Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010261
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821010261.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 8. novembra 2022
prejednal odvolanie podané obžalovaným F. H., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/72/2021 z 3.3.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/72/2021 z 3.3.2022 bol obžalovaný F. H. uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že:

dňa21.8.2021včaseokolo06.27hod.,popredchádzajúcompožitíalkoholickýchnápojov,viedolosobné

motorové vozidlo značky ŠKODA FELICIA, evidenčné číslo
TS 099 BE po ceste číslo I/59 v meste Tvrdošín, z ktorej odbočil na parkovisko pred obchodný dom
TESCO, na ktorom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín, pričom
lekárskym vyšetrením ku skúške na alkohol v krvi mu bolo zistené 1,13 promile alkoholu v krvi.

Za to mu súd podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere

3 mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 28 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho podania doručeného Okresnému súdu Námestovo
dňa 17.3.2022 (na poštovú prepravu podané 15.3.2022). Obžalovaný v podanom odvolaní uviedol, že
trvá na svojom stanovisku, podľa ktorého alkohol vypil až za situácie, že auto, ktoré predtým riadil, stálo
na parkovisku s vypnutým motorom. Za klamlivú označil výpoveď zakročujúceho policajta D., nakoľko

tento ho nezastavil štandardným spôsobom. Opakovane uviedol, že pokiaľ sa policajná hliadka dostavila
na parkovisko, on už na tomto stál s osobným autom a s vypnutým motorom. Ďalej spochybnil závery
lekárskehovyšetreniahladinyalkoholuvodobratejkrvi.Vzhľadomnaneexistenciuobjektívnychdôkazov
svedčiacich o jeho vine označil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný. Sudkyňa
okresného súdu jeho osobu odsúdila na základe osobných domnienok. Zvýraznil tú skutočnosť, že v
priebehu štyridsiatich rokov vlastníctva vodičského preukazu nemal dopravnú nehodu a takýto stav

okresný súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. Súd mal správne postupovať v zmysle zásady indubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného a nemal celú záležitosť vybaviť svojským
spôsobom v rozpore so zákonom.

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v
neprítomnostiobžalovaného,prokurátorkrajskejprokuratúrynavrholzamietnuťodvolanieobžalovaného
ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch
o uznanej vine a uloženom treste.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a
vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patrila výpoveď zakročujúceho príslušníka polície M. D., ako aj
ďalšie listinné dôkazy, a to výsledok lekárskeho vyšetrenia ku skúške na alkohol v krvi, evidenčná
karta vozidla Škoda Felicia a evidenčná karta vodiča - obžalovaného. Predmetné dôkazy, ktorých

podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou
zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia
vyhodnotil s totožným výsledkom. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania obžalovaného odvolací
súd prijal záver, že tieto sú len opakovaním obhajoby F. H. či už z prípravného konania alebo hlavného

pojednávania. Okresný súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku s týmito dôvodmi podrobne
zaoberal a na tieto
vo väčšom rozsahu reagoval. Krajský súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania opakovane v
zmysle napadnutého rozsudku uvádza, že z výpovedí zakročujúceho príslušníka polície jednoznačne
vyplynul záver, podľa ktorého obžalovaný F. H. v inkriminovanom čase viedol osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Felicia, ev.č. TS 099 BE,
a to pod vplyvom alkoholu (1,13 promile alkoholu v krvi). V súvislosti s týmto konštatovaním
a prezentovanou obhajobou obžalovaného krajský súd poukazuje na podstatné rozpory v jeho
výpovediach z prípravného konania a hlavného pojednávania. Okresný súd pri rozhodovaní o vine,
tak ako na to poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal k dispozícii dve verzie výpovedí

obžalovaného, ako sa mal stíhaný skutok uskutočniť. Krajský súd nezistil zo spisového materiálu
žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by spochybňovala obsah svedeckej výpovede zakročujúceho
príslušníka polície. Obhajobu obžalovaného preto odvolací súd vyhodnotil ako krajne nedôveryhodnú
a produkovanú so zrejmým účelom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V neuvedených podrobnostiach
týkajúcich sa uznanej viny preto krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa. S týmito dôvodmi sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a tieto si
aj osvojil. Záverom tejto časti je potrebné doplniť, že pokiaľ obžalovaný spochybnil výsledky krvnej
skúšky dokumentujúcej prítomnosť alkoholu v jeho krvi, ani tieto námietky nezodpovedajú realite. Zo
spisového materiálu, a to najmä z listinného dôkazu na č.l. 85 spisu jednoznačne vyplýva záver,
že osoba obžalovaného, ktorému bola krv na vyšetrenie odobratá, je riadne identifikovaná, a to

menom, priezviskom a dátumom narodenia. Taktiež samotné vyšetrenie je označené príslušným číslom.
Skutočnosť, že obžalovaný bol už pred odberom vzorky krvi pod vplyvom alkoholu, dokumentovala
lekárska správa so žiadosťou o toxikologické vyšetrenie, zadokumentovaná
na č.l. 3 spisu. Krajský súd sa preto s obhajobnými námietkami obžalovaného nestotožnil a v otázke
uznanej viny prijal už vyššie prezentovaný záver.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom
a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a
prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec
nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak

z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť
výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia
sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej
trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce,
proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú

orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z
hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného
k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným

členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu krajský súd vyhodnotil ako primeraný,
zákonný a spravodlivý. Druh a výmera trestu odráža najmä hodnotenie osoby obžalovaného, ale aj jeho
postoj k súčasne stíhanému trestnému činu. Obžalovaný spáchanie trestného činu poprel a takýmto
spôsobom dal jasne najavo, že

so závermi prvostupňového súdu o jeho vine sa nestotožňuje. Zaujal preto aj podľa názoru krajského
súdu nekritický postoj k stíhanému trestnému činu, a to za situácie, že jeho vina bola vykonaným
dokazovaním bezpochybne preukázaná. Záverom je potrebné zvýrazniť, že už v minulosti bol
obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody, i keď sa v tomto prípade na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. Preto aj v tejto časti odôvodnenia výroku napadnutého rozsudku okresného súdu

sa krajský súd v celom rozsahu s prezentovanou argumentáciou stotožnil.

Pre uvedené skutočnosti odvolanie obžalovaného krajský súd zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.,
pretože nie je dôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.