Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512207535
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512207535.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., o sídlom Panónska cesta 11, 852 01
Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpený: GRIŠČÍK & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo
nám. 25, Bratislava, IČO: 35 893 893, proti žalovanej: R. Pavelčákovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
Q., Za vodou XXXX/X, občianke SR, právne zastúpenej D.. G. J., advokátom AK so sídlom G. XX,
XXX XX Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 6.097,36 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej a žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/217/2012-346 zo dňa 30.12.2013, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/217/2012- 232 zo dňa 18.04.2013 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

II. O d m i e t a sa odvolanie proti uzneseniu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.976,51 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
01.06.2009 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v
sume 757,83 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Gábora Száraza, advokáta AK so sídlom Garbiarska
20, 064 01 Stará Ľubovňa do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v sume 104 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žalovaná nie je povinná nahradiť trovy štátu“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 07. 11. 2006
uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebnom úvere, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanej
účelový spotrebný úver na financovanie predmetu financovania - motorového vozidla Renault Laguna
Grandtour, ktoré jej dodá E. E. - I. I. vo výške XXX.XXX,- Sk a žalovaná sa zaviazala úver splatiť v
mesačných splátkach v počte 60 so splatnosťou prvej splátky dňa 07. 12. 2006 s ročnou percentuálnou
mierou nákladov 24,8 %.

Ďalej mal za preukázané, že účastníci uzatvorili v ten istý deň zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva, ktorou žalovaná previedla vlastnícke právo k financovanému predmetu na žalobcu.
Žalovaná dohodnuté splátky nesplácala, z dvadsiatej splátky splatnej 17. 09. 2008 uhradila sumu 57,08
Eur, ďalšie splátky už nezaplatila, celkovo zaplatila 5.494,69 Eur, na istine sumu 1.938,35 Eur, na
úrokoch 2.889,05 Eur a na poistnom 667,26 Eur.

Dňa 21. 11. 2008 bol žalovanej predmet financovania odňatý. Žalobca určil listom zo dňa 17. 12. 2008
predčasnú splatnosť spotrebného úveru a vyzval žalovanú k úhrade zostatku spotrebného úveru s
upozornením, že o 30 dní začne výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva speňažením
predmetu financovania, list bol žalovanej doručený 22. 12. 2008 .

Ďalej vychádzal zo zistení, že predmet financovania - motorové vozidlo nadobudla na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 26.02.2009 spoločnosť Global Sales Solution s.r.o. za kúpnu cenu 2.550,- Eur, ktorá
motorové vozidlo odpredala ďalšiemu nadobúdateľovi.

Vychádzal zo zistení a to zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec, ktorým
bola určená všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu odňatia, teda k 21. 11. 2008 v sume 5.861,-
Eur a ku dňu 17.02. 2009 v sume 5.711 ,- Eur.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, že nepochybne medzi účastníkmi konania boli
uzavreté spotrebiteľské zmluvy vychádzajúc z ich obsahu. Dôkazom je aj skutočnosť, že zmluva
bola pripravená vopred na formulári, vrátane znenia všeobecných zmluvných podmienok, pričom bez
možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Považoval to za klasickú typovú zmluvu
bez možnosti žalovanej zasahovať do znenia zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy
vzájomných práv a povinností. Uviedol, že súdnej kontrole podrobil zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Dospel k záveru, že za dôvodnú považoval iba pohľadávku skladajúcu sa
z neuhradených splátok do termínu predčasnej splatnosti spotrebného úveru a sumu nezaplateného
úveru. Po odrátaní všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu jeho odňatia žalovanej v sume 5.861,- Eur nárok
žalobcu za opodstatnený považoval v sume 1.976,51 Eur.

Nepriznal žalobcovi úrok zo zostatku úveru poukazujúc na to, že právo žalobcu na takýto nárok
nevyplýva z ustanovení zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok.

Nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu z dôvodu absolútnej neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute.
Tieto dojednania odporujú dobrým mravom a predstavujú podľa súdu neprijateľnú zmluvnú podmienku
(článok XII. ods. 6, čl. XII. ods. 1 VZP). Podľa názoru súdu dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, pretože znamená, že pri
predčasnom ukončení zmluvy a následnom odobratí predmetu financovania musí spotrebiteľ zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu do výšky 30 % spotrebného úveru a v prípade omeškania s úhradou
finančného záväzku v hodnote 0,1 percenta z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, pričom spotrebiteľ
vopred pred uzavretím zmluvy takúto dohodu o zmluvnej pokute nemohol ovplyvniť, pretože žalobca ju
mal vopred naformulovanú vo Všeobecných zmluvných podmienkach.

Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 3, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1, § 54 ods. 2,
§ 544 ods. 1 ods. 2, § 545 ods. 1, § 3 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2,
ods. 5 zákona číslo 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 1 zákona číslo 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, § 517 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z omeškania od 01. 06.2009 s
odôvodnením, že žalobca listom zo dňa 11. 05. 2009 určil lehotu na úhradu nedoplatku do 31. 05. 2009,
teda dňom 01. 06. 2009 sa dostala žalovaná do omeškania.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Úspech žalovanej prevyšoval úspech žalobcu,
a preto mu podľa pomeru úspechu priznal prvostupňový súd náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku a to proti výroku I.,II., III. podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru prvostupňový
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prvostupňový súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že podľa
jeho názoru sú ustanovenia VZP upravujúce nárok na zmluvnú pokutu neprijateľnými zmluvnými

podmienkami a ďalej úrok zo zostatku úveru a to z dôvodu, že podľa jeho názoru takýto nárok nevyplýva
VZP.

Žalobca nemôže súhlasiť s hodnotou a s ustanovením hodnoty motorového vozidla, ktorý nie je možné
objektívne vykonať spätne s odstupom takmer 5 rokov a to zvlášť v prípade, keď nie je možné vykonať
obhliadku vozidla. Ďalej majú za tom že otázka, ktorá na základe výzvy prvostupňovému súdu predložili
ako predmet znaleckého dokazovania nebola znalcom v znaleckom posudku zodpovedaná.

Trvá na tom, že vozidlo odpredal za sumu 2.550,- Eur v súlade so zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva podľa článku V. bod 5.

Ďalej uviedol, že odmieta akékoľvek úvahy o špekulatívnom určení ceny. Žalobca má snahu dosiahnuť
čo najvyššiu predajnú cenu, pretože tieto výnosy sú často jedinou možnosťou ako znížiť pohľadávky. Mal
za to, že žiadny dôvod neexistuje na spochybnenie znaleckého posudku, ktorým bola určená hodnota
vozidla pri predaji. Hodnota auta určená na objednávku súdu prvého stupňa v znaleckom posudku
nemohla byť hodnotou objektívnou, pretože sa určovala až 5 rokov spätne, bez obhliadky vozidla.

V odvolaní ďalej uviedol, že napriek tomu súd prvého stupňa zrušil výrok VI. uznesenia č.k. 2C/217/2012
-232, ale v rozsudku rozhodol o povinnosti žalobcu uhradiť trovy znaleckého dokazovania v pomere,
v akom bol v konaní neúspešný. Nesúhlasí s tým, aby mal v akejkoľvek výške znášať náklady na
znalecké dokazovanie nariadené prvostupňovým súdom. Prvostupňový súd sa nevyrovnal s tým, že
zaplatil preddavok vo výške 500,- Eur.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo výroku I., II., III. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná proti výroku I. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní ďalej uviedla, že žalovaná zaplatila žalobcovi 20 splátok s tým, že žalovaná o predmet
leasingu prišla, takisto ako aj o všetky svoje peniaze vo výške 5.723,80 Eur, ktoré žalobcovi zaplatila.
Nesúhlasí a nerozumie tomu ako súd ju mohol zaviazať ešte na zaplatenie ďalších peňazí. Peniaze,
ktoré si požičala použila na zaplatenie splátky leasingu v domnení, že auto zaplatením lízingových
splátok so súhlasom žalobcu bude prevedené zo žalobkyne na jej syna. Vo svojom odvolaní ďalej
uviedla, že auto jej bolo odobraté násilím. Je ťažko pozrieť do očí synovi, že ťažko zarobené peniaze,
ktoré dnes tak súrne potrebuje kvôli zdravotným problémom využíva niekto, kto sa z jeho peňazí obohatil.

Ďalej uviedla, že súd si nežiadal a ani nezisťoval z akého platu sa snaží postupne splácať dlhy, ktoré
má a je v takej situácii, že nie je schopná zaplatiť všetko naraz.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie
ani na zmenu rozsudku.

Je potrebné v prvom rade vytknúť prvostupňovému súdu, že vo svojom rozhodnutí aj napriek tomu, že
v odôvodnení konštatuje dôvody pre zamietnutie žaloby v časti v napadnutom rozsudku sa nenachádza
výrok o zamietnutí žaloby v časti. Žalobca tak podal odvolanie proti výrokom vo vzťahu ktorým bol
čiastočne úspešný, pričom odvolanie smeruje proti dôvodom o zamietnutí jeho žaloby v časti.

Vzhľadom však na nesplnenie podmienok pre zmenu napadnutého rozsudku ani pre jeho potvrdenie
nebola vec vrátená súdu prvého stupňa na doplnenie rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 07. 11. 2006 o spotrebnom úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej účelový spotrebný úver na financovanie kúpy motorového
vozidla. Boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 8.624,70 Sk - 286,19 Eur. V ten istý deň bola
uzatvorená medzi účastníkmi konania aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa

ktorej sa účastníci dohodli, že vlastnícke právo k financovanému predmetu sa prevádza z dlžníka na
veriteľa. Dňom prevodu vlastníckeho práva sa stáva veriteľ výlučným vlastníkom so všetkými právami
a povinnosťami. I po riadnom odovzdaní financovaného predmetu veriteľovi alebo po jeho odobratí je
dlžník povinný plniť však svoje záväzky podľa zmluvy o spotrebnom úvere, ako aj podľa všeobecných
zmluvných podmienok k zmluve o spotrebnom úvere.

Žalovaná sa dostala do nedoplatku na mesačných splátkach, preto žalovaný určil predčasnú splatnosť
úveru a vyzval žalovanú na úhradu zostatku spotrebného úveru vo výške 6.749,84 Eur listom zo dňa 17.
12. 2008. Zároveň oznámil, že o 30 dní začne výkon zabezpečovacieho práva upraveného v zmluve
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

Dňa 21. 11. 2008 predmet financovania žalovanej žalobca odobral. Následne pristúpil k odpredaju
motorového vozidla.

Prvostupňový súd správne posúdil zmluvu o spotrebnom úvere za spotrebiteľskú a rovnako je správny
záver, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok dospel
k záveru, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatňovanú žalobcom považuje dojednanie vo všeobecných
zmluvných podmienkach (ďalej len „VZP“) za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V prevyšujúcej časti nárok považoval za opodstatnený s prihliadnutím však na určenú hodnotu
odpredaného motorového vozidla v súlade so znaleckým posudkom znalca ustanoveného súdom.
Považoval tak nárok žalobcu za dôvodný, pokiaľ ide o splátky úveru nezaplatené žalovanou splatné do
predčasnej splatnosti a nárok pozostávajúci zo splátok úveru po predčasnej splatnosti.

Prvostupňový súd však nebol dôsledný a nepodrobil dôslednej súdnej kontrole všetky zmluvné
podmienky v oboch spotrebiteľských zmluvách uzavretých medzi účastníkmi konania dňa 07.11.2006.
Existujú totiž aj iné vážne pochybnosti o vadnosti spornej zmluvy, ktoré sa musia podrobiť ex offo
súdnej kontrole.

Odvolací súd v rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok, ktorú mu umožňuje vykonať suspenzívny
účinok odvolania vyjadruje obavu, že viaceré zmluvné ustanovenia vyvolávajú hrubý nepomer medzi
právami a povinnosťami v neprospech žalovanej spotrebiteľky. Žalovaná bola v čase uzatvárania
zmluvy v nevýhode tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti.

Najzávažnejšie pochybnosti vyplývajú z ustanovení o zabezpečovacom prevode práva, ktoré umožňujú
neprimerané ovládanie spotrebiteľa pod hrozbou odobratia vozidla. Na účely súdnej kontroly nie je
relevantné, či niektorú neprijateľnú klauzulu dodávateľ aj použije, ale je dôležité, že je súčasťou
formulárovej zmluvy a objektívne vyvoláva hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Žalobca pristúpil k odobratiu vozidla. Podľa zmluvy bol žalobca v evidencii motorových vozidiel zapísaný
aj za vlastníka, čo mu výrazne zjednodušuje odpredaj vozidla za podmienok, ktoré sám nadiktuje a
ktoré preventívne neposúdi žiadna objektívna inštitúcia. Spotrebiteľ je evidentne v zjavnej nevýhode a
ustanovenie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva možno dôvodne označiť za ustanovenie, ktoré
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa zmluvy
dokonca aj v závere jej splácania a pri existencii minimálneho dlhu nič nebráni žalobcovi, aby sa zmocnil
vozidla a predal ho za polovičnú hodnotu. Spotrebiteľ pritom mohol vynaložiť na jeho nadobudnutie
nemalé finančné prostriedky, ktoré späť nezíska a tak stratí aj predmet kúpy aj jeho čiastočný finančný
ekvivalent.

Obavy sa umocňujú s plynutím času, pretože úmerne s približujúcim sa koncom splátok narastá
splatená suma a stúpa prirodzene záujem spotrebiteľa na udržaní predmetu kúpy, na ktorý vynaložil
finančné prostriedky.

Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že žalobca si prostredníctvom ustanovení o
zabezpečovacom prevode práva presadí aj neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne presadí plnenia
v rozpore so zákonom. Inštitút zabezpečovacieho práva bol zmenený práve aj z dôvodu jeho
zneužiteľnosti veriteľom.

„Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva v jeho strohej a veľmi stručnej podobe sa v aplikačnej
praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie
veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom
a dlžníkom. Jeho stručná normatívna úprava umožňovala výkon práva veriteľa takým spôsobom,
že dlžník už v zárodku omeškania bez možnosti reštitúcie prichádzal o majetkové hodnoty niekedy
neporovnateľne so samotnou výškou pohľadávky .

Precizuje a upravuje sa detailnejšie inštitút zabezpečenia záväzkov prevodom práva. Zavádza sa
podmienený prevod práva, ktorý je dočasný. Pri nehnuteľných veciach je následne vykonaný aj zápis v
katastri nehnuteľností s príslušnou poznámkou. Zákon jednoznačne považuje takýto prevod za dočasný
a tým neumožňuje veriteľovi nakladanie s vecou, ktorá je predmetom prevodu práva ako bežnému
vlastníkovi, ktorého právo nie je obmedzené. Spätný prevod nastáva priamo zo zákona, čiže nie je
potrebný žiadny úkon prevodcu a ani osoby, ktorá právo nadobudla, a to za splnenia podmienky, že
dlžník svoj zabezpečený dlh splní“ (porovnaj dôvodovú správu k zákonu č. 568/2007 Z.z.).

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a/ nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.

Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa
môžu považovať za nekalé. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e/ medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Prvostupňový súd bol nedôsledný, ak dôsledne neposudzoval zmluvy ako celok nepodrobil ich
dôsledne súdnej kontrole. V tomto smere sa poskytuje ochrana v rámci súdnej kontroly neprijateľnosti
zmluvných podmienok (porov. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-473/00 Cofidis: „Povinnosť
súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť
zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok

vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou,
a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“).

Na strane druhej síce vyhodnotil neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej
pokute, avšak v petite rozsudku o tom nerozhodol. V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku,
ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná
v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods.3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010).
V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.02.2010 sa použijú predpisy účinné od 01.03.2010.

Výsledkom súdnej kontroly by malo byť určenie tej časti zmluvy (zmluvné podmienky), ktoré súdnou
kontrolou primeranosti podľa § 53 ods. 1 O.z. neprešli.

Prvostupňový súd zaviazal žalovanú na zaplatenie celej sumy po predčasnej splatnosti úveru, vrátane
úrokov a poistného. Súčasťou zmluvy majú byť podľa článku IV. Zmluvy o spotrebnom úvere aj
VZP, predpis splátok a sadzobník poplatkov. Potrebné je posúdiť aj túto zmluvnú podmienku podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorej účinkom je, že na spotrebiteľa sa
prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami rozpisom
splátok a sadzobníkom oboznámil. Nie je vylúčené ani to, že všeobecné zmluvné podmienky
obsiahnuté vo formulári môžu napĺňať dôvod neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok a vec sa vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p , § 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude vykonať súdnu kontrolu zmluvných podmienok podľa generálnej
klauzuly v znení ku dňu vzniku zmluvy (§ 53 ods. 1 O.z.), príp. podľa osobitných skutkových podstát
determinujúcich neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 4 O.z.) a v prípade ich zistenia sa určia vo
výroku rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.).

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 2C/217/2012 - 232 a to proti
výroku VI. odvolací súd po jeho preskúmaní udáva nasledovné.

Prvostupňový súd napadnutým výrokom uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní zložil na účet súdu
preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500,- Eur.

Proti tomuto výroku uznesenia podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa vo vzťahu k výroku VI. zrušil.

Prvostupňový súd uznesením spisová značka 2C/217/2012 zo dňa 30. 12. 2013 zrušil výrok VI.
uznesenia zo dňa 18. 04. 2013.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie napadnuté
odvolaním zaniklo inak, bolo zrušené prvostupňovým súdom uznesením zo dňa 30.12. 2013.

Z tohto dôvodu odvolací súd odmietol odvolanie proti uzneseniu postupom podľa § 218 ods. 1 písm.
e/ O.s.p.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.