Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/150/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203324
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8116203324.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. H., bývajúceho v A., P. O. XX, 2/ L. H.,
bývajúcejvA.,P.O.XX,obochzastúpenýchJUDr.IgoromŠafrankom,advokátomsosídlomvoSvidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a. s., IČO: 31 320 155, so
sídlomvBratislave,Mlynskénivy1,zastúpenejspoločnosťouČERNEJOVÁ&HRBEKs.r.o.,Advokátska
kancelária so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján

Šinkovic, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.887,86 €, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 25C/54/2016, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2020
sp. zn. 8Co/67/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. februára 2020 sp. zn. 8Co/67/2019 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") ostatným rozsudkom
z 21. januára 2019 č. k. 25C/54/2016-136 zamietol žalobu a priznal žalovanej náhradu trov konania.
1.1. V podstatnom uviedol, že vo vzťahu k absencii rozpisu splátok, súd nevidel dôvod k tomu, aby
zmluva mala byť bezúročná a bez poplatkov. Požiadavka žalobcov na rozpis jednotlivých splátok
úveru na istinu, úrok a poplatky bola právne nepodložená, čo už opakovane konštatoval Najvyšší súd
Slovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd"alebo„dovolacísúd")aprednímtiežSúdnydvorEurópskej

únie v rozhodnutí vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016 Home Credit Slovakia a. s. proti Kláre Biróovej.
Bez vplyvu na relevanciu právnych záverov uvedených súdov bola pritom skutočnosť, že tieto vychádzali
z výkladu príslušného ustanovenia nachádzajúceho sa v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ neskoršieho zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetné ustanovenie má identickú formuláciu
ako ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za ktorého účinnosti
bola zmluva o úvere uzavretá. Z konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR je pritom zrejmé,

že v problematike tzv. „rozpisu splátok" už došlo k jej uzavretiu s jednoznačným a jasným záverom, v
zmysle ktorého rozpis jednotlivých splátok úveru nie je nutný.
1.2. Považoval tiež nárok žalobcov 1/ a 2/ (ďalej spolu aj „žalobcovia") za premlčaný v trojročnej
objektívnej premlčacej lehote. Žalobcovia uzatvorili zmluvu dňa 27.08.2008. Posledná platba zo
strany žalobcov bola uskutočnená dňa 24.06.2009, keď zmluvou o poskytnutí úveru Hypopôžička U
22132-09 splatili celý svoj peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Objektívna premlčacia

lehota tak žalobcom uplynula 24. júna 2012. Žaloba bola podaná až dňa 18. februára 2016. Ďalej
uviedol, že žalobcom uplynula aj subjektívna lehota. Konzultácia s občianskym združením bola podľa
názoru prvostupňového súdu pre posúdenie momentu vzniku vedomosti žalobcov o možnom vzniku
bezdôvodného obohatenia právne irelevantná. Poukázal pritom na dovolacie rozhodnutia sp. zn.
3Cdo/169/2017 a 1Cdo/67/2011.

2. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 27. februára
2020 sp. zn. 8Co/67/2019 ostatný rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovanú vydaťžalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 1.887,86 €, spolu s bližšie určeným úrokom z omeškania.
Žalobcom zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2.1.Vodôvodneníuviedol,žesúdprvejinštanciestotožnilzačiatokbehusubjektívnejpremlčacejdobyso

začiatkom behu objektívnej premlčacej doby, čo priamo odporuje zákonnej úprave premlčania práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej
sažalobcoviapodľavlastnéhovyjadreniadozvedeliodZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS
v mesiaci september, pričom k tomuto svojmu vyjadreniu predložili aj prehlásenie tohto združenia zo
dňa 20. októbra 2015.

2.2. Za správne nepovažoval odvolací súd ani tvrdenie o nemožnosti aplikácie 10-ročnej objektívnej
premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti uviedol, že záver
prvostupňového súdu o potrebe aplikácie 3-ročnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107
ods. 2 OZ nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, a teda bol nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Navyše odporoval aj rozhodovacej praxi odvolacieho súdu prezentovanej
množstvom rozhodnutí zdôrazňujúcich potrebu aplikácie 10-ročnej premlčacej doby vyplývajúcej z

ustanovenia § 107 ods. 2 OZ pri absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
2.3. K otázke členenia splátok na istinu, úroky a poplatky odvolací súd uviedol, že podľa ust. § 4 ods.
2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval rozčlenenie
dohodnutej splátky na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nesplnenie tejto
povinnosti malo za následok, že úver sa v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie § 4 odsek
2 zákona č. 258/2001 Z. z. bolo následne novelizované zákonom č. 568/2007 Z. z., pričom uvedenou
novelou zákonodarca neupustil od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru, vypustil len
požiadavku na uvedenie súčtu týchto platieb.
2.4. Po reakcii na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 ďalej uviedol, že požiadavka
zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad
rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá

navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako
používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky"
pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná
judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami najvyššieho súdu, desiatkami rozhodnutí krajských
súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak,

že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala
z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté odvolacie rozhodnutie a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že Súdny dvor EÚ ako i najvyšší súd (napr. 4Cdo/211/2017,
3Cdo/56/2018, 3Cdo/45/2018, 2Cdo/235/2017, 5Cdo/132/2017, 6Cdo/113/2018, 7Cdo/101/2019,
3Cdo/146/2017) poskytli už pred časom a opakovane jasné a jednoznačné zodpovedanie nosnej
právnej otázky tohto sporu, t. j. výklad § 9 ods. 2 písm. k/ [neskôr písm. l/ a v súčasnosti písm.
i/] zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého tzv. rozpis splátok nie je potrebné uvádzať

do zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Ďalej namietala, že odvolací súd neprípustne (i) vychádzal z ním
formovanej prezumpcie úmyslu bezdôvodne sa obohacovať na strane žalovanej a (ii) viazal počiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na moment, v ktorý sa žalobcom dostalo (právneho) názoru o
bezodplatnosti úveru zo strany právneho zástupcu.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhli, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
V podstatnom zopakovali argumentáciu odvolacieho súdu. Ďalej uviedli, že v danej veci bolo potrebné
vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2008 Z. z., pričom pre súdenú vec bolo
nerozhodné, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy už bola Smernica 2008/48 z 23. apríla 2008 prijatá,
nakoľko do nášho právneho poriadku bola prebratá až od účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je v relevantnej časti procesne
prípustné a zároveň aj dôvodné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421

CSP.

7. Žalovaná v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, v
zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu.
7.1. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

8. V predmetnej veci dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.
a/ CSP a tvrdila, že odvolací súd sa pri posúdení relevantnej právnej otázky odklonil inter alia od
viacerých rozhodnutí najvyššieho súdu (4Cdo/211/2017, 3Cdo/56/2018, 3Cdo/45/2018, 2Cdo/235/2017,
5Cdo/132/2017, 6Cdo/113/2018, 7Cdo/101/2019, 3Cdo/146/2017). Z obsahu dovolania bolo zrejmé, že

žalovaná vyčítala odvolaciemu súdu, že inak vyriešil právnu otázku, „či zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov".

9. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia
najvyššiehosúdu,ktorésú(akojudikáty)publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí

súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/6/2017, 6Cdo/21/2017, 7Cdo/101/2018, 5Cdo/22/2019).

10. Žalovaná v dovolaní argumentovala tým, že napadnuté odvolacie rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aplikácie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z. z. [citované ustanovenie obsahovo zodpovedá neskoršiemu § 9 ods. 2 písm. l), resp. písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý zákon nahradil zákon č. 258/2001 Z. z., pozn.], pretože odvolací súd

napadnutým rozsudkom učinil nesprávny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

11. Otázku interpretácie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., t.j. náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, už opakovane
riešil najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára

2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17. apríla 2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23. apríla 2018, 4Cdo/65/2018
z 26. septembra 2018, 5Cdo/132/2017 z 29. októbra 2018, 3Cdo/45/2018 z 22. novembra 2018 sp.
zn. 7Cdo 98/2018 z 30. januára 2019, 6Cdo/113/2018 z 30. júla 2019, sp. zn. 7Cdo/112/2019 zo 17.
októbra 2019, 1Cdo/171/2018 z 30. októbra 2019, či sp. zn. 5Cdo/22/2019 z 26. novembra 2020). Z
obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že citované ustanovenie zákona

o spotrebiteľských úveroch je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí
nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a
iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia dovolacím súdom zodpovedá, tak ako je
nižšie uvedené, účelu Smernice, právnym záverom uvedeným v rozsudku ESD a tiež účelu samotného
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. Pokiaľ uvedené ustanovenie hovorí o výške,

počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne
vykladaťtak,žesatýmveriteľovineustanovujepovinnosťuviesťvzmluveospotrebiteľskomúverevyššie
uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo
vzťahu k anuitnej splátke ako celku.12. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere
za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné

prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

13.1. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len ,,Smernica"), ktorej znenie sa

premietlo aj do zákonnej úpravy v čl. 10 ods. 2 písm. h/ upravuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.
14.1. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza, v prípade

amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i

dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
14.2. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje
od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich

záväznosťnespochybniteľnáaabysazachovalaichkonkrétnosť,presnosťajasnosť.Nakoľkovsporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať,
či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento
nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné
znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada

eurokonformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť
k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť.

15. Z rozhodnutia ESD C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016 vyplýva, že :
(i) článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o

úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod
50 rozhodnutia),
(ii) článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 rozhodnutia).
(iii) z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť
spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo
forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozhodnutia); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do
zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.

(iv) pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 rozhodnutia).(v) článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v

spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozhodnutia).

16. Eurokonformným výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. dospel dovolací
súd k záveru, že citované ustanovenie neukladá veriteľom povinnosť, aby v zmluvách uzatváraných

podľa zákona č. 258/2001 Z. z. (neskôr č. 129/2010 Z. z.) uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie
dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky). Pokiaľ je teda v ustanovení § 4
ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. uvedené „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu potrebné uvedené ustanovenie vykladať tak, že len
spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa.

17. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 483/2001 Z. z. (uznesenie najvyššieho súdu z 28. septembra 2021, sp. zn.
5Cdo/29/2021).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.