hnuteľné veci tomu z bývalých manželov, ktorý ich mal vo svojej faktickej
dispozícii od rozvodu manželstva. Súd tak prikázal žalobkyni majetok v hodnote 69.013,88 EUR a
žalovanému v hodnote 34.917,21 EUR a z titulu vyporiadania BSM by potom mala žalobkyňa vyplatiť
žalobcovisumu17.048,335EUR.Oduvedenejsumyodpočítalsúdpeňažnéprostriedkyvovýške156,66

EUR predstavujúce polovicu preplatku vyúčtovania platieb za byt v roku 2013, ktoré boli poukázané
žalovanému a ktoré žalovaný žalobkyni nevyplatil a z uvedených dôvodov súd zaviazal žalobkyňu
uhradiťžalovanémuzdôvoduširšiehovyporiadaniaBSMsumu16.891,68EUR(17.048,34EUR-156,66
EUR) v lehote do 150 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Strany sporu navrhli zhodne prikázať zostatok úveru v mT. približne vo výške 12.000,- EUR (č. l.
145 spisu) žalobkyni, ktorá sa mala zaviazať ho uhradiť. Okresný súd v dôvodoch rozsudku uviedol,
že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/113/2007 zo dňa 27. 05. 2008 obsah vyporiadania predpokladá predovšetkým

rozdelenie vecí (hnuteľných a nehnuteľných) tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva.
Pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia
majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti,včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Súd zdôrazňuje, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi
manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní

BSM (ani súdneho konania o vyporiadaní BSM). Z uvedených dôvodov mal okresný súd za to, že nie je
žiadnydôvodvyporiadaťzostatokspoločnéhoúverupredovšetkýmzdôvodu,žeakékoľvekvyporiadanie
súdom nemá na veriteľa - banku žiadny vplyv. Poskytnutý úver zostáva spoločným úverom aj po
zániku BSM, ktorý sú povinní plniť obaja bývalí manželia rovnakým dielom. Z rovnakého dôvodu súd
nevyporiadal ako pasívum ani pôžičku od detí v roku 2009 (č. l. 158).

9. O vyporiadaní BSM okresný súd rozhodol podľa ust. § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, §
150 OZ. Spornú hodnotu vecí patriacich do BSM súd určil podľa svojho odhadu podľa ust. § 264 ods. 1
CSP, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo, nakoľko úspech v konaní strán sporu je rovnaký. O náhrade trov konania štátu súd
rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 253 a § 470 ods. 2 CSP.

10. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie obe strany sporu.

11. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania, týkajúceho sa najmä
zisťovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností znaleckými posudkami O.. R., O.. R. a Znaleckého ústavu

Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, určil všeobecnú hodnotu týchto nehnuteľností podľa
vlastného odhadu, akoby závery znaleckého dokazovania ani neexistovali. Hodnotu bytu takto okresný
súd určil vyššiu v porovnaní so znaleckými posudkami O.. R. o 400,- EUR a O.. R. o 700,- EUR,
čím žalobkyňu znevýhodnil pri finančnom vyporiadaní o tieto sumy. Hodnotu rodinného domu v U. C.
okresný súd neurčil taktiež na základe záverov znaleckého dokazovania, hoci zo záverov kontrolného

znaleckého posudku Znaleckého ústavu vyplýva hodnota 28.600,- EUR a súd túto určil voľnou úvahou
na 26.300,- EUR, čím žalobkyňu ukrátil o 2.300,- EUR. Obdobne nesprávne súd postupoval aj pri určení
ceny pozemku v S.. Hodnota tohto pozemku bola kontrolným znaleckým posudkom O.. R. určená na
6.900,- EUR a kontrolným znaleckým posudkom Znaleckého ústavu na sumu 6.800,- EUR a súd túto
hodnotu určil na 6.350,- EUR. Ďalej žalobkyňa okresnému súdu vytkla, že súd nevysporiadal aj zostatky

úverov od mT. ku dňu 20. 09. 2016 v celkovej hodnote 8.165,59 EUR. Trvala na tom, že pokiaľ tieto
pohľadávky vznikli za trvania manželstva, je ich potrebné vyporiadať, a to za primeraného použitia §
149 a § 150 OZ. Žalovaný sa odmieta na spoločných úhradách pohľadávok, ktoré vznikli za trvania
manželstva podieľať, žalobkyňa chce prevziať na seba celé predmetné úvery, avšak požaduje, aby sa
takéto riešenie stalo predmetom vyporiadania BSM z dôvodu, že byt, ktorý žalobkyňa obýva a ktorý bol

prikázaný do jej vlastníctva, je založený v prospech mT. a vyporiadaním týchto úverov by sa zároveň
predišlo ďalším zbytočným sporom medzi stranami sporu. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Žalobca v zákonnej lehote podanom odvolaní namietal, že znalci v znaleckých posudkoch týkajúcich

sa rodinného domu a pozemku v S. nezohľadnili viaceré pripomienky žalovaného týkajúce sa polohy
týchto nehnuteľností, vzdialenosti od centra, či koeficientov, ktoré znalci na určenie všeobecnej hodnoty
týchto nehnuteľností použili. Namietal, že okresný súd neakceptoval návrh žalovaného na vykonanie
dokazovania kontrolným znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Hodnota pozemku
v S. mala byť určená na 2.000,- EUR a hodnota rodinného domu na 15.000 - 20.000,- EUR, čo by viac

zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov bývalých manželov. Súd podľa jeho názoru mal vziať
do úvahy pri rozhodovaní aj skutočnosť, že príčinou rozvratu manželstva žalovaného a žalobkyne bol
mimomanželský vzťah žalobkyne s jej kolegom, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa ešte počas konania
vlastnila iný byt, ktorý účelovo previedla, aby argument o starostlivosti o spoločné deti zavážil v jej
prospech. Taktiež navrhol, aby aj na úhradu trov konania štátu boli obe strany sporu zaviazané spoločne.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že pokiaľ žalovaný v odvolaní
uvádza, že bol v dôsledku nesprávnych postupov znalcov ukrátený, keď veci, ktoré mali pripadnúť
jemu, sú navýšené, a naopak, veci pripadajúce žalobkyni sú znížené, opak je pravdou. Nestotožnila sa
s návrhom žalovaného nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie a nesúhlasila so zrušením rozsudku za

účelom vykonávania ďalšieho dokazovania. K zrušeniu rozsudku má podľa nej dôjsť z dôvodov, ktoré
ona špecifikovala v odvolaní.14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), ktorý nebol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, vec prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP), rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

15. K otázke určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a k potrebe vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie odvolací súd uvádza:

Žalobkyňa v priebehu konania nevyjadrila nesúhlas so žiadnym zo znaleckých posudkov, a to napriek
tomu, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktorá bola týmito znaleckými posudkami určená, je dosť
odlišná v prípade rodinného domu i pozemku v S.. Okresnému súdu v odvolaní vytkla, že súd
z predmetných znaleckých posudkov nevychádzal a hodnotu nehnuteľností určil sám a odhadom.
Žalovaný zase spochybnil všetky znalecké posudky, ktoré boli vo veci podané, najmä vyjadrením k
znaleckému posudku zo dňa 26. 08. 2016 (č. l. 537 a nasl. spisu), ktoré sa týka znaleckého posudku

vyhotoveného znaleckou organizáciou, a vyjadrením zo dňa 25. 03. 2015 (č. l. 317 a nasl. spisu),
ktoré sa týka znaleckého posudku O.. R.. Pokiaľ sa jedná o výhrady k znaleckému posudku O.. R.,
po ich vznesení žalovaný na pojednávaní nežiadal znalca vypočuť, prípadne ním podaný znalecký
posudok doplniť, ale žiadal vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou (č. l.
364 spisu) Nakoľko žalovanému bolo vyhovené a kontrolné znalecké dokazovanie bolo nariadené,

na námietky žalovaného voči posudku O.. R. nie je potrebné viac prihliadať, navyše keď sa s nimi
okresný súd vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Pokiaľ sa jedná o námietky, ktoré žalovaný
vzniesol k posudku znaleckej organizácie, s týmto sa okresný súd tiež vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia. S námietkami oboch strán sporu sa súd dostatočne zaoberal, vyporiadal, správne pri
rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov,

pričom vo veci okresný súd uskutočnil aj miestne ohliadky, súd dokazovanie vykonal aj potvrdeniami
realitných kancelárií a inzerátmi ohľadom predaja a kúpy podobných nehnuteľností, pričom pokiaľ ide o
pozemok v XX.e, okresný súd prihliadol aj na stanovisko starostu obce. Okresný súd určil všeobecnú
hodnotu jednotlivých nehnuteľností odhadom správne. Osobitne je pritom k argumentácii žalobkyne o
tom, že hoci mal okresný súd k dispozícii znalecké posudky, aj tak určil hodnotu nehnuteľností „podľa

seba“, potrebné uviesť, že jednotlivé znalecké posudky určovali hodnotu nehnuteľností k 20. 05. 2014
(byt, pozemok), k 22. 05. 2014 (dom), k 20. 02. 2015 (dom, byt, pozemok), resp. k 30. 05. 2016 (dom,
pozemok). Z odbornej literatúry a ustálenej judikatúry (napr. komentár k § 149 a § 150 OZ dostupný v
ASPI; R 25/1998 a R 27/2007; CPJ 86/71; 3Cdo/88/2010) však vyplýva, že sa táto určuje k okamihu
vyporiadania. Už len z tohto dôvodu musel súd vychádzať aj z iných dôkazov a zohľadniť vývoj hodnoty

jednotlivých nehnuteľností v čase a túto hodnotu určiť k 02. 11. 2016, kedy vo veci súd rozhodol.

16. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam bolo ale potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť
z dôvodu, že okresný súd zároveň s hnuteľnosťami a s nehnuteľnosťami nevyporiadal aj dlžoby
bezpodielových spoluvlastníkov v režime BSM. Požiadavka na tzv. širšie vyporiadanie BSM vyplýva

napr. z komentára k § 149 a k § 150 z ASPI, prípadne z rozhodnutia uverejneného napr. pod č.
46/1966 Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR, ale aj z judikátu Cpj 86/71, rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/184/2012, 3CZ/39/74, analogicky tiež z rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/88/2010 a
uvedenej problematiky sa týka aj rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/113/2007, z ktorého vychádzal okresný
súd, hoci dospel k úplne inému názoru. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich

bezpodielového spoluvlastníctva, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150 (pozri § 853 OZ). Aj keď
vyporiadanie týchto práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať
do práv a povinností tretích osôb a toto vyporiadanie sa vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu
k tretím osobám, ktoré nie sú stranami sporu v konaní o vyporiadanie BSM, týmto osobám zostáva
zachované ich právo žiadať napr. splnenie dlhu od hociktorého z bývalých spoluvlastníkov. Pokiaľ by

bol uvedený dlh uhradený z prostriedkov len jedného z manželov, bolo by potrebné, pokiaľ sa tak
stalo po zániku bezpodielového spoluvlastníctva pred jeho vyporiadaním, k tomu tiež prihliadnuť podľa
ust. § 150 druhá veta OZ ako k nákladom vynaloženým z oddeleného majetku na spoločný majetok.
Niet žiadnych pochybností o tom, že ak to bývalí manželia zhodne navrhli (čo sa v prejednávanej veci
stalo), dlhy priamo súvisiace s BSM súd mal vyporiadať. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných

majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v
súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. Pokiaľ
strany sporu navrhli vyporiadanie BSM v širšom rozsahu, teda aj dlhov, bol súd týmto návrhom viazaný,
pokiaľ existencia týchto dlhov nebola sporná.17. Keďže súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ako celok a nie je možné čiastočne
rozhodnúť najprv len o niektorej časti BSM a následne o ďalšej, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné,

len rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania však k otázke, ktorej zo strán
má byť prikázaný byt s príslušenstvom a ktorej rodinný dom, pozemok a stavebný materiál, odvolací
súd navyše uvádza:

Žalovaný zmenil svoj postoj k prikázaniu jednotlivých vecí až na záver konania, t. j. na poslednom
pojednávaní vo veci s tým, že dôvodom takejto zmeny postoja bolo, že nebol spokojný s ohodnotením
tých nehnuteľností, ktoré mali byť podľa návrhu žalobkyne prikázané do jeho vlastníctva. Preto urobil tzv.
gardenávrhu.Zuvedenéhovyplýva,žesvojouzmenoupostojanesledovalriešeniesvojejbytovejotázky,
či bytovej otázky spoločných detí, ale výlučne otázku ekonomickú, t. j. akú sumu pri vyporiadavaní od
bývalej manželky dostane. Uvedená otázka však musí ísť do úzadia oproti otázke stability výchovného

prostredia detí z manželstva. Pritom je bez významu, že žalobkyňa v priebehu konania nadobudla a
následne i predala iný byt, rozhodné je len to, že v čase, keď okresný súd rozhodoval, žalobkyňa spolu s
deťmi (z dôvodu, že rodinný dom nie je toho času podľa tvrdenia oboch strán sporu obývateľný) jednak
nemala k dispozícii iný byt alebo dom, ktorý by umožňoval okamžité trvalé bývanie, ako aj skutočnosť, že
práve byt, ktorý jej bol prikázaný do vlastníctva, je bytom, v ktorom bývali manželia spolu aj s deťmi pred

rozvodom manželstva, zároveň je to byt, ktorý žalobkyňa s deťmi aj naďalej užíva, a teda je to miesto,
ktoré maloleté deti právom považujú za domov. Žalovaný navyše argument ohľadne bytu žalobkyne,
ktorý táto počas konania nadobudla a následne previedla, neprodukoval v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie, ale až v odvolacom konaní. Ide tak o novotu v odvolacom konaní, ktorá s poukazom na
§ 366 CSP nie je prípustná.

18. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov, treba na toto
rozhodnutie, ako už bolo povedané aj vyššie, hľadieť ako na jednotný celok (viď napr. 3Cdo/184/2012),
ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak
stranasporunapadneodvolanímrozsudoksúduprvejinštancieovyporiadaníBSM,čiužakocelokalebo

niektorý z jeho výrokov, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/ CSP), v takom
prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene
právoplatnosť. Odvolací súd musel preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM,
teda všetky jeho výroky vo veci samej a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu mohol
toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť, alebo zmeniť, alebo zrušiť. Keďže súd prvej inštancie v

súdenej veci nevykonal vyporiadanie BSM v tzv. širšom rozsahu, teda nevyporiadal aj dlhy strán sporu,
odvolacísúdzrušilrozsudokokresnéhosúduakocelokavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).