Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7618010459.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a Ing. JUDr. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.
novembra 2022, v trestnej veci proti obžalovanému U. I., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., o odvolaní obhajcu obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 3.3.2020 sp. zn. 3T/81/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie obžalovaného U. I..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 3. marca 2020 sp. zn. 3T/81/2018 uznal vinným
obžalovaného U. I. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 16. februára 2018 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách v meste Spišská Nová
Ves, okres Spišská Nová Ves, na ulici Y. v blízkosti železničného priecestia, pristúpil s nožom v ruke
od chrbta k poškodenému ml. E. M., nar. XX.X.XXXX, s úmyslom pichnúť ho, pričom na hroziace
nebezpečenstvo bol upozornený G. T., v dôsledku čoho ml. E. M. reflexívne v sebaobrane rukou
vyrazil nôž obžalovanému, ktorý sa mu následne vyhrážal, že ho zabije, že nebude spokojný, kým ho
neprepichne a vyberie mu črevá z brucha, čím vzhľadom na uvedenú situáciu a jeho predchádzajúce

správanie voči ml. E. M. vzbudil u neho dôvodnú obavu, že by mohol vyslovenú hrozbu naplniť.

Súd ho za to odsúdil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na trest prepadnutia
veci, a to 1 ks multifunkčného vreckového noža neznámej značky červenej farby.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zákona uložil ochranné opatrenie, a to zhabanie veci -
1 ks multifunkčného vreckového noža neznámej značky hnedej farby s rukoväťou z parožia.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zákona vlastníkom zhabanej veci sa stal štát.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obhajkyňa obžalovaného zahlásila odvolanie čo do viny a trestu. V písomných dôvodoch
odvolania obhajkyňa uviedla:

Obžalovaný v rámci celého trestného stíhania trvá na svojej nevine uvádzajúc, že skutok, za ktorý bol
trestne stíhaný nespáchal a je nevinný. Boli voči nemu použité intrigy zo strany poškodeného E. M.

a svedka G. T., ktorý je príbuzným E. M.. Celé to naňho vymysleli preto, že E. M. a G. T. predtým
fyzicky ublížili obžalovanému, za čo obžalovaný podal na nich trestné oznámenie a z uznesenia OOPZ čl. 127, 128 vyplynulo, že táto vec bola odovzdaná na priestupkové konanie. Mala to byť pomsta
za podané trestné oznámenie. V inkriminovaný deň sa pohyboval na sídlisku Mier, v obedňajších
hodinách navštívil svoju lekárku a pred 17-tou hodinou išiel do centra ku N.. Na ul. Y. hrdinov v

blízkosti železničného priecestia nebol, ako sa to uvádza v skutkovej vete rozsudku. Sám sa dožadoval
predloženia kamerového záznamu /výsluch zo dňa 21.3.2018/, aby sa potvrdilo, že tam nebol a
poškodený M. spolu so svedkom T. klamú. Následne sa zistilo, že železničné priecestie a okolie nesníma
žiadna mestská kamera, ktorá by prispela k objasneniu skutkového stavu.

E. M. spolu s G. T. boli počas trestného stíhania obžalovaného na slobode, mohli sa navzájom radiť, ako
budú vypovedať. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, sú v príbuzenskom pomere ako bratranci, na
hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2020 poškodený uviedol, že s G. T. sú dobrí kamaráti, spolu si pomáhajú,
„keď on má nejaké problémy, tak mu pomáham, keď ja mám problémy, tak mi pomáha.“

V ich výpovediach sa však vyskytli rozpory a nemožno s určitosťou tvrdiť, ako to uvádza súd, že ich

výpovede sú hodnoverné. Ich pravdovravnosť nebola preverovaná znaleckým dokazovaním. Z hľadiska
pravdovravnosti, aj keď nejde o podstatnú záležitosť, svedok T. na HP dňa 12.2019 uviedol, že pri N. L.,
kde sa stretli s obžalovaným boli len traja - on, poškodený a jeho matka. Na otázky p. sudcu však ďalej
uviedol, že tam bola aj F. K. a E. K. (str. 14 záp. z H), ktorý ako to vyplýva z dôkaznej situácie sa tam
nemohol vôbec nachádzať, pričom tento rozpor nebol odstránený.

Rozpor v jeho výpovedi bol aj ohľadom toho ako mal obžalovaný držať nožík pri útoku na poškodeného,
keď na hlavnom pojednávaní vypovedal ináč ako v prípravnom konaní a rozpor nevedel vysvetliť.

V skutkovej vete napadnutého rozsudku sa uvádza, že k incidentu došlo v popoludňajších hodinách,

pričom časové rozpätie nie je bližšie určené. Z výpovede poškodeného a svedka T. však vyplýva, že k
incidentu malo dôjsť okolo 15.00 hod.

Obžalovaný od začatia trestného stíhania tvrdil, že v popoludňajších hodinách, ako prišiel z vyšetrenia
u obvodnej lekárky U.. D. bol na sídlisku U., kde mu E. K. priniesol teplé jedlo.

Svedok E. K. pri svojom výsluchu dňa 9.5.2018 v prípravnom konaní uviedol, že na sídlisko U. prišiel
okolo druhej poobede, obžalovanému dal jedlo, posedeli spolu, porozprávali sa a odišiel od neho okolo
piatej. Po zadržaní obžalovaného už s ním neprišiel do kontaktu a nie je dôvod neveriť jeho tvrdeniu,
ako to opísal vo svojej výpovedi. Na hlavnom pojednávaní dňa 5.2.2020 uviedol, že si presne nepamätá

čas, lebo od uvedenej udalosti uplynula dlhá doba. To konštatuje aj súd na str. 19 , čas 10:22:47 že
svedok sa jasne vyjadril, že si čas nepamätá.

Nesúhlasíme s tvrdením okresného súdu, že poškodený popísal nôž, ktorým bol obžalovaný napadnutý,
čo podľa názoru súdu iba zvierohodňuje tvrdenia poškodeného aj vo vzťahu k ďalším okolnostiam

skutku. V odôvodnení rozsudku (str. 3 posledný ods.) je uvedené, že poškodený identifikoval nožík, ktorý
reflexívne vyrazil pri incidente obžalovanému z ruky ako nožík s červenou rúčkou, ktorý bol neskôr u
obžalovaného nájdený, avšak, ako to vyplýva z výpovede dňa 13.4.2018, poškodený nevedel popísať
akýtobolnožík,lebovidelibačepeľtohtonoža.Tútoskutočnosť,žebolnožíkčervenejfarbysadozvedel
až následne na polícii, keď u obžalovaného našli nožík červenej farby. Identifikácia noža poškodeným

nebola teda vykonaná vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mal stať.

Poškodený E. M. a svedok G. T. v snahe presvedčiť súd, že sa skutok stal, uvádzali, že obžalovaný mal
odkazovať všetkým od nich v osade, že keď stretne poškodeného, že ho zabije. Pritom nevedeli uviesť
meno ani jedného z nich.

U obžalovaného vzhľadom na to, že v inom konaní pod sp. zn. 1T 51/2016 mu bol uložený vysoký
nepodmienečný trest, nehrozí, aby mu bol uložený súhrnný trest, napriek tomu sa bráni, je presvedčený
že skutok nemohol spáchať tak, ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

V danej veci stoja oproti sebe 2 skupiny dôkazov a vzhľadom na to, že v rámci dokazovania nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil,
žiadame súd, aby odvolací súd obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo oslobodil spod obžaloby,
prípadne vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie
skutkového stavu veci a pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.

Prvostupňový súd vykonané dôkazy vecne vyhodnotil riadiac sa pritom ustanovením § 12 ods.12 Tr.
por. jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonne odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že sa obžalovaný dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonne v podrobnostiach poukazuje.

Okresný súd pri uznaní viny vychádzal predovšetkým z výpovede svedka poškodeného E. M. a svedka

G. T., ktorí zhodne uviedli, že v deň skutku spozorovali ako obžalovaný ide za nimi. Poškodený E. M.
uviedol, že potom ako G. T. zakričal „pozor V.“, reflexívne sa otočil a vyrazil obžalovanému z ruky nôž,
ktorý spadol na zem. Od obžalovaného obaja so svedkom G. T. utekali preč smerom k rampám a počuli
ako ešte kričal na poškodeného, že ho zabije, nebude spokojný, kým mu nevyberie črevá z brucha a
neprepichne ho. Potom poškodený tieto udalosti opísal svojej mame. Poškodený E. M. mal strach o svoj

život z toho, že mu ublíži, lebo aj v minulosti ho napadol.

V tomto smere výpoveď poškodeného bola potvrdená svedkom G. T., z ktorého výpovede vyplynulo, že
potom ako upozornil E. M. na „V.“, tento sa otočil a vyrazil mu nôž z ruky, ktorý spadol na zem. Svedok
opísal aj nôž, ktorý bol červený, tzv. rybička.

Výpoveď týchto svedkov je objektivizovaná aj tým, že nôž, ktorý bol opísaný spolu s ďalším nožom, bol
obžalovaným polícii vydaný v krátkom čase po spáchaní skutku.

V neprospech obžalovaného svedčí aj obsah psychiatrického posudku z odboru zdravotníctva o tom,

že v jeho osobe sa jedná o emočnú labilitu, zvýšenú intrapsychickú tenziu, vyššie city etické, morálne
a sociálne sú nedostatočne diferencované. Bol zistený sklon k impulzívnemu správaniu so zníženou
frustračnou toleranciou s ľahkým prechodom k afektívnym reakciám.

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd dodáva, že tieto nie sú takéhoto charakteru, že by

privodili iné rozhodnutie o vine obžalovaného U. I.. Subjektívne vnímanie danej udalosti obžalovaným
mu bráni objektívne zhodnotiť správne zistený skutkový stav okresným súdom . Rozpory, na ktoré
obžalovaný poukazuje sú bezvýznamné a v podstate zodpovedajú mentálnej vybavenosti všetkých
zainteresovaných osôb, ktorí následne opisovali priebeh skutkového deja. Obrana obžalovaného, aj
podľa názoru krajského súdu, nebola potvrdená svedkom E. K., na ktorého sa obžalovaný odvoláva, a

ktorý mu mal dosvedčiť, že v čase spáchania skutku sa pri poškodenom E. M. nenachádzal. Vykonanie
skutku nevylučuje ani predchádzajúci konflikt, na ktorý poukazujú obžalovaný a poškodený a ktorí
konflikt popisujú rozdielne.

V nadväznosti na správne zistený skutkový stav aj krajský súd konštatuje, že obžalovaný U. I. svojím

konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 ,
ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., a to po objektívnej a subjektívnej stránke.Odvolací súd teda rezultuje, že dokazovanie bolo súdom prvého stupňa vykonané zákonne a v rozsahu
dostatočnomprenáležitéobjasnenieskutkovéhostavuveci,ktorýplnepostačujeprevydaniezákonného
a spravodlivého meritórneho rozhodnutia.

Vo vzťahu k uloženému trestu trest prepadnutia veci, a to 1 ks multifunkčného vreckového noža
neznámej značky červenej farby a uloženému ochrannému opatreniu, a to zhabanie veci - 1 ks
multifunkčného vreckového noža neznámej značky hnedej farby s rukoväťou z parožia obžalovanému
U. I. krajský súd zistil nasledovne.

Z odpisu registra trestov krajský súd zistil, že obžalovaný U. I. bol doposiaľ 20 - krát súdne trestaný.
Bol postihnutý za drobné priestupky vrátane krádeže. Z obsahu spisu vyplynulo, že obžalovaný U. I. bol
bezdomovcom do času pokiaľ nebol v súvislosti s predošlou trestnou činnosťou umiestnený do UVTOS.
Aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 10 mesiacov v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská nová Ves sp.

zn.1T/51/2016 zo dňa 11.4.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/68/2018
zo dňa 27.9.2018.

Z vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uložený skoro
desaťročný nepodmienečný trest, by uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu obžalovanému U.

I. bolo neprimerane prísne a bez významu, a preto uloženie trestu prepadnutia veci a ochranného
opatrenia zhabania veci je na jeho prevýchovu vo svojej podstate recidivistu, postačujúce.

Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného U. I. postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol
ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.