Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115205009
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115205009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v civilnom sporovom konaní pred sudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej

veci spotrebiteľského sporu žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, 00-950
Warszawa, Poľská republika, zapísaná v Národnom súdnom registri vedenom Okresným súdom mesta
Varšava, 12. obchodné oddelenie, číslo zápisu KRS: 0000025237, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09
Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom MCGA legal, s.r.o., so
sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: Z. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/X, XXX XX
Ž., o zaplatenie 248,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 155,24 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne z tejto sumy za čas od 10.7.2013 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II/ V zostávajúcej č a s t i súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) zo dňa 08.01.2015, doručenou súdu dňa

24.02.2015, sa žalobca proti žalovanej domáha zaplatenia sumy 248,20 eur, spolu so zmluvnými úrokmi
vyčíslenými sumou 2,86 eur, s úrokmi z omeškania vyčíslenými sumou 48,52 eur a ďalej vo výške
8,50 % ročne zo sumy 248,20 eur za čas od 29.6.2013 do zaplatenia - ako veriteľ z titulu Zmluvy o
poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA č. 4200913152, uzavretej medzi stranami dňa 29.10.2008,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky mBank a prílohami Harmonogram
splátok a Obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov v mBank (produkt mPôžička), na
základe ktorej žalobca žalovanej poskytol hotovostný úver vo výške a za podmienok uvedených v

zmluve a žalovaná ako dlžník sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach v zmysle
harmonogramu splátok. Pretože žalovaná porušila zmluvu spôsobom, že nezaplatila viac ako dve
splátky, žalobca v súlade s ust. čl. 2 bod 2.3.5. písm. c) obchodných podmienok dňa 29.6.2013 písomne
odstúpil od zmluvy, pričom zároveň žalovanej ponúkol možnosť zaplatiť splatný záväzok v mesačných
splátkach, ktorú možnosť žalovaná nevyužila a dlžnú sumu neuhradila.

2. S poukazom na v prílohe žaloby predložený výpis z účtu - históriu operácií na úverovom účte žalovanej

a na jednotlivé ustanovenia predloženej úverovej zmluvy a jej príloh v žalobe špecifikuje dlžnú sumu ku
dňu odstúpenia od zmluvy takto:
- sumu 248,20 eur ako nesplatený zostatok istiny v zmysle výpisu z účtu, ktorá dlžná istina pozostáva z
výšky pôžičky, voči ktorej sú započítané všetky platby realizované na predmetnú pohľadávku;- sumu 2,86 eur ako nesplatený zostatok zmluvných úrokov, na základe v zmluve dojednanej úrokovej
sadzby 16,50 % ročne vyčíslený do dňa odstúpenia od zmluvy;
- sumu 48,52 eur ako nesplatený zostatok úrokov z omeškania, žalobcom napriek v ust. bodu 2.3.2

obchodných podmienok dojednanej výške uplatnených v rozsahu tzv. zákonného úroku z omeškania
podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov vo výške 8,50 % ročne, vyčíslený ku dňu
odstúpenia od zmluvy;
- zákonný úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo zostatku istiny 248,20 eur odo dňa odstúpenia
od zmluvy 29.6.2013 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu s prílohami po doručení ich rovnopisov súdom spolu s procesným
poučením a výzvou na vyjadrenie písomne vyjadrila podaním zo dňa 03.4.2015. Nesúhlasí so žalobou
žalobcu s odôvodnením, že zaplatila splátky, ktoré jej napokon „vyskočili“ na účte ako preplatok v sume
okolo 92,- eur, preto kontaktovala aj banku, ktorej operátor jej povedal, že si tento preplatok môže vybrať.
Až po nejakom čase ju banka kontaktovala, že jej vznikol nedoplatok, pričom malo ísť o sumu, ktorú

si vybrala ako spomenutý preplatok. Nesúhlasí ani so zaplatením sumy spolu 92,96 eur, vyčíslenej za
štyri upomienky po 23,24 eur dôvodiac, že chybu neurobila ona, ale operátor banky - s odkazom, že
takéto hovory sú i nahrávané. Napokon z rovnakého dôvodu nesúhlasí ani so zaplatením vyčísleného
úroku z omeškania 48,52 eur, ani so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu trov konania. Záverom
prejavuje ochotu uhradiť zostatok istiny, ktorý uvádza v sume 114,02 eur a nezaplatených úrokov, ktoré

sama uvádza vo výške 5,39 eur.

4. Žalobca na cit. nesúhlasné vyjadrenie žalovanej po dodatočnom doručení jeho rovnopisu súdom
reagoval podaním zo dňa 07.3.2018. Poukázal na predložený výpis z účtu žalovanej, z ktorého vyplýva
rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami v žalobcom uplatnenej výške 248,20 eur. Tvrdenia

žalovanej o chybe operátora banky označil za irelevantné a nepreukázané, na rozdiel od predloženými
listinnými dôkazmi preukázaný žalobný nárok v plnej uplatnenej výške.

5. Žalovaná po riadnom doručení rovnopisu vyššie citovaného vyjadrenia žalobcu možnosť ďalšieho
vyjadrenia v súdom určenej lehote a ani dodatočne nevyužila, ani sa nedostavila na pojednávanie vo

veci samej v súdom určenom termíne.

6. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, osobitne v úvode cit. zmluvy, na
právny vzťah jej strán, v ktorom žalovaná vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalobca v postavení
dodávateľa, za podmienok ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov - „Obč. zák.“, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy.

7. Spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou je spotrebiteľským sporom, na ktorý sa v zmysle súčasnej účinnej procesnej
úpravy popri všeobecných ustanoveniach o civilnom sporovom konaní vzťahujú i osobitné ust. §§ 290 až

300 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku („CSP“), poskytujúce popri hmotnoprávnej
(ako je ďalej uvedené) i zvýšenú procesnoprávnu ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane v takomto
spore.

8. Vo veci spotrebiteľského sporu, hoci je v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP súčasne tzv. drobným

spotrebiteľským sporom (ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a v ktorom ide o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci) a i keď obe strany požiadali súd o rozhodnutie bez
nariadenia pojednávania (žalobca listom zo dňa 23.3.2015) resp. vo svojej neprítomnosti (žalovaná
cit. podaním zo dňa 03.4.2015), neboli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie o žalobe
žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa cit. ust. § 297 písm. b) CSP v spojení s ust. § 219

ods.1, 3 CSP - a to vzhľadom na existenciu medzi stranami sporných skutkových tvrdení vo vzťahu k
predmetu uplatneného žalobného nároku, ako vyplýva z ich vyššie cit. podaní.

9. Pojednávanie vo veci samej súd uskutočnil v určenom termíne dňa 21.11.2018 v neprítomnosti
žalovanej, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené formou tzv. náhradného doručenia za

podmienok ust. § 111 ods.3 CSP a ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred avizovala v cit.
podaní zo dňa 03.4.2015 (dôvodiac svojim zdravotným stavom) a o prejednanie veci súdom za takýchto
podmienok výslovne požiadala. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
zotrvalvcelomrozsahunasvojejžalobespoukazomnapredloženélistinnédôkazy,reagujúczároveňnaniektoré otázky súdu vyplynuvšie z vykonaného dokazovania v prílohe žalobcu predloženými listinnými
dôkazmi vo vzťahu k argumentácii oboch strán v ich vyššie cit. písomných podaniach.

10. V rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami bol účinný zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov - „ZoSÚ“ (s účinnosťou od 11.6.2010,
resp. 01.01.2011 nahradený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - na posudzovaný právny vzťah

súd aplikuje cit. zák. č. 258/2001 Z.z., v súlade s prechodnými ust. § 25 ods.1, 2 cit. zák. č. 129/2010
Z.z.), ktorý zákon je osobitnou právnou úpravou pre právne vzťahy zo spotrebiteľských úverov, majúcou
prednosť pred inak všeobecnou právnou úpravou úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“).

11. V predchádzajúcom bode citovaná osobitná úprava spotrebiteľských úverov nevylučuje aplikáciu,

naopak dopĺňa ďalej citovanú všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008 (ako dňom účinnosti novelizácie
ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách zákonom č. 568/2007 Z.z.) Slovenská
republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho
právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo

vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smerníc
o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES (súd obdobne ďalej na podporu svojich
záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009 a tiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo
veci sp. zn. 6Co/95/2010). V čase uzavretia predmetnej zmluvy menovite popri osobitnej právnej

úpravy v ZoSÚ išlo o všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov - „ZoOS“, zaručujúcu každému spotrebiteľovi (§ 2 ods.1 písm. a/, § 3 ods.3
ZoOS) právo na ochranu pred neprimeranými resp. neprijateľnými (zakladajúcimi na škodu spotrebiteľa
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán) a dobrým mravom odporujúcimi

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v ust.
§§ 52 a nasl. Obč. zák. Pojmové vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v cit. právnej úprave pritom
nie je vymedzením osobitného zmluvného typu (ako napr. zmluva o úvere v Obch. zák.), ale širším
všeobecným vymedzením druhu zmluvy, ktorú ako jedna zo zmluvných strán uzatvára spotrebiteľ,
ktorému z tohto titulu ako právom uznanej slabšej zmluvnej strane patrí zvýšená ochrana v jeho

súkromnoprávnom vzťahu k dodávateľovi - v duchu a v rámci všeobecne záväznej právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa ako predmetu verejného záujmu štátu, dopadajúcej bez výnimky na všetky právne
vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv.

12. Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

vyššie cit. právnej úpravy, vrátane všeobecných obchodných podmienok žalobcu a v bode 1/
vymenovaných príloh zmluvy, rozsah plnenia oboch strán z tohto právneho vzťahu, žalobca preukázal
predložením citovaných listinných dôkazov, vrátane podrobnej platobnej histórie úverového účtu
žalovanej vedeného žalobcom (výpisom z účtu, vyhotoveným ku dňu 27.5.2014).

13.Žalovanánamietaprotiuplatnenémunárokuvčastiprevyšujúcejžalovanouakceptovanúdlžnúsumu
istiny 114,02 eur a nezaplatené úroky vo výške 5,39 eur (v podrobnostiach v bode 3/). Sama skutočnosť,
že žalovaná k svojmu nesúhlasnému vyjadreniu a ani dodatočne nepredložila, ani neoznačila relevantné
dôkazy spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť správnosť údajov evidencie žalobcu o výške nároku, v
spotrebiteľskom spore súd nezbavuje povinnosti dbať na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany,

osobitne pred dôsledkami prípadných neprijateľných (nekalých) podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

14. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej zostávajúcej dlžnej sume istiny úveru
v dôsledku odstúpenia od zmluvy veriteľom a s tým spojenej predčasnej splatnosti úveru (v zmysle
predloženého listu žalobcu žalovanej zo dňa 29.6.2013) za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu

s dohodnutým zmluvným úrokom z úveru, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o
úvere, vrátane úveru spotrebiteľského (podstatné náležitosti písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v čase uzavretia posudzovanej zmluvy upravovalo ust. § 4 ods.2 ZoSÚ).15. Ako súd zistil z predloženej úverovej zmluvy zo dňa 29.10.2008 a jej príloh, strany dojednali
poskytnutie hotovostného úveru v maximálnej výške úverového rámca 60.000,- Sk (1.991,64 eur),
čerpaného žalovanou spôsobom výbermi z bankomatu alebo platbami za tovar a služby (výpis z

úverového účtu). Predloženým listom zo dňa 29.6.2013, označeným ako „posledná výzva k uhradeniu
dlžnej čiastky / odstúpenie od zmluvy“ žalobca žalovanú upovedomil, že ku dňu jeho vyhotovenia voči
nej eviduje dlžnú čiastku v celkovej výške 119,41 eur, pozostávajúcu z nezaplatenej istiny po lehote
splatnosti 114,02 eur a z nezaplatených úrokov 5,39 eur (tzn. sumy korešpondujúce so žalovanou
v cit. vyjadrení uznanou časťou uplatneného nároku). Predmetnou výzvou žalobca žalovanú vyzval

na zaplatenie uvedenej dlžnej čiastky, spolu s poplatkom za vyhotovenie a zaslanie výzvy ako ďalšej
upomienky vo výške 23,40 eur, v lehote najneskôr do siedmich dní od doručenia výzvy, „ako aj uhradenie
všetkých ostatných dlžných čiastok, ktoré budú splatné po doručení tejto výzvy“ - s tým, že ak v uvedenej
lehote k uhradeniu dlžnej sumy nedôjde, je táto výzva zároveň aj odstúpením od zmluvy, pričom k zániku
zmluvy dôjde po márnom uplynutí sedemdňovej lehoty poskytnutej na uhradenie dlhu.

16. Podrobným preskúmaním obsahu žalobcom predloženého dôkazu - výpisu z úverového účtu
žalovanej, vyhotoveného ku dňu 27.5.2014 (suma rozdielu tam vyčíslených debetných a kreditných
položiek predstavuje istinu žalobcom uplatneného žalobného nároku) súd zistil:

a) vo vzťahu k vyúčtovaným debetným položkám v celkovej sume 3.129,68 eur

- po otvorení úverového účtu dňa 29.10.2008 na základe uzavretia úverovej zmluvy žalovaná počnúc
prvým výberom dňa 30.10.2008 a končiac medzibankovým prevodom dňa 20.02.2013 celkom čerpala
finančné prostriedky vo výške 2.113,44 eur (v prípadoch výberov z bankomatov vrátane v tejto sume
započítaných poplatkov);
- popri uvedenom plnení žalobcu v prospech žalovanej (2.113,44 eur) sú v rámci debetných položiek

ďalej zahrnuté: kapitalizovaný úrok (formou periodicky mesačne - od 30.11.2018 až do 30.01.2013
- pripisovaného dohodnutého úroku z úveru k istine) vo výške 895,26 eur, vyúčtované tzv. záporné
úročenie (ako úrok z nepovoleného debetu na účte - prvýkrát k 28.02.2013 a potom mesačne, naposledy
k 28.6.2013) vo výške 22,70 eur, vyúčtované úročenie (povoleného) debetu (prvýkrát k 29.3.2013 a
potom mesačne, naposledy k 28.6.2013) vo výške 5,32 eur a napokon poplatky za upomienky zo dňa

20.3.2013, 22.4.2013, 20.5.2013 a 22.7.2013 (4x po 23,24 eur) vo výške 92,96 eur.

b) vo vzťahu k vyúčtovaným kreditným položkám v celkovej sume 2.881,48 eur
- uvedená suma zodpovedá súčtu poukázaných plnení žalovanej v prospech žalobcu - prvýkrát dňa
23.12.2008 v sume 46,48 eur a potom každý mesiac s tým, že dňa 22.01.2009 žalovaná zaplatila 100,-

eur, dňa 22.02.2009 30,- eur a počnúc splátkou uhradenou dňa 24.3.2009 a končiac splátkou uhradenou
dňa 20.8.2013 každý mesiac zaplatila žalobcovi 50,- eur (tj. 54 platieb po 50,- eur), okrem toho dňa
29.9.2009 ďalšiu úhradu vo výške 5,- eur;
- v zmysle predloženého harmonogramu splátok v porovnaní s výpisom z úverového účtu tak žalovaná
zaplatila s omeškaním prvú splátku, splatnú 28.11.2008 vo výške 48,96 eur, nezaplatila riadne (v plnej

výške 48,96 eur) ani druhú splátku, splatnú 29.12.2008 - ktoré obe zaplatila resp. doplatila až úhradou
sumy 100,- eur dňa 22.01.2009; okrem toho nezaplatila v plnej výške splátku splatnú dňa 27.02.2009
vo výške 48,96 eur (zaplatila len 30,- eur) a odvtedy až do 20.8.2013 splácala každý mesiac viac, ako
bolo určené v harmonograme splátok (platbami po 50,- eur mesačne + úhrada 5,- eur dňa 29.9.2009) -
zostala však dlžná posledné dve splátky, splatné dňa 27.9.2013 a 29.10.2013.

17. Na základe takéhoto preskúmania rozsahu vzájomných plnení oboch strán zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a posúdenia stranami dohodnutých podmienok v zmluve vo vzťahu k aplikovanej
všeobecne záväznej právnej úprave (v bodoch 10/, 11/) súd z dôvodov uvedených v bode 14/
odôvodnenia tohto rozsudku uznal ako opodstatnený nárok žalobcu proti žalovanej v celkovej výške

155,24 eur, pozostávajúcej:
- zo sumy 127,22 eur, ako rozdielu medzi preukázaným plnením žalobcu v prospech žalovanej vo
výške 3.008,70 eur (ako súčet čerpaných finančných prostriedkov úveru vo výške 2.113,44 eur a
kapitalizovaného zmluvného úroku z úveru vo výške 895,26 eur) a preukázaným plnením žalovanej v
prospech žalobcu vo výške 2.881,48 eur (v bode 16/ písm. b/);

- zo súm vyúčtovaného úročenia (povoleného) debetu a záporného úročenia (nepovoleného) debetu vo
výške 22,70 eur a 5,32 eur (v bode 16/ písm. a/).18. Žalobca v žalobe ako nesplatený zostatok istiny deklaroval i sumu 92,96 eur z titulu žalovanej
vyúčtovaných poplatkov za štyri upomienky. Uvedené jednoznačne vyplýva z predloženej prílohy -
výpisu z úverového účtu žalovanej, z ktorého tak možno zistiť, že popri rozsahu peňažného plnenia

žalobcu v prospech žalovanej jej účtoval i takéto sumy, reálne s povahou zmluvných sankcií (pre prípad
neplnenia povinností zo zmluvy, pričom sa vzhľadom na účtované sumy zjavne nejedná napr. o náhradu
režijných nákladov spojených s upomínaním klienta). Žiadne z individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení v zmluve o spotrebiteľskom úvere (v bode 1/) však takúto povinnosť žalovanej neukladá.
Pokiaľtaktouplatnenýnároknapoplatky(zmluvnésankcie)mázákladvoformulárových(neprehľadných

a veľmi drobným písmom napísaných) všeobecných obchodných podmienkach žalobcu v spojení so
sadzobníkom poplatkov, súd ich vyhodnotil ako neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa
ust.§53Obč.zák.,netýkajúcesahlavnéhopredmetuplneniapodľazmluvyapožadujúceodspotrebiteľa
zaplatenie ďalších, v predmete zmluvy a vyčíslení záväzku dlžníka v nej neuvedených poplatkov a
neprimerane vysokých súm ako sankcií spojených s nesplnením jeho záväzku (súd poznamenáva,
že sankciou za omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku je úrok z omeškania za zákonom

ustanovených podmienok, ktorý nárok je pritom takisto predmetom žaloby žalobcu).

19. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené v danej veci navyše považuje i samotný postup žalobcu voči
žalovanej,pokiaľideovyúčtovaniepoplatkovzaupomienky,zanekorešpondujúcisfaktickýmpriebehom
úverového vzťahu (ako vyplýva z úverového účtu žalovanej), účelový výkon práva, s cieľom navýšenia

peňažných nárokov prostredníctvom využitia neprijateľných zmluvných podmienok a i preto odporujúci
dobrým mravom (§ 3 ods.1 Obč. zák.). Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
(§53ods.5Obč.zák.)apretonezakladajúžiadnynárok.Súdpretožalobužalobcuozaplateniepeňažnej
istiny vo zvyšnej časti - ako nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky spolu vo výške 92,96 eur,
prevyšujúcej súdom uznanú sumu dosiaľ nesplneného záväzku žalovanej 155,24 eur (v bode 17/), ako

nedôvodnú (zhodne s obranou žalovanej) zamietol a to vrátane nároku na zaplatenie úroku z omeškania
z takéhoto nepriznaného peňažného nároku.

20. Takisto súd zamietol žalobu v časti uplatnených nárokov na zaplatenie súm 2,86 eur (ako nesplatený
zostatok zmluvných úrokov ku dňu odstúpenia od zmluvy) a 48,52 eur (ako nesplatený zostatok úrokov

z omeškania v rozsahu zákonného úroku z omeškania ku dňu odstúpenia od zmluvy), majúc za to,
že žalobca v tejto časti existenciu takto uplatnených a špecifikovaných žalobných nárokov v sporovom
konaní nepreukázal čo do dôvodu a výšky - osobitne so zreteľom na obsah predloženého odstúpenia
od zmluvy zo dňa 29.6.2013 (v ktorom ku dňu odstúpenia od zmluvy špecifikuje peňažné nároky voči
žalovanej v celkovej výške 119,41 eur ako istinu po lehote splatnosti 114,02 eur a nezaplatené úroky 5,39

eur - na obsah ktorého vo svojom vyjadrení v tejto veci poukazuje i žalovaná) vo vzťahu k predloženému
výpisu z úverového účtu žalovanej, vyhotoveného ku dňu 27.5.2014, z ktorého takisto takýto eventuálny
ďalší nárok žalobcu nevyplýva.

21. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 %

ročne zo sumy 248,20 eur za čas od 29.6.2013 (ako dňa odstúpenia od zmluvy) do zaplatenia súd
predovšetkým - opäť s odkazom na obsah žalobcom predloženého dôkazu odstúpenia od zmluvy
zo dňa 29.6.2013 - konštatuje, že v zmysle jeho výslovného znenia k zániku zmluvy v dôsledku
jednostranného odstúpenia žalobcu jednoznačne nedošlo už uvedeným dňom vyhotovenia písomného
odstúpenia od zmluvy, ale až po márnom uplynutí žalobcom žalovanej poskytnutej sedemdňovej lehoty

na uhradenie dlhu vyčísleného v predmetnej výzve / odstúpení od zmluvy. Žalobca s predložením
žaloby, ani dodatočne (prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní vo veci samej) nepreukázal
čas doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanej. Na druhej strane súd (zhodne so žalobcom) považuje
samotnú skutočnosť doručenia predmetného písomného odstúpenia od zmluvy žalovanej za nespornú
- čo možno jednoznačne vyvodiť z obsahu cit. vyjadrenia žalovanej v tejto veci (v bode 3/).

22. Považujúc prípadné ďalšie dokazovanie na zistenie konkrétneho dátumu doručenia predmetného
podania žalovanej za ťažko uskutočniteľné (čas archivácie dokladov o doručovaní poštou) a so zreteľom
na predmet a výšku dotknutého nároku i nehospodárne, súd tak úvahou založenou na čase doručenia
poštou pri pravidelnom postupe, s pripočítaním určenej sedemdňovej lehoty na plnenie, ustálil ako prvý

deň nasledujúci po uplynutí takto žalobcom poskytnutej lehoty a teda prvý deň omeškania žalovanej s
plnením peňažného plnenia deň 10.7.2013.23. Aplikujúc na posúdenie nároku žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania s plnením peňažného
záväzku žalovanej, ktorý sám žalobca v žalobe obmedzil na výšku zodpovedajúcu úroku z omeškania
podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, vyššie uvedené skutkové zistenia
a závery, súd v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel prirodzene len vo vzťahu k súdom priznanej
istine 155,24 eur (v bode 17/) a len za zistený čas omeškania žalovanej od 10.7.2013 (v bode 22/),
za splnenia podmienok cit. právnej úpravy, menovite cit. nar. vl. SR v znení účinnom do 31.01.2013 (v
závislosti od času vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami), v súlade s jeho prechodným ust. § 10c

(tzn. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, zvýšenej o 8 %).

24. Lehota na rozsudkom súdu uložené peňažné plnenie je zo zákona (§ 232 ods.3 CSP) tri dni od
právoplatnosti rozsudku, pokiaľ súd nezistí žiadne skutočnosti odôvodňujúce určiť eventuálne dlhšiu
lehotu. I keď žalovaná súčasne so svojim cit. vyjadrením nepredložila dôkaz na preukázanie tvrdení

týkajúcich sa jej pomerov (invalidita), súd v rámci svojej procesnej právomoci v zmysle cit. ust. CSP
na jej takto deklarované sťažené osobné pomery (overiteľné i súdu prístupnou evidenciou Sociálnej
poisťovne) čiastočne prihliadol prostredníctvom primeraného predĺženia lehoty na plnenie uložené týmto
rozsudkom namiesto troch na tridsať dní.

25. Rozhodujúc súčasne s rozhodnutím vo veci samej i o nárokoch strán na náhradu trov konania (§ 218
ods.1 CSP, § 262 ods.1 CSP), súd skúmal podmienky pre priznanie nárokov na náhradu trov niektorej
zo strán v závislosti na ich úspešnosti v civilnom sporovom konaní, v zmysle ust. § 255 ods.1,2 CSP.
Úspech strán v civilnom sporovom konaní sa odvíja od rozhodnutia súdu vo veci samej a takto vyjadrená
miera ich úspešnosti v spore je v zmysle cit. procesnej právnej úpravy i prirodzeným základom pre

posudzovanie ich zodpovednosti (event. miery zodpovednosti) strán sporu za trovy konania.

26. Žalobca, ktorý je v konaní právne zastúpený podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení
neskorších predpisov, vo svojej žalobe a následne v ďalšom priebehu konania v tejto veci (naposledy
na pojednávaní vo veci samej) uplatnil svoj nárok na náhradu trov konania, ktorý žiadal priznať voči

žalovanej v plnom rozsahu.

27. Riadiac sa v bode 25/ cit. procesnou úpravou súd porovnaním úspechu a neúspechu oboch strán
v spore (porovnaním výroku tohto rozsudku, zaväzujúceho žalovanú na peňažné plnenie vo vzťahu k
predmetu žaloby žalobcu o zaplatenie peňažných plnení špecifikovaných v bodoch 1/ a 2/) však so

zreteľom na pomerne rovnakú mieru úspešnosti oboch strán v spore (52 % žalobcu proti 48 % žalovanej)
nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej strane (§ 255 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.1, ods.2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP, § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP - v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho
náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a
odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3
CSP).

Podľa § 365 ods.1,2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Právoplatnosť je vlastnosť
súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 227 ods.1, § 226 CSP, § 228 ods.1 CSP).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti

jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak
(§ 232 ods.1, 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).