Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200512
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5718200512.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: Ing. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, L., zastúpená JUDr. Zuzanou Motáčkovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X,
H., proti žalovaným: 1/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y., 2/ A. K., nar. XX.XX.XXXX, 3/ C. K., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom H. XX, H. - J., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti

rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/7/2018-206 zo dňa 1. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a vec mu v uvedenom rozsahu v r a
c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) žalovaným 2/ a 3/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne, bez nároku na bytovú náhradu, vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k.ú. J., Obec H., okres H., zapísané Okresným úradom Martin, odbor katastrálny na liste vlastníctva
č.XXXX parcela č. KNC 2069 o výmere 291 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. KNC 2070/1 o
výmere 581 m2 - záhrady, rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. KNC 2069 do 15-
tich dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Konanie voči žalovanej 1/ zastavil (výrok II.). Žalobkyni

voči žalovaným 1/, 2/, a 3/ priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v súdenej veci sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti
žalovaným 1/, 2/ a 3/ vypratať vyššie uvedené nehnuteľnosti (ktorých je výlučnou vlastníčkou),
tvrdiac, že žalovaní ich užívajú bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne
preukázané, že dňa 13.02.2017 bola medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ uzavretá kúpna zmluva vo forme

notárskej zápisnice, ktorej súčasťou bolo právo spätnej kúpy počas doby 6 mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia katastra o povolení vkladu. Právo bolo potrebné si uplatniť písomným
oznámením. V kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že pokiaľ nedôjde k realizácii práva spätnej kúpy,
rodičia žalovanej nemajú nárok na žiadnu bytovú náhradu a sú povinní sa vysťahovať najneskôr v
posledný deň márneho uplynutia lehoty na právo spätnej kúpy. Rovnako tak bolo v kúpnej zmluve
dohodnuté vypratanie nehnuteľnosti, ktorého sa žalobkyňa žalobou domáhala. Vklad vlastníckeho práva

v prospech žalobkyne bol povolený dňa 08.03.2017, z čoho vyplýva, že posledný deň na uplatnenie
práva spätnej kúpy pripadol na deň 08.09.2017. Žalovaná 1/ si však právo spätnej kúpy v predmetnej
lehote neuplatnila, a preto ju žalobkyňa vyzvala na vypratanie uvedených nehnuteľností dňa 08.01.2018.
Pokiaľ sa žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení bránila tým, že si právo spätnej kúpy uplatnila
listom zo dňa 31.08.2017, podací lístok, kedy bola predmetná zásielka podaná na poštu, nedoložila.
Tak isto pokiaľ tvrdila, že po uplynutí lehoty na uplatnenie práva spätnej kúpy žalobkyni adresovala ešte

niekoľko zásielok, v ktorých si uplatňovala právo spätnej kúpy, tieto listy súd prvej inštancie považoval za
bezpredmetné, pretože právo spätnej kúpy žalovanej 1/ už medzičasom zaniklo. List zo dňa 31.08.2017,na ktorý žalovaná 1/ poukazovala, bol žalobkyni doručený dňa 14.09.2017, teda po márnom uplynutí
lehoty. S poukazom na to, že v priebehu sporu žalobkyňa voči žalovanej 1/ vzala žalobu späť (keďže
žalovaná 1/ sa z domu odsťahovala), a to pred začatím konania vo veci samej, okresný súd výrokom II.

konanievočižalovanej1/priaplikáciiustanovenia§145ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku (ďalej „CSP“) zastavil. Vec samotnú okresný súd uzatvoril tak, že mal za nesporne preukázané,
že žalovaní 2/ a 3/ bývajú v rodinnom dome, ktorý ich dcéra predala žalobkyni po realizácii tohto predaja
bez právneho titulu. Nemajú k nehnuteľnosti vlastnícky ani iný právny vzťah. K uzavretiu nájomnej
zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 2/ a 3/ nedošlo, z tohto dôvodu žalobe žalobkyne v zostávajúcej

časti vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP konštatujúc, že žalobkyňa mala voči
žalovaným 2/ a 3/ plný úspech. Preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku žalovaní 2/ a 3/ (ďalej „odvolatelia“) podali odvolanie, v ktorom súdu prvej
inštancie vytýkali, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, a to, že im nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a napokon to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uplatnili si teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a f) CSP. Vo
vzťahu k prvým dvom uplatneným odvolacím dôvodom bližšie uviedli, že žalovaní sa na nariadené
pojednávanie na deň 01.07.2020 nedostavili preto, lebo im v tom bránila vážna prekážka, pričom z
účasti na pojednávaní sa riadne ospravedlnili a požiadali o jeho odročenie. Konštatovanie okresného

súdu v úvode zápisnice zo dňa 01.07.2020, že žalovaní 2/ a 3/ nežiadali, aby bolo pojednávanie
odročené, je mylné a zavádzajúce. Žalovaní 2/ a 3/ sú starší manželia, ktorí žijú v nehnuteľnosti, z
ktorej im rozsudok uložil povinnosť sa vypratať. Žalovaná 3/ je psychiatrická pacientka, ktorej sa dňa
30.06.2020 popoludní, teda deň pred pojednávaním, zhoršil zdravotný stav, ktorý vyústil až do situácie,
že dňa 01.07.2020 musela byť manželom, žalovaným 2/, sprevádzaná k ošetrujúcej psychiatričke, v

jej opatere bola ešte v čase od 09:45 hod. Na základe tejto skutočnosti a z dôvodu nepredpokladanej
situácie žalovaní informovali súd prostredníctvom asistenta senátu telefonicky s tým, že ústne žiadali,
aby pojednávanie odročené bolo, následne mailom zaslali lekársku správu, nakoľko mali za to, že súd
vyhotoví z telefonického kontaktu úradný záznam a predložené lekárske potvrdenie bude ako písomný
dokladpostačovať.Ospravedlneniepotomposlalieštedňa08.07.2020,doručilihosúdunasledujúcideň.

Pokiaľ okresný súd aj napriek uvedeným skutočnostiam vo veci otvoril pojednávanie a následne vyhlásil
rozsudok, odňal žalovaným možnosť brániť svoje práva pred súdom a zároveň by uvedeným postupom
neboli splnené procesné podmienky pre konanie. Nesprávne skutkové zistenia odvolatelia videli v
tom, že súd prvej inštancie podľa ich názoru nesprávne vyhodnotil opakované písomné kontaktovanie
žalovanej1/žalobkyňu,keďžežalovaná1/opakovanedeklarovalazáujemnehnuteľnosťkúpiť.Uvedenej

skutočnosti nesprávne nepripísal okresný súd pri rozhodovaní žiadnu relevanciu a význam.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedla, že žalovaní nepožiadali o odročenie
pojednávania, a preto boli naplnené zákonné podmienky pre vyhlásenie rozsudku vo veci samej.
Odvolanie žalovaných označila za tendenčné a nepodložené. Aby žalobkyňa mohla dom predať, musel

by ho niekto kúpiť. Žalovaná 1/ síce záujem o nehnuteľnosť dom kúpiť deklarovala, ale keď malo dôjsť
reálne k uzavretiu kúpnej zmluvy a zaplateniu, prestala preberať poštu a nedalo sa s ňou spojiť. Okresný
súd Bratislava IV žalobu žalovanej 1/, ktorou sa domáha spätnej kúpy domu, zamietol rozsudkom pre
zmeškanie, nakoľko nepreberala ani poštu od súdu a pojednávanie ignorovala, i keď bolo v jej záujme.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nemal dôvod skúmať nepodložené tvrdenia žalovanej 1/, mal

preukázané, že nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

4. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojej odvolacej replike poukázali na svoje predošlé tvrdenia. Žiadali teda, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu, na základe odvolania žalovaných 2/ a 3/, v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379,
§ 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

6. Z obsahu odvolania žalovaných je zrejmé, že v prvom rade namietajú procesný postup súdu vedúci k
vyhláseniu napadnutého rozhodnutia („neodročenie pojednávania“). Tento označujú za nespravodlivý,
porušujúci ich procesné práva (ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP). V
nadväznosti na uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal tým, či súd prvej inštancie nesprávnymprocesným postupom znemožnil strane (v danom prípade žalovaným 2/ a 3/), aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva
na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na

prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý, nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle
§365ods.1písm.b/CSPvšakpôjdevtedy,aknesprávnyprocesnýpostupsúduznemožňujúcirealizáciu
práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na
ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

7. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 1. júla 2020,
na ktoré sa žalovaní nedostavili, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnili telefonicky dňa 1. júla 2020 z
dôvodu zhoršeného zdravotného stavu žalovanej 3/. Z úradného záznamu (č.l. 197 spisu) vyplýva, že
o 08,55 hod., ešte pred začatím pojednávania, telefonicky oznámil syn žalovaných 2/ a 3/, že sa zhoršil

zdravotný stav jeho matky - žalovanej 3/, ktorá je psychiatrický pacient a toho času sú u lekára a čakajú
na vyšetrenie. Z uvedeného dôvodu ospravedlnil svojich rodičov z neúčasti na pojednávaní konanom na
okresnomsúdestým,ženáslednedoručísúdupotvrdenieodlekára.Vúvodepojednávania,ktorézačalo
o 10,00 hod., súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní 2/ a 3/ pred pojednávaním oznámili, že zo
zdravotných dôvodov sa ospravedlňujú z účasti na pojednávaní, avšak o jeho odročenie nežiadali, preto

vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaných 2/ a 3/ a vo veci rozhodol (viď zápisnica o pojednávaní
č.l. 199 a nasl. spisu).

8.Nazákladeuvedenéhoskutkovéhostavuazhľadiskazneniaust.§183CSP,ktoréupravujeodročenie
pojednávania v Civilnom sporovom poriadku, nie je možné z formálneho hľadiska súdu prvej inštancie

nič vytknúť, keď dňa 01. 07. 2020 vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci aj v neprítomnosti žalovaných
2/ a 3/. Z úradného záznamu, ktorý bol spísaný na základe telefonického rozhovoru totiž nevyplýva,
že by žalovaní 2/ a 3/ z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu žalovanej 3/ požiadali o odročenie
pojednávania, ktorá skutočnosť je nevyhnutná z hľadiska jeho uskutočnenia, resp. priebehu. Inak
povedané pojednávanie môže byť odročené len na návrh strany (§ 183 ods. 1 veta druhá CSP).

9. K predmetnému odvolací súd ešte poznamenáva, že postup v súvislosti so žiadosťou o odročenie
pojednávania upravuje ustanovenie § 183 CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa
strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od

nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo

alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.

10. Zákonnému postupu v súvislosti so žiadosťou o odročenie pojednávania zodpovedá taký stav, keď
súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne, o čom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie

predvolaní (§ 184 ods. 1 CSP). Ak súd nemieni vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, t. j. zistí, že
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla, a to telefonicky alebo elektronickou poštou. Civilný sporový poriadok nevyžaduje pre
upovedomenie osobitnú formu. Oznámenie upovedomenia strane by malo byť poznačené v súdnom
spise, príp. ak súd využil elektronickú poštu, tak kópia správy by mala byť zažurnalizovaná v súdnom

spise.

11. Aj keď v preskúmavanom prípade z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaní 2/ a 3/ výslovne
vo svojom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní (viď úradný záznam z 01. 07. 2020) požiadali oodročenie pojednávania, napriek uvedenej skutočnosti odvolací súd vzhľadom na dôvod, ktorý uviedol
ich syn, a to zhoršený zdravotný stav matky žalovanej 3/, následne predložené potvrdenie od lekára
potvrdzujúce uvedenú skutočnosť s dodatkom, že menovaná nebola schopná účasti na pojednávaní,

tiež s ohľadom na predmet konania a jeho možný dopad na žalovaných 2/ a 3/ - vypratanie z domu a
napokon s prihliadnutím na (neverifikované) tvrdenia žalovaných, že ich syn v telefonickom rozhovore s
pracovníkom súdu požiadal o odročenie pojednávania, považoval odvolanie žalovaných namietajúcich
porušenie práva na spravodlivý proces za opodstatnené. K predmetnému záveru odvolací súd dospel
po zhodnotení všetkých uvádzaných skutočností, tiež aj s prihliadnutím na stále aktuálnu možnosť

(prezentovanú žalobkyňou) o spätnom odpredaji rodinného domu žalovanej 1/ a napokon aj preto, lebo
nováprocesnoprávnaúprava(CSP)jednoodročeniepojednávaniazdôvodunepriaznivéhozdravotného
stavu strany považuje za odôvodnené (viď § 183 ods. 2 veta druhá; tiež komentár ASPI).

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.,
ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.), podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec

mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Podľa citovaného
zákonného ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

13. Záverom odvolací súd dáva žalovaným 2/ a 3/ do pozornosti ustanovenia Civilného sporového
poriadku, v zmysle ktorých si majú právo zvoliť v spore advokáta, resp. obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci za týmto účelom za splnenia zákonných podmienok
(§ 160 ods. 2 CSP). O tejto možnosti už boli žalovaní 2/ a 3/ poučení (viď č.l. 20 spisu).

14. Vo zvyšnej časti, vo výroku II., ktorým okresný súd konanie voči žalovanej 1/ zastavil, zostáva
rozsudok súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

15. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1

CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní a rozhodnutí bude odstránenie vyššie uvedených nedostatkov.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)