Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720203765
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5720203765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: AI - invest s. r. o. ,
IČO:46271341,sosídlomCestaklesu10482/5,Martin,právnezastúpenéhospoločnosťouAdvokátska
kancelária JUDr. Ján Segeč s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ B.
O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXXX/XXX, M., 2/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXXX/XXX, M.,
obidvajažalovaníprávnezastúpeníspoločnosťouAKJUDr.SilviaTatarkovás.r.o.,sosídlomŠkultétyho
472/10, Martin, 3/ O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXXX/XXX, M., právne zastúpený spoločnosťou
AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o. , so sídlom M. R. Štefánika 25, o náhradu škody v sume 100,72 eur, na

základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ a na základe odvolania žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 15C/54/2020-115 zo dňa 27. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovaným 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovaným 1/ až
3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 64,72 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Výrokom II. uložil žalovanému 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 36 eur do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Východiskovo súd prvej inštancie vymedzil podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti (§ 420 OZ) a skutkovo ustálil, že žalobca je investorom bytového domu Aurel v M. - J.
a vlastní jeden byt, ku ktorému prináleží aj pozemok (parc. č. 837/25) s terasou. Začiatkom mesiaca jún
2018 zistil, že mu začal vysychať trávnik a žltnúť kvet, ktorý mal v črepníku na terase. Tento postupne
vyhynul a keďže v bytovom dome nebýva, nadobudol podozrenie, že k poškodeniu trávnika a zničeniu

kvetu došlo pričinením niektorých osôb, ktoré bývajú v dome, nakoľko v poslednom období mal konflikty,
ktoré boli viackrát riešené cestou polície s žalovanými 1/ až 3/. Títo pritom museli prekročiť plot vo
výške cca 1m, ktorým je oddelená jeho záhrada od záhrady žalovaného 1/. Podozrenie, že mu niekto
chodí neoprávnene na jeho pozemok nadobudol už vtedy, keď zistil, že mu niekto do kosačky nasypal
kryštálový cukor, aby mu ju poškodil. Z týchto dôvodov koncom mesiaca máj namontoval fotopascu.
Uznesením OO PZ SR Martin - Západ sp. zn. ČVS:ORP-606/OZ/MT-2018 bolo odmietnuté trestné
oznámenie žalovaného 1/ (o neoprávnenom sledovaní), nakoľko nebol dôvod na začatie trestného

stíhania a jednoznačne sa v ňom konštatuje, že konateľ žalobcu konal v úmysle chrániť majetok žalobcu
odhaliť a zadokumentovať príp. páchateľov protiprávneho konania na jeho pozemku a nie v úmysle
porušiť právo oznamovateľov na ich súkromie v obydlí, právo na ich súkromný a rodinný život v obydlí a
to s využitím informačno-technických prostriedkov a iných technických prostriedkov. Zároveň samotnýbytový dom Aurel je riadne označený, je monitorovaný kamerovým systémom, avšak tá situácia, ktorá
sa diala na pozemku žalobcu sa diala presne tam, kde tieto kamery nezaberajú a žalovaní veľmi dobre
vedeli, kde zaberajú kamery.

3.Osobitne sa okresný súd zaoberal spočívaním premlčacej doby v okolnostiach súdenej veci, pričom
zistil, že žalobca podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej
veci s tým, že na záznamoch z fotopasce z 13.6.2018 a 16.6.2018 vidieť osoby, ktoré sú žalobcovi
známe, ako sa pohybujú po jeho terase a pozemku a sypú, lejú neznámu látku do kvetináčov a na

trávnik a práve v miestach, kde tieto osoby sypú, lejú neznámu látku na trávnik, tento trávnik vysychá
a odumiera. Bolo teda preukázané, že žalobca podal dňa 29.6.2018 trestné oznámenie po tom, ako
zistil, že mu vznikla škoda a kto je podozrivý z jej spôsobenia. V rámci trestného konania bolo vydané
odborné vyjadrenie č. 19/2018, kde bola stanovená výška škody - 100, 72 eur - spôsobená poškodením
trávnatej plochy a okrasnej črepníkovej rastliny poliatím neznámou chemickou látkou. Uznesením č.
ČVS:ORP-544/OZ-MT-2018bolopredmetnétrestnéoznámeniepostúpenéObvodnémuúraduvMartine

(nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania) k ďalšiemu prejednaniu vo veci priestupkov proti
majetku a proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých mali byť podozriví žalovaní 1/ až 3/. Z tohto
dôvodu sa teda pokračovalo plynule v rámci priestupkového konania.
4.Je síce pravda, že následne došlo k zastaveniu priestupkového konania, ale nie z dôvodov, ktoré by
zavinil žalobca, ale z dôvodu uplynutia zákonnej doby na ich prejednanie podľa § 20 zák. č. 372/1990

Z.z. o priestupkoch, kde rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 18.06.2020. Okresný
súd bol toho názoru, že počas trvania trestného a priestupkového konania, premlčacia doba spočívala a
z tohto dôvodu je zachovaná subjektívna dvojročná premlčacia lehota, t. z. že je uplatnený nárok žalobcu
tak, ako bol uplatnený, nie je premlčaný (žalobca zistil, kto mu spôsobil škodu z kamerového záznamu
minimálne dňa 19.6.2018, trestné oznámenie podal 29.6.2018, premlčacia doba spočívala od 29.6.2018

a jej spočívanie skončilo právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania 18.6.2020 s tým, že následne
došlo k pokračovaniu plynutia premlčacej doby, avšak dňa 2.9.2020 bola podaná žaloba na súd).

5.Následne súd prvej inštancie konštatoval, že o zničení časti trávnika na pozemku žalobcu svedčí
fotodokumentácia, vyhotovená k podozreniu z prečinu poškodzovania cudzej veci dňa 13.7.2018

práporčíkom O. V., obsahom ktorej je sedemnásť farebných fotografií, ďalej fotodokumentácia z
videokamery z fotopasce, spracovaná nadporučíčkou Mgr. M. Y., obsahom ktorej sú čierno-biele
sekvencie z videozáznamov z kamery fotopasce, nachádzajúcej sa v priestoroch záhrady žalobcu,
obsahom ktorej je šesť fotografií. Zároveň aj fotodokumentácia spracovaná z videokamery z fotopasce,
spracovaná nadporučíčkou Mgr. M. Y., obsahom ktorej sú čierno-biele sekvencie z videozáznamov z

kamery fotopasce, nachádzajúcej sa v priestoroch záhrady žalobcu, obsahom ktorej je päť fotografií,
ktoré sú súčasťou trestného spisu, ktorý je zložkou priestupkového spisu. Rovnako o tom svedčí aj DVD-
R nosič, ktorý bol predložený v rámci vyšetrovacieho konania zo strany žalobcu, kde obsahom tohto
DVD-R nosiča je päťdesiatdva súborov. Žalobca aj v rámci trestného konania jednoznačne uviedol, že
na fotke zo dňa 13.6.2018 vidí L. O. ako na jeho trávnik leje neznámu látku a dňa 16.6.2018 vidieť osoby,

ktoré spoznal ako B. O. a O. F., ktorí niečo liali a sypali na trávnatý porast jeho pozemku a na kvetináč,
pričom si museli byť vedomí, že neoprávnene vstúpili na pozemok.
6.Čo sa týka škody, bolo preukázané, že došlo k poškodeniu trávnika o rozmeroch 10 m x 0,5
m a k poškodeniu okrasného črepníkového kvetu, čo taktiež vyplynulo z vyšetrovacieho spisu
- fotodokumentácie a záznamov doložených zo strany žalobcu. V rámci trestného konania bolo

predložené odborné vyjadrenie, v rámci ktorého znalec ocenil výšku spôsobenej škody. Pokiaľ sa
žalovaní domáhali výsluchu znalca, resp. výsluchu vyšetrovateľky Mgr. M. Y., okresný súd vyhodnotil
výsluchy týchto osôb za nadbytočné, keďže mal za to, že inými listinnými dôkazmi a výsluchmi bol
náležite preukázaný skutkový stav, ako i s poukazom na existenciu zápisnice o výsluchu týchto svedkov
v rámci priestupkového konania. Dodal, že znalec v rámci odborného vyjadrenia zodpovedal riadne na

zadanú otázku, rozmery poškodeného trávnika zadala polícia v objednávke, z ktorej teda nevyplynula
povinnosť znalca zúčastniť sa obhliadky a rovnako ani urobiť rozbor chemickej látky, ktorou mal byť
poliaty trávnik. Námietky žalovaných, že nebol urobený rozbor látky, ktorou mal byť poliaty trávnik a že
znalec, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie nevykonal obhliadku miesta, považoval preto za irelevantné

7.V konaní plne úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal voči žalovaným 1/ až 3/ náhradu trov
konania v celom rozsahu.8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 3/ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie.
9.Namietal,ževydanýrozsudokjenezákonný,lebonevychádzaznespornezistenéhoskutkovéhostavu,

nemá jednoznačnú identifikáciu subjektu, ktorý bol zaviazaný k náhrade vzniknutej škody. Nie sú teda
splnené zákonné predpoklady pre vznik škody, nie je dané subjektívne zavinenie žalovaného 3/, keďže
z CD nosiča nie je možné osobu žalovaného 3/ identifikovať. Jediným dôkazom je tvrdenie žalobcu a
nejasný videozáznam, z ktorého nie je možné ustáliť, kto sa daného konanie dopustil, či toto konanie
malo za následok poškodenie porastu a okrasného kvetu, nie je možné ustáliť, aká tekutina bola použitá

a dokonca nie je jasné ani či mala za následok poškodenie porastu a okrasného kvetu. Dokonca podľa
žalovanému 3/ dostupných informácií bolo znalecké dokazovanie bolo vykonávané bez osobnej ohliadky
daných porastov a okrasného kvetu.
10.Podľa odvolateľa je nepostačujúce odvolať sa iba na tvrdenie produkované žalobcom, lebo nie je
súdom vysvetlené vo všetkých logických súvislostiach, prečo výpoveď žalobcu má väčšiu právnu silu,
ako výpoveď žalovaného. V znení predpisov procesného poriadku nie sú dôkazy vyššej a nižšej právnej

sily, ale dôkazy, ktoré sú čo do tvrdenia unesené a dôkazy ničím nepodložené. Súd sa nedostatočne
vysporiadal s otázkou ustálenia škody a ustálenia otázky, či k uhynutiu rastliny v okrasnom črepníku
došlo konaním osoby na CD nosiči, alebo či došlo k jej uhynutiu jej umiestnením do vonkajšieho
prostredia. Žiaden dôkaz o príčine uhynutia rastliny nebol produkovaný. Obdobné tvrdenie platí aj pre
priznanú škodu, ktorá má základ v trestnom konaní, kde jej vyčíslenie žalovaný 3/ namieta z dôvodov

uvedených v trestnom konaní, ako i v podanom odpore v tomto konaní. V neposlednom rade je potrebné
poukázať i na to, že nárok je premlčaný, lebo v trestnom konaní nebolo čo do uplatneného nároku
riadne pokračované. Žalobca totiž disponoval kamerovým záznamom a mohol minimálne 19. 6. 2018
identifikovať údajných škodcov a mohol neodkladne vyčísliť vzniknutú škodu, túto riadne v trestnom
konaní uplatniť a teda dňom 19. 6. 2020 uplynula premlčacia lehota na náhradu škody.

11.Proti rozsudku podali odvolanie aj žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa domáhali zamietnutia žaloby.
12.Zdôraznili, že v priebehu celého konania namietali výšku škody, ako aj samotný vznik škody. Súd
totiž považoval za irelevantné zistenie o akú chemickú látku sa jedná, a zároveň, aby musel byť
znalec prítomný na mieste samom. Zároveň škoda nebola daná do príčinnej súvislosti s konaním,

ktoré je dávané za vinu žalovaným. Vyčíslenie škody, ktoré poskytuje odborné vyjadrenie je vyčíslenie
škody, ktoré malo v čase vyhotovenia fotografií vzniknúť na trávnom poraste žalobcu. Nebolo skúmané,
kedy došlo k poškodeniu trávnika, akým spôsobom došlo k poškodeniu trávnika a absolútne nebolo
preukázané, že došlo k poškodeniu trávnika pričinením žalovaných.
13.Okrem toho žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by stav (poškodenia) pretrvával a v akom stave

sa dnes trávny porast nachádza. Nie je teda známe, či žalobca určitým spôsobom údajnú škodu riešil,
naprával alebo alternatívne došlo k náprave veci, na ktorej mala vzniknúť škoda bez ľudského pričinenia.
V tomto prípade, ak sa pojednáva o trávnom poraste, je možné a pravdepodobné, že v čase rozhodnutia
vo veci samej v žiadnom rozsahu nebola škoda viditeľná a zrejmá, nakoľko k vzniku priamej škody ani
nedošlo. Napokon, žalobca do konania nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali sumu 64,72 eur a

opodstatnenosť takto vynaložených nákladov, okrem odborného vyjadrenia, ktoré nezakladá príčinnú
súvislosť s konaním žalovaných a údajného vzniku škody. K vzniku škody malo údajne dôjsť 13.6.2018
resp. 16.6.2018 vo večerných hodinách. Fotografie, ktoré sú súčasťou spisu a boli vyhotovené práp.
O. V., dňa 13.7.2018, boli vyhotovené viac ako mesiac po údajnom vzniku škody. Za daných okolností
mohlo dôjsť k akémukoľvek manipulovaniu s trávnym porastom medzi 13.6.2018 až 13.7.2018.

14.Podľa žalovaných je dôležité upriamiť pozornosť aj na časové hľadisko a
predchádzajúce uplatnenie práv. Žalobca sa v prvom momente, kedy sa cítil škodným, obrátil na orgány
činné v trestnom konaní, ktoré následne postúpili vec na priestupkové konanie. V rámci priestupkového
konania bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, podľa ktorého mali byť žalovaní 1/ a 2/ vinní zo
spáchania priestupku. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko bolo zo strany žalovaného

1/ a 2/, podané odvolanie. Na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ došlo k zrušeniu rozhodnutia
prvostupňového orgánu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť
o vine, a rovnako nemožno nahrádzať dokazovanie v civilnom konaní na neprávoplatnom rozhodnutí
z priestupkového konania. Priestupkové konanie bolo zastavené z dôvodu prekročenia dvojročnej
prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku. Práve z dôvodu priestupkového konania nebola vec

riadne prejednaná pred prvoinštančným súdom, nakoľko súd sa stotožnil so záverom obsiahnutým v
neprávoplatnomrozhodnutíprvostupňovéhoorgánuvpriestupkovomkonaní.Ničnebránilosúduposúdiť
otázku porušenia povinnosti, otázku vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a
vzniknutou škodou, ako aj otázku zavinenia nezávisle a samostatne, keďže vo veci neexistuje žiadnemeritórne rozhodnutie o priestupku, ktoré by obsahovalo záver o tom, že žalovaní 1/ a 2/ porušili niektorú
zákonom ustanovenú povinnosť.
15.Dôkazom, ktorý mal podopierať rozsudok boli zábery zabezpečené z fotopasce, ktorú si nainštaloval

žalobca.Zobsiahnutéhokamerovéhozáznamu,nebolipreukázateľnýmspôsobomidentifikovanéosoby,
ktoré sú označené ako žalovaní. Jediná rekognícia prebehla v trestnom konaní, v ktorom práve žalobca
mal žalovaných identifikovať. Nie je nutné prízvukovať, že práve žalobca má záujem na veci samej a
sám uvádza, že so žalovanými v rade 1/ - 3/ má pretrvávajúce konflikty.
16.Súd ďalej žalovaným 1/ a 2/ nevyhovel pri ich návrhu na vykonanie dokazovania. Osoba znalca

sa mala vyjadriť najmä k okolnostiam okolo vyhotovovania odborného vyjadrenia, k skutočnostiam
prečo nedošlo k osobnej obhliadke samotného miesta pomyselného vzniku škody, prečo znalecký
posudok vychádzal výlučne z fotografií, a iné. Takto vykonané odborné vyjadrenie je viac než atypickým
postupom, bolo zo strany žalovaných niekoľkokrát spochybnené, avšak súd nepovolil dokazovanie za
účelomodstráneniatýchto nezrovnalostí.Zatýchtookolnostiboloporušenéprávonaspravodlivýproces
daný čl. 6 Dohovoru.

17.1.Vpísomnomvyjadreníkpredloženýmodvolaniamžalobcauviedol,žeokresnýsúdsavodôvodnení
svojho rozhodnutia veľmi podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami dôležitými pre jeho rozhodnutie.
Ako prvú riešil otázku premlčania, kde v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v bodoch 7 až 9
podrobne vysvetlil, prečo nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd sa tiež dôkladne zaoberal všetkými

predpokladmi zodpovednosti za škodu, kde v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v bodoch 12 až 17
na základe vykonaného dokazovanie podrobne uviedol akými úvahami sa riadil, keď mal za preukázané
naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu u žalovaných. Súd vykonal dokazovanie
výsluchom strán (s výnimkou žalovaného 3/) a oboznámením priestupkového spisu, ktorého súčasťou
bol aj trestný spis. Vykonaním týchto dôkazov bolo jednoznačne preukázaná existencia protiprávneho

konania žalovaných 1/, 2/, 3/, vznik škody a jej výška, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním žalovaných 1/, 2/, 3/ a vzniknutou škodou a zavinenie žalovaných 1/, 2/, 3/. Vzhľadom k tomu,
že konanie žalovaných 1/, 2/, 3/ bolo posudzované v trestnom konaní a aj nadväzujúcom priestupkovom
konaní, je logické, že všetky dôkazy ktoré prichádzali do úvahy boli vykonané v týchto konaniach a preto
na základe návrhu žalobcu súd tieto dôkazy vykonal aj v civilnom konaní, a to ich oboznámením, resp.

prečítaním ich podstatného obsahu na pojednávaní.
17.2.Ak je namietané, že súd vychádzal z neprávoplatného rozhodnutia o priestupku, tak podľa žalobcu
takúto námietku nie je možné prijať, keďže naopak, súd bez ohľadu na existenciu takéhoto rozhodnutia
vykonal rozsiahle dokazovanie a svoje závery oprel o výsledky dokazovania pred súdov, a nie o toto
neprávoplatné rozhodnutie. Pokiaľ boli navrhované výsluchy svedka a znalca, súd správne poukázal

na to, že tieto osoby boli v rovnakom procesnom postavení vypočuté v priestupkovom konaní, kde
sa podrobne vyjadrili k otázkam, ku ktorým by sa mali opätovne vyjadrovať aj v tomto konaní. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/205/2019, zo dňa 1.2.2021, súd môže nevyhovieť
návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti,
ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť

tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi
nadbytočný. Pokiaľ tieto dôvody nie sú dané, súd nevyhovením návrhu na vykonanie dokazovania koná
spôsobom, zakladajúci, prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Súd postupoval v súlade so
zákonom, keď návrh na takéto dokazovanie už nepripustil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
s nevykonaním navrhnutého dokazovania jasne a zrozumiteľne vysporiadal.

18.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že sa s jeho obsahom
stotožňujú.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované

strany sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20.Účelovou je odvolacia argumentáciu žalovaného 3/ o vadách procesu hodnotenia dôkazov, nakoľko
základom napadnutého rozsudku nie je „vyššia právna sila“ výpovede žalobcu (ako to účelovo podsúva
žalovaný 3/), ale úvaha okresného súdu o tom, že relevantné skutkové (a následne) právne závery
vyplývajú zo súhrnu/komplexu všetkých dôkazov vykonaných v danom súdnom konaní.21.Neobstojí ani námietka odvolateľa o premlčaní uplatneného nároku, keďže žalovaný 3/ len
všeobecne namieta záver okresného súdu o spočívaní premlčacej doby, bez toho, aby akokoľvek/
konkrétne, tobôž kvalifikovane, vyvrátil predmetné vyhodnotenie súdu prvej inštancie (v podrobnostiach

body 3 a 4 tohto odôvodnenia) reflektujúce skutkové a právne osobitosti daného prípadu. Na tomto
mieste odvolací súd pripomína principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho
odvolania a s tým súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného
vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu

v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
22.Odvolateľ bližšie nevysvetlil, aký význam má z pohľadu podmienok daného zodpovednostného
vzťahu zohrávať určenie druhu chemickej tekutiny, ktorá bola na trávnik/kvet použitá/vyliata. Pojmové
znaky predmetného zodpovednostného vzťahu totiž boli dostatočne preukázané, keď ustálený skutkový
dej, t.j. že identifikované osoby v noci na pozemku žalobcu vylievali neznámu tekutiny na tú časť
trávnika a kvet, ktoré následne (v časovej súvislosti so skutkom) vyschli, umožňuje s dostatočnou

istotou konštatovať naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti žalovaných za škodu tak, ako to
učinil okresný súd. Stotožniť sa nemožno ani s výtkou smerujúcou voči ustáleniu výšky škody. Spôsob
zvolený/realizovaný príslušnými/konajúcimi orgánmi - zadanie úlohy znalcovi spolu s relevantnými
vstupnými údajmi - je štandardným postupom nevykazujúcim znaky excesu. Odvolateľ v danej
spojitosti nešpecifikoval, čo zásadné/významné by znalec - okrem nesporného poškodenia trávnika

- mohol/mal osobnou ohliadkou - nad rámec údajov oznámených políciou - zistiť. Až absurdne
vyznieva „obrana“, žalovaného, že súd dostatočne nezistil, či k uhynutiu rastliny v okrasnom črepníku
nedošlo jej umiestnením do vonkajšieho prostredia. Za daného ustáleného skutkového stavu (t.j. keď
žalovaní po vstupe na cudzí pozemok v nočných hodinách polievajú práve časť trávnika/rastlinu, ktoré
následne vyhynú) totiž súd nemal dôvod takéto zisťovanie vykonávať. Možno čiastkovo uzavrieť, že

rozhodnutie okresného súdu nevykonať dokazovanie výsluchom znalca (resp. vyšetrovateľky) nie
je v konkrétnostiach súdenej veci svojvoľné/neodôvodnené, preto nepredstavuje porušenie práva na
spravodlivý proces.
23.Napokon, pokiaľ žalovaný 3/ popiera dostatočnú identifikáciu svojej osoby (pri skutku), váhu/silu tejto
(svojej) argumentácie sám následne degraduje, keď v ďalšej časti toho istého odvolania tvrdí, že nárok

žalobcu je premlčaný, nakoľko žalobca disponoval kamerovým záznamom a mohol minimálne (už) 19.
6. 2018 identifikovať škodcov

24.Vyššie prezentovaná argumentácia krajského súdu čiastočne pokrýva aj zhodné odvolacie námietky
žalovaných 1/ a 2/.

25.Obsahu napadnutého rozsudku ďalej nezodpovedá ich tvrdenie, že „škoda nebola daná do príčinnej
súvislosti s konaním, ktoré je dávané za vinu žalovaným“. Práve a len konanie žalovaných 1/ až 3/
identifikoval súd prvej inštancie (napr. bod 15 posledné 2 vety odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako
protiprávne úkony majúce za následok vznik predmetnej škody.
26.Evidentne tendečným je tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, v zmysle ktorého rozhodnutie v priestupkovom

konaní nenadobudlo právoplatnosť a preto nemožno hovoriť o vine a „nahrádzať dokazovanie
v civilnom konaní na neprávoplatnom rozhodnutí z priestupkového konania“. Opísané predstavuje
nepochopenie rozdielu medzi trestným/priestupkovým konaním a (občiansko-právnym) konaním o
náhradu škody. Právnym základom posledne menovaného (konania) totiž nie je vyslovenie viny,
ale (nezávislé) konštatovanie zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti, a to i za využitia/

vyhodnotenia prípadných dôkazov (v civilnom sporovom konaní) z priestupkového/trestného konania, k
čomu v súdenej veci (okrem ďalších podmienok daného zodpovednostného vzťahu) nepochybne došlo.
Taktiež v rozpore s podstatou inštitútu škody v občianskom práve je obrana žalovaných, že žalobca
nepredložil dôkaz o tom, či “alternatívne došlo k náprave škody“, keďže sa jedná o trávny porast.
27.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec sa zo strany odvolacieho súdu žiada vo vzťahu k odvolaniu

všetkých 3 žalovaných poukázať na atribút nedostatočnosti ich skutkových „popretí“. Oproti relatívne
“silnému“ dôkaznému materiálu - fotografiám - neodzneli žiadne skutočne „zásadné“ argumenty, napr.
tvrdenie, že v rozhodnej dobe sa tam nezdržiavali, prípadné odlišnosti v chôdzi, telesnej konštrukcii,
výške, hmotnosti osôb na sekvenciách videozáznamu, a pod., dokonca neodznelo ani len jednoznačné
odmietnutie/popretie účasti na skutku, „len“ námietka, že sa jedná o dôkaz nedostatočne identifikujúci

osoby žalovaných.28.Nakoľko odvolacie dôvody žalovaných neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada
z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), krajský súd pristúpil k potvrdeniu rozsudku.

29.Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď aplikoval zásadu úspechu v
konaní a priznal žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov v plnom rozsahu.

30.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP (plný procesný úspech žalobcu v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov rozhodne súd

prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

31.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v
čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.