Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2022

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 26T/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022010485
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Petričko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:0022010485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Daniel Petričko, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 21. decembra 2022 v Michalovciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

L. U., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., prechodne bytom L., Mlynská 3508/9,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už právoplatne odsúdeným P. Q., v presne nezistenom čase
začiatkom mesiaca marec 2022 pristúpili k budove so súpisným číslom XXXX, ktorá sa nachádza na ul.
G. v L. a toho času je v rekonštrukcií, pričom L. U. za použitia sekery, ktorú mal vtom čase so sebou,
rozbil sklenenú vyplň plastového okna o rozmere 95 x 38 cm, následne cez rozbitú sklenenú vyplň otvoril
okno cez ktoré obaja vošli na prízemie predmetnej budovy, kde zo stien predmetnej budovy povytrhávali

medené káble o rozmere 1,5 x 3 CYKY v celkovej dĺžke 55 m, čím týmto konaním pre poškodenú spol.
Pramo s. r. o., so sídlom ul. Jana A. Komenského č. 12 v Michalovciach, ICO: 317 179 69, odcudzením
medených káblov spôsobili celkovú škodu na majetku 46.86,-€ a rozbitím sklenenej výplne škodu vo
výške 10,-€; pričom obžalovaný L. U. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol za taký čin
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu A., sp. zn. 1T 54/2020, zo dňa 26.05.2021, právoplatným
dňa 17.06.2021, k trestu odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov do
18.09.2022,

t e d a

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin: krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

z a to sa o d s u d z u j ePodľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného
zákona s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne

s už právoplatne odsúdeným P. Q., uhradiť poškodenému L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., T.,
škodu vo výške 145,72 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal na P. Q. a L. U., obžalobu pre pokračovací prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) (ods. 2 iba u L. U.) spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, pričom proti

trestnému rozkazu podal L. U. prostredníctvom svojho obhajcu odpor. Trestný rozkaz voči P. Q. teda
nadobudol právoplatnosť.

Na pojednávaní konanom dňa 21.12.2022 obžalovaný po poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný. Následne teda súd prijal vyhlásenie obžalovaného

podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a dokazovanie vykonal iba v rozsahu o treste a náhrade škody
a to prečítaním listinných dôkazov.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2x súdne trestaný naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1T/54/2020, kde mu bol uložený súhrnný trest odňatia

slobody trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 mesiacov do
18.9.2022. Zároveň bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/102/2020
zo dňa 9.7.2020.

Zo správ o povesti mesta Michalovce a Trebišov vyplýva všeobecne hodnotenia na osobu

obžalovaného.

Z vyčíslenia škody vyplýva, že dňa 18.3.2022 bola vystavené ponuka na 4 ks zárubni v celkovej hodnote
177,72 Eur. Dňa 18.3.2022 došlo k zhotoveniu dvojitého zasklenia v sume 10 Eur a rovnakého dňa bol
zakúpený tovar - kábel 3Cx1.5 v hodnote 46,86. Poškodený si uplatnil škodu vo výške 145,72 Eur.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný má doposiaľ evidovaných 14 záznamov o priestupkoch.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 3T/102/2020 vyplýva, že obžalovaný bol

uznaný za vinného pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného
zákona za skutok spáchaný 22.2.2020. Dňa 9.7.2020 okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým
uznal obžalovaného L. U. za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace, výkon
ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Rozsudok bol vyhlásený za prítomnosti
obžalovaného, jeho zákonnej zástupkyne, obhajcu a zástupcu UPSVAR. Zároveň rozsudok nadobudol

v rovnaký deň aj právoplatnosť.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/54/2020 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný
za vinného pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona
za skutok spáchaný dňa 6.6.2020. Dňa 26.5.2021 okresný súd vo veci rozhodol trestným rozkazom,

ktorýmuznalobžalovanéhoL.U.zavinnéhoauložilmusúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní4mesiace,
výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Zároveň zrušil výrok o
treste Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/102/2020 zo dňa 9.7.2020. Trestný rozkaz bol doručený
obžalovanému 7.6.2021, právoplatnosť nadobudol dňa 17.6.2021.

K výroku o tresteSúd obžalovanému L. U. uložil § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.
m), § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per

analogiam trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený
trest, pokiaľ ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutný a zároveň dostatočný na dosiahnutie účelu
trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.

V prvom rade súd posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 36, § 37
a § 38 Trestného zákona. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
l) Trestného zákona a to, že sa priznal a skutok oľutoval. Obžalovaný svoje konanie už v prípravnom
konaní priznal a oľutoval ho, čo následne zopakoval aj na hlavnom pojednávaní. Súd vzhliadol aj jednu

priťažujúcu okolnosť a to v zmysel ust. § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že bol už za trestný
čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp .zn. 3T/102/2020, ktorý bol síce zrušený,
ale hlavne trestným rozkazom Okresného súd Trebišov sp. zn. 1T /54/2020. Zároveň prejednávaný
skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Trebišov, sp. zn.
1T/54/2020, nakoľko skúšobná doba podmienečného odsúdenie (OS Trebišov 1T/54/2020) trvala do

18.7.2022 a aktuálne prejednávaný skutok spáchal obžalovaný v marci 2022. Súd teda v zmysle ust.
§ 38 ods. 2 Trestného zákona neupravoval trestnú sadzbu, ktorá je v prípade tohto trestného činu v
rozmedzí 6 mesiacov - 36 mesiacov (3 roky).

Súd pri ukladaní trestu rovnako zohľadnil aj fakt, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní po

poučení vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Týmto vyhlásením
sa obžalovaný vzdal práva na prejednanie jeho viny. Súd využil možnosť mimoriadneho zníženia trestu v
zmysle ust. § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Uvedený postup navyše
vychádza zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj/55/2016.
Súd je toho názoru, že v zmysle tohto stanoviska je takýto postup fakultatívny, nie obligatórny. Tu je

však potrebné podotknúť, že v uvedenom prípade je možné využiť tento inštitút vzhľadom na postoj
obžalovaného k trestnej veci. Ako už bolo vyššie uvedené, ten sa naozaj počas celého trestného konania
priznával k spáchaniu trestného činu a skutok naozaj oľutoval. Súd teda upravil sadzbu použitím inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d) a § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam.
Základná sadzba pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona je 6 mesiacov až 36

mesiacov (3 roky). Použitím mimoriadneho zníženia trestu postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) a § 39
ods. 4 Trestného zákona sa spodná hranica trestnej sadzby znižovala o jednu tretinu. Teda z hranice 6
mesiacov sa hranica posunula znížila na 4 mesiace. Výsledná sadzba je teda 4 mesiace až 36 mesiacov
(3 roky). Súd uložil obžalovanému trest 5 mesiacov, teda pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, ale
nie na jej úplnej hranici. Súd je toho názoru, že dôvod na mimoriadne zníženie trestu v tomto prípade

reálne existuje, avšak nie na úplne spodnej hranici.

V prípade obžalovaného, išlo o spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/54/2020. V zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mal teda
súd obmedzené možnosti na ukladanie trestov. V prípade ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona

je súd toho názoru, že uvedené ustanovenie nevylučuje možnosť uloženia iného alternatívneho trestu,
vylučuje iba možnosť uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnú dobu. Postupom podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona teda zákonodarca obmedzuje možnosť
ukladaniatrestovbuďnanepodmienečnýalebonainýalternatívnytrest.Uvedenýnázorsúdujenavyšev
zhode aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v uznesení 2 Tdo/11/2015. Súd

sa teda musel vysporiadať s tým, aký druh trestu v prípade obžalovaného, bude na účely potrestania,
prevýchovy, ale predovšetkým prevencie a ochrany spoločnosti tým najideálnejším trestom.

Súd mal pri úvahe o uložení trestu, obmedzené portfólio možností. V prípade úvahy o alternatívnych
trestoch prichádzali do úvahy iba 3 druhy trestov a to peňažný trest, trest domáceho väzenia alebo

trest povinnej práce. V prvom rade je potrebné poukázať, na všeobecnú prevenčnú činnosť pri trestaní
páchateľov. Trest má mať charakter prevencie pre samotného páchateľa, aby v budúcnosti nepáchal
trestnú činnosť.V prípade peňažného trestu je možné pristúpiť k jeho uloženiu len vtedy, ak je zrejmé, že bude
vymožiteľný. Obžalovaný spáchal majetkový trestný čin, ktorého motívom bola ziskuchtivosť. Navyše
obžalovaný nemá žiadne príjem, ktorý by garantoval, že peňažný trest bude riadne vykonateľný.

V prípade uloženia peňažného trestu by tento mohol spôsobiť jeho nevymožiteľnosť s následnou
premenou trestu na nepodmienečný trest.

Pri úvahe o možnosti uloženia trestu domáceho väzenia, ako alternatívneho trestu, je potrebné uviesť,
že aj pri tomto treste musí obžalovaný čiastočne finančne participovať na jeho výkone. Ako to už bolo

uvedené, obžalovaný nemá žiaden príjem. Navyše, výkon trestu domáceho väzenia je podmienený aj
splnenímmateriálno-technickýchpodmienok vdomácnosti.Vtomtosmeremalsúdskôrobavuohľadne
nedodržiavania režimu, nakoľko obžalovaný sa zdržiava na viacerých adresách a žije viac migračným
spôsobom života. Výkon jeho kontroly by teda bol minimálne komplikovaný.

V prípade trestu povinnej práce je súd toho názoru, že v uvedenom prípade by eventuálne aj boli

splnené podmienky na uloženie tohto druhu trestu, avšak súd k sa k tomuto trestu nepriklonil. Je
potrebné uviesť, že obžalovaný sa dopustil spáchania úmyselného trestného činu v čase plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenie vo veci Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1T/54/2020.
Zároveňsaobžalovaný pospáchaníprejednávanéhoskutkudopustilďalších3priestupkov.Tuužžiadna
alternatívna žiaľ neprichádza od úvahy.

Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici zníženej trestnej
sadzby. V uvedenom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný spáchal skutok v čase trvania skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia, kedy mal povinnosť viesť riadny život. Obžalovaný vedel, že je
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale nesprával sa tak. Správanie obžalovaného súd

vyhodnotil ako konanie, ktorým ignoruje rozhodnutie súdu. Bolo jeho povinnosťou viesť taký život, aby
súd nemal pochybnosti o tom, že podmienečný odklad nebol správny. Obžalovaný nevyužil fakt, že
mu zo strany súdu, uložením podmienečného trestu, bola poskytnutá šanca na to, aby preukázal,
že dokáže viesť riadny život a nie je potrebné, aby trest vykonával v ústave na výkon trestu odňatia
slobody. Žiaľ život obžalovaného nie je taký, aby súd v tomto prípade uvažoval o alternatíve, namiesto

trestu odňatia slobody. Tu súd zároveň znova poukazuje na ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa
ktorého nemožno uložiť podmienečný trest v prípade, ak došlo k spáchaniu úmyselného trestného činu
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V uvedenom prípade neexistuje žiadna iná možnosť ako
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálny
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že
obžalovaný pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

K výroku o škode

Záverom súd rozhodol aj o nároku poškodeného Maroša Oláha. V prípravnom konaní bola škoda
poškodeného uplatnená riadne a včas. Nakoľko táto škoda bola uplatnená riadne a včas, teda v súlade
s ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku, súd priznal tento nárok a zaviazal obžalovaného spoločne a
nerozdielne s už právoplatne odsúdeným P. Q., na náhradu tejto škody vo výške 145,72 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Michalovce. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalorozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.