Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224046
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8114224046.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: S. A., N.. X.XX.XXXX,

A. W. X, XXX XX W., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807

r o z h o d o l :

U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami konania
dňa 22.11.20163 č. zmluvy XXXXXXXXX Y. povinnosti spotrebiteľa zaplatiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľský úverom - v časti o administratívnych nákladoch na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 338,25 Eur, j e n
e p r i j a t e ľ n á .

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 2.9.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok ktorým by
určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 22.11.2013 č. zmluvy
XXXXXXXXX v tej časti poplatku - „administratívny poplatok“, ktorá zahŕňa administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, s povinnosťou žalovaného nahradiť jej trovy

konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 22.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX vo výške 500,- Eur za poplatok 484,- Eur (úrok: 39,15% t.j. 145,75 Eur + administratívny
poplatok 338,25 Eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 984,- Eur uhradí do 28.11.2014. K predmetnej
zmluve bola uzavretá aj Dohoda o plnení v splátkach s tým, že predmetný úver uhradí v 12 splátkach
po 82,- Eur. Spolu teda mala vrátiť žalovanému 984,- Eur, úrok a poplatok z predmetného úveru tak

predstavoval 96,08% ročne. Za predmetný úver doposiaľ uhradila 40,- Eur.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že už na prvý pohľad ide o veľmi úžerný poplatok, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi predovšetkým pre jeho neprimeranosť. Poukázala na to, že na stránke Ministerstva
spravodlivosti SR sa nachádza rozhodnutie nemeckého súdu o tom, že administratívny poplatok za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy je neprijateľný. Takýto poplatok predstavuje 64,53%. Žalovaný
neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka

neprijateľný. Naviac je podľa nej nedostatočne transparentný predmet administratívnych nákladov. Zo
zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. Ďalej žalobkyňa poukázala na
rozdielne údaje o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere 96,80% a v dohode o plnení v splátkach kzmluve vo výške 304,10% s tým, že jednoznačne ide zo strany žalovaného o klamanie a zavádzanie
spotrebiteľa v tak dôležitej veci pre úver ako je výške RPMN.

4. Následne žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája
2010 č. k. AZ 17 U 192/2010 o neprijateľnosti bankových poplatkov za spracovanie úveru (pozn. súdu: v
konaní o abstraktnej kontrole neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a nie v individuálnom spotrebiteľskom
spore) a uviedla, že predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa §
39 Obč. zákonníka (pozn. súdu: určujúci absolútnu neplatnosť právnych úkonov). Trvá na neplatnosti v

časti úžerných úrokov a neprijateľného administratívneho poplatku. Dodala, že oproti bankám sú úroky a
poplatok niekoľkonásobne vyššie, a že naliehavý právny záujem má z dôvodu, že chce vedieť skutočnú
výšku dlhu (1MCdo 1/09) a na základe úspešného rozhodovania o neprijateľnosti zmluvných podmienok
si chce uplatniť primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

4. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám písomne nevyjadril, hoci mu to súd uznesením uložil. Strana

žalobkyne na pojednávaní následne doplnila, že naliehavý právny záujem vyplýva priamo zákona, a to
z ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to predovšetkým ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na
doplňujúcu otázku súdu ochrany ktorého konkrétneho spotrebiteľského práva sa žalobkyňa domáha
uviedla,žesadomáhaochranytakéhosvojhospotrebiteľskéhopráva,abynebolaviazanáneprijateľnými

zmluvnými podmienkami (pozn. súdu: hoci takýto následok, aj podľa právneho zástupcu žalobkyne,
vyplýva priamo zo zákona). Na ďalšiu otázku súdu, či je suma, ktoré je predmetom zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,predmetomnejakéhoinéhokonania,uviedla,žeotakomkonanínevie.Vovzťahu
k tomu v čom je pozícia žalobkyne ako potenciálneho dlžníka odlišná od pozície iných potenciálnych
dlžníkov v rôznych iných vzťahoch s potenciálnymi veriteľmi uviedla, že nie je nútená podávať takú

žalobu, ale chce sa domáhať ochrany. Má nárok na ochranu pred takým poplatkom, ktorý predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5.1. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/1/2013-110 zo dňa 10.10.2017 tak, že žalobu zamietol
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s tým, že požadované súdne

rozhodnutie sa v danom prípade javí ako nepotrebné, a žaloba sama o sebe, bez toho aby z nej boli
zrejméosobitnédôvody(naliehavýprávnyzáujem)napožadovanomurčení,akoceloknedôvodná,resp.
ako neúčelné a neprimerané nadužívanie práva (bod 38. odôvodnenia).

5.2. V uvedenom rozsudku súd prvého stupňa vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáha posúdenia

časti svojho právneho vzťahu so žalovaným (založeného na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere),
svoj návrh však okrem hmotnoprávnych dôvodov požadovaného určenia (odôvodňujúcich požadovaný
záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky) procesne odôvodnila v podstate len tým, že chce vedieť,
aký je jej skutočný dlh (bez poplatku vyplývajúceho z označenej zmluvnej podmienky?), a že naliehavý
právny záujem podľa nej vyplýva aj priamo z ustanovení hmotného práva, najmä z ust. § 3 ods. 3 zákona

o ochrane spotrebiteľa, a z toho že má nárok na ochranu pred takým poplatkom, ktorý predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takéto dôvody však podľa názoru súdu prvého stupňa naliehavý
právny záujem na žiadanom určení neodôvodňujú.
Súd prvého stupňa poukazoval na to, že v zmysle ust. § 131 CSP žaloba slúži (žalobcovi) na uplatnenie
súdnej ochrany jeho ohrozeného alebo porušeného práva (obdobne normuje aj všeobecné deklaratórne

ustanovenie § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. deklarujúce resp. zakotvujúce oprávnenie spotrebiteľa
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom domáhať sa na súde ochrany svojho práva),
avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé (súdnej) ochrany ktorého svojho konkrétneho (hmotného)
subjektívneho práva a prečo sa žalobkyňa v tomto súdnom konaní domáha, a to osobitne aj s poukazom
na to ak sama priznáva, že nie je nútená podávať takúto žalobu! Ak ide iba o požiadavku, aby súd

autoritatívne bez ďalších osobitných dôvodov resp. právneho záujmu - vyplývajúcich napr. z nejakých
dôležitých individuálnych okolností veci - deklaroval to, čo vyplýva (v prípade naplnenia hypotézy
právnej normy) priamo zo zákona, nie je zrejmé na ochranu akého ohrozeného alebo porušeného
práva žalobkyne by to malo slúžiť (bez požadovaného rozhodnutia žalobkyni nehrozí žiadna ujma
na jej právach, ich premlčanie, alebo preklúzia). Jej „právo“, že označená zmluvná podmienka je

neprijateľná, nie je nijako ohrozené alebo porušené. Súd prvého stupňa poukázal na to, že ak by pritom
snáď išlo o posúdenie prípadného bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného (ktoré žalobkyňa
ani len netvrdí), tak v takom prípade by bola namieste eventuálne priamo žaloba na plnenie, kde
by sa otázka neprijateľnosti poplatku riešila ako predbežná, a súčasná žaloba je tak pre nedostatoknaliehavého právneho záujmu kvôli absencii konečného riešenia veci (z dôvodu potreby ďalšej žaloby
na plnenie) nedôvodná. Okrem nedostatku naliehavej potreby osobitného určovania neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v užšom slova zmysle (ak to nie je odôvodnené nejakými výnimočnými okolnosťami

prípadu), pritom súd prvého stupňa upozornil aj na to, že v danom prípade žalobkyňa požaduje
určenie neexistencie práva len vo vzťahu k časti jej právneho vzťahu založeného zmluvou o
spotrebiteľskom úvere so žalovaným, a to neprijateľnosti administratívneho poplatku zahŕňajúceho
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak požadované určenie sa
nijako nedotýka určenia a vyjasnenia ďalšieho obsahu ich právneho vzťahu (súvisiaceho, vzhľadom na

predloženú zmluvu, s právom žalovaného na vrátenie istiny, zmluvných úrokov, eventuálne s právom
žalovaného na zaplatenie aj prípadných zákonných úrokov z omeškania), teda požadované rozhodnutie
nie je spôsobilé vyriešiť celý komplex právnych vzťahov so žalovaným, neurčuje jeho pevný právny
rámec, neumožňuje dať odpoveď na otázku žalovanej akú sumu je vlastne žalovanému ešte celkovo
dlžná, a nevylučuje tak ďalšie právne spory v budúcnosti (aj s poukazom na to, že žalovaný, v prípade
existencie nejakého jej dlhu, by bez ďalšieho rozhodnutia súdu nemal exekučný titul), a aj z toho pohľadu

je tak toto konanie zbytočné.

5.3. Súd prvého stupňa ďalej v uvedenom rozsudku uviedol, že ak ide teda len o záujem žalobkyne
deklaratórne rozhodnutím súdu určiť neexistenciu jej dlhu zo zmluvy vo vzťahu k žalovanému (a to
dokonca len jednej jeho časti - administratívneho poplatku zahŕňajúceho náklady na vypracovanie

a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bez ohľadu na jeho istinu, úroky a zákonné úroky z
omeškania), o ktorom má žalovaná, tvrdiac s tým súvisiace hmotnoprávne dôvody, svoju predstavu,
vie (ako uviedla) že neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná a že „nie je nútená podávať takú
žalobu“ (viď bod 4. tohto odôvodnenia), tak právny záujem na tomto určení (význam tohto súdneho
konania) - len pre to, aby o tomto (časti právneho vzťahu) nadobudla judikovanú istotu, resp. aby to

bolo určené aj v tomto konaní, keď nie je zrejmé či inak vôbec bude resp. má byť toto právo predmetom
súdneho konania, teda či si voči nej žalovaný (aj s poukazom na premlčanie) bude na súde vôbec
nejaké právo uplatňovať a či je takáto súdna ochrana nejakého jej konkrétneho práva vôbec potrebná -
s poukazom na hospodárnosť konania a v zmysle predchádzania zbytočnému rozmnožovaniu sporov,
nie je naliehavý.

Súd prvého stupňa dodal, že ak žalobkyňa (vychádzajúc z jej žaloby) všetky vyššie uvedené skutočnosti
o jej právnom vzťahu so žalovaným vie, a od žalovaného zároveň vo vzťahu ku svojej osobe a svojim
právam (o ktorých ochranu by v žalobe v zmysle ust. § 131 CSP malo ísť) žiadne konkrétne plnenie
alebo správanie (splnenie povinnosti) v tomto súdnom konaní nežiada - a teda ani ochrany žiadneho
svojho konkrétneho (hmotného) práva sa voči nemu nedomáha, a potreba požadovaného určenia

(ochrany) nevyplýva ani zo žiadnych osobitných individuálnych okolností veci, nie je zrejmé (a to bez
ohľadu na to akokoľvek intenzívne neplatné, resp. vo všeobecnosti inak zjavne vadné alebo narušené
vzájomné vzťahy by medzi stranami mali byť) k čomu (okrem zbytočného „sporu“ a vzniku s tým
spojených zbytočných trov konania) resp. k akému konkrétnemu, spravodlivému a tomu primeranému
účelu by takéto samostatné konanie malo slúžiť, a či žalovaný nejakým svojim aktuálnym správaním,

napríklad aj napriek predžalobnému stanovisku či výzve žalobkyne, tejto dal vážnu a primeranú príčinu
na podanie takejto žaloby voči nemu. Súd prvého stupňa pritom v uvedenom rozsudku tiež upozornil na
to, že uvedené je v danom prípade o to zarážajúcejšie, keďže že žalobkyňa je zastúpená advokátom,
pričom súčasťou právnych služieb advokáta je nepochybne aj poskytovanie už základného právneho
poradenstva, a jeho úloha a ochranná funkcia práva (tam kde právne normy pôsobia objektívne) tak

môže byť a je už primerane naplnená tým, že advokát spotrebiteľovi vysvetlí, aké sú jeho práva a
povinnosti a ako sa má zachovať, a nie tým, že ho bude viesť k nepotrebnému nadužívaniu právnych
prostriedkov, a za každú cenu, bez rozumného a primeraného záujmu samotného spotrebiteľa, tohoto
zaťažovať zbytočnými súdnymi spormi, „tlačiť“ do súdneho konania a zastupovať v ňom.

5.4. Súd prvého stupňa v uvedenom rozsudku napokon vyslovil aj záver, že možnosť individuálnou
žalobou žiadať určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno odôvodňovať ani iba poukazom
na § 298 CSP o uvedení (nie určení) znenia neprijateľnej resp. neplatnej zmluvnej podmienky v
individuálnom spotrebiteľskom spore vo výroku rozsudku. Ustanovenie § 298 CSP je totiž vymedzené
ako osobitné oprávnenie súdu resp. osobitná náležitosť rozhodnutia v spotrebiteľských veciach (uviesť

znenie takej podmienky vo výroku rozsudku), a nie ako ustanovenie oprávňujúce žalobcu na podanie
osobitne k tomu smerujúcej žaloby (porovnaj k tomu aj gramatické vyjadrenie „uvedie vo výroku“ verzus
možnosť požadovať aby „sa rozhodlo o určení“), pričom z hľadiska prvotného posudzovania žalôb a ich
účelu netreba stratiť zo zreteľa, že aj určenie neprijateľnosti, a teda neplatnosti zmluvnej podmienky, jenepochybne určením právnej skutočnosti, a pre procesnú prípustnosť takejto žaloby (a nie len povinnosť
a prípustnosť s tým súvisiaceho predbežného právneho posúdenia a osobitného uvedenia jej znenia vo
výroku rozsudku zo strany súdu) je preto nevyhnutné, aby v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP možnosť

takejto žaloby (vrátane s tým súvisiaceho osobitného právneho významu) vyplývala z osobitného
predpisu s tým, že žiadne súdne konanie nemôže byť samoúčelné. Žiadny osobitný predpis však
možnosť takejto žaloby a jej osobitný význam pre daného konkrétneho spotrebiteľa nikde neustanovuje.
Z hľadiska svojho obsahu je ustanovenie § 298 CSP osobitným ustanovením v spotrebiteľských veciach
upravujúcim objektívne nepochybne výlučne len ďalšie (doplňujúce) oprávnenia a povinnosti súdu,

a nie oprávnenia a právnu či súdnu ochranu individuálneho spotrebiteľa. Vyplýva to napokon aj z
toho, že táto jeho súdna ochrana bude v prípade, ak súd v konaní o žalobe proti nemu, alebo v
konaní o jeho inak prípustnej a opodstatnenej žalobe (nesmerujúcej bez naliehavého dôvodu len k
zbytočnému a neúčelnému určovaniu) zmluvné podmienky riadne posúdil (a na ich základe prizná
alebo neprizná plnenie), bezpochyby úplná aj bez ohľadu na to, či k dôslednému naplneniu ust. § 298
dôjde. Jednoducho, ak súd v zmysle ust. § 298 ods. 2 CSP v spotrebiteľskom spore (prejudiciálne)

určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej
zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu
alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, uvedená súdna ochrana bola uvedeným postupom

spotrebiteľovi, ako vyplýva z uvedených predpokladov tohto ustanovenia, už úplne poskytnutá bez
ohľadu na to, či súd v zmysle tohto ustanovenia navyše výslovne uviedol resp. uvedie vo výroku
rozsudku aj znenie tejto zmluvnej podmienky (ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou), a teda súdna ochrana tohto
individuálne dotknutého spotrebiteľa nie je osobitným (ne)uvedením znenia tejto zmluvnej podmienky

vo výroku rozsudku nijako dotknutá, z čoho vyplýva, že uvedené ustanovenie žiadne individuálne
práva spotrebiteľovi nezakladá. Inými slovami, pokiaľ ide o povinnosť súdu v zmysle ust. § 298 ods.
2 CSP výslovne uviesť aj bez návrhu vo výroku rozsudku znenie takej podmienky, z gramatického
(doslovného) ale aj systematického výkladu tohto ustanovenia (zakotveného v zákone systematicky v
rámci podnadpisu „osobitné ustanovenia o rozhodnutiach“), ako aj z podstaty a účelu súdneho konania

(racionálneho výkladu tohto ustanovenia a súdneho konania ako celku) vyplýva, že k uvedeniu znenia
neprijateľnej podmienky vo výroku meritórneho rozhodnutia by to malo dôjsť vtedy, ak sa súd riadne a
účelne (prípustne) meritórne zaoberá spotrebiteľským sporom, a v rámci konania o procesne prípustnej
žalobe dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, no nie v prípade, ak žaloba smeruje
(neprípustne, bez vzťahu k súdnej ochrane nejakého konkrétneho hmotného práva spotrebiteľa) len

k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, alebo ak smeruje popri inom samostatne neprípustnom
petite aj k takému určeniu, teda ak žaloba sama o sebe inak prípustná nie je. Uvedený výklad napokon
plne podporuje aj komentovaná odborná literatúra, ktorá rovnako uvádza, že „hoci výpočet § 137 CSP
je len demonštratívny, domnievame sa, že žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky
v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy. Pravidlom budú žaloby, ktorých

obsahom jesplnenie povinnosti (plniť, vydať bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie a pod. - porovnaj ods. 2 komentovaného ustanovenia) alebo určenie, či tu
právo je (napr. vlastnícke), a súd bude platnosť ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako
prejudiciálnu otázku.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1037.).

5.5. Súd prvého stupňa v uvedenom rozsudku uzavrel, že súdna ochrana sa má poskytovať primerane
a tam, kde je to potrebné a účelné, a na dokreslenie úvah o požiadavke účelnosti súdnej ochrany
a spravodlivosti súd poukázal na to, že žalobkyni bol v danom prípade poskytnutý úver vo výške
500,- Eur, za ktorý zaplatila podľa svojich tvrdení zatiaľ iba 40,- Eur!, a zároveň aj na to, že aj práve

aktuálnej žalobkyni ako spotrebiteľke tento senát (súd) v minulosti už účelne poskytol potrebnú ochranu
(posúdenie bezúročnosti) v inom jej spotrebiteľskom spore, a to napr. aj rozsudkom zo dňa 12.4.2016 vo
veci sp. zn. 13C/230/2015, kde bola žalovanou a išlo o žalobu iného dodávateľa voči nej. Avšak v danom
prípade mal súd prvého stupňa za to, že v opačných určovacích konaniach (akým je aj toto), pokiaľ nie sú
odôvodnenénejakýmiosobitnýmiokolnosťami,vktorýchidezhľadiskaformálnehohmotnéhoprávasíce

o obdobnú, no vo svojej podstate zatiaľ len úplne abstraktnú, osobitnými okolnosťami neodôvodnenú
požiadavku súdnej ochrany (posúdenie neplatnosti časti zmluvy o úvere), navrhovaná súdna ochrana
nie je naliehavá, primeraná a účelná, a javí sa len ako rozmnožovanie zbytočných sporov. Dodal, že v
tejtosúvislostijepritomsúduzjehočinnostiznámenavyšeajto,žeaktuálnažalobkyňa(podľazáznamovsúdneho registra) je alebo bola, na tomto súde, účastníčkou takmer 30 !!! rôznych súdnych sporov,
pričom prevažná časť z nich (iniciovaná žalobkyňou) má podľa popisu ich predmetu zrejme obdobnú
určovaciu povahu alebo súvisí s výsledkami takých sporov (dodatočné žaloby o „primerané“ finančné

zadosťučinenie), čo súd len utvrdilo v pochybnostiach o primeranosti a účele postupu žalobkyne (a jej
zástupcov), a podporilo úvahy o neúčelnom využívaní, či skôr účelovom zneužívaní alebo nadužívaní
inštitútov práva na súdnu ochranu.
V súvislosti s úvahami o (ne)potrebe (naliehavého) právneho záujmu na požadovanom určení pritom
súd prvej inštancie dodal, že nestačí a neprichádza do úvahy ani prípadný jednoduchý poukaz

na ust. § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý deklaruje, že (ods. 3) každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pre neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a (ods. 5) možnosť spotrebiteľa proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa domáhať sa na
súde ochrany svojho práva proti porušiteľovi. Uvedené ustanovenie v ods. 3 totiž deklaruje iba
legitímny cieľ a účel nášho právneho poriadku v spotrebiteľských veciach, t.j. (právo na) ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami bez toho, aby z tohto ustanovenia vyplývali konkrétne práva,

resp. spôsob ako má byť táto ochrana právne zabezpečená, prípadne že sa tak má stať výlučne a
vždy iba v súdnom konaní, a že by táto ochrana nemohla byť, v podmienkach nášho štátu, riadne
zabezpečená (podobne ako rad ďalších práv, napr. právo na ochranu pred inými neplatnými úkonmi
alebo zmluvnými dojednaniami, právo na ochranu majetku a vlastníckeho práva, právo na ochranu
obydlia, života a zdravia, atď.) bez nutnej ingerencie súdu už prijatím a objektívnym pôsobením

všeobecnezáväznýchpráv.predpisov(stanovujúcichnapr.absolútnuneplatnosťprávnychúkonovalebo
ich častí, nevymáhateľnosť nemravných nárokov, ex offo kontrolu zmluvných podmienok v súdnom
konaní tam, kde sa súvisiace vzťahy stanú predmetom konania na súde, a pod. - viď aj znenie záväzku
členských štátov EÚ, vrátane SR, podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS „zabezpečiť“, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa). Nasledujúce ust. v § 3 ods. 5 z.č.
250/2007 Z.z. v nadväznosti na to potom deklaruje právo spotrebiteľa domáhať sa proti porušeniu
ochrany svojho práva aj na súde, teda právo na súdnu ochranu, avšak, tak ako vyplýva z doslovného
textu aj zrejmého účelu tohto ustanovenia, malo by ísť o ochranu jeho konkrétneho práva (s prihliadnutím
na jeho povahu), a (vzhľadom na absenciu úpravy ďalších podrobností) za podmenok ustanovených

ostatnými zákonmi (upravujúcimi napr. súdne poplatky, právomoc a príslušnosť súdu, podmienky a
prekážky konania), a nie o jeho absolútnu nepotrebnú abstraktnú ochranu v zbytočných sporoch bez
praktického významu (naliehavého právneho záujmu), v ktorých nie je zrejmé o ochranu ktorého jeho
konkrétneho práva by vlastne malo ísť.

6.1. Proti vyššie uvedenému rozsudku však podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého Krajský
súd v Prešove uznesením č.k. 7Co/65/2019 - 103 zo dňa 17.10.2019 uvedený rozsudok ako
nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné zdôvodnenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.2. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov priamo umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva proti
porušiteľovi na súde. Dodal, že možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
za neprijateľnú, a teda neplatnú, priamo vyplýva aj z ust. § 53a Občianskeho zákonníka s tým, že zo

znenia tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že predmetom konania môže byť i žaloba, ktorou sa
spotrebiteľ domáha len určenia neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky.
Podľa odvolacieho súdu správnym nie je ani záver o zbytočnosti žalobkyňou podanej žaloby. Odvolací
súdu uviedol, že s určením určitej zmluvnej podmienky za neprijateľnú je spojený významný právny
následok spočívajúci v tom, že dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo

podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, čo vyplýva z ust. § 53a
Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného takéto určenie má význam aj pre spotrebiteľa, ktorý mal v
konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky úspech, a to v tom, že mu vzniká možnosť uplatniť
si ďalšie právo, a to právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. s tým, že k uplatneniu tohto práva totiž nemôže dôjsť kedykoľvek, nakoľko vzniká po

tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde.
Úlohou súdu prvej inštancie bolo opätovne sa zaoberať podanou žalobou ako prípustným prostriedkom
ochrany práv žalobkyne a následne vo veci rozhodnúť o tom, či zmluvná podmienka tvoriaca predmet
konania má charakter podmienky neprijateľnej alebo nie.7. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie vecou zaoberal opätovne, a hoci aj naďalej
zastáva názor o neprípustnosti predmetnej žaloby podanej výlučne na určenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore ako je táto, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu preskúmal a vyhodnotil určenie neprijateľnosti napadnutej zmluvnej podmienky. Keďže skutkové
tvrdenia žalobcu sporné neboli a išlo len o otázku ich právneho posúdenia, hodnota sporu bez
príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“),
ako aj vzhľadom na to, že žalovaný sa na predchádzajúce pojednávanie nedostavil a súhlasil s

pojednávaním v jeho neprítomnosti), a podľa praxe v obdobných prípadoch vedených na tomto súde
(napr. vo veciach senátu 16Csp) a rozhodnutých bez nariadenia pojednávania strany sporu (v prípade
žalobcov zastúpené rovnakým právnym zástupcom ako v tomto konaní) voči takému postupu súdu ani
nenamietajú,súdpritomvsúladesust.§297CSP,ispoukazomnazásaduhospodárnosti,vecprejednal
bez nariadenia pojednávania, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp.
nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných
dôkazov si osvojil podstatný skutkový stav tak (v rozsahu a obsahovej zhode s tým) ako ho v rozhodných

nesporných okolnostiach v žalobe opísal žalobca, keďže jeho skutkové tvrdenia nikto nespochybnil, a
ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1 a § 186 ods. 2
CSP), a sporný tak nebol.

9. Dňa 22.11.2013 uzavreli strany sporu spolu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo

výške 500,- Eur. Podľa písomného vyhotovenie tejto zmluvy sa žalovaný ako veriteľ zaviazal pri
podpise tejto zmluvy poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi bezúčelový úver v hotovosti k rukám
spotrebiteľa v sume 500,- Eur, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 484,- Eur. V zmluve je
ďalej uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom

úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 145,75 Eur, a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskou úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 338,25 Eur (ďalej len „administratívny poplatok“).

10. Z písomného vyhotovenia tejto zmluvy pritom vyplýva, že táto bola vyhotovená na predtlačenom

zmluvnom formulári žalovaného, do ktorého bol, okrem osobných údajov žalobkyne a ďalších údajov o
parametroch úveru, za údajom o výške úroku 39,15% ročne doplnený aj údaj o výške administratívneho
poplatku, a to v sume 338,25 Eur (zodpovedajúcej v tomto prípade konkrétne až 67,65 % z výšky úveru),
ktorý tak v zmluvách žalovaného zjavne nebol stanovený paušálne (v predtlači) vždy rovnakou sumou
(v závislosti od nejakých potrebných paušálnych administratívnych úkonov), ale premenlivo. Od čoho

však závisela táto výška administratívneho poplatku a v závislosti od čoho konkrétne sa mal práve v
takto stanovenej (a v porovnaní s výškou úveru) značnej výške uhradiť, to z tejto zmluvy zrejmé nie je.

11.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoúvere(ďalejlen
„OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSU“) tento zákon

upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 2 ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok.

16. Podľa § 16 ods. 1 ZoSU spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou
splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové
obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva.

18. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia, že ňou označená zmluvná podmienka o
administratívnom poplatku, ktorá zahŕňa administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je v zmysle ust. § 53 OZ
neprijateľná.

20. Z ust. § 53 ods. 1 OZ pritom vyplýva, že za neprijateľné podmienky (ktoré sú v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatné), sú považované ustanovenia obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, s výnimkou
tých prípadov (v ktorých to neplatí, resp. sa na to neprihliada), ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia

a primeranosti ceny (a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne), alebo ak boli individuálne dojednané.
Tieto kritériá neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ako ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nie
je vylúčené z posudzovania a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa) pritom v danom prípade žalobkyňou napadnutej (označenej) zmluvnejpodmienky podľa názoru súdu naplnené boli, a toto ustanovenie tak neprijateľnou (a tým aj neplatnou)
podmienkou nepochybne je.

21. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňou napadnutá zmluvná podmienka nie je v
zmysle ust. § 53 ods. 1 vylúčená z posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok. Takými sú
pritom v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ iba zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti (jeho) ceny, a zároveň sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli
individuálne dojednané. Medzi tieto výluky však napadnuté ustanovenie nepatrí. Napadnutá zmluvná

podmienka (o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľský úverom - v
časti o administratívnych nákladoch na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 338,25 Eur), sa totiž síce nepochybne týka
hlavného predmetu plnenia a (primeranosti) ceny (ktorými sú, pri zmluve o spotrebiteľskom úvere,
ustanovenia o dočasnom poskytnutí peňažných prostriedkov a odplate), avšak nie je vyjadrená určito,
jasne a zrozumiteľne tak, aby bolo zo zmluvy dostatočne zrejmé za čo presne a ako sa má táto časť

ceny za predmet plnenia (v súvislosti s dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov) platiť, a to, i
vzhľadom na jej značnú výšku (v porovnaní s výškou úveru), najmä v súvislosti s právom spotrebiteľa
kedykoľvek počas trvania zmluvy splatiť spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou
lehotou splatnosti (§ 16 ods. 1 ZoSU), pri ktorom je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté
len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zároveň táto napadnutá

zmluvná podmienka nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže žalovaný túto skutočnosť nijako
netvrdil a ani nepreukázal (§ 53 ods. 3 OZ). Vzhľadom na to tak toto zmluvné ustanovenie nie je vylúčené
z kontroly jeho neprijateľnosti a bolo možné pri ňom posúdiť, či nejde o ustanovenie spôsobujúce zjavnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to aj z hľadiska jeho určitosti, predmetu
plnenia a primeranosti ceny.

22. Súd pritom, v nadväznosti na vyššie uvedené a formuláciu napadnutého ustanovenia, dospel
k jednoznačnému záveru, že napadnutá zmluvná podmienka (o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
administratívnenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkou
administratívou s tým spojenou vo výške 338,25 Eur), spôsobuje celkom zjavnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v nej obsiahnutá cena týkajúca
sa hlavného predmetu plnenia, nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne (ako to súd uviedol už
vyššie) tak, aby bolo zo zmluvy dostatočne zrejmé za čo presne a ako sa má táto časť ceny za predmet
plnenia (v súvislosti s dočasným poskytnutím peňažných prostriedkov) platiť, a to aj (najmä) v súvislosti
s právom spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy splatiť spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne

pred dohodnutou lehotou splatnosti (§ 16 ods. 1 ZoSU), pri ktorom je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok
a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia,
pričom aj vzhľadom na to sa táto cena zároveň nejaví ako primeraná.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to neurčitosť tohto zmluvného dojednania (pri ktorom, osobitne

vzhľadom na jeho značnú výšku, nie je zrejmé za čo presne sa má administratívny poplatok platiť),
pri ktorom navyše nie je zrejmé ako veriteľ výšku v ňom stanoveného administratívneho poplatku určil
(osobitne vzhľadom na skutočnú dĺžku poskytnutia finančných prostriedkov - ktoré môžu byť vrátené
aj skôr), pri ktorom tak nie je zrejmé za čo presne sa má táto odmena veriteľovi platiť a čo za ňu
spotrebiteľ dostáva, súd dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka spôsobuje celkom zjavne značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a v zmysle ust. §
53 ods. 1 OZ tak predstavuje neprijateľnú podmienku.

24. Súd pritom v súvislosti s touto odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, závislou zrejme
od výšky úveru, resp. iných neznámych skutočnosti (keďže do predtlačeného zmluvného formulára

sa v súvislosti s ňou dopĺňa už len jej suma bez vymedzenia jej predpokladov), i nejasnosťami za
čo sa má platiť, napokon podporne poukazuje aj na aktuálny demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 4 OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa /§ 53 ods. 4

písm t) OZ/, resp. ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie /§ 53 ods. 4 písm v) OZ/.25. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj s poukazom na právne závery odvolacieho súdu, ktorými je súd
prvej inštancie viazaný, súd podstate žaloby, ktorej doslovnou formuláciou nie je viazaný, vyhovel a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. („Súd napriek nesprávnej formulácii

petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je
totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 505).

26.Onáhradetrovkonania,zahŕňajúcichajtrovydoterajšieho(predchádzajúceho)odvolaciehokonania,
súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, a preto jej súd voči žalovanému v zmysle ust.
§ 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd po právoplatnosti

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.