Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Albert

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 0T/43/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621201419
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1621201419.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v trestnej veci obžalovaného T. K., nar.

XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F. E. č. XXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. marca 2022 v
Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

T. K., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalo bytom F. E. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 20.05.2021 v čase okolo 20:55 h v obci Veľké Leváre po Štefánikovej ulici viedol osobné motorové
vozidlo zn. T. J., striebornej farby, ev.č. U VIN: I kde bol vizuálnou kontrolou na mieste vodiča
spozorovaný hliadkou OO PZ Malacky s volacím znakom Medúza 115, ktorá z osobnej a miestnej
znalosti mala vedomosť o tom, že obvinený má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, z
uvedeného dôvodu na služobnom motorovom vozidle rozsvietila svetelnú signalizáciu s nápisom STOP

spolu so zvukovými signálmi, na čo obvinený zareagoval tak, že s motorovým vozidlom začal unikať
pred hladkou PZ smerom do obce F. E., kde pred rodinným domom číslo XXX vozidlo zastavil, vystúpil
z miesta vodiča a dal sa rýchlo na útek smerom k rodinnému domu číslo XXX so zdvihnutými rukami,
pričom kričal, že on nešoféroval, ale potom zastal a bol obmedzený na osobnej slobode hliadkou PZ,
následnou lustráciou bolo zistené, že obvinený vozidlo viedol napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Malacky sp. zn. 1T/68/2018 zo dňa 27.03.2019, právoplatným dňa 27.03.2019 mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 4 roky a doba výkonu tohto trestu v čase
posudzovaného skutku neuplynula,

t e d a

marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona a s poukazom na § 38
ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený

trestným rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021, právoplatným dňa
12.01.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22. mája 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu
zo dňa 22. mája 2021, č. 2Pv 131/21/1106-6, na v tom čase obvineného T. K., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom
vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. septembra 2021 obžalovaný po poučení o svojich právach a
povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
vovýrokutohtorozsudku.Vzhľadomnavyhlásenieobžalovanéhosúdpostupovalprimeranepodľa§333

ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný

odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý

trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené
v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v

akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd následne nariadil hlavné pojednávanie na 24. marca 2022, kam sa obžalovaný neustanovil, hoci

mu predvolanie na hlavné pojednávanie bolo doručené dňa 14.02.2022. Obžalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom bol riadne poučený o možnosti vykonať
hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. V predmetnom trestnom konaní mal obžalovaný zároveň
možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetnom obžaloby, pričom v prípravnom konaní boli dodržané
všetky procesné ustanovenia Trestného poriadku a obžalovaný bol súčasne upozornený na možnosť

preštudovať vyšetrovací spis v intenciách zákonných ustanovení. S ohľadom na uvedené bolo možné
hlavné pojednávanie vykonať v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, pri
zachovaní kontradiktórnosti konania (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku), ako i ústavných princípov právnej
istoty (§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a základných zásad trestného konania.Vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd na
hlavnompojednávanívykonaldokazovanielenohľadomtrestu,atooboznámenímvyšetrovaciehospisu,
prečítaním výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, výpisu z registra trestov a

oboznámením obsahu pripojeného spisu 0T/52/2021, najmä rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn.
0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/81/2021 zo dňa
12.01.2022.

V súvislosti s výrokom o treste súd uvádza, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ako aj vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa
k tomu, aby viedol riadny život a ďalej má iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného
vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t.j. zabránenie v ďalšom
páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a
jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za

jednotlivé trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a
výmery trestu prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.
V každom prípade treba nielen zisťovať všetky okolnosti prípadu, ale aj objektívne, t.j. bez preceňovania

alebo podceňovania niektorých z nich, ich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú
konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich
a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach
upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu sa musí v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím

slobody), alebo povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Pri prečine marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na dva roky. Už
týmto uvedený trestný čin zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.).

Súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku, vychádzal

okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima
ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadne iné
formy trestu odňatia slobody, nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky

vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
vyhodnotil tiež priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že obžalovaný viedol motorové

vozidlo v období, kedy mal (v inom trestnom konaní) uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá,pričomsibolvedomý,žetentotrestdosiaľneuplynulatrvá.Zvykonanéhodokazovaniasúdzistil,
že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/84/2018 zo dňa 09.07.2018, právoplatným
dňa 09.07.2018 bol obv. T. K. odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne, so

zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a na trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 (štyri) roky. Trestným rozkazom
Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/11/2019 zo dňa 23.01.2019, právoplatným dňa 23.01.2019 bol obv.
T. K. odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia a na trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke na dobu 4 (štyri) roky. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 1T/68/2018-92 zo
dňa 27.03.2019 bol obv. T. K. odsúdený pre pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na spoločný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacovnepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a na trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 4 (štyri) roky.
Cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2019 a súčasne zrušil v trestnom rozkaze Okresného

súdu Malacky z 09.07.2018 sp.zn. 0T/84/2018, výrok o vine a celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Okrem samotnej skutočnosti, že obžalovaný vedome sadol za volant v čase, kedy mal uložený a trvajúci
zákaz činnosti riadenia motorových vozidiel, je nutné pri rozhodovaní o treste zohľadniť v rámci spôsobu

spáchania trestného činu tiež reakciu obžalovaného na to, že bol pri páchaní tejto trestnej činnosti
prichytený hliadkou PZ SR. Obžalovaný sa totiž najprv snažil s motorovým vozidlom pred policajnou
hliadkou uniknúť, a to z obce Veľké Leváre do obce F. E., kde pred rodinným domom so súp.č. XXX
zastavil a naďalej pred hliadkou unikal pešo. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že spôsob spáchania
trestného činu v danom prípade nemožno opomenúť a je potrebné ho premietnuť aj do ukladaného
trestu.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd ďalej zistil, že obžalovaný bol v
minulosti celkom 14 x súdne trestaný, z toho 10 x mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
a v súčasnosti je opätovne stíhaný pre trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že
sa jedná o recidivistu a osobu náchylnú na páchanie trestnej činnosti a že nejde o ojedinelé správanie sa

obžalovaného.Napriekviacnásobnémupredchádzajúcemuodsúdeniupretrestnúčinnosťjeobžalovaný
opätovne trestne stíhaný, z čoho je zrejmé, že predchádzajúce trestné konania a jeho odsúdenia
zjavne nesplnili u obžalovaného výchovný a resocializačný účel a neviedli k jeho náprave k tomu, aby
viedol riadny život. Posledné štyri odsúdenia obžalovaného boli za prečin marenie výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorý mu je obžalobou kladený za vinu aj v tomto

prípade.

Z lustrácie priestupkov ďalej vyplýva, že obžalovaný sa pred spáchaním skutku dopustil 3 priestupkov
(dvakrát jazda bez vodičského preukazu a napadnutie), za ktoré bol sankcionovaný pokutami a zákazom
činnosti.

V prejednávanej veci je obžalovaný trestne stíhaný pre trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V danom prípade sa
odsúdený dopustil trestného činu dňa 20.05.2021, teda skôr, ako Okresný súd Malacky vydal a doručil
obžalovanému rozsudok spisová značka 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021, právoplatný dňa 12.01.2022.

Podľa zásad ukladania súhrnného trestu možno obžalovanému uložiť trest, ktorý nebude miernejší ako
trest uložený skorším rozhodnutím. V tejto súvislosti súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021, bol obžalovanému uložený úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Súd v predmetnej veci preto obligatórne uložil obžalovanému

nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody. Zároveň postupujúc podľa § 41 odsek 1 Trestného
zákona bol trestným činom najprísnejšie trestným prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je stanovená až na 2 roky. Podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Súd zohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona,

pretože obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak
súd zistil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal
viac trestných činov, ako aj § 37 písm. m) Trestného zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním skutku
už bol za trestný čin odsúdený (k tomu súd osobitne uvádza, že za priťažujúcu okolnosť súd nepovažoval
odsúdenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/68/2018, nakoľko toto odsúdenie je znakom skutkovej

podstaty prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným). Vzhľadom na to, že prevažoval pomer
priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi v pomere 2:1, s poukazom na ustanovenie § 38 ods.
4 Trestného zákona súd zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, t.j. 24 mesiacov; takýmto spôsobom dospel súd k upravenej trestnej sadzbe 8 až 24

mesiacov.

Pri rozhodovaní o ukladaní druhu a výmery trestu súd nemohol, ako je už vyššie uvedené, opomenúť
osobu obžalovaného, ktorého posledné štyri odsúdenia, vrátane odsúdenia za zbiehajúci sa trestnýčin, boli práve za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, pričom bol vo všetkých prípadoch odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/84/2018 zo dňa 09.07.2018, právoplatným

dňa 09.07.2018 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne,
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/11/2019 zo dňa 23.01.2019, právoplatným dňa
23.01.2019 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní taktiež 5 (päť) mesiacov nepodmienečne a
následne rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 1T/68/2018-92 zo dňa 27.03.2019 bol odsúdený na
spoločný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne, pričom týmto rozsudok

bol zrušený v trestnom rozkaze Okresného súdu Malacky z 09.07.2018 sp.zn. 0T/84/2018, výrok o
vine a celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
Vzhľadom na to, že sa obžalovaný dopustil stíhaného prečinu dňa 20. mája 2021, je zrejmé, že ide o
recidívu, a to recidívu rovnorodú (opakované páchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia),
pričom ani opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody celkom zjavne neviedli u
obžalovaného k náprave. V danom prípade ide od roku 2018 až o piate odsúdenie obžalovaného za

spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, rátajúc aj odsúdenie za zbiehajúci sa prečin
rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021, kde bol obžalovanému
uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov. Je teda úplne zrejmé,
že obžalovaný ignoruje zákazy činnosti viesť motorové vozidlá, predchádzajúce tresty, aj keď spojené
s nepodmienečným odňatím slobody neprevychovali obžalovaného a nepôsobili naňho tak, aby začal

viesť riadny život; obžalovaný je nepochybne recidivista.

Súd pri určovaní výmery trestu prihliadol na výmery trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené pri
predchádzajúcich odsúdeniach za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to 5 mesiacov a 7
mesiacov, pričom tresty tohto trvania zjavne neviedli k náprave obžalovaného. Rozsudkom Okresného

súdu Malacky sp. zn. 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021 bol obžalovanému uložený trest vo výmere 9
mesiacov, pričom súd v zmysle zásad pre ukladanie súhrnného trestu nesmie uložiť trest miernejší. Za
primerané súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti považoval uloženie trestu odňatia slobody
vo výmere 11 mesiacov. Takýto trest vo výmere 11 mesiacov podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti
nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia

slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v
budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bolo potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody, súd súčasne
s poukazom na ust. § 42 ods. 2 Trestného zákona, zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/52/2021 zo dňa 06.09.2021, právoplatným dňa
12.01.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj poklad.

Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona

zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, a to dokonca opakovane.

Uloženie trestu odňatia slobody súd kombinoval s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá, pretože skutok bol spáchaný práve v súvislosti s jazdou motorovým vozidlom. Súd pri

rozhodovaní o výmere trestu zohľadnil predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, kde zistil, že
obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 4 rokov trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/11/2019 právoplatným 09.07.2019 a ďalej mu bol trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá uložený tiež rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn.
1T/68/2018, právoplatným dňa 27.03.2019, taktiež vo výmere 4 roky. Tieto tresty v čase spáchania

skutku obžalovaným neboli vykonané. Súd vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 43 Tr.
zákona obžalovanému uložil trest zákazu činnosti na 2 roky s tým, že takto uložený trest ani spolu
s nevykonanými časťami skôr uložených vyššie uvedených trestov nepresiahne najvyššiu výmeru
dovolenú zákonom pre trest zákazu činnosti, t.j. 10 rokov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.