Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204812
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118204812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr.BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobcuN.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.
XX, XXX XX, právne zastúpený JUDr. Peter Ličák, advokátska kancelária, so sídlom Záhradná 19/468,
082 12 Kapušany, proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX K., právne zastúpený
JUDr. Rastislav Hudák, advokát, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, o zaplatenie 2.509,85 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/20/2018-52 zo dňa
20. februára 2019 a jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.“

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§136,§137odsek1,§139odsek1,2,zákonač.40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 255 odsek 1, § 262 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa
2.5.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2.509,85 eur, ktorá predstavuje cenu za
vykonané služby na spoločnej veci. Svoj návrh odôvodnil tým že so žalovaným je podielový spoluvlastník

nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXX, XXX a XXX, k.ú. Y.. Podiel žalobcu je 92,5 % a
podiel žalovaného je 7,5 %. Na základe §§ 18 až 40 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch ako aj na
základe § 137 Občianskeho zákonníka vznikajú pri správe spoločnej veci, v tomto prípade lesa, práva
a povinnosti, ktoré si žalovaný neplnil, hoci bol na to vyzvaný a napriek tomu si svoje povinnosti ani v
dodatočnej lehote nesplnil. Na základe oboznámenia hospodárenia za rok 2015 v lese na LV č. XXX,
XXX a XXX, k.ú. Y., bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 17.2.2016 na základe účtovnej závierky a správe
o hospodárení vyhotovenej lesným hospodárom, K. N., aby žalobcovi uhradil čiastku 560,10 eur, ktorú

doposiaľ neuhradil. Na základe oboznámenia hospodárenia za rok 2016 v lese na LV č. XXX, XXX a
XXX, k.ú. Y., bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 10.5.2017 na základe účtovnej závierky a správe o
hospodárení vyhotovenej lesným hospodárom, K. N., aby žalobcovi uhradil čiastku 879,55 eur, ktorú
doposiaľ neuhradil. Na základe oboznámenia hospodárenia za rok 2017 v lese na LV č. XXX, XXX aXXX, k.ú. Y., bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 12.1.2018 na základe účtovnej závierky a správe o
hospodárení vyhotovenej lesným hospodárom, K. N., aby žalobcovi uhradil čiastku 1.070,20 eur, ktorú
doposiaľ neuhradil. Žalovaný sa nezaplatením dlžnej čiastky bezdôvodne obohatil. Žalobca predložil

súdu Oboznámenie hospodárenia v lese za roky 2015, 2016 a 2017 účtovné závierky za roky 2016,
2017, správy o hospodárení za roky 2015, 2016 a 2017, podacie lístky a doručenky.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní na základe zistených skutočností v danom prípade
dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal ním uplatnené sumy. Žalobca síce predložil správy o hospodárení vypracované odborným
lesným hospodárom, no z uvedených správ nevyplýva, aké náklady, v akej výške a na akej parcele
boli vynaložené. Žalobcom predložené oboznámenia hospodárenia v lese uvádzajú len ním určenú
celkovú sumu straty, ktorá však nie je podložená žiadnymi relevantnými dokladmi (napr. faktúrami a
i.) a vo svojej podstate sa jedná len o výzvy na zaplatenie. Uvedené oboznámenia sa síce odvolávajú
na účtovné uzávierky, no pri nich je potrebné uviesť, že DIČ žalobcu v účtovných uzávierkach za roky

2016 a 2017 je iné (XXXXXXXXXX), než aké má žalobca pridelené daňovým úradom (XXXXXXXX).
Je preto otázne, či predložené účtovné uzávierky boli vôbec uložené v registri účtovných uzávierok.
Okrem toho je potrebné podotknúť, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že sa tieto účtovné
uzávierky netýkajú jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ktorá však neobsahuje oblasť lesníctva. Taktiež
bolo potrebné žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovaného o jeho

vylúčení z rozhodovania týkajúceho sa hospodárenia so spoločnou vecou. Naopak z predložených listín
vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil len konečný výsledok svojho hospodárenia na spoločných
nehnuteľnostiach za jednotlivé roky. Rozhodnutie o tom, aký náklad a v akej výške má byť vynaložený
do spoločnej veci, je rozhodnutím o hospodárení so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Predpokladom platnosti takéhoto rozhodnutia a povinnosti menšinového spoluvlastníka

prispieť na náklady vynaložené na spoločnú vec podľa veľkosti svojho podielu je, že menšinovému
spoluvlastníkovi bol zámer vynaložiť určité náklady predostretý a že sa mohol k nemu vyjadriť. V prípade,
že spoluvlastník vykonáva správu spoločnej veci fakticky bez súhlasu ďalšieho spoluvlastníka, tak ako
v tomto prípade, je tento spoluvlastník vždy povinný umožniť ďalšiemu spoluvlastníkovi zoznámiť sa s
obsahom listín a záznamov týkajúcich sa spoločnej veci a predložiť mu vyúčtovanie hospodárenia, čo

sa však v tomto prípade nestalo.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca včas. Namietal, že súd nedodržal postup podľa § 181 ods. 2
C.s.p. a tým účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobca mal
už pri podaní žaloby pripravený kompletný súbor dokumentov, ktorými nad všetku pochybnosť preukáže

opodstatnenosť žalovaného nároku, ale pre veľký objem dokumentov ho súdu nedoručil ani pri podaní
žaloby a ani pri podaní stanoviska zo dňa 7.11.2018. Žalobca si myslel, že bude stačiť, keď predmetné
dôkazy prinesie na súd na pojednávanie. Zo záznamu z pojednávania dňa 20.02.2019 vyplýva, že
žalobca mal na pojednávaní so sebou predmetné dôkazy, ale nevedel, že ich má predložiť súdu. Žalobca
mal predmetné dôkazy so sebou na pojednávaní a sudca o tom bezpochyby vedel a napriek tomu

nevyzval žalobcu na to aby dôkazy súdu predložil. Sudca ich mal od žalobcu iba prevziať do spisu.
Podľa názoru žalobcu, súd vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Spolu s odvolaním predložil aj doklady. K bodu 32 napadnutého rozsudku o tom, že žalovaný
bol vylúčený z rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou uviedol, že v tomto prípade sa jedná

o investície, ktorých vynaloženie je nevyhnutné na splnenie si zákonnej povinnosti, tieto náklady musia
byť vynaložené, aby sa splnila zákonná povinnosť, inak mu hrozí pokuta až do výšky 99 580 eur. Ide
o špecifickú situáciu, keď sa na vynaloženie takýchto nákladov nevyžaduje dohoda spoluvlastníkov.
Vynaloženie týchto nákladov súvisí výlučne s plnením zákonnej povinnosti t. j. vynaloženie týchto
nákladov nepožaduje niektorý zo spoluvlastníkov ale vynaloženie týchto nákladov vyžaduje zákon.

Podľa názoru odvolateľa k výroku č. 2 rozsudku by mal súd skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 257 C.s.p. a žalovanému náhradu trov nepriznať. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje trovy právneho zastúpenia za celé konanie (prvoinštančného
a aj odvolacieho).

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalovaný má za to, že súd prvej inštancie
riadne a úplne zistil skutkový stav veci a dostatočným spôsobom sa s ním vo svojom rozsudku skutkovo
a právne vysporiadal. Žalovaný súhlasí s názorom súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno anepreukázal ním uplatňovaný nárok. Žalobca zároveň nevyvrátil tvrdenia žalovaného o jeho vylúčení
z rozhodovania týkajúceho sa hospodárenia so spoločnou vecou. Suma, ktorú si žalobca uplatňuje
vo svojej žalobe, žalobca ničím nepreukázal, nijakým spôsobom uplatňovanú sumu nešpecifikoval

a nie je ani jasné z akých položiek pozostáva. Žalobca bol vyzvaný žalovaným podaním zo dňa
16.4.2018, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2018, doručené súdu 11.10.2018, aby predložil chýbajúce
doklady a súdom prvej inštancie Uznesením č. 8C/20/2018 zo dňa 18.10.2018, uviedol ďalšie
skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení,
že bez predloženia požadovaných dokladov nie je možné objektívne posúdiť opodstatnenosť žalobcom

uplatňovaného nároku, hospodárnosť a efektívnosť žalobcom vyúčtovaných cien za jednotlivé služby a
materiál, adekvátnosť predajných cien za vyťaženú drevnú hmotu, preskúmať výšku nákladov a tržieb,
posúdiť reálnosť predmetných prác v nadväznosti na existujúcu možnosť ich realizácie prostredníctvom
spriaznených osôb žalobcu.

7. K hospodáreniu so spoločnou vecou žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca z pozície

majoritného spoluvlastníka nekontrolovateľne hospodári so spoločným majetkom strán sporu bez toho,
aby svoje zamýšľané zásahy do spoločného majetku konzultoval so žalovaným. Žalobca na viacerých
miestach poukazuje na to, že žalovaný bol odcestovaný v W. Žalovaný uviedol, že počas celej dočasnej
neprítomnosti mal zabezpečené preberanie pošty na adrese trvalého pobytu na základe generálneho
plnomocenstvaprostredníctvomsvojichrodičov.Žalovanémuakomenšinovémuspoluvlastníkovinebola

zo strany žalobcu daná možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť svoj názor v tomto
procese. Podľa žalovaného je neprípustné, aby žalobca na jednej strane neumožnil žalovanému
vyjadriť svoj názor pri správe ich spoločného majetku a na druhej strane žiadal od spoluvlastníka
finančnú náhradu za údajné náklady. Žalovaný považuje doklady predložené žalobcom v rámci
odvolacieho konania za absolútne nekorektné, netransparentné, nedôveryhodné a nepreskúmateľné. Z

predložených dokladov vyplýva, že služby medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom služieb
spoločnosťou EDŽ, s.r.o. so sídlom Y. 29, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalobca sú
realizované medzi spriaznenými osobami. Predložiť faktúry nepostačuje, žalobca musí byť schopný
preukázať, že práce (služby) a z toho plynúce výdavky boli reálne uskutočnené. Žalovaný namietal, že
vo všetkých predložených objednávkach žalobcu prác je uvedené „Podmienky výšky fakturovanej sumy

sa dohodnú po ukončení vykonaných prác.“ Žalobca nepreukázal množstvo sadeníc stromčekov, ktoré
mali byť údajne zakúpené a vysadené, kde boli zakúpené a za akú cenu. Taktiež žiadnym spôsobom
nepreukázal pôvod vyťaženého dreva. Nepreukázal počet metrov kubických dreva, ktoré sa vyťažilo a
informáciu o aký druh dreva sa jednalo, nepreukázal kedy, komu bolo vyťažené drevo predané a akým
spôsobom a za akú cenu. Žalobca odvolávaním sa na kalamitu iba hrubo zneužíva toto tvrdenie na

bezbrehé hospodárenie a ťaženie dreva v lese. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
ako vecne správny.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. K jednotlivým faktúram uviedol,
aké práce boli vykonané. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s hospodárením v lese za r. 2015, 2016,

2017 súviseli iba s náhodnou ťažbou. Zisky, ktoré vznikli boli iba za predaj kalamitného dreva, ktoré sa
vyťažilo náhodnou ťažbou. Kalamitné drevo, ktoré má nízku hodnotu a iné drevo sa nevyťažilo, náklady
prevyšovali zisky. K neuneseniu dôkazného bremena uviedol opakovane, že žalobca mal doklady, na
predloženie ktorých bol vyzvaný žalovaným aj súdom so sebou na pojednávaní, ale nevedel, že ich
má predložiť súdu. Vo svojom vyjadrení ďalej žalobca uviedol, že nemal reálnu možnosť ako informovať

žalovaného vopred o svojej činnosti, pretože sa žalovaný zdržiaval v predmetnom čase v W. a nenechal
na seba žalobcovi žiadny kontakt. Žalobca rokoval s otcom žalovaného, avšak podľa jeho vyjadrenia
otec žalovaného bol žalobcom informovaný o nutnosti vykonať predmetné práce a tento dal žalobcovi
súhlas na ich vykonanie.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. V celom rozsahu poukázal na svoje vyjadrenie zo
dňa 13.6.2019, ktoré predložil k odvolaniu žalobcu. Predložené faktúry žalobcom neosvedčujú a
nepreukazujú vykonanie tvrdených prác. Z predložených dokladov (prvoinštančného aj odvolacieho
konania) nie je možné objektívne posúdiť opodstatnenosť žalobcom uplatňovaného nároku,
hospodárnosť a efektívnosť žalobcom vyúčtovaných cien za jednotlivé služby a materiál, adekvátnosť

predajných cien za vyťaženú drevnú hmotu, preskúmať výšku nákladov a tržieb, posúdiť reálnosť
predmetných prác v nadväznosti na existujúcu možnosť ich realizácie prostredníctvom spriaznených
osôb žalobcu. Podľa žalovaného nie je pravdou, že cesty boli vybudované žalobcom za účelom
odstránenia kalamitného dreva. Uvedené cesty boli vyznačené v príslušných mapách v čase prednadobudnutím lesa žalobcom a sú zaznačené aj v starých mapách. Navyše si žalobca uplatňuje nárok
za realizáciu prác za obdobie troch rokov a nie šiestich mesiacov, ktoré mali súvisieť s odstránením
kalamity. Žalovaný vníma žalobu žalobcu ako účelovú, šikanoznú a vykonštruovanú, a to s jediným

cieľom vyvinúť na žalovaného ako menšinového spoluvlastníka tlak na zníženie predajnej ceny za jeho
spoluvlastnícky podiel, o ktorý má žalobca záujem.

10. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. K námietke žalovaného, že žalobca nevybudoval
spodnú a strednú cestu, žalobca uviedol, že pôvodné cesty boli na zvoz dreva ťažkou lesnou technikou

úplne nevhodné a preto bol žalobca nútený vybudovať nové. Predložil fotografie starých ciest a nových
vybudovaných ciest. K vybudovaniu hornej cesty uviedol, že sa jedná o úplne inú cestu, ako tú, ktorú
spomína žalovaný. V prípade novej cesty sa jedná o novú stavbu. Vzhľadom na opakujúce sa argumenty
žalovaného, na ktoré už žalobca reagoval, poukázal na odvolanie a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného
k odvolaniu žalobcu. Ak žalovaný namieta objem vykonaných prác, navrhol, aby súd ustanovil znalca,
ktorý by v znaleckom posudku presne určil objem vykonaných prác a ich trhovú cenu.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,preskúmalrozhodnutievjehonapadnutomrozsahu,akoajkonanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Podľa § 153 odsek 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa odseku 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľaustanovenia§154C.s.p.prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Podľa § 181 odseku 2 C.s.p. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

15. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovné:

17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom
rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý súdny proces a naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolateľ odôvodňuje nesprávnym procesným postupom súdu a podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nedodržaním postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p.
účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

19. Kpredmetnejnámietkeodvolacísúduvádza,žejunepovažujezadôvodnúznasledovnýchdôvodov.
K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako i
judikatúrasúdov,naktorúodvolacísúdpoukazuje:„Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj IV. ÚS 252/04) „Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj I. ÚS 50/04).
„Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý

súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania“ (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo

218/2010).

20. V inej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.novembra 2019
konštatoval, že cit.: „Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods. 2 CSP v podstatných rysoch
prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118 ods. 2 OSP. Podľa § 181 ods.

2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie
svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní
sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť
vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie

citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť
sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu
záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods.
2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 CSP - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení,

ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali
sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. O.s.p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že

ustanoveniu § 237 písm. f/ OSP korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie § 420 písm. f/
CSP, pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý
proces“, čím právna úprava CSP precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.“

21. Žalobcom uvedené odvolacie námietky týkajúce sa nedodržania postupu súdu I. inštancie v

uvedenom ustanovení § 181 ods. 2 C.s.p. napriek tomu, že z obsahu spisu vyplývajú, nie sú takými
vadami, ktoré by zakladali zmätočnosť rozhodnutia a nie sú podľa názoru odvolacieho súdu procesnou
vadou, ktorou by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Za stavu, keď súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na neunesení dôkazného bremena
žalobcom a nepreukázaním ním uplatnenej sumy, nemožno považovať hmotnoprávne námietky o
nedodržaní postupu väčšinového spoluvlastníka pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou za
právne významné.23. K námietke odvolateľa, že postup súdu smeroval k tomu, aby žalobca do spisu nepredložil
predmetnédokladyasúdsatedanemuseltýmitodokladmizaoberaťamoholžalobuzamietnuťzdôvodu,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním uplatnené sumy odvolací súd uvádza, že
súd prvej inštancie uznesením č. 8C/20/2018-25 zo dňa 18.10.2018 vyzval žalobcu, aby sa písomne
vyjadril k vyjadreniu žalovaného a „uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.“ V uznesení
súd poučil žalobcu o koncentrácii konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.208

žiadalopredloženieuvedenýchdokladov,ktorýmibypreukázalnímuplatňovanýnárok,ktorýsiuplatňuje
žalobou. Žalovaný aj podaním zo dňa 16.4.2018, teda pred podaním žaloby, vyzýval žalobcu, aby
predložil podklady ohľadom investovania do spoločného vlastníctva.

24. Žalobca nereagoval na tieto výzvy ani v stanovenej lehote nedoplnil doklady, ktorými by svoje
tvrdenia preukázal. V stanovisku zo dňa 7.11.2018 (č.l. 26) okrem iného uviedol, že v prílohe zasiela

podklady o hospodárení za roky 2015, 2016 a 2017 vrátane potvrdení o zaslaných podaniach. Išlo o tie
istépodania,ktorésúdupredložilspolusožalobou.Vosvojomstanoviskuneuviedolžiadnedôvody,ktoré
by mu bránili predložiť doklady, ktoré predložil až v odvolacom konaní. Tvrdenia odvolateľa, že už pri
podaní žaloby mal pripravený kompletný súbor dokumentov, ktorými nad všetku pochybnosť preukáže
opodstanenosť žalovaného nároku, ale pre veľký objem dokumentov ho súdu nedoručil ani pri podaní

žaloby ani pri podaní stanoviska zo dňa 7.11.2018 je právne irelevantné.

25. Výrok II. napadnutého rozsudku je správny. Dôvod pre ktorý by mal súd skúmať ustanovenie §
257 C.s.p. dôvody hodné osobitného zreteľa žalobcu v odvolaní neuviedol, a preto nie je možné zaujať
relevantné stanovisko.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odvolateľa sú nedôvodné. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

27. S poukazom na citované ustanovenie § 366 písm. d) C.s.p. odvolací súd nemohol prihliadať na

prostriedky procesného útoku žalobcom použité v podanom odvolaní pri absencii tvrdenia odvolateľa, že
ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedený záver korešponduje
s odôvodnením v bode 24. tohto rozsudku.

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé žalobcom predložené dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací
súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v
zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 odsek 1 C.s.p. a podľa

ust. § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 odsek 2 C.s.p. tak, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).