Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202738
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2219202738.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: V. R., W..

XX.XX.XXXX, H. L., W. W.. XXXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: JUDr. Peter Kubik, advokát,
s. r. o., Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, IČO 36869 295, proti žalovanému: M. R., W.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom ako žalobkyňa, zastúpenému JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, Dunajská Streda,
Ružová 265, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. podlaží bytového domu, súpisného čísla
XXXX vo vchode č. XX, vedeného na LV č. XXXX pre kat. územie H. L., do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovanému sa bytová náhrada n e p r i z n á v a .

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.07.2019 (v znení písomného podania 21.05.2020) domáhala
rozhodnutia súdu, ktorým zaviaže žalovaného k vyprataniu v žalobe označenej nehnuteľnosti - bytu.
Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou sporného bytu, ktorý nadobudla ako členka družstva
dosvojhovlastníctvavroku2011.Členkoudružstvasastalapreduzatvorenímmanželstvasožalovaným

v roku 2002, byt nepatrí a nikdy nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ich manželstvo
zaniklo rozvodom v roku 2018. Rozvodom zaniklo aj právo žalovaného užívať predmetný byt, žalovaný
napriek viacerým ústnym výzvam a písomnej výzve zo dňa 03.06.2019 na vysťahovanie sa z bytu v
rozsahu polovice izby naďalej užíva, nepodieľa sa však na nákladoch spojených s užívaním bytu.

(2) Žalovaný sa k žalobe sa vyjadril písomne podaním z 27.08.2019 tým, že navrhol žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú. Uviedol, že manželstvo so žalobkyňou uzatvoril dňa 13.12.2002, rozvedené bolo dňom

04.09.2018. Žalobkyňa bola členkou bytového družstva a výlučnou nájomníčkou jednoizbového bytu, v
ktorom v byte bývali spoločne aj v čase pred uzavretím manželstva od roku 1988 do júna 1992. Počas
ich spolužitia žalobkyňa predmetný jednoizbový družstevný byt vymenila na jar roka 1992 na súčasný
dvojizbový byt, v ktorom doposiaľ bývajú. Pri výmene jednoizbového bytu na dvojizbový bolo potrebné
doplatiť zostatkovú hodnotu, na ktorej žalovaný participoval čiastkou 25.000 Sk získaných z úverových
prostriedkov, na základe čoho mu vzniklo právo k nájmu tohto družstevného bytu a prislúchalo mu aj
spoločné členstvo v bytovom družstve. Pri výmene bytov na jar 1992 však túto skutočnosť žalobkyňa

bytovému družstvu neoznámila. Uzavretím manželstva žalovanému vznikol spoločný nájom k spornému
bytu. Žalobkyňa je evidovaná ako výlučná vlastníčka sporného bytu od augusta 2011, byt však do
výlučného vlastníctva s poukazom na ich spoločný nájom nadobudla v rozpore so zákonom. Sporný byt
užíva žalovaný aj po rozvode ich manželstva, iné možnosti na zaobstaranie iného bývania nemá. Jedôchodca, poberá starobný dôchodok. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v súčasnosti nemajú
vyporiadané, na tunajšom súde podal žalobu o vyporiadanie BSM, v ktorom konaní má súd posúdiť
prejudiciálne otázku absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorou žalobkyňa sporný byt nadobudla do svojho

výlučného vlastníctva počas trvania manželstva a zároveň v rámci konania o vyporiadanie BSM má
záujem na tom, aby ho žalobkyňa vyplatila v polovici trhovej hodnoty sporného k bytu.

(3) Replikou zo dňa 31.10.2019 žalobkyňa uviedla, že žalovaný účelovo svojím vyjadrením predlžuje
svoj pobyt v byte žalobkyne, mal dostatok času, aby svoje bývanie riešil. V rozpore s dobrými mravmi

bezodplatne užíva byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, hoci neexistuje žiadny zákonný či zmluvný
vzťah, ktorý by ho na takéto užívanie oprávňoval. Poukázala na to, že ešte pred uzavretím manželstva
so žalovaným bola (od roku 1985) členkou bytového družstva. Vlastnícke právo k bytu nadobudla v
roku 2011, išlo o transformáciu výlučných družstevných práv žalobkyne na výlučné vlastnícke právo,
predmetný byt nemohol patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie je podstatné ani to,
z akých prostriedkov bola zaplatená kúpna cena za byt. Nárok na nadobudnutie vlastníckeho práva

k bytu mali iba nájomcovia, ktorí zároveň boli členmi družstva. Žalovaný mal právo užívať byt z titulu
spoločného nájmu, neskôr z titulu z manželského spolužitia, toto právo však v roku 2018 rozvodom
manželstva zaniklo.

(4) Súd po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 12C/23/2019-108

zo dňa 25.05.2020, ktorým žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k vyprataniu sporného bytu. Na
odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla právo
nájmu k predmetnému bytu na základe dohody o výmene bytov za trvania spoločnej domácnosti
so žalovaným, nemala za následok vznik spoločného nájmu družstevného bytu, ktorý je možný len

medzi manželmi, ako ani vznik spoločného členstva v bytovom družstva. Až uzavretím manželstva
žalobkyne a žalovaného vznikol spoločný nájom družstevného bytu, stranám konania však nevzniklo
spoločné členstvo manželov v družstve. Následným prevodom družstevného bytu do vlastníctva toho
nájomcu bytu, ktorý je aj členom družstva (§ 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov
a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách) potom nedochádza k nadobudnutiu nového majetku,

ani rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na
povahu veci ako predmetu vlastníctva a preto v danom prípade nedošlo ani k vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru o zániku práva spoločného
nájmu bytu zánikom manželstva rozvodom, v takom prípade podľa kogentného ustanovenia § 712 a
ods. 7 Občianskeho zákonníka je rozvedený manžel povinný byt vypratať po poskytnutí náhradného

ubytovania, resp. z dôvodov hodných osobitného zreteľa po poskytnutí náhradného bytu, čo znamená,
že povinnosť vypratania bytu je viazaná na pridelenie bytovej náhrady.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

(6) Rozhodnutím Stavebného bytového družstva v H. L. zo dňa 30.01.1985 bol žalobkyni ako členke
družstva pridelený jednoizbový byt. Na základe dohody zo dňa 06.05.1992 žalobkyňa predmetný byt
vymenila za dvojizbový, v znení dohody užívali tento byt ďalej žalovaný ako jej druh a dvaja synovia
žalobkyne. Zostatková hodnota členského podielu predstavovala podľa zmluvy u žalobkyne 16.835 Kčs.

(7) Zmluvou o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu - člena bytového družstva zo dňa
15.08.2011 žalobkyňa nadobudla sporný byt do svojho výlučného vlastníctva.

(8) Manželstvo strán bolo uzavreté 13.12.2002, právoplatne bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu

dňa 04.09.2018.

(9) Výzvou doručenou žalovanému dňa 06.06.2019 žalobkyňa cestou advokáta vyzvala žalovaného,
aby sa z bytu vysťahoval a vypratal svoje hnuteľné veci a zároveň ho vyzvala k vydaniu bezdôvodného
obohatenia v sume 610,73 eur titulom jeho podielu na nákladoch spojených s bývaním a na žalobkyňou

zaplatenom poistnom.(10) Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H. L. je žalobkyňa evidovaným výlučným vlastníkom
sporného bytu a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku.

(11) Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) vlastník
má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(12) Podľa § 685 ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa ods. 2 nájomnú
zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového
družstva.

(13) Podľa § 700 ods. 1 OZ byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia
majú rovnaké práva a povinnosti. Podľa ods. 2 spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším
nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom. Podľa ods. 3 pri družstevnom byte môže spoločný nájom
vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 703 ods. 1 OZ ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu,
vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa ods. 2 ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a

povinní spoločne a nerozdielne.

(14) Podľa § 704 ods. 1 OZ ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva,
vznikneobommanželomspoločnýnájombytuuzavretímmanželstva.Podľaods.2toistéplatí,akvzniklo
pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného

bytu.

Podľa § 705 ods. 2 OZ ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z
rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím

manželstva.

Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

(15) Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Bolo
preukázané, že žalobkyňa ako členka družstva získala do nájmu sporný byt v roku 1992, v tom čase
žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti, spoločný nájom k spornému bytu vznikol však až
uzavretím manželstva v roku 2002. Nevzniklo však spoločné členstvo v družstve. Oprávneným vyzvať

družstvo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu uzavrieť túto zmluvu bola tak naďalej výlučne
žalobkyňa, ktorá sa následne stala v roku 2011 výlučnou vlastníčkou sporného bytu. Byt sa tak na
základe osobitnej právnej úpravy nemohol stať súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V
znení cit. ust. § 705 ods. 2 OZ (per analogiam) užívacie právo žalovaného zaniklo zánikom manželstva.
Žalovaný v súčasnosti nedisponuje právnym titulom oprávňujúcim užívať spornú nehnuteľnosť, užíva byt

bez právneho dôvodu a tak neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Preto súd žalobe
vyhovel a zaviazal žalovaného k vyprataniu spornej nehnuteľnosti.

(16) Podľa § 712 a ods. 7 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému
manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných

osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

(17) K nároku žalovaného na poskytnutie bytovej náhrady poukázala žalobkyňa cestou advokáta na
rozpor s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný od rozvodu manželstva v roku 2018 nijako neprispieva nabývanie v spornom byte, časť úhrad vyplatil až v roku 2021 a od toho času opäť nie, pričom žalovaný
v roku 2019 predal dom so záhradou, čím sa vzdal sám možnosti bývania. Žalovaný sa správa voči
žalobkyni a deťom agresívne a bezohľadne.

Žalovaný cestou advokátky navrhol, aby mu bola priznaná bytová náhrada s poukazom na to, že
žalobkyni uhradil členský podiel vo vzťahu k jej prvému bytu a pri výmene za sporný byt prispel na
vyplatenie podielu. Navrhol, aby mu bola priznaná bytová náhrada vo forme náhradného bytu z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktorými sú zachovanie štandardu a dôstojného bývania. Protistranou
tvrdenú nehnuteľnosť zdedil spoločne so svojou sestrou po smrti ich rodičov a o niekoľko mesiacov ju

daroval synovi, nakoľko (žalovaný) potreboval vyplatiť z dedičského podielu sestru.

(18) Kúpnou zmluvou zo dňa 22.05.2019 v znení jej dodatku zo dňa 23.07.2019 žalovaný spolu so
svojou sestrou ako predávajúci predali svoje spoluvlastnícke podiely (každý v 1/2) k nehnuteľnostiam z
LV č. XXX pre kat. úz. M. Q. - dvom pozemkom a rodinnému domu synovi žalovaného ako kupujúcemu.
Kúpna cena bola v znení článku III. dohodnutá sumou celkom 1 euro. Rozhodnutím Okresného úradu

Dunajská Streda, katastrálny odbor v správnom konaní č. V-4803/2019 bol dňa 25.07.2019 povolený
vklad vlastníckeho práva kupujúceho k prevedeným spoluvlastníckym podielom.

(19) Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

„V prípade, ak bytová potreba rozvedeného manžela je vyriešená inak, súd pri rozhodovaní o návrhu
podľa § 705 ods. 2 Obč. zákonníka, za splnenia predpokladov uvedených v § 3 ods. 1 Obč. zákonníka
nemusí viazať vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady.

Účelom poskytnutia bytovej náhrady, v rôznych formách, je zabezpečiť právo bývania, zodpovedajúce
potrebám na to odkázaným subjektom v prípadoch, v ktorých zákon to upravuje. Dosiahnutie
sledovaného účelu predpokladá individuálne vyhodnotiť konkrétne okolnosti každého prípadu, aby pri
aplikáciizákonanedochádzalokneodôvodnenýmzásahomdoprávapovinnostíaoprávnenýchzáujmov
účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, ako to upravuje § 3 ods. 1 Obč. zák. K rozporu výkonu práv

a povinností v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu viazaná na
zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám takéto právo priznáva, ale
okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho nájomcu je plne a natrvalo
uspokojené iným spôsobom ... Za tejto situácie by bezvýhradné zotrvanie na podmienke zabezpečenia
náhradného bytu žalobcovi bolo v rozpore s účelom ochranného inštitútu bytových náhrad a v takýchto

prípadoch súd, s poukazom na zásady obsiahnuté v ustanovení § 3 ods. 1 Obč. zák., môže odmietnuť
požadovanú ochranu ustupujúceho nájomníka, keďže účel ochrany bol dosiahnutý inak.“
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.1993 sp. zn. 2Cdo 93/1993)

(20) V danom prípade bolo súdu preukázané, že v čase zániku manželstva strán (september 2018),

kedy žalovanému zaniklo užívacie právo vo vzťahu k bytu patriaceho žalobkyni a tým vznikla povinnosť
sa z neho vysťahovať, bol žalovaný (spolu)vlastníkom rodinného domu, a teda jeho bytová potreba
bola vyriešená inak. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v súčasnosti už dom nevlastní. Pokiaľ ho
totiž „predal“ za 1 euro (čo nesvedčí o jeho tvrdení, že účelom prevodu bolo získanie prostriedkov na
vyplatenie podielu jeho sestry), sám sa vzdal svojich majetkových nárokov a možnosti bývania a za tohto

stavu by priznanie bytovej náhrady bolo v rozpore dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto súd
žalovanému tento nárok nepriznal.

(21) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(22) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(23) Súd žalobkyni ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.(2) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)