Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/303/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616200420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616200420.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcov: 1/ D., 2/ R., proti
žalovanej: M., o určenie neplatnosti listiny o vydedení, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 25.apríla 2017, č.k. 5C/26/2016-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie
neplatnosti listiny o vydedení a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok voči žalobcom
1/, 2/ na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že
listina vo forme Notárskej zápisnice č. N XX/XX NZ XX/XX spísanej v Notárskom úrade H.. K. J.,
notára so sídlom Q. Y. XXX/X, R., ktorou dňa 05.05.1999 vydedil právny predchodca žalobcov v súlade
s ustanovením § 469a ods.1 písm. b/, ods.2 Občianskeho zákonníka svoje deti a to žalobcov v l/ a 2/
rade z toho dôvodu, že ani jeden z nich neprejavuje o neho ako svojho otca trvalo opravdivý záujem,
ktorý by ako jeho potomkovia mali o neho prejavovať, a ktorým výslovne určil v súlade s ustanovením §

469a ods.2 Občianskeho zákonníka, aby sa dôsledky tohto vydedenia vzťahovali aj na osoby uvedené
v § 473 ods.2 Občianskeho zákonníka, t.j. na potomkov žalobcov je neplatná. Dôvodili, že nie sú
naplnené podmienky, ktoré sú uvedené v dotknutých ustanoveniach a bol to práve poručiteľ, ktorý sa o
žalobcov nestaral. Listina je neplatná z dôvodu, že skutočnosti tam uvádzané, nie sú pravdivé. Žalovaná
navrhovala žalobu zamietnuť, skutočnosti, ktoré žalobcovia uvádzali v žalobe sa podľa nej nezakladajú
na pravde.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v zmysle obsahu notárskej zápisnice N XX/XX,
NZ XX/XX zo dňa 05.05.1999 (č.l.22-23 spisu), spísanej notárom H.. K. J., právny predchodca žalobcov
vydedil žalobcov ( svoje deti) z dôvodu, že žalobkyňa 2/ o neho neprejavovala ako potomok opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, za dvadsať rokov sa s ním nestretla, ani neprejavila
záujem o stretnutie a na Okresnom súde v Partizánskom v konaní pod č. 3C 212/98-30 sa

vyjadrila, že nie je jeho dcéra a za ním nikdy nepôjde, nemá záujem ho ani v budúcnosti navštevovať.
Žalobcu 1/ vydedil z dôvodu, že mu zapožičal garsónku nachádzajúcu sa v R. na ul. T. v ktorej býval
jeden rok, za garsónku neplatil nájom, odovzdal mu tisíc korún na úhradu elektrickej energie, ktoré
minul pre svoju potrebu a elektriku neuhradil v dôsledku čoho odpojili garsónku od elektrickej energie a
bolo potrebné dať vyhotoviť revíznu správu, pri odovzdávaní kľúčov od garsónky mu úmyselne vylial do
umývadla dvojzložkový lak na parkety a drevo, lak v odpadovej rúre stuhol a bolo potrebné dať vymeniť

celé odpadové potrubie z umývadla. V tom čase od mája 1997 do mája 1998 bola jeho (poručiteľova)
manželka hospitalizovaná s vážnym ochorením a uznaná plne invalidnou, sám sa staral o dcéru zdruhého manželstva t.j. žalovanú a o pomoc žalobcovia, ako jeho deti z prvého manželstva,
neprejavili záujem, ako ani o rodinný vzťah. V tejto dobe sa musel starať o maloletú dcéru a ťažko
chorú manželku. Vôľu prejavil dobrovoľne, vedome a vážne bez akéhokoľvek omylu. Z pripojeného spisu

Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2C/156/2015 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca 1/ domáhal
žalobou podanou proti žalovanej určenia existencie dôvodov vydedenia žalobcu v 1/, ktoré konanie
bolo právoplatne zastavené po späťvzatí žaloby dňa 16.06.2016. Z pripojeného spisu Okresného súdu
Partizánske sp.zn. 3C/212/98 súd zistil, že návrh otca žalobcov, neb. Z. voči v tomto konaní žalobkyni
2/ o zrušenie vyživovacej povinnosti bol zamietnutý z dôvodu, že žalobkyňa 2/ nebola schopná sa

živiť a pripravovala sa na budúce povolanie.

4. Vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že na neplatnosti
notárskej zápisnice, ktorou právny predchodca žalobcov vydedil žalobcov nie je naliehavý právny
záujem. Dôvodil, že pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určení neplatnosti
listiny o vydedení, je potrebné rozlišovať medzi absolútnou neplatnosťou takejto listiny z hľadiska

ustanovenia § 469 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo väzbe na ustanovenie § 476 a § 480 Občianskeho
zákonníka a dôvodmi pre vydedenie podľa § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka. Zatiaľ čo k prvému
dôvodu prihliada súd ex offo, druhá tvrdená skutočnosť, že neboli dané dôvody pre vydedenie potomkov
poručiteľa, musí byť v konaní preukázaná. V danom prípade sa žalobcovia domáhali v zmysle
žalobného petitu určenia neplatnosti listiny o vydedení zo dňa 05.05.1999, pod č. N XX/XX, NZ XX/

XX. Náležitosti žaloby spĺňa len také podanie, ktoré obsahuje popis právne významných skutočností
v žalobe a to uvedením úplných, určitých tvrdení, obsahujúcich znaky skutkovej podstaty / hypotézy/
hmotnoprávnej normy, na ktorej základe uplatnený nárok spočíva. Medzi popisom týchto rozhodných
skutkových tvrdení a žalobným petitom musí byť súlad, resp. petit nemôže spočívať na tvrdeniach,
z ktorých žalobné podanie nemožno formulovať - odvíjať, ale ani na tvrdeniach, ktoré zakladajú

možnosť úplne odlišnej konštrukcie žalobného návrhu. Za účelom zosúladenia obsahu žaloby so
žalobným petitom, bolo v konaní vyslovené súdom predbežné právne posúdenie podľa ustanovenia
§ 181 ods.2 CSP. Prijaté závery majú spojitosť s otázkou skúmania naliehavého právneho záujmu
pre podanie určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Listina o vydedení - notárska zápisnica
spísaná v Notárskom úrade notára H.. K. J., notárska zápisnica N XX/XX NZ XX/XX zo dňa 05.05.1999

musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti podľa § 469a ods.3 Občianskeho zákonníka, pričom o
náležitostiach listiny o vydedení platia ustanovenia §§ 476 a 480 Občianskeho zákonníka, t.j. v listine
musí byť uvedený dôvod vydedenia a dôvody pre vydedenie podľa § 469 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Notárska zápisnica N XX/XX, NZ XX/XX zo dňa 05.05.1999 všetky tieto formálne náležitosti spĺňa
vrátane obligatórnej písomnej formy, preto je potrebné vychádzať z toho, že zákonné predpoklady

vydedenia boli splnené. Žalobcovia v l/ a 2/ sa žalobným petitom domáhajú neplatnosti notárskej
zápisnice N XX/XX, NZ XX/XX zo dňa 05.05.1999, ktorá spĺňa všetky zákonom stanovené
náležitosti listiny o vydedení, teda ako taká je platná, keďže obsahuje náležitosti dané ustanovením §
469 a ods.3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 476 a § 480 Občianskeho zákonníka a
tiež obsahuje dôvody vydedenia stanovené ust. § 469a ods.1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, ktoré

vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov žalobcov v zmysle § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda
súd vychádzal z toho, že zákonom stanovené predpoklady vydedenia boli splnené, teda vydedenie je
ako také platné, z ktorého dôvodu naliehavý právny záujem žalobcov na neplatnosti tejto listiny nie je
daný. V danom prípade sú žalobcovia právne zastúpení advokátom a súd nemá voči ním poučovaciu
povinnosť v zmysle § 160 ods. 2 písm. b/ CSP, ktorá sa týka procesných práv a povinností. Súd

vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhnutých svedkov, avšak svedecké výpovede nevyhodnocoval,
lebo ani po predbežnom právnom posúdení veci podľa § 181 ods.2 CSP, nedošlo zo strany žalobcov k
správnej formulácii žalobného petitu v zmysle toho, že dôvody vydedenia uvedené a špecifikované v
notárskej zápisnici N XX/XX NZ XX/XX zo dňa 05.05.1999 vrátane ich popisu, nie sú dané. Pre absenciu
takto formulovaného žalobného petitu, súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu žalobcov na vyslovení neplatnosti dotknutej listiny o vydedení.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, § 160 ods. 1, 2, 3 písm. a/, b/
CSP, § 40 ods. 1, § 461 ods. 1, 2, § 469a ods. 1, 3, § 476 ods. 1, 3, § 480 ods. 1, 2 Obč. zákonníka.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalovaná má voči žalobcom v
l/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100% z dôvodu, že bola v spore úspešná.7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalobcovia 1/,
2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že
žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne navrhovali zrušenie napadnutého rozhodnutia

a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces
v dôsledku vadného procesného postupu súdu, existenciu inej vady konania, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci), namietali nezákonnosť,
nedôvodnosť, neopodstatnenosť napadnutého rozhodnutia, nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, keď

súd podľa nich nedostatočne a nejednoznačne určil, z akého dôvodu žalobu zamietol. Podľa názoru
súdu prvej inštancie obsah žaloby nebol dostatočne zladený so žalobným petitom, za ktorým účelom
sa súd prvej inštancie zaoberal predbežným právnym posúdením, pričom však obsah žalobného
návrhu jasne vystihuje východisko sporu, teda čoho sa žalobcovia domáhajú, teda že namietajú
neplatnosť dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení. Zosúladenie obsahu žaloby so žalobným
petitom, nemá priamu spojitosť s otázkou skúmania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej

žaloby. Z výsledkov dokazovania, aj keď súd v odôvodnení sa zaoberal iba zákonom stanovenými
náležitosťami listiny o vydedení, vyplývajú dostatočné dôkazy o neplatnosti dôvodov vydedenia, čo
plne zodpovedá vyjadreniam žalobcov a vypočutej svedkyne S. E.. Objektívne sa podľa ich názoru
nemožno stotožniť s tvrdeniami súdu o nesprávnosti, či nezosúladení petitu so žalobou. S odkazom
na bod 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku namietajú, že súd prvej inštancie v ňom síce uvádza,

že prezentoval predbežné právne posúdenie veci, jeho postup bol však v rozpore s ust. § 181 ods.
2 CSP. Súd prvej inštancie nevyslovil svoj názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu, preto
sa žalobcovia domnievali, aj s poukazom na obsah žaloby, aj absenciu akejkoľvek výzvy smerujúcej
k odstráneniu prípadných nedostatkov petitu, že v tomto smere súd nemá voči formulácii žalobného
návrhu výhrady. Zvolený postup súdu považujú za nepredvídateľný a neočakávaný, výsledkom ktorého

bolo aj napadnuté rozhodnutie. Pri absencii predbežného právneho posúdenia v zmysle dôvodov
napadnutéhorozhodnutiaaspoukazomnakomplexvykonanýchdôkazovmalizato,žemôžubyťvoveci
úspešní, plánovali tiež uplatňovať aj ďalšie prostriedky procesného útoku, súd však nepredvídateľne
a neočakávane rozhodol. Žalobcovia prostredníctvom v konaní realizovaných dôkazov jednoznačne
spochybnili platnosť a existenciu dôvodov vydedenia uvedených v notárskej zápisnici N XX/XX, Nz

XX/XX zo dňa 05.05.99 a na vyslovení ich neplatnosti preukázali aj danosť existencie naliehavého
právneho záujmu. Závery súdu vo vzťahu k dokazovaniu v tom zmysle, že svedecké výpovede nebude
vyhodnocovať sú v priamom protirečení s jeho úvahami a samotným vykonaním dokazovania. Aj keď
súd tvrdí, že k zamietnutiu žaloby došlo na základe nedostatku naliehavého právneho záujmu, súčasne
tvrdí, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nesprávnej formulácie žalobného petitu. Podľa ich názoru je

odôvodnenie rozhodnutia rozporné a nepreskúmateľné.

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvej
inštancie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru tento
v plnej miere zohľadňuje ustálenú súdnu prax v otázke skúmania existencie naliehavého právneho

záujmu na žalobcami podanej určovacej žalobe. Žalobcovia sa v zmysle nimi formulovaného petitu
domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu, a to poručiteľom zriadenej listiny o vydedení, pričom
žalovaná od počiatku argumentovala, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Napriek
tomu, že absencia danosti právneho záujmu bráni súdu, aby sa čo i len zaoberal meritom veci, súd nad
rámec nevyhnutnosti umožnil žalobcom výsluch nimi navrhnutých svedkov. Žalovaná preto považuje

za zvláštne, že jeden z odvolacích dôvodov žalobcov je dôvod vymedzený v ust. § 365 ods. 1 písm.
e/ CSP, spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, pričom však žalobcovia okrem návrhu na výsluch dvoch svedkov, ktorých súd
aj riadne v konaní vypočul, žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Keďže žalobcovia
boli od počiatku sporu zastúpení advokátom, súd nebol povinný a ani oprávnený plniť si vo vzťahu

k nim mandukačnú povinnosť a poučiť ich o nesprávnosti žalobného petitu. Napriek tomu tak urobil,
no žalobcovia aj tak petit žaloby nezmenili. Keďže súd nie je oprávnený rozhodovať ultra petitum, za
daných skutkových okolností bolo povinnosťou súdu žalobu zamietnuť a priznať žalovanej strane nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, čo aj urobil.

9. Žalobcovia vo svojej reakcii na písomné vyjadrenie žalovanej uviedli, že bezvýhradne trvajú na
všetkých svojich stanoviskách a pripomienkach, ktoré uplatnili v odvolaní a bližšie sa k jeho obsahu
vyjadrovať nebudú.10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri

všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušiť, pretože postupom súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý znemožnil strane/stranám uskutočňovať jej/im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

15. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP) je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa stranám
odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so

zákonom a postupom odňal stranám procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva. Napríklad
môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky,
vyjadriť sa k dokazovaniu, k právnej stránke veci, tiež k predbežnému právnemu posúdeniu
veci súdom, samozrejme v spojení s právom na to, aby takéto právne posúdenie zodpovedajúcim
spôsobom súd prvej inštancie tiež aj vykonal, či v neposlednom rade právo zodpovedajúcim spôsobom

argumentovať proti rozhodnutiu v prípadnom odvolacom konaní, k porušeniu ktorého dochádza v
prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia, prípadne jeho vnútornej rozpornosti, či
zmätočnosti.

16. Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie nedodržal dôsledne zákonom predpísaný procesný

postup daný ust. § 181 ods. 2 CSP s následkom, že prekvapivo rozhodol o zamietnutí ich žaloby
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na jej podaní z hľadiska ust. § 137 písm. c/ CSP napriek
tomu, že vo veci vykonal dokazovanie a žalobcovia sa teda oprávnene nemali dôvod domnievať, že
nimi formulovaný žalobný návrh považuje súd za nesúladný s hmotným právom, indikujúci záver o
neexistencii právneho záujmu na ich strane na takto formulovanej žalobe. Rozhodnutie označili s

poukazom na vyššie uvedené za prekvapivé a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za rozporné a
nepreskúmateľné, keď súd prvej inštancie kumuluje v ňom navzájom rozporuplné dôvody, neindikujúce
v prospech zvoleného postupu.

17. Ako bolo už uvedené, žalobcovia sa ochrany svojho práva domáhajú prostredníctvom určovacej

žaloby. Základnou podmienkou prípustnosti prikročenia k posudzovaniu vecnej stránky žalobného
návrhu, je danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z hľadiska ustanovenia § 137
CSP, vychádzajúc z ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a/splnení povinnosti,
b/nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade záveru o jeho nedostatku,
je totiž bez ďalšieho daný dôvod zamietnutia žaloby ako celku.18. Povinnosťou súdu prvej inštancie, vychádzajúc z ust. § 181 ods. 2 CSP účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (v čase podania žaloby ust. § 118 ods. 2 v spojitosti s ust. § 100
ods. 1 veta posledná O.s.p.), bolo strany oboznámiť nielen s tým, ktoré právne významné skutkové

tvrdenia strán je možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané, ktoré súd nevykoná, aj keď ich strany navrhli, ale tiež oznámiť stranám a ich právnym
zástupcom svoje predbežné právne posúdenie veci. Z hľadiska výpovednej hodnoty predbežného
právneho posúdenia veci je nevyhnutné, aby bolo stanovisko súdu určité a zrozumiteľné, na základe
neho musí byť stranám a ich zástupcom totiž dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej

možno očakávať v nadväznosti na prípravu pojednávania. Predbežné právne posúdenie veci, však
nemôže súd zúžiť iba na zjednodušené konštatovanie, že sa mu žaloba javí ako dôvodná, prípadne
ako čiastočne dôvodná, alebo nedôvodná, ale naopak, je povinný subsumovať významné skutkové
okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia a prezentovať relevantný právny záver.
Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného
súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán,

ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných
návrhov. Strany majú takto možnosť reagovať na intencionality dokazovania podľa právneho názoru
súdu tým, že sa pokúsia tento predbežný právny názor vyvrátiť, alebo naopak potvrdiť. Z dôvodu
predvídateľnosti postupu súdu, a tým aj posilnenia práva na spravodlivé súdne konanie, zákon teda
týmtoustanovenímupravujepostupsudcuvkonaní.Okremhospodárnostikonania, mátotoustanovenie

za účel aj vyhnúť sa tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď strany majú pocit, že rozhodnutie vo
veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu v zistenom skutkovom stave.

19. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdu prvej inštancie bola dňa 02.
februára 2016 (teda ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu) doručená žaloba, ktorou

sa žalobcovia 1/, 2/, prostredníctvom zložito konštruovaného žalobného návrhu (petitu) domáhajú síce
formálne neplatnosti listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice pod č. Q Q v Notárskom
úrade H.. K. J., notára so sídlom v R., vychádzajúc však z obsahu skutočností uvedených v žalobe sa
javí, že ich cieľom je dosiahnuť rozhodnutie o tom, že dôvody vydedenia neboli dané. Súd prvej inštancie
kópiu žaloby doručil žalovanej (č.l. 11) na vyjadrenie. Následne na výzvu súdu žalobcovia predložili

dotknutú notársku zápisnicu, ktorá je založená na č.l. 22, 23 spisu a s ktorou mal možnosť sa súd
prvej inštancie oboznámiť ešte pred tým, ako vo veci nariadil prvé pojednávanie. Následne bol vytýčený
prvý termín pojednávania na deň 30.06.2016, z dôvodu žiadosti strán o odročenie pojednávania, bol
vytýčený nový termín pojednávania na 27.09.2016. Ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania zo
dňa 27.09.2016 (č.l. 45), pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti sporných strán a ich zástupcov, na

ktorom pojednávaní súd strany sporu vypočul a ktoré pojednávanie bolo odročené za účelom prípadnej
mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. Na uvedenom pojednávaní z obsahu zápisnice nevyplýva
postup súdu daný ust. § 181 ods. 2 CSP. Z dôvodu, že strany oznámili, že k mimosúdnej dohode
neprišlo, súd prvej inštancie nariadil ďalšie pojednávanie na deň 09.03.2017, na ktorom, ako vyplýva
z obsahu zápisnice (č.l. 63-66 spisu), oboznámil výsledky prípravy pojednávania, pripojené spisy OS

Partizánske sp.zn. 2C/156/2015, 3C/212/98 a dedičský spis 1D/93/2015, vypočul svedkyňu J. I. a
svedkyňu K. J. a odročil pojednávanie na 25.04.2017 s tým, že uložil zástupcovi žalobcov predložiť
návrhy na doplnenie dokazovania. Opätovne ako vyplýva z obsahu zápisnice, súd prvej inštancie strany
neoboznámil postupom podľa § 181 ods. 2 CSP o predbežnom právnom posúdení veci. Ako
vyplýva z obsahu zápisnice z následného pojednávania zo dňa 25.04.2017 (č.l. 75-79 spisu) po otvorení

pojednávania a stručných prednesoch strán sa v zápisnici uvádza, že „súd predniesol predbežné právne
posúdenie veci s tým, že súdu sa javí žaloba ako nedôvodná vzhľadom na formuláciu žalobného petitu
podľa § 181 ods. 2 CSP“. Následne po prednesení záverečných stanovísk a vyhlásení dokazovania za
skončené, bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol.

20. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností, odvolací súd dospel k záveru o naplnení odvolacieho
dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky. Súd
prvej inštancie síce v zápisnici uvádza, že predniesol stranám svoje predbežné právne posúdenie veci,
čo však bolo jeho obsahom zistiť nemožno, z obsahu zápisnice nevyplýva predbežný právny názor o
nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe z hľadiska ust. § 137 CSP, čím

nedošlo k naplneniu zmyslu a účelu daného ust. § 181 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho je potrebné
prisvedčiť odvolateľom, že objektívne nemohli s prihliadnutím tiež na ďalšie skutočnosti (vykonávanie
dôkazovpotrebnýchnavecnéposúdeniežaloby)predvídať následnésúdnerozhodnutie,ktorézatýchtookolností možno hodnotiť ako vo vzťahu k nim prekvapivé, porušujúce ich právo na spravodlivé súdne
konanie.

21.Priposúdenítoho,ževdanomprípadenedošlopostupom súduprvejinštancieknaplneniu zmyslu a
účelu ust. § 181 ods. 2 CSP vo väzbe na dôvody zamietnutia žaloby (§ 137 CSP) je tiež významným, že
základnou podmienkou prípustnosti posudzovania vecnej stránky žalobného návrhu je záver o danosti
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože v prípade záveru o jeho nedostatku,
je bez ďalšieho daný dôvod zamietnutia žaloby ako celku. Súd prvej inštancie určovaciu žalobu,

ktorou uplatňujú žalobcovia ochranu svojich práv zamietol, dôvodiac nedostatkom danosti naliehavého
právneho záujmu na jej podaní z hľadiska ust. § 137 CSP, čo vzhliadal (vychádzajúc z odôvodnenia)
v zásade v nesprávne formulovanom žalobnom petite, napriek čomu však so svojim názorom o
nesprávne formulovanom petite (i keď nie právne podloženým) oboznámil strany, ako vyplýva z obsahu
spisu až na v poradí treťom pojednávaní vo veci, na ktorom tiež rozhodol. Formulácia žalobného petitu
však bola od počiatku súdu prvej inštancie zrejmá, napriek čomu vysloveniu prezentovaného názoru,

predchádzali celkovo tri pojednávania, tiež bolo vykonané dokazovanie vzťahujúce sa k skutkovým
tvrdeniam žalobcov, že dôvody vydedenia neboli dané, dokonca súd uložil na druhom pojednávaní
povinnosť žalobcom doplniť návrhy na vykonanie dokazovania, preto súdom prvej inštancie zvolený
postup v konaní nemohol racionálne indikovať na strane žalobcov k predpokladu, že súd na nimi
podanej žalobe nevzhliada naliehavý právny záujem pre nesúlad žalobného návrhu s hmotným právom,

čo sa vychádzajúc z odôvodnenia javí ako jeden z dôvodov, na ktorých svoje rozhodnutie založil.
Samotné „predbežné právne posúdenie veci“, na ktoré súd prvej inštancie odkazuje v odôvodnení
svojho rozhodnutia, tak ako je zaznamenané v zápisnici z pojednávania, z hľadiska určitosti a
zrozumiteľnosti (i keď z neho bolo zrejmé, že má v úmysle súd prvej inštancie žalobu zamietnuť,
nemožno však z neho zistiť na podklade akého právneho dôvodu), má z hľadiska možnej argumentácie

žalobcov voči nemu a predvídateľnosti následného rozhodnutia, nulitnú výpovednú hodnotu. Postup
súdu prvej inštancie v tomto smere teda nebol súladný s ust. § 181 ods. 2 CSP, čím došlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu uplatneného žalobcami, uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a odvolaciemu
súdu nezostávalo nič iné, ako napadnuté rozhodnutie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

22. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil tiež odvolaciu námietku žalobcov smerujúcu voči
(ne)preskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska nesprávneho a zmätočného
kumulovania dôvodov, na ktorých tento svoje rozhodnutie založil (odvolacie dôvody uvedené v ust. §
365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP). Posúdením obsahu odvolania je potrebné prisvedčiť žalobcom, že
súdom prvej inštancie zvolená kumulácia dôvodov znemožňuje zrozumiteľne opoznať, v čom skutočne

tento vzhliada pôvod záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Súd prvej
inštancie totiž kumuluje zistenie o nedostatkoch žaloby, ktoré vzhliada v rozpornosti žalobného petitu so
skutkovými tvrdeniami, na ktorých žalobcovia žalobu zakladajú, súčasne však tiež dôvodí rozporom
formulovaného žalobného návrhu s hmotným právom v nadväznosti na čo v konečnom dôsledku s
nemožnosťou poučiť žalobcov o nesprávnej formulácii žalobného petitu pre ich právne zastúpenie v

konaní.

23. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie konštatovaný nesúlad medzi obsahom žaloby so žalobným
petitom, z ktorého dôvodu, ako uvádza v odôvodnení, vyslovil predbežné právne posúdenie veci, je
zrejmé, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi vadami žaloby a nesúladom žalobného návrhu s

hmotným právom. Ak totiž súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcami formulovaný žalobný
návrh (petit) je v rozpore so skutkovými tvrdeniami, vyplývajúcimi z obsahu žalobného návrhu, uvedený
nedostatoknemožnoodstraňovaťpostupompodľa§181ods.2CSParovnakonemôžemaťzanásledok
zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcov na jej podaní.
Existencia takejto vady žalobného návrhu, by bola totiž dôvodom na postup podľa v čase podania

žaloby platného a účinného ust. § 43 ods. 1 O.s.p. (teraz § 129 CSP ), keďže by išlo o takú vadu žaloby,
pre ktorú by nebolo možné žalobu vecne prejednať (pre absenciu jednoznačnosti toho, k čomu žaloba
smeruje a aké právne účinky ňou žalobcovia skutočne sledujú).

24. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby,

ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis) a § 132 ods.1
CSP (okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit,t.j. ako žiada žalobca rozhodnúť). Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného
prejednania veci. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný.
Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac,

než to, čoho sa domáhajú, ani im priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované.
Presný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby nie je iba vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je aj
nevyhnutným predpokladom toho, aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval.
Uvedené náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej ( žalobe ) absentujú celkom,
či sú nezrozumiteľné, prípadne sa zistí nesúlad medzi formulovaným žalobným návrhom a skutkovými

tvrdeniami obsiahnutými v žalobe, súd je povinný postarať sa o ich odstránenie ak v konaní nemožno
pre nedostatky podania pokračovať, čo znamená možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších
prekážok, ktorými sú neodstrániteľné, alebo len ťažko odstrániteľné nedostatky žaloby. Zistenie o tom,
že žaloba vykazuje súdom prvej inštancie v tomto smere konštatované nedostatky ( nie teda nesúlad
žalobného návrhu s hmotným právom, ale rozpor formulovaného žalobného návrhu so skutočnosťami,
na ktorých žalobcovia žalobu zakladajú), nemôže tak byť dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok

naliehavého právneho záujmu, pretože indikuje v prospech odlišného procesného postupu.

25. Pokiaľ tiež súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že o správnej formulácii
žalobného petitu, v tomto prípade však z hľadiska hmotného práva, nemohol žalobcov poučiť, pretože
nemá voči nim poučovaciu povinnosť podľa § 160 ods. 2 písm. b/ CSP o ich procesných právach a

povinnostiach, keďže sú v konaní právne zastúpení, ide o nesprávnu interpretáciu ust. § 160 CSP.
Je pravdou, že v odseku 1 uvedeného ust. je zakotvená všeobecná poučovacia povinnosť súdu, v
zmysle ktorej tento poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom, pričom v zmysle odseku 3 ustanovenia túto nemá, ak je strana zastúpená
advokátom (písm. b/), ako tomu bolo tiež v posudzovanej veci. Zakotvenie poučovacej povinnosti v

procesnom kódexe vyplýva z ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý súdny proces so zreteľom
na rovnosť zbraní, opakovane judikovaného Európskym súdom pre ľudské práva. Poučenie v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia, sa však týka len poučenia o procesných právach a povinnostiach,
tzn. aké práva stranám priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi
zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrebné odstrániť

vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými
úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej
povinnosti nepatrí návod, čo by strana mala, alebo mohla v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť
k tomu, aby mohla zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Je však
vylúčené, aby súd poučoval strany o hmotnom práve, tiež o procesných otázkach, ktoré majú svoj základ

v hmotnom práve (napr. otázka vecnej legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva - viď uznesenie NS
SR 3Cdo 197/2010), čo obdobne platí aj pre formuláciu žalobného petitu (porovnaj uznesenie NS SR
6Cdo 125/2011). Z uvedeného teda vyplýva, že síce je pravdou, že súd nemohol žalobcov poučovať o
tom, ako majú správne formulovať žalobný petit z hľadiska hmotného práva, nie však z dôvodu, ktorý
uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, teda že žalobcovia sú v spore právne zastúpení, odkazujúc

pritom na ust. § 160 ods. 1, 2, 3 CSP, ale z dôvodu, že bez ohľadu na to, či žalobcovia sú, alebo nie
sú právne zastúpení, poučenie o správnej formulácii žalobného petitu z hľadiska hmotného práva, nie
je poučením o procesných právach a povinnostiach z hľadiska ust. § 160 CSP, preto takéto poučenie
strane zo strany súdu do úvahy neprichádza.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže okrem zmätočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, súd prvej inštancie naviac nesprávnym procesným postupom z hľadiska ust. § 181 ods.
2 CSP odňal žalobcom možnosť konať pred súdom, teda porušil ich právo na spravodlivý proces
tým, že svoje rozhodnutie „nečakane a prekvapivo“ založil na právnych záveroch v otázke posúdenia
danosti naliehavého právneho záujmu na nimi podanej určovacej žalobe bez toho, aby im predniesol

také predbežné právne posúdenie, ktoré by bolo spôsobilé umožniť im relevantne sa k nemu aj vyjadriť
a odňal im tak právo namietať správnosť jeho právneho názoru, konanie zaťažil vážnou procesnou
vadou, ktorá skutočnosť za dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania, nemohla mať za následok nič iné, ako zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 CSP), pričom s poukazom na dôvody, ktoré viedli k zrušujúcemu rozhodnutiu, sa odvolací
súd ďalšími (vecnými) námietkami uvedenými v odvolaní, nezaoberal.27. Súd prvej inštancie po vrátení veci pri novom rozhodnutí odstráni nedostatky súdneho konania tak,
ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení. Pred novým rozhodnutím o veci bude
postupovať v súlade s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti vyhodnotí,

pričom sa vysporiada so všetkými námietkami produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v
odvolaní a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v
súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

28. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

29. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).