Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010556
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6718010556.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a

sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného X. O., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, prejednal na
verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra 2022 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/107/2018 zo dňa 24. januára 2022, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 4T/107/2018 zo dňa 24. 01. 2022 vo výroku a treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

odsudzuje

obžalovaného X. O., nar. XX. XX. XXXX v O. O., trvale bytom S.,

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41

ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa

svojich schopností a možností zaplatil zameškané výživné.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/107/2018 zo dňa 24. 01. 2022 bol obžalovaný X. O.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 14P/12/2014-32 zo dňa 29. 05. 2014,
právoplatným dňa 02. 07. 2014, vykonateľným dňa 16. 07. 2014 zaviazaný počnúc právoplatnosťou
výrokurozsudkuorozvodemanželstvaprispievaťnavýživumaloletéhoW.O.,nar.XX.XX.XXXXsumou
110,- € mesačne, na výživu maloletej W. O., nar. XX. XX. XXXX sumou 100,- € mesačne a na výživumaloletej K. O., nar. XX. XX. XXXX sumou 55,- € mesačne, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v
mesiaci k rukám matky detí I. O., nar. XX. XX. XXXX, si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste trvalého
bydliska, okres S. a na iných miestach v období od 01. 08. 2016 do 24. 01. 2022 úmyselne riadne a včas

neplnil, pričom bol v období od 25. 11. 2016 do 31. 01. 2017 vedený v evidencii príslušného úradu práce
ako uchádzač o zamestnanie a následne začal vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom
vytvorenia zisku, avšak na výživné zaplatil len sumu 3.050,- €, čím mu voči oprávnenej I. O., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom S., G. XXX/XX vznikol na výživnom ku dňu 24. 01. 2022 dlh voči oprávnenej
I. O. vo výške 12.194,04 € a voči oprávnenému W. O., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 02. 08. 2003

do 24. 01. 2022 vo výške 660,- €,

2/ aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen uložená povinnosť prispievať
výživným maloletému W. P. B., nar. XX. XX. XXXX, sumou 30 % životného minima od 19. 07. 2005 do
17. 01. 2006, od 07. 02. 2013 do 01. 07. 2014 a od 01. 07. 2014 sumou 50,- €, vždy do 15-teho dňa v
mesiacivopredkrukámmatkydieťaťaX.B.,nar.XX.XX.XXXX,sitútosvojuzákonnúpovinnosťvmieste

trvalého bydliska, okres S. a na iných miestach v období od 01. 08. 2016 do 24. 01. 2022 úmyselne
riadne a včas neplnil, pričom bol v období od 25. 11. 2016 do 31. 01. 2017 vedený v evidencii príslušného
úradu práce ako uchádzač o zamestnanie a následne začal vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom
vytvorenia zisku, avšak na výživné nezaplatil žiadnu čiastku, čím mu voči oprávnenej X. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom S., Q. rad XXX/XX, vznikol na výživnom dlh ku dňu 24. 01. 2022 vo výške 3.300,- €.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods.
1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

Po doručení tohto rozsudku podal proti nemu v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré
odôvodnil v podstate tým, že opakovane žiadal Okresný súd Zvolen o zníženie výživného pre jeho
maloleté deti. Vzhľadom k tomu, že je hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Hronovce, má príjem
len z PN, pričom si bude plniť svoje vyživovacie povinnosti každý mesiac k rukám obom matiek, a dlh
na výživnom je schopný splácať po 15,- Eur na každé dieťa.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila intervenujúca prokurátorka, ktorá v podstate uviedla, že
obžaloba bola na obžalovaného podaná za dva prečiny zanedbania povinnej výživy, ktorých sa dopúšťal
vobdobíod01.08.2016kudňurozhodnutiasúdu,t.j.do24.01.2022,voči4maloletýmdeťom(2matky).
Obžalovaný tak dlhodobo, skoro 6 rokov, neplnil svoje vyživovacie povinnosti riadne a včas, pričom

matky maloletých detí museli vynaložiť o to vyššie úsilie, aby deťom zabezpečili všetko nevyhnutné.
Obžalovaný sa nepodieľal na ich starostlivosti ani inou formou, ktorou by prípadne vykompenzoval
nedostatok finančných prostriedkov. Obžalovaný uviedol, že sa nachádza v zlej finančnej situácii, avšak
keby platil počas žalovaných 6 rokov výživné priebežne, nenavýšil by sa mu dlh. Navyše sa jedná o
mladého človeka, ktorý istotne nemôže neplnenie svojich zákonných povinností odôvodňovať tým, že

sa 6 rokov nachádza v zlej finančnej situácii. Ak sa rozhodol mať 4 deti, je povinný sa o ne aj postarať a
zabezpečiť im riadnu výživu, keď jeho povinnosť sa v podstate eliminovala len na finančné plnenie, zatiaľ
čo matky maloletých detí týmto museli poskytovať 24 hodinovú starostlivosť. Obžalovaný v odvolaní
poukázal na to, že niekoľkokrát žiadal o zníženie vyživovacích povinností, toto svoje tvrdenie však
nijako dôkazne nepodložil (návrhy na zníženie výživného, rozsudky a pod.). Záverom uviedla, že sám

obžalovaný poukázal na svoju drogovú minulosť, keď sa aj aktuálne podrobuje protitoxikomanickému
liečeniu, teda je neopomenuteľné, že peniaze, ktoré mohol použiť na platenie výživného, vynakladal na
obstaranie drog. Nakoľko z odvolania obžalovaného nie je bezpochyby zrejmé, čoho sa vlastne domáha,
či oslobodenia spod obžaloby, resp. zmeny trestu, poukázala na to, že mu bol uložený trest na dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Preto navrhla, aby krajský súd podľa § 319 Trestného

poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný a správny vo výroku o vine aj výroku o treste a nakoľko nedošlo k úhrade zameškaného
výživného, navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ho mrzí jeho minulosť, správal sa hrozne nezodpovedne,
ale začal viesť nový život a začal aj platiť výživné. Predchádzajúce 2 mesiace bol vo Francúzsku a po
súde sa opäť chystá von, pracoval tam na montážach, kde zarobil cca 2.300,- Eur mesačne, ale pracoval
tam len posledné 2 mesiace, predtým bol na liečení v Hronovciach, kde bol 6 mesiacov.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací

súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je z časti dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal

dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny,
ako aj vo vzťahu k otázke trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil
vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal, a ktoré je v zmysle
zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto ani krajský súd výrok o vine nepreskúmaval.

Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov vyslovený ako nepodmienečný, je neprimerane prísny. Druh a výmera trestu musia byť súdom
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba

páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a
individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni
mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má
postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a uložil obžalovanému trest

odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pričom výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
vo výmere 2 rokov, a to za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Pri ukladaní trestu krajský súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, t.j. že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval, a zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j.

že spáchal viac trestných činov. Krajský súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol na okolnosti
prípadu, keď obžalovaný páchal trestný čin aj v období, kedy na území Slovenskej republiky boli v
platnosti viaceré opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19, teda obžalovaný mal obmedzené možnosti
zamestnať sa, resp. sa aktívne uchádzať o zamestnanie, a taktiež na skutočnosť, že 6 mesiacov
bol na protitoxikomanickom liečení, pričom momentálne pracuje a je schopný platiť výživné. Preto

krajský súd dospel k záveru, že podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody lepšie
naplní účel trestu, a obžalovaný bude môcť platiť nie len riadne, ale aj zameškané výživné. Takýto
trest je potom na ochranu spoločnosti, nápravu páchateľa, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnejprevencie postačujúci, pričom dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu a zároveň takýto trest postihuje
len obžalovaného.

Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností
zaplatiť zameškané výživné. Bude teda výlučne na obžalovanom, aby počas skúšobnej doby preukázal,
že dokáže viesť riadny život a plniť si svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, a že bude schopný
zaplatiť aj zameškané výživné.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom výrok o uloženom ochrannom opatrení zostal týmto
rozhodnutím nedotknutý.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.