Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45C/22/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210202634
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7210202634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci žalobkyne: P.. P. L. Q. A.

X. Ú. C. P. X. B., Q. L. V. A., D.: XX XXX XXX, Q. O. XXXX/X, XXX XX X. B., právne zastúpenej JUDr.
Karolom Porubčinom, advokátom, so sídlom Považská Bystrica, Centrum 27/32, proti Ž. V. X. J. P. A.,
B. K. XX, A., Ž. V. X. J. F. Q., B. G. XX, A., Ž. V. X. J. Ľ. V., B. G. X, A., Ž. V. X. J. A.Z. O., B. A. XX, A.,
Ž. V. X. J. J. A., B. O. X, A.D., Ž. V. X. J. F. X., B. V. XX, A., Ž. V. X. J. Q. A., B. A. X. XXX, Ž. V. X. J. M.
K., B. B. XXXX/X, A., Ž. V. X. J. T. A., B. K. XX, A., Ž. V. XX. J. F. V., B. H. XX/XX, K. X. O., Ž. V. XX. J.
Š. U., B. C. XXX/X, A., Ž. V. XX. J. F. A., B. L. XX, A., Ž. V. XX. J. A.Z. A., B. I. X. XX, A. X. I. P.. J. F.,
X.., T. Q. Q. T. A. P. XX, A.Š., Ž. V. XX. J. M. V., B. B. XXXX/X, A., Ž.T. V. XX. J. M. D., B. J. XXX, A. -

H., Ž. V. XX. J. Q. V., B. G.Á. X, A., Ž.T. V. XX. J. B. P., B. B. XX, A., Ž. V. XX. J. F. Z., B. L. Z. C. XXX, H.
Q., Ž. V. XX. J. F. T., B. A. XXX, X., I. H. D. J., X. Okresného Q. A. D., Ž. V. XX. J. F. B., B. V. XXX/XX,
L. X. O., Ž.T. V. XX. J. T. B., B. B. XXX, H. A. - H., Ž.T. V. XX. J. J. G., B. L. X, A., Ž. V. XX. J. L. K., B. C.
XXX/X, A., I. H.A. D. J., X. Okresného Q. A. D., Ž. V. XX. J. T. X., B. B. XX, A., Ž. V. XX. J. F. G., B. N.
XX, A., I. H. D. J., X. Okresného Q. A. D., Ž. V. XX. J. F. T., B. L. XX, A., I. H. D. J., X. Okresného Q. A.
D., Ž. V. XX. J. A. U., B. N. X, A., Ž. V. XX. J. P. Q., B. B. XXX, H. A. - H., Ž. V. XX. J. U. F., B. Č. XXXX/
X, A., Ž. V. XX. J. H. Q., B. O. XX, A. T. Ž. V. XX. J. F. L., B. L. XX, A. V. A. H. I. X.XXX,XX M. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 956,81 €, žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť
žalobcovi 1.069,14 €, žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 850,60 €, žalovaný v 4. rade je
povinný zaplatiť žalobcovi 207,03 €, žalovaný v 6. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 114,65 €, žalovaný
v 8. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 47,93 €, žalovaný v 9. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 107,91
€, žalovaný v 10. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 77,14 €, žalovaný v 12. rade je povinný zaplatiť
žalobcovi 29,84 €, žalovaný v 13. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 29,84 €, žalovaný v 14. rade je
povinný zaplatiť žalobcovi 50,62 €, žalovaný v 16. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 162,78 €, žalovaný
v 17. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 46,04 €, žalovaný v 18. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 66,65

€, žalovaný v 19. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 111,83 €, žalovaný v 20. rade je povinný zaplatiť
žalobcovi 69,51 €, žalovaný v 21. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 2138 €, žalovaný v 22. rade je
povinný zaplatiť žalobcovi 130,15 €, žalovaný v 23. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 58,29 €, žalovaný
v 24. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 220,18 €, žalovaný v 26. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 29,84
€, žalovaný v 28. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 26,52 €, žalovaný v 30. rade je povinný zaplatiť
žalobcovi 175,46 €, žalovaný v 31. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 64,03 €, žalovaný v 32. rade je
povinný zaplatiť žalobcovi 29,84 €, všetci do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania bude r o z h o d n u t é osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.01.2003 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. až 32. rade na zaplatenie celkovej istiny 6.057,60 eur spolu s príslušenstvom, titulomnáhrady škody, ktorá žalobkyni, ako zamestnávateľovi, vznikla v dôsledku schodku na zverených
hodnotách, za ktoré žalovaní v 1. až 32. rade zodpovedali ako zamestnanci žalobkyne na základe dohôd
o hmotnej zodpovednosti, a to nasledovne

- žalovaného v 1. rade na zaplatenie 1.122,78 eur spolu s prísl.
- žalovanú v 2. rade na zaplatenie 1.138,85 eur s prísl.
45C 22/2010
- 3 -

- žalovanú v 3. rade na zaplatenie 1.149,60 eur s prísl.
- žalovanú v 4. rade na zaplatenie 207,03 eur s prísl.
- žalovanú v 5. rade na zaplatenie 137,22 eur s prísl.
- žalovanú v 6. rade na zaplatenie 114,65 eur s prísl.

- žalovaného v 7. rade na zaplatenie 134,17 eur s prísl.
- žalovanú v 8. rade na zaplatenie 74,65 eur s prísl.
- žalovanú v 9. rade na zaplatenie 107,91 eur s prísl.
- žalovanú v 10. rade na zaplatenie 77,14 eur s prísl.
- žalovanú v 11. rade na zaplatenie 98,55 eur s prísl.

- žalovanú v 12. rade na zaplatenie 29,84 eur s prísl.
- žalovanú v 13. rade na zaplatenie 29,84 eur s prísl.
- žalovanú v 14. rade na zaplatenie 50,62 eur s prísl.
- žalovanú v 15. rade na zaplatenie 56,66 eur s prísl.
- žalovanú v 16. rade na zaplatenie 162,78 eur s prísl.

- žalovanú v 17. rade na zaplatenie 75,91 eur s prísl.
- žalovanú v 18. rade na zaplatenie 66,65 eur s prísl.
- žalovaného v 19. rade na zaplatenie 171,58 eur s prísl.
- žalovanú v 20. rade na zaplatenie 69,51 eur s prísl.
- žalovanú v 21. rade na zaplatenie 104,50 eur s prísl.

- žalovaného v 22. rade na zaplatenie 130,15 eur s prísl.
- žalovanú v 23. rade na zaplatenie 58,28 eur s prísl.
- žalovanú v 24. rade na zaplatenie 220,18 eur s prísl.
- žalovanú v 25. rade na zaplatenie 47,97 eur s prísl.
- žalovanú v 26. rade na zaplatenie 29,84 eur s prísl.

- žalovanú v 27. rade na zaplatenie 29,84 eur s prísl.
- žalovanú v 28. rade na zaplatenie 29,84 eur s prísl.
- žalovanú v 29. rade na zaplatenie 29,84 eur s prísl.
- žalovanú v 30. rade na zaplatenie 207,33 eur s prísl.
- žalovanú v 31. rade na zaplatenie 64,03 eur s prísl.

- žalovanú v 32. rade na zaplatenie 29,84 eur s prísl.

Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaní mali podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti
podľa ust. § 176 a nasl. Zákonníka práce ako zamestnanci na prevádzkovej P. Č.. XXX Q. B. XX, A..

Vykonanou inventarizáciou za obdobie od 23. 2. 2000 do 2. 6. 2001 bolo vyčíslené manko vo výške
298.006,- Sk, ktoré bolo rozúčtované na jednotlivých pracovníkov podľa podielu ktorý zodpovedal funkcii
a v zmysle platných právnych ustanovení týkajúcich sa určovania podielov pri náhrade škody. Manko
bolo prerokované na mimoriadnom zasadnutí UIK dňa 28. 2. 2002 kde boli prizvaní všetci pracovníci
vrátane žalovaných. Niektorí pracovníci schodok uhradili, žalovaným bola doručovaná predžalobná

výzva. Nakoľko nedošlo k úhrade žalobkyňa si túto pohľadávku uplatnila cestou súdu.

45C 22/2010
- 4 -Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 4. 5. 2005 a následne podaním doručeným súdu 23. 9. 2005
zobrala z časti žalobu späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Okresný súd Košice II uznesením zo
dňa 12. 10. 2009 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2009 zastavil konanie v zmysle návrhu a

späťvzatia žalobkyne a zároveň vylúčil na samostatné konanie nárok žalobkyne na zaplatenie

- 956,81 eur vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
- 1.069,14 eur vo vzťahu k žalovanej v 2. rade
- 850,60 eur vo vzťahu k žalovanej v 3. rade

- 207,03 eur vo vzťahu k žalovanej v 4. rade
- trov konania vo vzťahu k žalovanej v 5. rade
- 114,65 eur vo vzťahu k žalovanej v 6. rade
- trov konania vo vzťahu k žalovanému v 7. rade
- 47,93 eur vo vzťahu k žalovanej v 8. rade
- 107,91 eur vo vzťahu k žalovanej v 9. rade

- 77,14 eur vo vzťahu k žalovanej v 10. rade
- trov konania vo vzťahu k žalovanej v 11. rade
- 29,84 eur vo vzťahu k žalovanej v 12. rade
- 29,84 eur vo vzťahu k žalovanej v 13. rade
- 50,62 eur vo vzťahu k žalovanej v 14. rade

- trov konania vo vzťahu k žalovanej v 15. rade
- 162,78 eur vo vzťahu k žalovanej v 16. rade
- 46,04 eur vo vzťahu k žalovanej v 17. rade
- 66,65 eur vo vzťahu k žalovanej v 18. rade
- 111,83 eur vo vzťahu k žalovanému v 19. rade

- 69,51 eur vo vzťahu k žalovanej v 20. rade
- 21,38 eur vo vzťahu k žalovanej v 21. rade
- 130,15 eur vo vzťahu k žalovanému v 22. rade
- 58,29 eur vo vzťahu k žalovanej v 23. rade
- 220,18 eur vo vzťahu k žalovanej v 24. rade

- 29,84 eur vo vzťahu k žalovanej v 26. rade
- trov konania vo vzťahu k žalovanej v 27. rade
- 26,52 eur vo vzťahu k žalovanej v 28. rade
- trov konania vo vzťahu k žalovanej v 29. rade
- 175,46 eur vo vzťahu k žalovanej v 30. rade

- 64,03 eur vo vzťahu k žalovanej v 31. rade
- 29,84 eur vo vzťahu k žalovanej v 32. rade.
kde zároveň bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

Niektorí žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach okrem iného poukázali na tú skutočnosť, že neboli

zamestnancami žalobkyne počas celého obdobia za ktoré bola vypracovaná inventúra teda, že do
pracovného pomeru nastúpili v priebehu tohto obdobia alebo, že ich pracovný pomer bol ukončený
v priebehu tohto obdobia, pričom pri ich nástupe alebo odchode neboli oboznámení s tým, že budú
zodpovedať za prípadný zistený schodok. Žalovaní poukazovali aj na tú skutočnosť, že sa nezúčastnili
osobne inventúry ani nepodpisovali doklad o vykonaní inventúry.

45C 22/2010
- 5 -

Žalovaní zhodne poukazovali na tú skutočnosť, že oni nemohli spôsobiť tento schodok pretože pri
príchode na pracovisko aj pri odchode boli kontrolovaní a nemohli teda nič vyniesť. Ako ďalšie namietali,

že čiastočne im boli na úhradu schodku započítané kaucie, ktoré počas trvania pracovného pomeru
uhradili. Žalovaní taktiež poukazovali na to, že predajňa nebola zabezpečená dostatočným počtom
zamestnancov ani príslušnými ochrannými a poplašnými zariadeniami, pričom podľa ich názoru schodok
vznikol tým, že im zamestnávateľ nevytvoril primerané pracovné podmienky. Žalovaní uvádzali, že
pracovníci žalobcu ktorí vykonávali inventarizáciu neprepočítavali fyzicky tovar, ktorý sa nachádzal

v supermarkete iba nahadzovali podľa čiarových kódov do čítačiek počty ktoré boli uvedené pri
jednotlivom druhu tovarov tak, ako ich zaznamenali zamestnanci supermarketu ktorí predtým tovar
prepočítavali. Mohlo sa teda stať, že došlo ku chybám pri sčítavaní tovaru a načítavaní do čítačiek alebopri prenose z čítačiek do počítača. Ďalej poukázali na možné nesprávne aplikovanie výšky prirodzených
úbytkov v percentách (rozdielne od poskytovaných zliav zo strany dodávateľov).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi: pracovnými zmluvami, dohodami o hmotnej zodpovednosti, výzvami na úhradu
inventarizačným záznamom, zápisom z mimoriadneho stretnutia UIK, odpismi mzdových listín,
oznámeniami o vzájomnom započítaní, prevádzkovým poriadkom, oznámením o riešení nedostatkov na
prevádzke, pokynmi pre tvorbu a používanie obchodného rizika a úbytkov, prehľadom kaucií, správou

spoločnosti SOFTIP a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaní boli zamestnancami žalobkyne na základe platne
uzatvorených pracovných zmlúv, a zároveň mali uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti.

Z inventarizačného zápisu zo dňa 2. 6. 2001 až 3. 6. 2001 vyplýva, že v týchto dňoch vykonala

inventarizačná komisia kontrolnú inventúru pokladničnej hotovosti, zásob tovaru, obalov a storno 4/01,
pričom po spísaní pokladničnej hotovosti bol všetok tovar riadne premeraný, prevážený, prepočítaný
inventúrne stavy boli zavedené do počítača po vytlačení inventúrnych súpisných listov boli tieto ešte
raz prekontrolované, chyby opravené, zápis do inventúrnych záznamov previedli vedúci inventarizačnej
komisie spolu s jej troma členmi na základe príkazu na vykonanie inventúry č. 49/01, pričom výsledkom

inventúry bol zistený schodok 298.006,- Sk a následne bolo vypracované rozúčtovanie manka
vzniknutého za obdobie od 23. 7. 2000 do 2. 6. 2001 tak, ako sa nachádza na č. l. 13 spisu.

Zo zápisu mimoriadneho zasadnutia UIK zo dňa 28. 2. 2002 vyplýva, že s prítomnými pracovníkmi
prevádzkovej jednotky 003 Košice (vedúci P. A.J. a kolektív) bolo prejednané manko vo výške 298.006,-

Sk ku ktorému sa jednotliví zamestnanci vyjadrili. Zamestnanci okrem iného uviedli, že sú pri odchode
kontrolovaní, že na prevádzke je nedostatok zamestnancov a nedostatočný ochranný systém, predajňu
nebolomožnéustrážiť,predajňuotváraliauzamykalizástupkynevždyzaprítomnostiďalšejpracovníčky.
V priebehu pracovnej doby vykonávali vedúci a zástupkyne kontrolu pokladníčok, pri konzumácii stravy
pracovníci boli povinní preukázať sa pokladničným dokladom, preto niektoré pracovníčky vyjadrili svoju

neochotu uhradiť vzniknuté manko, niektoré súhlasili s tým, aby boli na vzniknuté manko započítané
kaucie, niektoré súhlasili so splátkami.
45C 22/2010
- 6 -

Vedúci potvrdil, že inventúra bola vykonaná spôsobom spísania tovaru, vytlačenia priebežného
súpisového listu, ktorý podpísal konkrétny pracovník ktorý vykonával kontrolu, chyby boli opravené,
súpisové listy spoločne s inventarizačným zápisom vedúci podpísal. K zúčtovaniu inventúry vedúci
predložil všetky doklady ktoré patrili do tohto inventúrneho obdobia. Ústredná inventarizačná komisia

doporučila predstavenstvu družstva predpísať k náhrade manko všetkým neprítomným pracovníkom
tak, ako bolo rozúčtované v zmysle Zákonníka práce. Inventúrny rozdiel bol opätovne prejednaný dňa
23. 5. 2002.

Žalobca predžalobnými výzvami na plnenie vyzýval žalovaných na plnenie vzniknutého schodku.

Z predložených mzdových listov a prehľadu kaucií jednotlivých zamestnancov mal súd za preukázanú
výšku mzdy a výšku uhradených kaucií u jednotlivých zamestnancov.

Žalobca zobral žalobu čiastočne späť vo výške ktorá zodpovedala uhradenej časti schodku

pripadajúceho na jednotlivých zamestnancov ako aj v časti ktorú si žalobkyňa započítala voči
vzniknutému manku jednostranným právnym aktom na svoj záväzok - povinnosť vrátiť zaplatenú kauciu,
tak, ako to vyplýva z predložených oznámení o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov u
jednotlivých zamestnancov.

Žalovaní vo svojich účastníckych výpovediach zhodne poukazovali na skutočnosti, ktoré uviedli aj v
písomnýchvyjadreniachatedananedostatočnýpočetzamestnancov,nedostatočnúochranuprevádzky,
na ktorej síce bol zriadený kamerový systém avšak ten bol iba slabo funkčný kontrolovať ho mohol iba
vedúci predajne vo svojej kancelárii kde sa zdržiaval zvyčajne iba do 15-tej hodiny. Často sa stávalo, žeprichytili zákazníkov, ktorí kradli tovar; najmä cez víkendy bolo v predajni veľa ľudí nestíhali ju strážiť, táto
nebola strážená strážnou službou. Zhodne uvádzali ďalej, že opakovane žiadali zabezpečiť pokladňu
k mäsovým výrobkom, aby si tak zákazníci nemohli odniesť mäso a mäsové výrobky z predajne

bez zaplatenia. Táto pokladňa však bola na prevádzku umiestnená až tesne pred koncom daného
obdobia. Taktiež nebola pokladňa ani na lahôdkach kde sa vydával aj drahší alkohol. Zákazník si tento
tovar iba vložil do košíka a zaplatil až pri opúšťaní pokladne. Opakovane uvádzali, že oni samotní boli
kontrolovaní pri príchode, pri odchode aj počas pracovnej doby a teda nemohli žiaden tovar odcudziť
resp. konzumovať bez zaplatenia. Uvádzali, že síce drahší tovar bol zabezpečený kódmi avšak bolo ich

iba málo nebol to dostatočný počet a taktiež poukázali na to, že niektoré kódy boli nefunkčné.
Žalovaný v 1. rade uvádzal, že od marca 2000 pracoval ako vedúci predajne, jednalo sa o predajňu
o rozlohe 800 m2, ktorá mala mesačný obrat 4.000.000,- Sk. Pri jeho nástupe bolo na prevádzke 24
zamestnancov, stav sa však postupne znižoval a neskôr ich bolo iba 20. Na smenu nastupoval o 7:00
hod. ako vedúci plus jedna zástupkyňa operátorka z počítaču okrem toho nastupovali tri pracovníčky do
pokladne, jedna na oddelenie mäsa, jedna na zeleninu, jedna na lahôdky a jeden pracovník do skladu.

Cez víkend pracovali zástupkyne, ktoré sa na smenách striedali. Predajňa bola otvorená od 7:00 hod.
do 20:00 hod. Pracovníčky vstupovali po príchode zástupkyne a museli ukázať obsah tašiek, aby bolo
jasné ktoré veci si priniesli so sebou. On ako vedúci kontroloval aj skrine pracovníkom. Pri odchode
opäť vedúci alebo zástupkyňa zamestnankyne kontrolovali a tieto sa museli preukázať bločkom pokiaľ
mali nejaký tovar.

45C 22/2010
- 7 -

Predajňa sa potom spoločne zamykala. Počas prevádzky dozor na predajni nebol zabezpečený keďže
predavačky mali iné povinnosti museli dodávať a dokladať tovar. Uviedol, že opakovane žiadal o
zriadenie registračnej pokladne aj na oddelení mäsa, taktiež žiadal namontovanie pípacích kódov
a ochranu prostredníctvom SBS služby. Predajňa bola zabezpečená len nedokonalou priemyselnou
kamerou a výstupne z nej kontroloval iba on vo svojej kancelárii, preto po jeho odchode po 15:00 hod.

kameruužnemoholniktosledovať.Ďalejuvádzal,žepodľanehosajednáoúčtovnémankápretožetovar
nebol pracovníkmi riadne fyzicky sčítaný ale snímal sa tzv. čítačkami a tieto údaje sa potom prenášali do
počítača a taktiež namietal, že tovar sa na predajni nahadzoval v maloobchodných cenách ale manko
bolo vykázané v nákupných cenách, pričom mohlo dôjsť k nezrovnalostiam. Poukázal ďalej na to, že
neboli zarátané reklamácie, prípadne poškodený tovar a tovar po záruke. Po inventúre sa stávalo, že

pracovníčky nachádzali na predajni tovar, ktorý v účtovnom stave už nebol. Dochádzalo k poruchám
serveru ktoré odstraňovala firma SOFTIP. Minimálne dvakrát sa stalo, že spadla počítačová sieť čo tiež
mohlo spôsobiť nezrovnalosti.
Žalovaný ďalej uviedol, že čiarové kód boli niekedy nefunkčné (tzv. imitácie) o čom zamestnanci
nevedeli, zamestnávateľ pri inventúrach zohľadňoval ako prirodzený úbytok v zmysle svojej vnútornej

normy iba 1,5 % až 3 % tovaru avšak vo faktúrach od dodávateľov sa nachádzali pre takýto účel hodnoty
rovnajúce sa vyšším čiastkam napríklad aj 5 %.
Stalo sa, že bez jeho vedomia centrála dala na prevádzku 10 nových pracovníčok na zaškolenie ktoré
sa tam pohybovali jeden a pol mesiaca bez toho aby bola vykonaná inventúra, o jej vykonanie nežiadal
nakoľko vôbec nemal vedomosť o tom, že sa tam tieto osoby pohybujú keďže bol na dovolenke.

Jednotlivé nedostatky ktoré popisoval oznamovali zamestnávateľovi ústne aj písomne keďže ich
zapisovalidointernýchinšpekčnýchkníh.Zároveňbolazriadenáknihakrádežíkdesazapisovalikrádeže
pokiaľ boli zlodeji prichytení.
Žalovaný v 1. rade doložil aj vyjadrenie zamestnávateľa ktorému bolo doručované na základe jeho
listov zo dňa 11. 1. 2001 a 25. 5. 2001 v ktorých žiadal riešenie nedostatkov na prevádzke z ktorého

vyplýva, že za účelom zabránenia krádežiam kozmetiky bol zriadený esso kútik v blízkosti pokladne,
klimatizácia bola riešená namontovaním dvoch kusov stropných ventilátorov a odvetranie strojovne
bude riešené v mesiaci júl 2001, rovnako v júli 2001 budú vymaľované skladové priestory a kancelárie,
ochranný systém je zabezpečený ochrannými samolepkami pričom v júli 2001 nebol realizovaný nákup
nákupných vozíkov a elektronických váh.

Ako ďalšie žalovaný v 1. rade uviedol, že síce Zákonník práce zamestnancov umožňuje odstúpiť
od dohody o hmotnej zodpovednosti avšak zo strany zamestnávateľa im bolo oznámené, že pokiaľ
odstúpia od dohody od hmotnej zodpovednosti budú prepustení, pričom v období roku 2000 bola vysoká
nezamestnanosť a každý sa obával o svoje miesto aj napriek tomu, že pracovali za nízke mzdy. Zuvedeného dôvodu pod tlakom zamestnávateľa od dohôd o hmotnej zodpovednosti neodstúpili, iba
upozorňovali na nedostatky. Na podporu svojich tvrdení o oznamovaní nedostatkov navrhol vypočuť
svedka Ing. Antona Králika vtedajšieho riaditeľa divízie.

45C 22/2010

- 8 -

Žalovaný v 1. rade predložil aj interný oznam ktorým on ako vedúci predajne žiadal zamestnávateľa
o vyriešenie spôsobu vetrania a ochladzovania predajných priestorov a strojovne, kde hrozí výpadok
chladiacich jednotiek prehriatim čím môže dôjsť k vzniku škôd, ktorý oznam bol doručovaný

zamestnávateľovi v mesiaci júl 2000. Ďalej predložil svoj list doručovaný zamestnávateľovi po obdržaní
výzvy na úhradu schodku za obdobie od 23. 7. 2000 do 2. 6. 2001, kde poukázal na ustanovenia
Zákonníka práce upravujúce aj povinnosť zamestnávateľa v súvislosti s odstraňovaním hlásených
nedostatkov.
Žalovaní v 2. až 32. rade sa zhodli s prednesom žalovaného v 1. rade.

Svedok D.. T. A. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v predmetnom období pracoval ako riaditeľ pre
maloobchod pre oblasť Košice a okolie. Potvrdil, že pracovníci predmetnej prevádzky dávali pripomienky
keďže boli s niektorými vecami nespokojní a on tieto pripomienky prednášal priamo na poradách
vo vedení podniku v Považskej Bystrici a na zasadnutiach predstavenstva ktorého bol členom. Ako

hlavný nedostatok uviedol krádeže ku ktorým dochádzalo na prevádzke keďže prevádzkové jednotky
v tom čase neboli zabezpečené proti krádežiam, nemali kamerový systém, nebola tam zabezpečená
strážna služba a samotní pracovníci boli vyťažení inými prácami, preto nemohli vykonávať kontrolu a
stráženie tovaru. Na predajni v danom období bol zabezpečený elektronický systém čiže elektronické
brány na tovar keďže na niektorý tovar sa lepili čiarové kódy avšak zlodeji si toto všimli a lepené

čiarové kódy odlepovali. Svedok potvrdil, že tieto nedostatky boli hlásené ústne aj písomne, nevedel
si však presne spomenúť na nejakú písomne podanú výhradu. Pokiaľ sa však v spise nachádza ním
vypracovaná odpoveď adresovaná vedúcemu prevádzky zrejme takéto vyjadrenie vypracoval. Potvrdil,
že na prevádzke pracovali aj brigádnici a že niekedy došlo k poruche na počítačoch ktoré riešila firma
SOFTIP ako zmluvný partner Jednoty. Svedok sa nevedel vyjadriť k situáciám ktoré popisovali žalovaní,

že niekedy sa tovar fakticky nachádzajúci na predajni nenachádzal v počítači a pokladni resp. jeho stav
bol nulový.

Zo správy spoločnosti SOFTIP a. s. zo dňa 21. 10. 2010 vyplýva, že v období 07/00 - 06/01 neboli na
predajni P. Q. X. B., X. Č.. XXX - Q. B. XX, A. vykonané žiadne opravy PC, ani poskytované iné služby

s tým súvisiace.

Podľa ust. 251 ods. 1 Z. č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 4. 2002
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002,
ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom

2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 176 ods. 1, 2 Z. č. 65/1965 Zb., Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 3. 2002, Ak
prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti,
ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý

schodok. V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku
s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

45C 22/2010
- 9 -Podľa ust. § 176 ods. 3 Z. č. 65/1965 Zb., Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 3. 2002,
zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. § 182 ods. 1, 2, 3 z. č. 65/1965 Zb., Zákonníka práce v znení účinnom do 31. 3. 2002, pri
spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru
ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v
dvojnásobnej výške.

Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých zamestnancov, s
výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému
zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní
uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov,
uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšujúcučasťschodkuuhradiavšetci

spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.

V danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu schodku voči svojim zamestnancom ktorý bol
zistený pri kontrolnej inventarizácii. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd poukazuje na
to, že predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je existencia pracovno-právneho vzťahu

medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti,
existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat a
zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá. V tomto konkrétnom prípade medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že žalovaní boli zamestnancami žalobkyne (právnej predchodkyne) na základe platne
uzatvorených pracovných zmlúv a taktiež nebolo sporné, že bola platne uzatvorená písomná dohoda

o hmotnej zodpovednosti. Citované zákonné ustanovenia upravujú kedy zamestnávateľ musí vykonať
inventarizáciu (pri uzatváraniach, skončení všetkých takýchto dohôd, pri preložení všetkých spoločne
zodpovedne hmotnýchzodpovednýchzamestnancovnainúprácu,prizmenevofunkciivedúcehoajeho
zástupcu a podobne), pričom pokiaľ niektorí žalovaní namietali, že neboli zamestnancami žalobkyne
počas celého obdobia súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ zamestnanec pri skončení pracovného

pomeru, alebo pri preradení na inú prácu o vykonaní inventarizácie sám nepožiada zodpovedá za
prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na tomto jeho pracovisku a rovnako je tomu aj
v prípade nového zamestnanca zaradeného do kolektívu hmotne zodpovedných zamestnancov (t . j.
pokiaľ pri príchode - nástupe do zamestnania nepožiada o vykonanie inventúry bude zodpovedná za
schodok zistený najbližšou inventarizáciou)

V danom prípade žiaden zo zamestnancov nežiadal o vykonanie takejto inventarizácie a preto všetci
zodpovedajú za schodok vzniknutý pri inventarizácii za predmetné obdobie. Rovnako to platí aj pri
začlenení brigádnikov alebo pracovníčok pridelených na zaučenie kde nikto z hmotne zodpovedných
zamestnancovnepožiadalzamestnávateľaovykonanieinventarizáciepriichpríchodeaodchodeapreto
táto skutočnosť nezbavuje žalovaných povinnosti uhradiť vzniknutý schodok.

45C 22/2010

- 10 -

Vo vzťahu k výsledkom inventarizácie ktorou bola zistená existencia škody vo forme schodku a jej výška
súd poukazuje na to, že žalovaní v tomto konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že
by táto inventarizácia neprebehla v súlade s platnou právnou úpravou a jej výsledky neboli správne,

pričom nežiadali doplniť dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, ktorý jediný by mohol správnosť
inventarizácie preveriť. Iba znalec z odboru ekonómie, účtovníctva by sa vedel kvalifikovane vyjadriť
k námietkam žalovaných o nezapočítaní reklamácií a poškodeného tovaru, správnosti zohľadnenia
prirodzených úbytkov a uskutočnenia inventúry v nákupných/maloobchodných cenách. Žalovaní však
nechceli doplniť dokazovanie znalcom (aj z dôvodu vzniku ďalších trov konania), avšak aj podľa názoru

súdu by bolo dokazovanie znalcom nehospodárne nakoľko, súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť,
že z pripojené spisu Okresného súdu Košice II, kde predmetom konania bola náhrada schodku na
tej istej prevádzke avšak za iné obdobie, vyplýva, že tam bolo vykonané doplnenie dokazovania
znalcom ktorý však konštatoval, že inventúra bola vykonaná správne a potvrdil jej závery. Súd jetoho názoru, že aj v tomto prípade (nakoľko sa jedná o zamestnávateľa, ktorý vykonával jednotlivé
inventúry tým istým spôsobom za prítomnosti tých istých pracovníkov), je možné predpokladať rovnaký
záver znaleckého dokazovania, t. j. že aj táto inventúra bola vykonaná správne. Prípadné doplnenie

dokazovania znalcom by iba navýšilo trovy tohto konania, ktoré by v konečnom dôsledku museli znášať
žalovaní, ako neúspešní účastníci tohto konania.

Pokiaľ žalovaní uvádzali, že pri inventúre nedošlo zo strany pracovníkov vykonávajúcich inventúru k
fyzickému sčítaniu tovaru, keďže títo iba nahodili do čítačiek počty tovaru tak, ako ich spočítali pracovníci

danej prevádzky (teda žalovaní) a tie následne preniesli do počítača, súd konštatuje, že takýto spôsob
nie je v rozpore s platnými predpismi a za správnosť jednotlivých stavov zásob zodpovedali tí zo
žalovaných ktorí spočítavali tovar (bolo v ich záujme spočítať tovar správne). Celkové výsledky boli
odkontrolované vedúcim a zástupkyňami (prípadné chyby boli opravené) a správnosť výsledkov potvrdil
vedúci svojim vlastnoručným podpisom na zápise a výsledkoch inventúry tak, ako to vyplynulo z jeho
výpovede a pripojeného inventarizačného zápisu.

K námietke niektorých žalovaných, že neboli prítomní pri vykonaní inventúry, súd uvádza, že táto
skutočnosť nespôsobuje neplatnosť záverov inventúry, nakoľko pri nej nemusia byť prítomní všetci
hmotne zodpovední pracovníci a vykonávajú ju iba poverení pracovníci.

Z uvedeného teda vyplýva, že v tomto prípade boli splnené prvé tri základné podmienky pre uplatnenie

náhrady za schodok a vo vzťahu k splneniu štvrtej základnej podmienky - zavinenie zamestnanca
- súd poukazuje na tú skutočnosť, že pri zodpovednosti zamestnanca za škodu na zverených
hotovostiach ceninách tovare zásobách materiálu alebo iných hodnotách určených na obeh alebo obrat
ktoré je povinný vyúčtovať (schodok) sa zavinenie zamestnanca predpokladá, teda zákon vychádza z
prezumpcie viny, preto zamestnávateľ nie je povinný dokazovať takéto zavinenie zamestnanca. Naopak

pokiaľ sa zamestnanec chce zbaviť zodpovednosti je on povinný preukázať, že škodu nezavinil, teda
dôkazné bremeno zaťažuje zamestnanca (žalovaných).

45C 22/2010

- 11 -

S poukazom na uvedené súd má za to, že žalobkyňa preukázala všetky relevantné skutočnosti potrebné
pre uplatnenie svojho nároku a to existenciu pracovno-právneho vzťahu písomne uzatvorenú dohodu o
hmotnej zodpovednosti, existenciu škody vo forme schodku a zároveň je možné predpokladať v súlade

s platnou právnou úpravou zavinenie zamestnanca.

Tak ako to bolo vyššie spomenuté platná právna úprava dáva zamestnancovi možnosť zbaviť sa
zodpovednosti za vzniknutý schodok v časti alebo celkom pokiaľ unesie dôkazné bremeno na
preukázanie tej skutočnosti, že schodok alebo jeho časť vznikol bez jeho zavinenia.

Medzi takéto skutočnosti okrem iného patrí aj prípad, keď zamestnávateľ nezabezpečí hmotne
zodpovedným zamestnancom podmienky tak, aby títo mohli chrániť majetok ktorý im bol zverený avšak
zamestnanec musí preukázať existenciu takých skutočností, ktorých intenzita bude dostatočná na to,
aby mohol byť vyvodený záver, že schodok mohol vzniknúť celkom alebo v časti bez ich zavinenia

a zároveň preukázať príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami a vzniknutým schodkom. Musí
teda preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol. Súd preto ako ďalšie preveroval
skutočnosti, ktoré uvádzali žalovaní ako nedostatky v dôsledku ktorých im zamestnávateľ nevytvoril
vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, ich intenzitu, ako aj to, či bez týchto
nedostatkov (resp. v prípade ich odstránenia) by k vzniku schodku nedošlo.

Námietku žalovaných, že pri príchode a odchode, ako aj počas pracovnej smeny boli kontrolovaní a
teda nemohli vyniesť alebo skonzumovať tovar bez zaplatenia súd považuje za irelevantnú, nakoľko
pre potreby zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutý schodok (vyvinenie sa) nepostačuje preukázať,
že zamestnanec nemal možnosť schodok spôsobiť, ale je potrebné preukázať, že schodok vznikol v

dôsledku určitých konkrétnych skutočností (t. j. úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia) tak ako je to vyššie
uvedené.
Súd skúmal nedostatky na prevádzke, ktoré uvádzali žalovaní (ich spôsobilosť zapríčiniť vznik schodku)
a zároveň skúmal, či si žalovaní splnili svoju povinnosť oznamovať existenciu týchto nedostatkovzamestnávateľovi (ktorá skutočnosť je podmienkou pre zbavenie sa zodpovednosti) a to ešte pred
zistením schodku.
Súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní opakovane oznamovali tvrdené nedostatky

zamestnávateľovi ústne aj písomne - listami aj zápisom do interných kníh - tak ako to potvrdil svedok D..
A., pričom žalobca sám spôsobil nemožnosť doplnenia dokazovania pripojením interných inšpekčných
kníh nakoľko ich zoškartoval.

List doručený od žalovaného v 1. rade žalobcovi až po doručení výzvy na úhradu predmetného schodku

všaksúdzadôkaz ooznamovanínedostatkovnepovažoval,pretožeboldoručenýažpozisteníschodku.
Žalovaní opierali svoje tvrdenia o tú skutočnosť, že na prevádzke bol malý počet zamestnancov,
nebola dostatočným spôsobom zabezpečená ochrana a dochádzalo k poruchám PC. Súd má
za to, že žalovaní ničím nepreukázali, že počet zamestnancov bol nedostatočný. V konaní bolo
preukázané, že na prevádzke bol na rozdiel od iných prevádzok žalobcu zabezpečený kamerový
systém (ktorého nefunkčnosť nebola preukázaná) a aj menej funkčný kamerový systém bol spôsobilý

tvoriť psychologickú ochranu proti krádežiam nakoľko zákazníci nemali vedomosť o miere funkčnosti
zariadenia.
45C 22/2010
- 12 -

Taktiež bolo preukázané, že predajňa bola zabezpečená elektronickou bránou a časť tovaru bola
označená kódmi zabraňujúcimi krádežiam preto nie je na mieste tvrdenie žalovaných o nezabezpečení
predajne. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaní ani nepreukázali príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
nedostatočným zabezpečením a vzniknutým schodkom.

Ani tvrdenia o poruchách a výpadkoch počítačovej siete v konaní neboli preukázané, pričom súd
poukazuje na správu spoločnosti SOFTIP a. s.

Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom

nepreukázali, že zamestnávateľ im nevytvoril také pracovné podmienky aby mohli chrániť zverené
zásoby. Súd síce považoval za preukázané, že určité nedostatky zamestnávateľovi písomne oznamovali
avšak nimi tvrdené skutočnosti súd nepovažoval za také, ktoré by osvedčovali, že schodok vznikol v
celku a ani v časti bez ich zavinenia.
Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a zaviazal žalovaných k povinnosti nahradiť schodok.

Vo vzťahu k zrazeným kauciám súd má za to, že žalovaní nepreukázali, že by im bolo na kauciách
zrazené viac ako im žalobca započítal na úhradu schodku.
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedenými § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.45C 22/2010
- 13 -

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).