Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 13, 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119300338
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:6119300338.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska

5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska
5, proti žalovanému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ul. M. XXX/XXX, zastúpený zástupcom:
F. & partners - advokáti, s.r.o., so sídlom v Lučenci, ul. P. Rádayho 8, o zaplatenie 2.158,92 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.658,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 26,89 eur od 26.07.2016 do 11.05.2017, zo sumy 138,89 eur od 26.08.2016 do
11.05.2017, zo sumy 65,78 eur od 12.05.2017 do 19.01.2018, zo sumy 138,89 eur od 27.09.2016 do

19.01.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2016 do 19.01.2018, zo sumy 93,56 eur od 20.01.2018 do
26.03.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.11.2016 do 26.03.2018, zo sumy 32,45 eur od 27.03.2018 do
14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.12.2016 do 14.06.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2017 do
14.06.2018, zo sumy 110,23 eur od 15.06.2018 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.02.2017 do
15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 28.03.2017 do 15.10.2018, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2017 do
15.10.2018, zo sumy 126,90 eur od 16.10.2018 do 25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2017 do
25.03.2019, zo sumy 138,89 eur od 27.06.2017 do 25.03.2019, zo sumy 104,68 eur od 26.03.2019 do

02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2017 do 02.05.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.08.2017 do
02.05.2019, zo sumy 82,46 eur od 03.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2017 do
01.07.2019, zo sumy 21,35 eur od 02.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.10.2017 do
zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.12.2017 do
zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 27.02.2018 do
zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 27.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.04.2018 do
zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.06.2018 do
zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 28.08.2018 do

zaplatenia, zo sumy 138,89 eur od 26.09.2018 do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 51,92 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 24.10.2019 bola Okresnému súdu Trenčín postúpená od Okresného súdu Banská Bystrica
žaloba pôvodného žalobcu (Poštová banka a.s.), ktorou sa proti žalovanému, v spojení s podaním zo

dňa 26.06.2019, domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2.158,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.158,92 eur od 03.05.2019
do zaplatenia.1.2 Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.09.2015 uzatvoril v právnom postavení veriteľa so
žalovaným v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1557447342 (ďalej aj ako
„Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj

ako„OP“).ŽalovanýsvojímpodpisomnaZmluvepotvrdil,žesastýmitodokumentmioboznámilasúhlasí
s ich obsahom. Na základe Zmluvy veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000 eur
(ďalej aj ako „istina“). Žalovaný sa v zmysle Zmluvy zaviazal vrátiť veriteľovi istinu a zaplatiť mu úroky,
poplatky a iné peňažné plnenia podľa Zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu
aj ako „úver“). Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru

veriteľ v zmysle ustanovenia § 565 OZ, v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na
možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil
dňa 24.10.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal
nasledovnéúhrady:dňa02.05.2019sumuvovýške300eur,dňa11.05.2017sumuvovýške100eur,dňa
19.01.2018 sumu vo výške 250 eur, dňa 26.03.2018 sumu vo výške 200 eur, dňa 14.06.2018 sumu vo
výške 200 eur, dňa 15.10.2018 sumu vo výške 400 eur, dňa 25.03.2019 sumu vo výške 300 eur. Veriteľ

pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 21.03.2019, opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Žalovaný však žiadnu ďalšiu úhradu z úveru nevykonal. V súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla
žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver aj úroky (tieto si veriteľ v zmysle podania na č.l. 28
neskôr prestal uplatňovať, čomu zodpovedal aj potom vydaný platobný rozkaz, pozn. súdu). Pôvodný
žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému od momentu zosplatnenia úveru len zákonné

úroky z omeškania z isitny úveru a istinu úveru.

2. V rámci tzv. upomínacieho konania podľa zákona č. 307/2016 Z.z. došlo k vydaniu platobného rozkazu
a následne, pre podanie odporu proti platobnému rozkazu žalovaným, k jeho zrušeniu zo zákona. Vec
bola následne dňa 24.10.2019 postúpená Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, pričom v ňom uviedol
najmäto,žeúver,poskytnutýmuveriteľom,jepotrebnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Takisto
namietal aj to, že celkovo vykonal úhrady istiny úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru spolu v
sume 1.950 eur, a nie v sume 1.450 eur, ako to tvrdí žalobca. Žalobca okrem zlého spočítania nezarátal

do celkového plnenia žalovaného aj platbu zo dňa 01.07.2019 vo výške 200 eur. Pred doručením
platobného rozkazu došlo k celkovému splateniu istiny úveru v sume 3.341,08 eur, preto uplatnená
pohľadávka nie je dôvodná.

4. K odporu žalovaného k platobnému rozkazu sa vyjadril pôvodný žalobca v podaní zo dňa 21.10.2019.

V ňom uviedol, že si ďalej uplatňuje voči žalovanému pohľadávku v sume 1.658,92 eur (ako rozdiel
medzi sumou 5.000 eur a všetkými platbami vo výške 3.341,08 eur). Zároveň si uplatňuje aj úroky z
omeškania a to 5 % ročne zo sumy 3.608,92 eur od 24.10.2016 do 11.05.2017, zo sumy 3.508,92 eur od
12.05.2017 do 19.01.2018, zo sumy 3.258,92 eur od 20.01.2018 do 26.03.2018, zo sumy 3.058,92 eur
od 27.03.2018 do 14.06.2018, zo sumy 2.858,92 eur od 15.06.2018 do 15.10.2018, zo sumy 2.458,92

eurod16.10.2018do25.03.2019,zosumy2.158,92eurod26.03.2019do02.05.2019,zosumy1.858,92
eur od 03.05.2019 do 01.07.2019, zo sumy 1.658,92 eur od 02.07.2019 do zaplatenia.

5. Na vyjadrenie pôvodného žalobcu reagoval žalovaný tak, že udelil plnú moc na jeho zastupovanie
právnemu zástupcovi, ktorý dňa 22.11.2019 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol najmä to, že

namieta premlčanie uplatnenej pohľadávky. Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 24.10.2016 nie je
možnépovažovaťsohľadomnavšetkyskutočnostiuvedenévtomtokonanízaničiné,akozaodstúpenie
od zmluvy zo strany žalobcu, nakoľko nie je možné na uvedený prípad aplikovať postup v zmysle
ustanovenia§565OZ.Vzmysleustanovenia§565OZmôževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V zmysle zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorá bola zo strany žalobcu predložená v tomto konaní, však nijak nevyplýva, že
by medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode, ktorá by žalobcu oprávňovala vyhlásiť predčasnú splatnosť
poskytnutého úveru. Existenciu takejto dohody medzi zmluvnými stranami nepotvrdzuje ani žiadny iný
doklad predložený žalobcom v tomto konaní. Je pravdou, že samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere
sa vo viacerých bodoch v čl. 5 odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky, avšak tieto i) neboli

predložené žalobcom v tomto konaní, ii) a zároveň žalovaný nemá vedomosť o tom, že by takéto
Všeobecné obchodné podmienky potvrdil svojim podpisom, a teda bol s nimi riadne oboznámený pred
uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto pohľadu je nevyhnutné poukázať
na skutočnosť, že pri spotrebiteľských záväzkoch musia všeobecné obchodné podmienky obsahovaťvýhradne vedľajšie a iné dojednania, a teda nie nárokové normy a normy regulujúce v tomto zmysle
plnenie. Rovnako je vylúčené, aby obchodné podmienky upravovali napr. sankcie alebo iné nároky
veriteľa. Je taktiež nevyhnutné uviesť, že pre platnosť všeobecných obchodných podmienok je potrebné,

aby reálne došlo minimálne k oboznámeniu sa spotrebiteľa so všeobecnými podmienkami, a v tomto
prípade aj podpísaniu inkorporačnej klauzuly, ktorá musí spĺňať požiadavky na transparentné zmluvné
dojednanie a zároveň nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. K obdobnému prípadu
sa vyjadrila aj komisia Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, vo svojom posudku zo dňa 22.04.2016, pričom

konštatovala, že: „vo VOP majú byť regulované len vedľajšie nepodstatné náležitosti a naopak je
neprípustné, aby obchodné podmienky upravovali pre spotrebiteľa významné časti zmluvného vzťahu,
ktoré sa týkajú nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, ich plnenia a podobne. Zmluvná podmienka je
neprijateľná aj pre jej netransparentnosť a nejasnosť, pričom rovnako je možné vysledovať snahu
dodávateľa, aby všetky vedľajšie dojednania a dokumenty boli podľa jeho predstáv inkorporované do
spotrebiteľskej zmluvy, a to nepriamo, prostredníctvom tzv. inkorporačnej klauzuly. Komisia však v tomto

smere zastáva jednoznačné stanovisko, že ak má byť spotrebiteľ viazaný konkrétnymi ustanoveniami,
musia byť tieto obsiahnuté práve v spotrebiteľskej zmluve priamo a uvedenú skutočnosť, resp.
nedostatok nemožno zhojiť ani postupom širokého koncipovania inkorporačnej klauzuly. „Výzva na
úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 24.10.2016, ktorá bola adresovaná žalovanému, je jednostranným právnym
úkonom žalobcu, pričom zo samotného obsahu tohto dokumentu jednoznačne vyplýva, že žalobca má

zato,žezostranyžalovanéhodošlokpodstatnémuporušeniuustanovenízmluvyoúvereč.1557447342
zo dňa 16.09.2015, a že žalobca nemá záujem naďalej byť viazaný touto zmluvou. Na základe
uvedeného s prihliadnutím na abstinenciu dohody ohľadom postupu podľa ustanovenia § 565 OZ nie je
možné tento jednostranný úkon podľa jeho obsahu považovať za nič iné ako odstúpenie od zmluvy o
spotrebiteľskomúvere.Sohľadomnaskutočnosť,žesavtomtoprípadejednáospotrebiteľskýspor,ječo

sa týka účinkov odstúpenia od zmluvy, ako aj inštitútu premlčania, podľa názoru žalovaného nevyhnutné
aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v OZ, a teda odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku
v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OZ a plnenie prijaté pred momentom odstúpenia je nevyhnutne
potrebné považovať za plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. V tomto kontexte je
plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy nutné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. V

uvedom prípade teda podľa názoru žalovaného došlo po odstúpení od zmluvy k reštitučnej povinnosti
vydať si bezdôvodné obohatenie navzájom. Aplikáciou ustanovenia § 107 ods. 1 OZ je potrebné
konštatovať, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je premlčaná, nakoľko žalobca vedel,
resp.malsubjektívnuvedomosť,žekbezdôvodnémuobohateniudošlopodoručeníjehojednostranného
právneho úkonu žalovanému, ako aj mal vedomosť o osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila. Na základe

uvedeného má žalovaný za to, že akákoľvek pohľadávka, ktorou žalobca disponuje existuje výhradne
ako naturálna obligácia bez možnosti jej vymáhania prostredníctvom súdu. V zmysle ustanovenia § 107
ods. 1 OZ je teda subjektívna premlčacia lehota 2 roky, a teda nárok žalobcu z vydania bezdôvodného
obohatenia sa premlčal dňa 24.10.2018. Nakoľko žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu bol
zo strany žalobcu podaný dňa 19.06.2019, je podľa názoru nepochybné, že takto oneskorene podanú,

premlčanú pohľadávku, nie je možné žalobcovi priznať vo forme rozhodnutia súdu.

6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v podaní zo dňa 27.12.2019, v ktorom uviedol, že s
tvrdením žalovaného o premlčaní pohľadávky žalobca nesúhlasí a toto popiera. Žalobca trvá na tom,
že pohľadávka z úverovej zmluvy bola postupom podľa § 565 OZ, a to výzvou zo dňa 24.10.2016,

zosplatnená účinne a žalovaný tak bol ku dňu 24.10.2016 povinný uhradiť nárok žalobcu v celosti, tak
ako bol uplatnený žalobou. Žalovaný podpisom Úverovej zmluvy jednoznačne vyhlásil, že súhlasí s tým,
aby právne vzťahy neupravené Úverovou zmluvou, sa riadili obchodnými podmienkami a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy (čl. 5 ods. 4 Úverovej
zmluvy). Podľa článku 6 ods. 8 Obchodných podmienok ak je dlžník/spoludlžník v omeškaní s platením

čo i len jednej splátky alebo jej časti je Banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.

7. Následne dňa 11.05.2020 bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na
súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 13.05.2020, nakoľko pôvodný žalobca
žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na súčasného žalobcu.

8. Za účelom prejednania veci samej súd vykonal celkovo tri pojednávania, pričom z nich prvé dve,
boli odročené pre vtedajšiu možnosť dosiahnutia zmierlivého vyriešenie sporu. V dôsledku následnéhopostoja sporových strán, však k ich zmiereniu nedošlo. Žalovaný je ochotný zaplatiť žalobcovi istinu
úveru, avšak nie uplatnené úroky z omeškania v ním uplatnenej výške.

9. Na pojednávaní po neúspešnom pokuse o zmier právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca
zotrváva na podanej žalobe v zmysle všetkých doterajších vyjadrení.

10. Žalovaný na pojednávaní prečítal svoje písomné vyjadrenie, ktoré následne predložil súdu do spisu.
V ňom je uvedené najmä to, že zo samotnej úverovej zmluvy vyplýva že splátka vo výške 188 eur

pozostáva z istiny, úrokov ako aj s poplatkov. S ohľadom na skutočnosť, že poskytnutý úver je bez
úrokov a poplatkov, je nevyhnutné vychádzať z toho, že poskytnutá istina mala byť hradená v 36-
tich splátkach a teda vo výške 138,89 eur (5.000 eur / 36) vždy ku 25. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Ďalej právnym predchodcom žalobcu uplatnené právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka je neplatné. Medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka (prvá veta). Zmluva o úvere neobsahuje takúto dohodu,
pričom obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu neboli riadne inkorporované do predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy. Občiansky zákonník vyžaduje na platnosť použitia uvedeného ustanovenia
dohodu zmluvných strán, ako aj jej písomnú formu. S ohľadom na abstinenciu podpisu žalovaného na
dohode o možnosti aplikácie ust. § 565 Občianskeho zákonníka nie je splnená písomná forma, a teda

takáto dohoda je absolútne neplatná. V prípade ak by sa pripustilo, že medzi zmluvnými stranami došlo k
platnému uzatvoreniu dohody o aplikácií ust. § 565 Občianskeho zákonníka, žalovaný uvádza, že právny
predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v dobe, kedy žalovaný nebol viac ako 3 mesiace
s omeškaním s úhradou splátky. V dobe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ku 24.10.2016) mal
žalovaný uhradiť celkovo čiastku 1.666,68 eur (12x138,89eur) pričom žalovaný k 24.10.2026 uhradil

celkovo 1.391,80 eur. Rozdiel medzi čiastkou, ktorá mala byť uhradená a žalovaným vykonanými
úhradamije274,88eur.Zapredpokladužesplátkaúveruje138,89niejemožnétvrdiť,žebybolžalovaný
v omeškaní viac ako 3 mesiace s akoukoľvek splátkou. Z uvedeného dôvodu neboli splnené zákonné
podmienky na postup podľa ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takisto pri
uplatnení ust. § 565 Občianskeho zákonníka nebola splnená lehota v zmysle druhej vety uvedeného

ustanovenia. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému Upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej
časti úveru dňa 28.09.2016 pričom tvrdí, že k doručeniu došlo dňa 21.10.2016. Právny predchodca
žalobcu následne dňa 25.10.2016 zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorou vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru a teda v deň splatnosti najbližšej splátky. S ohľadom na skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu nevyužil svoje právo včas, a teda do splatnosti najbližšej splátky, je takýto

právny úkon neplatný z dôvodu, že právne následky jednostranného právneho úkonu nastanú, ak sa
takýto právny úkon dostane do dispozície adresáta, čo v tomto prípade objektívne nastať nemohlo. Teda
nemohlo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, a teda žalovaný
nestratil až do dohodnutej konečnej splatnosti úveru tento splácať v jednotlivých splátkach. Zmluvne
dohodnutý termín poslednej splátky bol 25.10.2018, pričom v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka

začína plynúť premlčacia lehota jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

11. Ďalej žalovaný argumentoval, že z dôkazu predloženého žalobcom - Aktuálny stav úveru ku
dňu 30.04.2019 jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu, započítal vklady žalovaného
vykonané pred tvrdeným vyhlásením predčasnej splatnosti úveru voči istine, úrokom a poplatkom a po

vyhlásení predčasnej splatnosti výhradne na úroky a poplatky spojené s úverom a to aj napriek tomu, že
poskytnutýúverjebezúrokovapoplatkov.Následnevkonanídošlokpostúpeniupohľadávkyzprávneho
predchodcu žalobcu na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky
uzatvorená dňa 09.04.2020, ktorá nadobudla účinnosť dňa 21.04.2020. V zmysle uvedenej zmluvy
bola na žalobcu postúpená pohľadávka vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy v celkovej výške

6.207,96eurpozostávajúcazistiny4.273,03euraúrokovvovýške1.934,93eur.Kuvedenémužalovaný
uvádza, že ku dňu 21.04.2020 si právny predchodca žalobcu uplatňoval v tomto konaní pohľadávku z
predmetnej úverovej zmluvy v celkovej výške 1.658,92 Eur. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky
je na základe uvedeného neexistujúca pohľadávka čo do výšky, tak do právneho dôvodu. Na základe
uvedeného má žalovaný za to, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalobcom nie je jasné či v skutočnosti došlo k postúpeniu pohľadávok
uplatnených žalobcom v tomto konaní, resp. akým spôsobom boli uhradené jednotlivé splátky úveru z
vkladov žalovaného. Zmluva o postúpení pohľadávok musí vo všeobecnosti, ako dvojstranný právny
úkon, spĺňať pre jej platnosť tak formálne, ako aj materiálne podmienky vyžadované zákonom najmäby mala byť zrozumiteľná a určitá. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že predmetná zmluva o
postúpení pohľadávok je pre svoju neurčitosť ako aj pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Žalovaný
taktiež poukazuje na skutočnosť, že s ohľadom na to, že pred postúpením pohľadávky nebol zo strany

právneho predchodcu žalobcu vyzvaný v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona 483/2001 zákona o bankách v
spojenísust.§39Občianskehozákonníkanazaplateniepohľadávkyurčitejčodovýšky,takdoprávneho
dôvodu jej vzniku, a teda neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie akejkoľvek pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný zmluvu o postúpení
pohľadávky za neplatnú a žalobca tak nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

12. V rámci vykonaného dokazovania sa súd oboznámil so žalobou, a všetkými predloženými listinnými
dôkazmi a to : č. l. 5 aktuálny stav úveru k 30.04.2019, č. l. 7-9 podacie hárky, č. l. 10 predžalobná
výzva, č. l. 11 úverová zmluva, č. l. 12 výzva na splatenie úveru z 28.09.2016, č. l. 14 výzva na splatenie
dlžnej časti úveru z 28.09.2016, č. l. 14 rubová strana-15 kópie vrátených zásielok, č. l. 16 výzva na
úhradu dlžnej sumy, č. l. 42 rubová strana-44 potvrdenia o úhrade, č. l. 106 obchodné podmienky pre

spotrebiteľské úvery, č. l. 110 zmluva o postúpení pohľadávok, č. l. 116 príloha k zmluve o postúpení
pohľadávky. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe
podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne
posúdil.

13. Poštová banka a.s. (banka) dňa 16.09.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1557447342,
označenú ako „dobrápôžička“, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo
výške 5.000 eur a žalovaný sa ako dlžník zaviazal za dohodnutých podmienok úver vrátiť do 25.09.2018
vpravidelných36mesačnýchsplátkachvovýške188eur,počnúcdňom25.10.2015.Ďalejboldohodnutý
úrok vo výške 17,90 % ročne, bola uvedená výška RPMN 19,50 % a priemerná RPMN vo výške

13,50 %. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery a Všeobecné
obchodné podmienky. Listom zo dňa 28.09.2016, ktorý bol žalovanému zaslaný poštou, vyzval veriteľ
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy k 27.09.2016 vo výške 894,07 eur a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Listom zo dňa 24.10.2016, ktorý bol daný na poštovú prepravu
dňa 25.10.2016, vyhlásil (v zmysle textu listiny) veriteľ predčasnú splatnosť pohľadávky k 24.10.2016,

ktorú vyčíslil v sume 4.641,41 eur. Žalovaný ku dňu 01.07.2019 zaplatil na splátkach úveru celkovo
3.341,08 eur. Od 02.07.2019 žalovaný nevykonal žiadnu úhradu dlhu.

14. Dňa 09.04.2020 uzatvorila Poštová banka a.s. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
I/2020, ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku

veriteľa, postupcu, z úverovej zmluvy voči žalovanému. Od nej žalobca odvodzuje aj svoju aktívnu
legitimáciu v tomto konaní. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení je súčasťou postúpených aktív
(súboru pohľadávok) aj pohľadávka voči žalovanému ako dlžníkovi.

15.1 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15.2 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

15.3Podľa§494Občianskehozákonníkazplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

15.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15.6 Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového

vzťahu,toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:zozmluvy
o úvere ( § 497).

15.7 Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

15.8 Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v

zmluve.

15.9 Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

15.10 Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

15.11 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15.12 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15.13 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

15.14 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15.15 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 01.02.2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15.16 Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15.17 Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým,

že jeho singulárny právny predchodca (Poštová banka a.s.) uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu,
na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, a ktorú si
žalovaný riadne nesplnil. Pohľadávku z tejto úverovej zmluvy nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok. Neuplatňuje si úroky z úveru, žiada iba o vrátenie istiny úveru spolu s úrokom z omeškania.

17. Úverová zmluva, ktoré uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným ako spotrebiteľom, je

spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní Poštová banka a.s. konala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany
spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa alebo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Predloženélistinnédôkazyazistenéskutočnosti
súd posúdil aj s ohľadom na zabezpečenie tejto ochrany.

18. Procesná obrana žalovaného spočívala vo vznesení viacerých námietok, resp. argumentov.

19. K námietke žalovaného ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu:

19.1 Zmluva o postúpení pohľadávok je platnou, nakoľko nie je v rozpore s dobrými mravmi a jej
predmetom je určitá pohľadávka. Rozpor s dobrými mravmi bol zo strany žalovaného tvrdený bez

akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Súd žiadny rozpor s dobrými mravmi v prípade tohto právneho
úkonu nevzhliadol a nie je mu zrejmé, ako by táto zmluva mohla byť v rozpore s dobrými mravmi, teda
v čom by nebola v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami mravného poriadku
demokratickej spoločnosti.

19.2 Čo sa týka určitosti, resp. neurčitosti plnenia, tak zo správania pôvodného žalobcu (postupcu
pohľadávky)asúčasnéhožalobcu(postupníkapohľadávky),nevyplýva,žebytietozmluvnéstranyneboli
vzhodeohľadneurčitostipohľadávky,ktorábolapostupovaná.Zjejšpecifikácienač.l.116vyplýva,žesa
týkalažalovanéhoakodlžníka,žeišloopohľadávkuzozmluvyč.1557447342(tedapredmetnejzmluvy),
pričom jej výška bola vyčíslená v sume 6.151,66 eur. Ak by aj bola výška postupovanej pohľadávky

v skutočnosti nižšia ako reálna, tak táto okolnosť nemá vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky pre
jej neurčitosť, ale má to význam v zmysle § 527 Občianskeho zákonníka na prípadnú zodpovednosť
postupcu voči postupníkovi. Samotná existencia pohľadávky, resp. jej rozsah, je predmetom skúmania
súdu v tomto konaní.

19.3 Čo sa týka namietanej absencie výzvy banky (postupcu) v zmysle § 92 ods. 8 zákona 483/2001
zákona o bankách, ako dôvod neplatného postúpenia pohľadávky, tak táto námietka žalovaného je tiež
nedôvodná. Z listiny na č.l. 12, 14 a 15 vyplýva, že banka upozornila žalovaného na jeho omeškanie so
splácaním dlhu. Túto výzvu mu aj riadne doručila (č.l. 14 rubová strana a č.l. 15). Nakoniec za takúto
výzvu je možné považovať aj samotnú žalobu banky voči žalovanému, ktorá si ako pôvodný žalobca

uplatnila svoju pohľadávku voči žalovanému. V žalobe bola pohľadávka banky riadne špecifikovaná a
záver žalovaného o tom, že pred jej postúpením nebola urobená výzva na zaplatenie pohľadávky určitej
čodovýšky,takdoprávnehodôvodujejvzniku,niejedôvodná.Otejtožalobemalžalovanývedomosťuž
dňa 16.07.2017, kedy mu bola žaloba doručená do vlastných rúk (č.l.40 spisu). K postúpeniu pohľadávky
došlo až dňa 09.04.2020, ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávok na č.l. 110 a nasl. spisu.

Teda dávno po uplynutí 3 mesiacov od omeškania žalovaného so splácaním úveru (hoc aj bez úrokov
a poplatkov).

20. K námietke žalovaného ohľadne absencie riadneho zosplatnenia pohľadávky banky:20.1 V prvom rade súd k tejto obrane žalovaného uvádza, že na platný vznik práva žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka sa podľa názoru

súdu nevyžaduje takáto dohoda zmluvných strán priamo v spotrebiteľskej zmluve. Súd zastáva názor,
že takéto oprávnenie môže byť platne dohodnuté aj vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Neobstojí tak argumentácia žalobcu, že zmluva o úvere neobsahuje
takúto dohodu, pričom obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu neboli riadne inkorporované
do predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (teda bez podpísania žalovaným).

20.2 V druhom rade však súd konštatuje, že ako dôvodná je obrana, resp. argumentácia žalovaného,
že v danom prípade nedošlo k riadnemu a platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru postupcom
pohľadávky (teda bankou, ktorá bola pôvodnou žalobkyňou), pretože dňa 24.10.2016, teda v čase
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, žalovaný nebol viac ako tri mesiace s omeškaním s úhradou
splátky. Ku dňu 24.10.2016 mal žalovaný uhradiť celkovo čiastku 1.666,68 eur (12*138,89 eur) pričom

žalovaný k 24.10.2016 uhradil celkovo 1.391,80 eur. Rozdiel medzi čiastkou, ktorá mala byť uhradená
a reálne vykonanými úhradami žalovaným je 274,88 eur. Keďže splátka úveru istiny bola v sume
138,89 eur (bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bezúročný a bezpoplatkový), tak žalovaný nebol v
omeškaní viac ako 3 mesiace, resp. s viac ako tromi splátkami. Z uvedeného dôvodu neboli splnené
zákonné podmienky na postup podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S

ohľadom na uvedený záver súdu nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru k 24.10.2016, a teda žalovaný nestratil až do dohodnutej konečnej splatnosti
úveru, právo tento dlh splácať v jednotlivých splátkach, ktoré boli splatné 25. deň v mesiaci. Zmluvne
dohodnutý termín poslednej splátky bol 25.10.2018. Jednotlivé splátky úveru boli súdom určené v sume
138,89 eur, nakoľko úver je bezúročný a bezpoplatkový. Totiž ak je rozdelené splácanie istiny úveru vo

výške 5.000 eur na 36 splátok, tak jedna splátka je určená vo výške 138,89 eur.

21. K premlčaniu jednotlivých splátok úveru :

21.1 Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol aj námietku premlčania, preto sa súd zaoberal

aj touto skutočnosťou, teda či je žalobou uplatnená pohľadávka voči žalovanému ako spotrebiteľovi
vymáhateľná. Ak by aj námietka premlčania nebola vznesená, súd by na skutočnosť nevymáhateľnosti
uplatnenej pohľadávky aj tak prihliadal z úradnej povinnosti. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka
začínaplynúťpremlčaciadobajednotlivýchsplátokododňaichzročnosti.Premlčaciadobajevšeobecná
trojročná. Žaloba pôvodného žalobcu (veriteľa) bola na súde podaná dňa 28.05.2019 (č.l. 17 spisu).

Je tak zrejmé, že splátky splatné do 25.05.2016 by boli premlčané. Do tohto dátumu mal žalovaný,
vzhľadom na bezúročnosť úveru, splácať úver v jednotlivých splátkach vo výške 138,89 eur, teda spolu
1.111,12 eur (138,89 x 8). Z tejto sumy zaplatil 1.362,01 eur (teda viac ako mal). Je tak zrejmé, že ak
si žalobca uplatňuje iba sumu istiny, neuplatňuje si žiadnu premlčanú splátku. Na túto okolnosť nie je
možné aplikovať ani dĺžku premlčacej doby pre pohľadávku z bezdôvodného obohatenia, ako pôvodne

argumentoval žalovaný. Je tomu tak preto, že súd listinu z 24.10.2016 - výzvu na úhradu dlžnej sumy
na č.l. 16 nepovažuje za odstúpenie od úverovej zmluvy. Jednoznačne nie je možné podľa znenia
tohto jednostranného právneho úkonu dedukovať vôľu veriteľa na odstúpenie od zmluvy. Aj keď, ako
je uvedené vyššie, nejde o platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nemožno z tohto právneho
úkonu len preto robiť iný právny úkon, ktorý jeho autor nezamýšľal urobiť. Teda nemal vôľu tak urobiť,

čo je základný predpoklad platnosti právneho úkonu.

22. K povinnosti žalovaného vrátiť istinu úveru a zaplatiť úroky z omeškania:

22.1 V zmysle vyššie uvedených záverov súdu o povinnosti žalovaného vrátiť istinu úveru v 36

mesačných splátkach splatných 25. dňa v mesiaci od 25.10.2015 do 25.9.2018 je zrejmé, že žalovaný
si túto povinnosť nesplnil v rozsahu 1.658,29 eur. Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola ani
sporná. Súd ustálil, že žalovaný sa prvý krát dostal do omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa
25.07.2016, nakoľko ju dovtedy zaplatil iba v sume 112 eur, pričom jej výška bola 138,89 eur. Dňom
26.07.2016 bol v omeškaní so zaplatením sumy 26,89 eur a to až do 11.05.2017, kedy zaplatil veriteľovi

sumu 100 eur. Dovtedy nastali splatnosti splátok splatných od 25.08.2016 do 25.04.2017. Aj neskôr
splácalžalovanýsvojdlhzúveruvnepravidelnýchsplátkach,celkovovsume1.950eur.Jednotlivéplatby
súd započítal chronologicky na najstaršie splatné splátky úveru. Išlo o platby 11.05.2017 v sume 100
eur, 19.01.2018 v sume 250 eur, 26.03.2018 v sume 200 eur, 14.06.2018 v sume 200 eur, 15.10.2018v sume 400 eur, 25.03.2019 v sume 300 eur, 02.05.2019 v sume 300 eur a 01.07.2019 v sume 200 eur.
Celkový dlh žalovaného na istine úveru je tak 1.658,92 eur.

22.2 Súd preto rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu úveru a zároveň
zaplatiť úroky z omeškania z dlhu, s plnením ktorého je v omeškaní. Deň vzniku omeškania u každej
zo splátok je odlišný, pričom je ním deň nasledujúci po dni splatnosti každej zo splátok. Súd zároveň
prihliadal aj na ustanovenie § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň. Úrok z omeškania je určený na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Doba omeškania s
jednotlivými dlžnými splátkami zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný splácal istinu úveru nepravidelne.
Každá vykonaná platba bola započítaná na najskôr splatnú splátku. Ak jednotlivé platby nepokrývali celú
splátku istiny úveru vo výške 138,89 eur, tak omeškanie trvalo až do najbližšie vykonanej platby. Tomu
zodpovedá výrok o úroku z omeškania.

22.3 Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.658,92 eur a uplatnené úroky z omeškania, ktoré prevyšujú
priznané úroky z omeškania, súd výrokom II. zamietol. Ak žalobca v podaní na č.l. 51 uviedol, že žiada o
opravu návrhu (v dôsledku argumentácie žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu), tak
súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca nie je oprávnený požadovať od súdu opravu návrhu. Žalobca

žalobu v nesprávne uplatnenej časti žalovanej sumy nevzal späť. Preto súd o tejto časti uplatneného
nároku rozhodol tak, že ju zamietol.

23. K trovám konania :

23.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

23.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi

súd priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 51,92 %, pretože obe sporové strany
boli v konaní čiastočne úspešné. Po vyrátaní úrokov z omeškania si žalobca ku dňu rozhodnutia súdu
(14.10.2021) uplatnil žalobou právo na zaplatenie sumy 2.776,80 eur (2.158,92 eur + vyčíslené úroky z
omeškania v sume 617,88 eur). Úspešný bol iba čiastočne a to v sume 2.109,39 eur (istina 1.658,92 eur
+ úroky z omeškania 450,47 eur k 14.10.2021), čo predstavuje celkový úspech žalobcu v konaní 51,92

% (75,96 % úspech žalobcu - 24,04 % úspech žalovaného). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Akžalovanýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýžalobcamôžepodať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.