Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/148/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920010447
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6920010447.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci odsúdeného I. J., pre
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 13. decembra 2022, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 17T/36/2020 zo dňa 24.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. J. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 17T/36/2020 zo dňa 24.11.2022 samosudca Okresného súdu Rimavská
Sobota podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona zamietol žiadosť
odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu ochranného psychiatrického a protitoxikomanického liečenia
ústavnou formou na formu ambulantnú, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Rimavská

Sobota sp. zn. 17T/36/2020 zo dňa 10.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 3To/2/2021 zo dňa 10.02.2021.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote dňa 24.11.2022 sťažnosť, ktorej písomné
dôvody doručil okresnému súdu dňa 28.11.2022 samostatným podaním. Uviedol iba to, že podanou
sťažnosťou napáda uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 17T/36/2020 zo dňa

24.11.2022 v celom rozsahu.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného I. J.
nebola dôvodne podaná.

Krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 17T/36/2020 zo dňa 10.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 3To/2/2021 zo dňa 10.02.2021 bol I. J. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za to mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody v vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné
psychiatrické a protitoxikomanické liečenie formou ústavnou.Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Podľa ods. 2 písm. d) cit. ustanovenia, súd tak

môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s
jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste
odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu.

V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj
ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na
ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody
v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho
pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Podľa prvej vety § 74 ods. 2 Trestného zákona, ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Prvostupňovému súdu bola dňa 05.10.2022 doručená žiadosť odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu
uloženého ochranného psychiatického a protitoxikomanického liečenia z formy ústavnej na formu

ambulantnú. Žiadosť odôvodnil tým, že vzhľadom na dĺžku trestu pociťuje absenciu motivácie k ústavnej
liečbe.

Okresný súd nariadil dňa 24.11.2022 verejné zasadnutie o zmene spôsobu výkonu uloženého
ochranného protialkoholického liečenia na žiadosť odsúdeného, ktorému po vykonanom dokazovaní

nevyhovel. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že dôvody, ktoré prvostupňový
súd viedli k uloženiu ochranného liečenia, boli ozrejmené v jeho rozsudku a nenastali také závažné
okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že účel ochranného liečenia bude možné dosiahnuť aj výkonom
ochranného liečenia ambulantnou formou. Len samotná strata motivácie u odsúdeného nesvedčí o tom,
že dôvody na absolvovanie ochranného liečenia ústavnou formou nie sú naďalej dané. Z doterajšieho

života odsúdeného je zrejmé, že následkom nadužívania psychotropných látok je u neho daný sklon
správať sa výbušne až násilne (vo verbálnej rovine) vo vzťahu ku svojej najbližšej rodine, preto k účinnej
a trvalej náprave môže dôjsť až absolvovaním ochranného liečenia v určenej ústavnej forme.

Po preskúmaní veci krajský súd v sťažnostnom konaní nezistil žiadne pochybenie v procesnom

postupe okresného súdu ani v jeho zisteniach a ním zodpovedajúcom právnom závere, ktorý premietol
do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Vzhľadom na uvedené sa v celom rozsahu stotožnil s
rozhodnutím okresného súdu a s jeho dôvodmi, na ktoré odkazuje.

Výkon uloženého ochranného liečenia bol odsúdenému nariadený dňa 10.02.2021, do dnešného dňa

nezačal jeho výkon ani výkon ochranného liečenia neukončil. Aj podľa krajského súdu výkon trestu
hoci aj v dlhšom trvaní sám osebe neznamená, že dôvod, pre ktorý bolo odsúdenému uložené
ochranné liečenie, pominulo a nie je ďalej potrebné, aby odsúdený uložené ochranné psychiatrické a
protitoxikomanické liečenie absolvoval. Je potrebné zdôrazniť, že ochranné liečenie musí trvať dovtedy,
kým to vyžaduje jeho účel, a síce dosiahnutie pozitívneho terapeutického účinku na odsúdeného (teda

jeho vyliečenie) a súčasne ochrana spoločnosti. Len na základe plynutia času a bezo zmeny ďalších
okolností,prektoréboloochrannéliečenieuložené,niejemožnézmeniťspôsobjehovýkonu.Samotným
plynutím času a výkonom trestu odňatia slobody bez výkonu nariadeného ochranného liečenia nemožno
objektívne dosiahnuť výsledky, ktoré sú dosiahnuteľné len cielenou liečbou.

V uvedenom kontexte musí krajský súd zdôrazniť, že nie je v žiadnom prípade možné stotožňovať
nútenú či dobrovoľnú abstinenciu (bez relevantnej liečby) počas výkonu trestu odňatia slobody, ale aj
počas pobytu na slobode, s riadnym výkonom ochranného liečenia, ktoré je vykonávané profesionálnymi
pracovníkmi za použitia špecifických a na tento účel určených metód a prostriedkov. Práve bez
výkonu ochranného ústavného liečenia hrozí, že za predpokladu absencie pravidelného dohľadu a

aplikácie špeciálnych metód ústavného liečenia sa odsúdený môže vrátiť k závislosti od omamným a
psychotropných látok, nakoľko znaleckým skúmaním bola bezpochyby preukázaná potreba vykonať
uložené ochranné liečenie stanovenou formou. Prostriedky a metódy ambulantného ochranného
liečenia neumožňujú dostatočnú kontrolu odsúdeného a jeho sklonov k požívaniu návykových látoka neumožňujú dostatočnú korekciu črtov obvineného, ktoré viedli znalcov k záveru o nevyhnutnosti
absolvovať nielen protitoxikomanické, ale aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Existuje
preto dôvodná obava, že výkonom ochranného liečenia ambulantnou formou nebude možné naplniť

účel ochranného liečenia, ktorým je, predovšetkým, liečba odsúdeného a jeho zbavenie závislosti s
následným riadnym zaradením sa do spoločenského života.

Aj podľa názoru krajského súdu boli preukázané také okolnosti, ktoré odôvodňujú potrebu vykonať
uložené ochranného liečenia u odsúdeného ústavnou formou.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného v
súlade s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.