Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201172
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820201172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: K. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, W., právne zastúpená spoločnosťou AKSK, s.r.o., so sídlom Nám.
SNP 15, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Ing. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, U., právne
zastúpený JUDr. Martinom Benickým, advokátom so sídlom V. N. XX a 2/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX/X, R., o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva, na
základe odvolania žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 12C/21/2020-140 zo
dňa 9. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej aj ako súd prvej inštancie“) určil (výrok I.), že podielovou
spoluvlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností je žalobkyňa. Výrokom II. žalobu v časti o určenie
neplatnosti odstúpenia žalovaného 1/ od kúpnej zmluvy zamietol.

2. Súd prvej inštancie primárne navrhované výroky posúdil z hľadiska ich procesnej prípustnosti. Vo

vzťahu k výroku, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy
je neplatné, konštatoval, že nie je v danom prípade prípustný a to aj napriek tomu, že okresný úrad
vyzval žalobkyňu, aby na súd podala žalobu s takýmto žalobným návrhom. Takýto výrok tvorí totiž len
odpoveď na predbežnú otázku vo vzťahu k výroku, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho
práva k spoluvlastníckym podielom v tomto konaní. Takýto výrok by bol zároveň výrokom, ktorým by sa
rozhodovalo o určení právnej skutočnosti (§ 37 písm. d/ CSP), t.j. o tom či je právny úkon ne/platný.
Možnosť takéto rozhodnutia súdu je však podmienená tým, že osobitný predpis výslovne rozhodnutie

o právnej skutočnosti umožňuje. V uvedenom prípade však žiaden právny predpis nedáva žalobkyni
možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti odstúpenia žalovaného 1/ od kúpnej zmluvy. Z týchto
dôvodov žalobu vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia žalovaného 1/ od kúpnej zmluvy zamietol.
3. Okresný súd tu doplnil, že hoci je uvedený žalobný návrh neprípustný podľa § 137 písm. d/ CSP,
mal by v zmysle judikatúry prihliadnuť na to, čo má žalobkyňa touto žalobou v úmysle dosiahnuť a v
konečnom dôsledku pretransformovať tento jej žalobný návrh na žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa v
tej istej žalobe domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, čiže na žalobný

návrh, ktorý je už obsiahnutý v samotnej žalobe.

4. Pokiaľ ide o určenie, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetných pozemkov, mal okresný súd za
to, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP a naliehavý právny záujem má žalobkyňa nielen vo vzťahuk spoluvlastníckym podielom, ktoré na ňu previedol žalovaný 1/, ale aj vo vzťahu k spoluvlastníckym
podielom, ktoré na ňu na základe kúpnej zmluvy previedla žalovaná 2/, nakoľko súdu tiež nie je na
základe doterajšieho postupu okresného úradu zrejmá predvídateľnosť jeho ďalších úkonov aj vo vzťahu

k týmto podielom. Nepredvídateľnosť súd vidí najmä v tom, že okresný úrad nie je oprávnený podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 (R 81/2014) skúmať platnosť odstúpenia od
kúpnej zmluvy a teda akákoľvek listina, a to aj taká, ktorá je zjavne neplatným právnym úkonom
a možno dokonca ani nemá náležitosti právneho úkonu, môže byť podkladom pre zápis zmeny
vlastníctva záznamom. Z uvedeného potom vyplýva neistota strán sporu, keďže ak okresný úrad

neposudzuje platnosť právneho úkonu, strany nemôžu vedieť akým spôsobom vyhodnotí obsahovú
stránku odstúpenia od kúpnej zmluvy z 10.03.2020 a či ho bude vzťahovať len na spoluvlastnícke
podiely žalovaného 1/ alebo na celú kúpnu zmluvu a teda aj na spoluvlastnícke podiely pôvodne patriace
žalovanej 2/. Neistotu vytvára aj výzva okresného úradu na podanie žaloby, ktorá nie je z procesného
hľadiska pre dosiahnutie požadovaného cieľa v tomto konaní prípustná.
5. Z hľadiska prehľadnosti a jednoznačnej vykonateľnosti rozsudku a zároveň následného zápisu

v katastri nehnuteľností preto okresný súd pristúpil k rozhodovaniu o všetkých spoluvlastníckych
podieloch. V tejto spojitosti konštatoval, že kúpna zmluva má všetky náležitosti platného právneho úkonu
v zmysle Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona.
6. V podrobnostiach k skutočnostiam namietaným žalovaným 1/ súd prvej inštancie argumentoval, že
na kúpnej zmluve je osvedčený podpis žalovaného 1/ (mestom Námestovo, osvedčovacia kniha č.

1011-1014/2019) a aj podpis žalovanej 2/ (notárom Mgr. Andrejom Lonekom, Námestovo, poradové
číslo: O 501095/2019). Osvedčovacia doložka k podpisu žalovanej 2/ bola na notárskom úrade spojená
s kúpnou zmluvou, čiže bola splnená podmienka technickej jednoty listiny.
7. Vo vzťahu k dodatku bolo zistené, že žalobkyňa bola podľa čl. IV bod 3 splnomocnená okrem iného
podať návrh na vklad, vykonať opravy zmluvy a všetky nevymenované úkony potrebné pre povolenie

vkladu. Podpisy splnomocniteľov, t.j. žalovaného 1/ a žalovanej 2/ boli osvedčené ako súčasť kúpnej
zmluvy. Všetky úkony žalobkyne vo vzťahu k dodatku súd posudzoval z toho hľadiska, čo bolo účelom
a zmyslom dodatku. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného 1/, že v kúpnej zmluve a v dodatku
boli rôzne nehnuteľnosti. Hoci poradie nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov k nim, je v oboch
dokumentoch odlišné, oba dokumenty obsahujú tie isté nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k

nim. Dôvodom, prečo okresný úrad prerušil vkladové konanie bola tá skutočnosť, že v kúpnej zmluve
boli vo vzťahu k niektorým nehnuteľnostiam nesprávne uvedené listy vlastníctva. Podľa Katastrálneho
zákona však údaj o liste vlastníctva nie je údajom, ktorým sa definuje nehnuteľnosť, resp. podiel k nej.
Z obsahového hľadiska teda už samotná kúpna zmluva bola vkladu schopným úkonom. Keď potom
okresný úrad žiadal o opravu kúpnej zmluvy vo vzťahu k uvedeniu správnych čísiel listov vlastníctva,

bol týmto odstraňovaný nedostatok, ktorý sa nijakým spôsobom nedotýkal vymedzenia predmetu kúpnej
zmluvy. Z uvedených dôvod nebol rozpor v záujmoch splnomocniteľa a splnomocnenca (§ 22 ods. 2
OZ). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného 1/, že splnomocnenie bolo udelené ako generálne a z
toho dôvodu by malo byť neplatné. Jednak toto splnomocnenie jasne vymedzuje jeho účel a zároveň,
ak by aj bolo generálne, niet dôvod, prečo by malo byť neplatným. Právna polemika vo vzťahu ku

generálnemu splnomocneniu bola/je vedená vo vzťahu k zastupovaniu obchodných spoločností a nie
k zastupovaniu fyzických osôb navzájom. Nedostatky zapisovaných listín sa dajú opraviť len dodatkom
k zapisovanej listine. Pokiaľ teda okresný úrad vytýkal nedostatok kúpnej zmluvy, jediným spôsobom
bolo prijať dodatok ku kúpnej zmluve. Na takúto opravu a to aj vo forme dodatku bola splnomocnená
žalobkyňa samotnou kúpnou zmluvou. Podpis žalobkyne na dodatku bol riadne osvedčený, pričom tento

jej podpis nahrádzal v zmysle uvedeného splnomocnenia aj podpisy žalovaného 1/ a žalovanej 2/. Pokiaľ
sa osoba na jednej listine podpisuje viackrát, je postačujúce pokiaľ je jej podpis osvedčený jedenkrát.
Následné ďalšie osvedčenia by nemali žiadnu výpovednú hodnotu a boli by nadbytočné.
8. Pokiaľ žalovaný 1/ vytýkal, že žalobkyňa nebolo oprávnená na podanie návrhu na vklad k dodatku,
tak súd poznamenal, že vo vkladovom konaní sa návrh na vklad podáva len jeden krát a to sa stalo

17.06.2019. Uvedeným podaním návrhu na vklad sa začalo konanie o povolení vkladu, v rámci ktorého
boli strany vyzvané na opravu kúpnej zmluvy. Predloženie dodatku ku kúpnej zmluve sa tak realizovalo
podaním v rámci prebiehajúceho konania o povolení vkladu a nie novým návrhom na vklad.
9. Čo sa týka námietky žalovaného 1/, že splnomocnenie bolo časovo obmedzené, okresný súd uviedol,
že k splneniu formálnych požiadaviek na zavkladovateľnú kúpnu zmluvu, v tomto prípade osvedčeniu

poslednéhopotrebnéhopodpisudošlovpiatok14.06.2019avpondelok17.06.2019bolpodanýnávrhna
vklad. Body 2 a 3 čl. IV kúpnej zmluvy sú vo vzájomnom rozpore, keď bod 2. toto splnomocnenie časovo
obmedzuje na deň nasledujúci po dni podpisu a bod 3. ho časovo vymedzuje na celé vkladové konanie.
Súd však zároveň poukázal na § 30 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, a teda na to, že návrh na kladje oprávnená podať ktorákoľvek zmluvná strana. Z vedených dôvodov neobstojí námietka žalovaného
1/, že žalobkyňa nebola na úkony v katastrálnom konaní, najmä na podanie návrhu na vklad a na
predloženie dodatku oprávnená.

10. Ak žalovaný 1/ poukazoval na to, že svoje podiely odpredal žalobkyni s tou podmienkou, že ona sa
vzdá predkupného práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnili spoluvlastnícke podiely deti žalovaného
1/, uvedené nie je obsahom kúpnej zmluvy a žalovaný 1/ tieto svoje tvrdenia ani nijako nepreukázal.
Listina, ktorú predložil na pojednávaní (č.l. 133) nie je podpísaná, nie je zrejmé, či sa dostala do sféry
žalobkyne a ide pravdepodobne len o zamýšľaný jednostranný prejav vôle syna žalovaného 1/, preto

nemá k predmetu konania žiadne právne účinky.
11. Ďalej žalovaný uvádzal, že žalobkyňa mu vôbec nezaplatila kúpnu cenu za prevádzané podiely.
Uvedené však vyvracia čl. II. bod 2 kúpnej zmluvy, kde žalovaný 1/ výslovne potvrdil prevzatie kúpnej
ceny za jeho podiely. Pokiaľ žalovaný 1/ požadoval preukázanie zaplatenia príjmovým dokladom, súd
považoval takéto preukázanie vzhľadom na výšku kúpnej ceny a to, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy
bola medzi zmluvnými stranami ako súrodencami dôvera, za požiadavku, ktorú nemožno od žiadnej

zo zmluvných strán rozumne požadovať. Ak kúpna cena nebola žalovanému 1/ zaplatená priamo pri
uzatváraní kúpnej zmluvy, tak nemal súhlasiť s takýmto ustanovením. Súd vychádzal z rozumného
predpokladu, že žalobca už dnes nemá akým spôsobom preukázať zaplatenie kúpnej ceny a to aj
vzhľadom k tomu, že sa spoľahol na vyhlásenie žalovaného 1/, že kúpna cena bola zaplatená. Navyše,
žalobca v žiadnom zo predošlých svojich vyjadrení túto skutočnosť nespomínal, a uviedol ju až na

pojednávaní. Súd preto považoval toto jeho tvrdenie za účelové, prispôsobujúce sa vývoju pojednávania
a predneseného predbežného právneho posúdenia súdu.
12. Žalovaný tiež tvrdil, že prevod podielov bol vzhľadom k výške kúpnej ceny vlastne darovaním, pričom
poukazoval aj na fakt, že v dodatku sa hovorí o „dodatku č. 1 k Darovacej zmluve“. Súd prvej inštancie
tu dospel k záveru, že okolnosť, že na prvej strane dodatku je uvedené, že sa má vzťahovať k darovacej

zmluve, je chybou v písaní, nakoľko zo všetkých ostatných ustanovení dodatku je zrejmé, že ide od
dodatok ku kúpnej zmluve. Vo vzťahu k primeranosti kúpnej ceny mal za to, že kúpna cena je vecou
dohody zmluvných strán, pričom ide popri predmete prevodu o najpodstatnejšiu obsahovú náležitosť
zmluvy, na pochopenie významu ktorej nie je potrebné mať vzdelanie ani skúsenosti.

13. Okresný súd zhrnul, že nebolo zistené, že by právny úkon uzatvorenia kúpnej zmluvy trpel vadou,
ktorá by ho robila neplatným. Odstúpenie žalovaného 1/ od kúpnej zmluve nijakým spôsobom neuvádza,
z akého dôvodu odstupoval žalovaný 1/ od kúpnej zmluvy. Právny poriadok a ani zmluva nedávali
žalovanému 1/ možnosť od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Žalobca síce v listine, ktorou
odstupoval od kúpnej zmluvy uviedol, že odstupuje v zmysle § 48 OZ, toto ustanovenie však len

všeobecnevymedzujepredpoklady,zaktorýchjemožnéodzmluvyodstúpiť,alenevymedzujekonkrétne
dôvody odstúpenia. Ani kúpna zmluva neobsahuje žiadny dohodnutý dôvod na odstúpenie od nej.
Zároveň nebol zistený ani zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Na základe týchto zistení
uzavrel, že právny úkon žalovaného 1/, ktorým zamýšľal odstúpiť od kúpnej zmluvy, je neplatný.

14. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal strane,
ktorá bola v spore plne úspešná, t.j. žalobkyni. Nakoľko však žalovaná 2/ nedala žiadny dôvod na začatie
konania voči nej, a subjektom konania sa stala len v dôsledku toho, že žalobkyňa ju musela v danom
type konania označiť za žalovanú, súd priznal žalobkyni náhradu trov konania len voči subjektu, ktorý
dal dôvod na začatie konania, tým že prejavil vôľu odstúpiť od kúpnej zmluvy, t.j. voči žalovanému 1/.

15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ a domáhal sa jeho zmeny v podobe zamietnutia
v celom rozsahu, alternatívne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Primárne okresnému súdu vytýkal, že sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s pripustením

žaloby, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 137 C.s.p. Taktiež upozornil, že bolo závažným spôsobom
zasiahnuté do princípov celého sporového poriadku, nakoľko súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok bez
toho, aby žalobca vôbec takýto žalobný petit žiadal. Okresný súd žalobkyni zjavne procesne "pomohol",
keď upravil, resp. modifikoval žalobný návrh bez toho, aby to takto navrhla.
17. Odvolateľ namietal, že v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je vždy potrebné ako

predbežnú otázku riešiť otázku jej platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy. V konaní
pritom podľa neho bolo preukázané, že dodatok č. 1 ku Darovacej zmluve zo dňa 04.10.2019 je
absolútne neplatný právny úkon a súd mal na túto skutočnosť prihliadať ex offo. Z obsahu spisu je
zrejmé, že Ing. O. W. nikdy nesplnomocnil žiadnym spôsobom žalobkyňu na podpis dodatku k darovacejzmluve. Tak isto je zrejmé, že dňa 20.02.2019 žalobca so žalovanými neuzavrel žiadnu Darovaciu
zmluvu. Nemožno preto súhlasiť s odôvodnením okresného súdu, v zmysle ktorého má predmetná
kúpna zmluva všetky náležitosti platného právneho úkonu. Z ustanovení Katastrálneho zákona nikde

nevyplýva, že je platná taká zmluva, kde sú mylne uvádzané podstatné náležitosti a to pojmy „Kúpna
zmluva“ a „Darovacia zmluva“. Predmetné zmluvné vzťahy na základe ktorých by mal byť povolený
vklad nehnuteľnosti, prípadne spoluvlastníckych podielov by mal byť zrejmý, jasný, určitý. Nie je možné
akceptovať to, že bola vôbec na základe neurčitého, chybného, mylného dodatku k darovacej zmluve
povolený vklad k spoluvlastníckym nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy. Ako bolo uvedené na

pojednávaní, daný dodatok k darovacej zmluve je absolútne neplatný právny úkon a teda žalobkyňu
nemožno žiadnym spôsobom považovať za podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľnosti,
nakoľko neboli doteraz splnené zákonné podmienky na to, aby predmetné spoluvlastnícke podiely
nadobudol
18. Hmotnoprávnymi podmienkami na povolenie vkladu sú podľa žalovaného 1/ platnosť a účinnosť
zmluvy, ktorou sa nakladalo s nehnuteľnosťou - vo všeobecnej rovine platí, že platnosť zmluvy sa

posudzuje k okamihu jej uzatvorenia a účinnosť zmluvy sa posudzuje k okamihu rozhodovania o návrhu
na vklad. Katastrálne konanie nebolo prerušené na to, aby bol urobený dodatok k darovacej zmluve.
Naopak tento dodatok mal mať za následok neodstránenie vytýkaných nedostatkov (a vznik nových
nedostatkov) a teda zastavenie katastrálneho konania bez povolenia vkladu predmetných nehnuteľnosti
v prospech žalobcu. Okrem toho, dodatok bol vytvorený bez vedomia žalovaných. Ing. O. W. o ňom

nemal vedomosť. Napriek tomu v jeho texte je uvedené, že dodatok bol uzatvorený po vzájomnej dohode
zmluvných strán. To, že bol žalobca splnomocnený na podpis prípadného dodatku ešte neznamená
to, že v predmetnom dodatku mala byť uvedená údajná vôľa Ing. O. W. bez toho, aby on takúto vôľu
vôbec prejavil. Tieto skutočnosti boli a vyplývajú aj z nariadeného pojednávania a výsluchu Ing. O. W..
Uvedené znamená, že aj keby nebola daná kúpna zmluva absolútne neplatná (resp. dodatok k nej),

potombyboloplatnéajodstúpenieodnej.Ajkebyboladanázmluvaplatná,bolabyuzatvorenávrozpore
s dobrými mravmi. Táto skutočnosť nebola súdom prvej inštancie právu zodpovedajúcim spôsobom
v napadnutom rozsudku vyhodnotená. Žalovaný 1/ ako predávajúci bol zastúpený pri podpisovaní
neplatne vyhotoveného dodatku k darovacej zmluvy zástupkyňou, ktorá využila situáciu, že je jej bratom
a zneužila jeho dôveru. Takýto postup s ním nekonzultovala, preto je daný právny úkon je v rozpore so

zákonom, zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu
a takýto právny úkon nemôže požívať právnu ochranu, na čo súd prihliada ex offo.
19. Napokon, podľa odvolateľa zákon výslovne nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o
prevode nehnuteľností bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia.

20. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyňa poprela, že by je súd „procesne pomohol“.
Súdom priznaného nároku/práva sa totiž domáhala vo svojej žalobe. Navyše, žalobkyňa bola
katastrálnym úradom priamo vyzvaná na podanie konkrétnej žaloby s upozornením, že ak takáto žalobu
nebude podaná, v katastri nehnuteľností sa pri riešených spoluvlastníckych podieloch obnoví zápis v
prospech žalovaných

21. Následne, pokiaľ jediným argumentom odvolateľa vo veci samej je, že dodatok je v texte označený
ako dodatok k darovacej zmluve a nie ako dodatok ku kúpnej zmluve, žalobkyňa upozornila, že medzi
základné zásady občianskeho práva (napr. čl. 11 CSP, § 35 ods. 2 OZ) patrí, že obsah právneho úkonu
je nadradený jeho označeniu (resp. právny úkon treba vykladať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho
označenia). Z dodatku, ktorý je v tomto konaní posudzovaný je pritom zrejmé, že a. je označený

ako Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 20.2.2019, tzn. „hlavný“ názov dokumentu jednoznačne a
nezameniteľne identifikuje dokument, že ide o dodatok ku kúpnej zmluve, b. tým, že je v dodatku
uvedený dátum, je jednoznačne identifikované o zmluvu z akého dňa ide a keďže sporové strany medzi
sebou v tento deň neuzatvorili žiadnu darovaciu zmluvu, je zrejmé, že ide o chybu v písaní a namiesto
slova „darovacej“ malo byť uvedené „kúpnej“, c. z obsahu dodatku je zrejmé, akého dokumentu sa

dodatok týka, keďže v ňom identifikované spoluvlastnícke podiely sa predávali kúpnou zmluvou. Z
popísaného je potom zrejmé, že niet pochybností, akým úkonom je dodatok a ktorej zmluvy sa týka.
22. Zároveň platí, že dodatkom sa opravovalo nesprávne označenie (chyba v písaní) čísla listu
vlastníctva, teda údaja, ktorý podľa katastrálneho zákona nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o
prevode nehnuteľností a nie je jediným identifikačným údajom, podľa ktorého je možné identifikovať

prevádzané nehnuteľnosti, keď v zmluve boli uvedené všetky údaje, z ktorých je jednoznačne zrejmé,
čo je predmetom prevodu.
23. Ak žalovaný 1/ tvrdí, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov,
je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, je jeho povinnosťou svoje tvrdenie preukázať. Nie jea ani nemôže byť úlohou súdu nahrádzať procesnú pasivitu žalovaného 1/ vlastnou aktivitou. Žalovaný
1/ síce v konaní tvrdil množstvo skutočností, tieto však nijakým spôsobom nepreukázal.
24. Odstúpenie od zmluvy je právnym úkonom. Ako taký pritom musí spĺňať podmienky určitosti, tzn.

musia v ňom byť uvedené dôvody, ktoré sú príčinou odstúpenia. Posudzované odstúpenie toto nespĺňa,
keďže v odstúpení nie je uvedený ani jeden dôvod, pre ktorý by toto odstúpenie malo byť platným
právnym úkonom. Ak by sa pripustila možnosť odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodov, ktoré k tomu
viedli, je povinnosťou Žalovaného 1) najneskôr na pojednávaní dôvody uviesť (minimálne preto, aby sa
k nim žalobkyňa mala možnosť vyjadriť a aj súd tieto posúdiť) a na preukázanie svojich tvrdení predložiť

dôkazy. Toto sa však nestalo a teda súd správne vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy je neplatným
právnym úkonom.

25. V písomnom stanovisku k podanému vyjadreniu žalovaný 1/ zotrval na svojej argumentácii a
zopakoval podstatné skutkové okolnosti súdenej veci, pričom zdôraznil, že „ľahostajný názor“ súdu prvej
inštancie predstavuje nebezpečný precedens v súdnej praxi, kde sa dodatočne konvalidujú a schvaľujú

jasne neplatné právne úkony. Tvrdenie žalobkyne a súdu prvej inštancie o tom, že je vlastne jedno ako
je úkon označený, nie je pravda. Príslušný katastrálny odbor zjavne porušil zákon, keď si nevšimol, že
daný dodatok k darovacej zmluve zo dňa 04.010.2019 nie je urobený v predpísanej forme a teda nespĺňa
náležitosti v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

26. Napokon, v poslednom vyjadrení žalobkyňa nad rámec doterajšej argumentácie poukázala na
rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že pri
posudzovaní platnosti právnych úkonov sa má preferovať ich platnosť pred „umelým“ vyhľadávaním
dôvodov neplatnosti. Práve k takémuto „umelému“ vyhľadávaniu dôvodov neplatnosti smerujú aj všetky
argumenty žalovaného 1/.

27. Okrem toho, z kúpnej zmluvy, ktorá je v tomto konaní posudzovaná, je zrejmé, že žalovaný 1/ udelil
žalobkyni plnú moc na podpis dodatku. Plná moc, podľa aktuálneho znenia Občianskeho zákonníka,
oprávňuje splnomocnenú osobu na vykonanie úkonov označených v pnej moci. V prípade, ak sa koná v
súlade so splnomocnením, považuje sa úkon, ktorý vykonaná splnomocnená osoba, za úkon vykonaný
splnomocniteľom. Žalovaný 1/ teda nemôže namietať, že žalobkyňa vykonala nejaký úkon bez jeho

vedomia, keďže ju na to výslovne splnomocnil.

28. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. V rozpore s obsahom spisu a napadnutého rozhodnutia sú vznesené procesné odvolacie námietky
(bod 16 tohto odôvodnenia). Z podanej žaloby totiž jednoznačne vyplýva, že okresný súd rozhodol práve
a len o tých (dvoch určovacích) výrokoch, ktoré formulovala žalobkyňa. Je preto nepochopiteľné tvrdenie

žalovaného 1/ o údajnej modifikácii žalobného návrhu zo strany okresného súdu.
30. Obdobne neobstojí ani námietka odvolateľa, že sa súd prvej inštancie „nedostatočným spôsobom
vysporiadal s pripustením žaloby, ktorá nie je uvedená v ustanovení § 137 C.s.p.“. Žalovaný 1/ zrejme
prehliadol body 11 až 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorých sa primárne súd prvej
inštancie podrobne a osobitne venoval otázkam prípustnosti jednotlivých výrokov predostretej žaloby.

31. Nadväzne, pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, odvolateľ síce (vo všeobecnosti) náležite
uvádza, že odstúpenie je možné len vo vzťahu k platnej zmluve, opísané však vôbec nekorešponduje
okolnostiam súdenej veci. Základom/podstatou záveru okresného súdu totiž nie je konštatovanie, že by
sa jednalo o neplatnú (kúpnu) zmluvu, práve naopak, kúpnu zmluvu považoval za platnú a za neplatné

okresný súd vyhodnotil až odstúpenie od nej.
32. Čo sa týka právneho vyhodnotenia jednotlivých okolností (t.j. predovšetkým charakteru dodatku ako
opravy nedostatkov návrhu na vklad, oprávnenia žalobkyne takýto dodatok podať, posúdenia, že sa
nejedná o darovaciu zmluvu ) ohľadne uzatvárania sporného dodatku ku kúpnej zmluve, odvolací súd sa
v plnej miere stotožnil s ich dôsledným posúdením a logicky vystavanými myšlienkovými konštrukciami

(body 17 až 26 napadnutého rozsudku) súdu prvej inštancie, na ktoré (z tohto dôvodu) v podrobnostiach
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacia argumentácia je len opakovaním subjektívneho (bez relevantnej
reflexie na dôvody súdneho rozhodnutia) presvedčenia žalovaného 1/, ktoré bolo v plnom rozsahu
vyvrátené konzistentnou a presvedčivou argumentáciou okresného súdu.33. Odhliadnuc od konštatovaného, z hľadiska procesnej ekonómie na neúspech žalovaného 1/ v
tomto štádiu konania postačuje verifikácia záveru okresného súdu o tom, že žalovaný 1/ nedisponoval

zákonným, ani zmluvne dojednaným dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy.

34. Aj vo vzťahu k tomuto úsudku totiž odvolateľ rezignoval na konkrétnu protiargumentáciu, ktorou by
vyvrátil/spochybnil rozoberaný záver okresného súdu. Možno preto uzavrieť, že odstúpenie od kúpnej
zmluvy je neplatné (žalovaný nedisponoval žiadnym titulom na odstúpenie od zmluvy).

35. Odvolací súd dodáva, že v konkrétnostiach súdenej veci nevzhliadol žiadne okolnosti indikujúce
rozpor konania žalobkyne s dobrými mravmi. Išlo o štandardný proces zastúpenia zmluvných strán vo
vkladovom/katastrálnom konaní.

36. Opísané vo svojom súhrne viedlo krajský súd k potvrdeniu napadnutého meritórneho výroku o

zamietnutí žaloby.
37. Relevantnej procesnej úprave následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného
konania.

38. Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP (plný procesný úspech žalobkyne v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

39. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.