Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 61P/284/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121207838
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1121207838.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Anna Križákovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: E. D., narodené XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
rodičov: matka - W. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. 5, J., aktuálne bytom na adrese: N.
XX, XXX XX J., a otec - R. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XXX/XX, XXX XX N., na návrh
matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rodičovskú dohodu n e s c h v a ľ u j e .

II. Maloletá E. D., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú oprávnení obidvaja rodiča.
IV. Otec je povinný počnúc dňom 04.11.2021 platiť na výživu maloletej E. sumou 150 eur,- mesačne
vždy vopred do 21. dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám
matky maloletej.
V. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 04.11.2021 do 31.07.2022 v celkovej výške 1.330 eur je otec
povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 04.11.2021, podaným toho istého dňa na Okresný súd Bratislava I, ktorý spis dňa
16.12.2021 postúpil tunajšiemu súdu, sa matka domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej E. D., narodenej XX.XX.XXXX - otca žiadala zaviazať výživným vo výške 300,- € mesačne
počnúc rokom 2020.

Svoj návrh matka odôvodnila tým, že otec je zamestnaný, neprejavuje žiadny záujem o maloleté dieťa,
neplní si vyživovaciu povinnosť. Matka nie je zamestnaná, otec je zamestnaný u zamestnávateľa B.,

R. v J. s tým, že iné údaje ohľadne osoby otca matke známe nie sú. Mesačné výdavky matka vyčíslila
nasledovne: 400,- € na bývanie; 120,- € na telefón; na stravné 200,- €; na záľuby 50,- €; na oblečenie
200,- €. Matka okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril. V rámci informatívneho výsluchu konaného dňa 12.01.2022
v rámci projektu „Q. prax“ súd zistil, že rodičia v kontakte nie sú, matka si otca zablokovala, takže nevie
o nej ani o maloletej nič. Do skoro dvoch rokov maloletej rodičia žili spolu, matka sa jedného dňa zobrala

a aj s maloletou odišla zo spoločnej domácnosti. Otec bol naposledy s maloletou počas vianočných
sviatkov v roku 2021, aj to bol tajne, aby sa o tom matka nedozvedela, inak by mu takéto stretnutia už
vôbec neumožňovala. Otec je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere u zamestnávateľa Y., s.r.o.,
jeho čistý mesačný príjem je cca do XXX,- €, najvyššie dosiahnuté vzdelanie má základné. Zdravotne jena tom v poriadku, okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem tohto príjmu otec uviedol,
že má jedenkrát týždenne brigádu s týždennou odmenou cca XX,- €, čo spotrebuje na svoju stravu. S
matkou maloletej neudržiava žiaden kontakt, vie, že žije s novým partnerom, s ktorým bola minulý rok v

Y. za prácou a maloletú nechala v starostlivosti cudzích ľudí. Naposledy bol otec s matkou v osobnom
kontakte pred cca mesiacom, o podanom návrhu ho matka neinformovala, chcela riešiť iba výživné,
avšak otec sa chce s maloletou aj stretávať a mať ju na deň. S výškou výživného, ako matka žiada,
nesúhlasí, považuje ju za nadhodnotenú. Na výžive maloletej by sa aj podieľal, ale nevie, kde je matka,
a nemá od nej ani údaje, aby výživu hradil poukážkami či bankovým prevodom. Otec má exekúciu, ktorá

je vykonávaná zrážkami zo mzdy vo výške 200-250,- €, býva v podnájme, za ktorý platí za izbu v sume
205,- €. Otec je nemajetný, nevlastní ani osobné motorové vozidlo. Vzhľadom na vek maloletej uviedol,
že nenavrhuje striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, ale osobnú starostlivosť matky s tým, že
zastupovať maloletú a spravovať majetok maloletej budú obidvaja rodičia s tým, že výšku výživného je
otec schopný hradiť v sume 100 až 150 €. Ohľadne styku uviedol, že tento by chcel upraviť v závislosti
od jeho pracovnej vyťaženosti - čo je práca na dlhý a krátky týždeň, a to znamená, že to nemusí byť

vždy presne, čo skôr evokovalo, aby styk bol ponechaný na dohode rodičov a neupravený. Ďalej otec
uviedol, že maloletú by si nebrával na prespatie, keďže nemá na to vytvorené podmienky. Otec uviedol,
že jeho vyjadrenie počas výsluchu má súd zároveň poňať ako jeho vyjadrenie k návrhu.

V rámci informatívneho výsluchu konaného dňa 21.02.2022 v rámci projektu „Cochemská prax“ rodičia

uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadne maloletej E. v tomto znení: C. E. D., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje
do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú oprávnení obidvaja
rodiča. Otec sa zaväzuje prispievať na maloletú E. výživným v sume 150 eur,- vždy mesačne vopred do
21. kalendárneho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Styk otca s
maloletou sa ponecháva na dohode rodičov. Súd počas tohto výsluchu zistil, že matka je na materskej

dovolenke, jej pracovný pomer sa skončil, pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná
v W. a mal rôzne brigády. Matkin aktuálny mesačný príjem je XXX,- € a rodinné prídavky. Najvyššie
dosiahnuté vzdelanie matky je základne, nemá trvalo zvýšené náklady v súvislosti so svojím zdravotným
stavom. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej B. N., narodenej XX.XX.XXXX. Matka je
nemajetná, osobné motorové vozidlo nevlastní. Býva v podnájme s otcom maloletej B., pričom výdavky

jej domácnosti predstavujú sumu 400,- €. Matka s rodičovskou dohodou súhlasí, keďže jej zámerom
bolo, aby sa otec maloletej podieľal na starostlivosti o maloletú, brával si ju, lebo matka mu nemieni
brániť v styku.

Otec sa na pojednávanie nariadené na deň 06.04.2022, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil, svoju

neprítomnosť ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že vycestoval do zahraničia
za prácou. Na pojednávanie nariadené na deň 07.07.2022 sa otec nedostavil, doručenie predvolania
mal vykázané, svoju prítomnosť súdu neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v
súlade s ust. § 31 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/, podľa ktorého súd pokračuje v
konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov v rámci tzv. Cochemskej praxe a výsluchom matky,
kolízneho opatrovníka, oboznámením rodného listu maloletej, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi
listinnými dôkazmi.

Matka na pojednávaní uviedla, že žiada súd, aby schválil rodičovskú dohodu uzavretú rodičmi dňa
21.02.2022. Ďalej súdu uviedla, že otec maloletej ju nekontaktuje, nie je pravdou, že by si ho matka
zablokovala, ako otec uviedol, ale naopak od októbra-decembra 2021 mal otec zablokovanú v telefóne
matku. Ešte pred mesiacom matka otcovi posielala fotky maloletej a kontaktovala ho, keď chcela, aby
začal platiť výživné, keďže maloletá bude chodiť k logopédovi, čo ma bude stáť 15 eur. Otec doposiaľ

neprispel ničím na výživu maloletej. Matka naďalej žije s otcom maloletej B., avšak sa presťahovala do
väčšieho 3-izbového bytu, za ktorý platí XXX eur. M. príjmu XXXX eur z trvalého pracovného pomeru
ako pM. má matkin druh aj ďalší príjem z fušiek, na ktoré chodí. Matka je naďalej na materskej dovolenke
a osobne sa celodenne stará o maloletú B. a o maloletú E., ktorú ešte neprijali do materskej školy,
keďže má poruchu reči. Rodičia sa dohodli, že otec začne platiť výživné odo dňa uzatvorenia rodičovskej

dohody (21.02.2022), k čomu otec nepristúpil, preto matka okrem schválenia dohody žiada súd, aby
rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca aj spätne, a to odo dňa podania návrhu (04.11.2011).Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade, že matka žiada o spätné určenie, dané je
jednoznačne v záujme maloletej, a preto navrhol súdu, aby rozhodol aj spätne o výživnom.

Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žemaloletáE.D.,narodenáXX.XX.XXXX,pochádzazdruhovského
vzťahu rodičov, ktorí nikdy neboli manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Matka v čase rozhodovania
súdu bola v druhovskom pomere s otcom maloletej B. B. N., narodenej XX.XX.XXXX, s ktorým
spolu s maloletými deťmi žijú v prenajatom byte. Matka je na rodičovskej dovolenke, za január 2021
dostala vyplatený rodičovský príspevok vo výške XXX,- € a za nasledujúce mesiace poberala rodičovský

príspevok vo výške XXX,XX € a rodinné prídavky vo výške XX,XX € za január XXXX, následne vo výške
XX,XX,- € a za október XXXX vo výške XXX,- €.

Otec okrem maloletej E. iné vyživovacie povinnosti súdu nezdokladoval. Podľa evidencie Sociálnej
poisťovne od 17.06.2020 do 13.10.2020 bol zamestnaný v spoločnosti Y., s.r.o. s vymeriavacím
základom XXX,- €, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol zamestnaný v spoločnosti C. I., s.r.o., kde

dosiahol vymeriavací základ XXX,XX €, oXX.XX.XXXX v spoločnosti R. Y. s.r.o. dosiahol vymeriavací
základ XX,XX € a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti Y., s.r.o. dosiahol vymeriavací základ
XXX,XX,- €., kde sa opätovne zamestnal dňa XX.XX.XXXX a bol v nej zamestnaný do XX.XX.XXXX s
priemerným vymeriavacím základom XXX,XX €. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol otec zamestnaný
v R. N., a.s., s vymeriavacím základom XXX,XX €, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti L.

Q. s.r.o. s vymeriavacím základom XX,XX €, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti S. - G.
s.r.o. s vymeriavacím základom XXX,XX €, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v spoločnosti N. Q. s.r.o.
s priemerným vymeriavacím základom XX,XX € a od XX.XX.XXXX má evidovaného zamestnávateľa v
D. poisťovni, a to W. OF G., s.r.o. V zmysle svojho vyjadrenia je schopný dosiahnuť mesačný príjem
do cca XXX,- € a týždenne si brigádnicky privyrobiť navyše sumou cca XX,- €. Zvýšené výdavky v

súvislosti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom nemá. Otec má ukončené základné vzdelanie,
je zdravý a schopný vykonávať pracovnú činnosť s priemerným príjmom do cca XXX,- €, pričom na
stravu si privyrába brigádnicky, a to týždennými brigádami, kde si je schopný zaobstarať príjem cca 60,-
€ mesačne. Otec má exekúciu, ktorá je vykonávaná zrážkami zo mzdy vo výške 200-250,- € (toto však
súdu nezdokladoval). Otcove náklady predstavujú náklady na bývanie - podnájom, za ktorý platí v sume

205,- €.

C. E. je dieťa vo veku takmer štyri roky, je zdravá, doposiaľ zabezpečovala jej celodennú starostlivosť
matka. Náklady na jej výživu sú bežné, primerané veku, navyše matka súdu referovala nárast nákladov
s maloletou o poplatky za logopédiu vo výške 15,- €, pričom maloletú pre poruchu reči neprijali do

materskej školy, a tak matka s maloletou je doposiaľ doma.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa /§ 28 ods. 2 Zákona o rodine/.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné na mesiac dopredu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku
starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané
jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Čo sa týka určovania vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti,
ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale
tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxouv doterajších pracovným pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu
zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.

O úprave rodičovských práv a povinností účastníkov súd v posudzovanej veci rozhodol v súlade s ust. §
36 ods. 1 Zákona o rodine. Hoci rozhodnutie súdu môže byť nahradené dohodou rodičov, predpokladom
jej schválenia zo strany súdu je, že zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a
možnostiam rodičov. Nakoľko v danom prípade rodičovská dohoda v časti, v ktorej rodičia jej účinky
naviazali až na právoplatnosť rozhodnutia súdu o jej schválení jednoznačne nezodpovedala potrebám

dieťaťa,vzáujmektoréhojekontinuálnezabezpečovaniejehomateriálnychpotrieb,načoslúžiajúhrada
výživného zo strany rodiča, ktorý nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, súd uzavretú dohodu
ako celok nemohol schváliť, keď nerešpektovanie ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine nebolo v záujme
maloletej E.
Súd pri autoritatívnom rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností však mohol
vychádzaťzrodičovskejdohodyzodňa21.02.2022,keďmalzato,žejejobsahomboladostatočneurčito

deklarovaná nielen vôľa, ale aj schopnosti a možnosti otca. Okrem toho súd vychádzal z nasledujúcich
skutočností: na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú
E., a teda súd nemal pochybnosti, že zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je záujme
maloletej E.. Súd navyše prihliadal na skutočnosť, že otec o maloletú neprejavuje záujem, nenavštevuje
ju, neprispieva na jej výživu a súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. O. v

konanínevyšlanajavožiadnaskutočnosť,ktorábyodôvodňovalaktoréhokoľvekzrodičovobmedziťvich
rodičovských právach, a preto aj zastupovanie a správu majetku je dôvodné ponechať na oboch rodičov.

Súd zohľadňoval pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
a schopnosti a možnosti rodičov, ako aj ich ostatné majetkové, zárobkové, sociálne a osobné pomery,

a tiež aj ich schopnosti a možnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb dieťaťa. Na strane matky súd
zohľadňoval okrem aktuálnej rodičovskej dovolenky aj jej osobnú celodennú starostlivosť o maloletú
E., ktorá ešte nenavštevuje materskú školu. Súd nemohol prihliadnuť na záväzky otca z jeho pôžičiek,
nakoľko rodič je v prvom rade povinný zabezpečiť výživu svojho maloletého dieťaťa, a to hoc aj na
svoj vlastný úkor a až potom hradiť ostatné záväzky, ktorých dôvod vzniku súdu otec neobjasnil,

nezdokladoval a ktoré vznikli ešte pred narodením maloletej. S ohľadom na náklady maloletej, ktoré
sú bežné s ohľadom na jej vek a potreby, ako aj skutočnosť, že maloletá má zvýšené náklady v
súvislosti so svojím zdravotným stavom čo do návštevy logopéda, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku. Taktiež súd zohľadnil, že otec má evidovaného zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, je schopný
dosahovať stabilný mesačný príjem do cca XXX,- €, zdravotný stav má dobrý. Otec dieťaťa ďalšiu

vyživovaciu povinnosť nemá, matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej B. N.. S poukazom
na výsledky vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že výživné v sume 150,- € nie je v
rozpore s odôvodnenými potrebami a záujmami maloletej a zodpovedá možnostiam a schopnostiam
oboch rodičov, pričom takto budú najlepšie zaistené potreby maloletej E.. Súd pri rozhodovaní vychádzal
aj z tej skutočnosti, že medzi rodičmi panovala zhoda v otázke zverenia maloletého dieťaťa, ako aj

zastupovania a správy majetku, ako aj v otázke určenia výšky výživného. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o
rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd v danom prípade vychádzal z toho, že matka už
04.11.2021 iniciovala konanie. S ohľadom na okolnosti prípadu a skutočnosť, že otec sa doposiaľ na

výžive maloletej ničím nepodieľa súd priznal výživného dňom podania návrhu na súd, t. j. 04.11.2021.

Schopnosti a možnosti povinného rodiča vyjadrujú nielen jeho preukázané zárobkové pomery, ale tiež
všetky ďalšie príjmy, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, prax, odbornosť, pracovné zaradenie, rozsah
a druh vykonávanej pracovnej aktivity, fyzický vek, zdravotný stav, okruh vyživovacích povinností a

pod. Základnou a prvoradou povinnosťou každého rodiča je na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa
pravidelne prispievať v súlade s jeho možnosťami a schopnosťami a primerane ho finančne zabezpečiť
aj na svoj vlastný úkor.

Za primerané výživné v danom prípade súd považuje sumu 150,- €, ktorá reflektuje jednak vek a

odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V konaní preukázané možnosti a schopnosti otca jednoznačne
potvrdzujú jeho spôsobilosť podieľať sa na výžive maloletého takouto sumou. Otec má pracovné
skúsenosti, nemá žiadne zdravotné obmedzenia čo sa týka pracovnej aktivity, ani trvalo zvýšené náklady
na svoju výživu a jeho produktívny fyzický vek ho nemôže diskriminovať na pracovnom trhu. Súdzohľadnil skutočnosť. Pri určení výživného súd zohľadnil tiež skutočnosť, že otec nejaví o maloleté
dieťa žiaden záujem a neprispieva žiadnou čiastkou výživného. Určená výška výživného zo strany otca
zodpovedá oprávneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam

otca. Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné
záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod.,
ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Keďže súd vyhovel návrhu matky čo sa týka doby určenia výživného, vzniklo zročné výživné od

04.11.2021 (od podania návrhu na súd) do 31.07.2022 (konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol) v
celkovej sume 1.330 eur. Táto suma predstavuje zročné výživné za pomernú časť mesiaca november
2021 (130 eur za 26 dní mesiaca) a zročné výživné za obdobie december 2021 - júl 2022 (8 mesiacov
x 150 eur = 1.200 eur). S ohľadom na výšku zročného výživného súd otcovi povolil zaplatiť ho do 90
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď takúto dobu považoval súd za primeranú vzhľadom
na preukázané pomery otca a dostatočnú na zabezpečenie si potrebnej sumy bez ohrozenia vlastnej

obživy.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§52CMPtak,žeúčastnícinemajúnároknanáhradutrovkonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 Civilného sporového poriadku /CSP/) a čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie

podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 CMP.