Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520010565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7520010565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Martina Baločka, v trestnej veci proti obžalovanému K. F., pre
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
OkresnéhosúduKošice-okoliezodňa18.1.2022,sp.zn.2T/119/2020,naverejnomzasadnutíkonanom
dňa 30. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému K. F., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom G. XXX, G. - Y., okres
F. - S. ukladá podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18.1.2022, sp. zn. 2T/119/2020 bol
obžalovaný K. F. uznaný vinným prečinom usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 02.11.2019 v čase okolo 23.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Š. S.,
evidenčného čísla F. po ceste III/3310 smerom od obce H. na obec L., okr. F.-S., kde neprispôsobil
rýchlosť jazdy, stavu a povahe vozovky v dôsledku čoho sa s vozidlom po prejdení tiahlej pravotočivej

zákruty na mokrom povrchu dostal do šmyku, zišiel z cesty vpravo, kde pravou strednou časťou narazil
do stromu, následkom čoho jeho spolujazdec F. J., nar.XXXX, ktorý v tom čase sedel na prednom
pravom sedadle utrpel mnohopočetné poranenia hlavy a trupu nezlučiteľné so životom, pričom u vodiča
vozidla po dopravnej nehode bol vykonaný odber krvi, na základe čoho bolo vykonané toxikologické
vyšetrenie etylalkoholu v krvi a následným znaleckým skúmaním bola jeho koncentrácia etylalkoholu v
čase dopravnej nehody stanovená na 0,58 g/kg (promile) až 0,60 g/kg (promile), kde týmto konaním
porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke v platnom znení, podľa ktorého vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojím
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom vodič smie jazdiť, len primeranou rýchlosťou, aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., §
38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových

vozidiel na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému, aby poškodenému F. J., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale
bytom G. Č.. XXX, okres F.-S., uhradil škodu vo výške 840,09 eur (osemstoštyridsať eur a deväť centov).

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku

zahlásil odvolanie obžalovaný čo do výroku o jeho vine, treste a náhrade škody. V písomných dôvodoch
odvolaniaobžalovanýuviedol,žepovažujerozhodnutiezanedôvodnéakonanie,ktorémupredchádzalo
za nezákonné. Počas celého konania sa vyjadroval k výpadkom pamäte, ktoré utrpel v súvislosti s
otrasom mozgu, pričom súd túto skutočnosť nebral do úvahy. V prípravnom konaní, ako aj na začiatku
hlavnéhopojednávaniavyjadrilľútosťnadstratoupriateľaachápeajzármutokrodinnýchpríslušníkov,no

sám si nevie vysvetliť okolnosti nehody. Trvá na tom, že za volant motorového vozidla by si pod vplyvom
alkoholu nesadol, pričom opak nebol preukázaný ani v súdnom pojednávaní. Dôvodom dojednania
s poškodeným o šoférovaní motorového vozidla bol práve zodpovedný prístup k otázke alkoholu za
volantom. Nevie si predstaviť poškodeného, aby mu akúkoľvek výmenu na miesto vodiča umožnil. Súd
bez objektívnych faktov neberúc do úvahy úraz hlavy, len konštatuje pri vynesení rozsudku účelové

fabulácie. Je však zo súdnej praxe známe, že bezprostredne po nehode tobôž po precitnutí si osoba
v šoku nedokáže vymyslieť rozhodné skutočnosti. Ihneď po prepustení z nemocnice dňa 5.11.2019
sa dostavil dobrovoľne k vyšetrovateľovi, kde uvádzal, ako skutočnosti k tomu čo si pamätá, tak aj
utržené zranenia, z ktorých jedným je úraz hlavy, ktorý mu zapríčinil otras mozgu. Znalci v konaní nedali
odpoveď na rozhodné otázky a to rozmiestnenie biologických stôp, pričom vo svojich výpovediach síce

uviedli, že z dôvodu pohybu tiel, no opomenuli, že sa nejedná o fŕknutia (výsluch dňa 25.11.2021),
ale o otery (ZP ČEZ: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/2490). Znalec Ing. A. pri výsluchu pripustil prenos nôh
vodiča cez stredovú konzolu, avšak nedošlo k vykonaniu takej simulácie a prípadného potvrdenia, či
vyvrátenia tejto skutočnosti. Znalecký posudok ZP41/2019 (MUDr. G. O., PhD.), ZP30/2019 (MUDr. B.
D.) z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo je podľa jeho názoru vypracovaný v

rozpore s uznesením o pribratí znalcov ČVS: ORP-629/1-VYS-KS-2019 zo dňa 4.11.2019 a považuje
ho za nezákonný a neprípustný dôkaz. Z uznesenia o pribratí znalcov vyplývajú otázky, na ktoré nedali
znalci odpoveď a naopak odpovedá na otázku posúdenia skutku, ktorá zadaná nebola. V rozpore s ust.
§ 145 Tr. por. hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy a rieši de facto právne otázky. V znaleckom
posudku nebolo odpovedané na zadané otázky, najmä nebola daná odpoveď na bezprostrednú príčinu

smrti nebohého. Poukázal tiež na nejasnosti v súdnom spise, pričom z fotografií č. 28,29 či 30 je
zásadné posunutie celej prednej časti najmä volantu smerom k strane spolujazdca a zrejme došlo aj
k zásadnému ohnutiu volantu smerom do priestoru spolujazdca, čo je nelogické pri náraze do pravej
strany vozidla. Znalecký posudok MUDr. G. O. PhD. pokladá za nezákonný, a tým neprípustný dôkaz
v trestnom konaní z dôvodu absencie odpovede znalcov na otázky vymedzené v uznesení o pribratí

znalcov zo dňa 4.11.2019 viažuce sa na otázku posúdenia základných okolností samotného skutku.
Naviac, poukazuje aj na rozpory vo výpovediach svedka C. Z. a svedka Ing. J. Y. v súvislosti so
zakliesnením druhej osoby na sedadle spolujazdca pod palubnou doskou. Má za to, že ani po snahe
prvostupňového súdu nebolo riadnym spôsobom preukázané, že by vodičom vozidla bol v čase nehody
obžalovaný, a ani znalecké dokazovanie nie je použiteľné pre namietané vady v súvislosti s korektným

a objektívnym posúdením jeho zavinenia. Pri otázke trestu obžalovaný namieta výšku trestu a má za to,
že príslušný súd nepostupoval v zmysle všeobecných zásad pre ukladanie trestu, neprihliadol na osobu
obžalovaného, ako aj okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, rovnako tak nevzal do
úvahy poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a zhodnotiac jeho osobu navrhol postup v zmysle
§ 51 Tr. zák., prípadné uloženie trestu domáceho väzenia, ktoré budú dostatočné na jeho nápravu a

prevýchovu a v kontexte odvolacích námietok navrhol, aby krajský súd jeho odvolaniu vyhovel.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného F.
J., svedkov Ing. J. Y., V. P., J. R., Z. Ž., MUDr. H. C., V. F., O. V., H. Š., F. F., G.Y. V., C. Z., MUDr. G.,
výsluchom znalkyne z odboru Zdravotníctvo odvetvie toxikológia MVDr. Z. R., znalca z odboru dopravy
Ing. Z. A., znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. G. O., PhD.,
prečítaním znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ a prečítaním ďalších listinných

dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorých uznal obžalovaného K. F. za vinného z prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
Svoj záver o vine obžalovaného oprel predovšetkým o závery znaleckého posudku z odboru dopravy,
z ktorého je zrejmé, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy a
neprispôsobenie jazdy stavu mokrej vozovky, kedy vodič viedol vozidlo neprimeranou a nedovolenou
rýchlosťou a to cca 110 km/h. Dovolená rýchlosť na danom úseku je 90/km/h a rýchlosť, ktorou by bol

vodič mohol zabrániť dopravnej nehode bola do 84 km/hod.

Rovnako bolo nesporné, že obžalovaný K. F. bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu. Vo veci boli
okrem znaleckého posudku vypracované aj dva dodatky k znaleckému posudku v ktorých znalkyňa
záverom ustálila, že K. F. mal v čase dopravnej nehody v krvi koncentráciu etylalkoholu nižšiu ako jedno

promile, približne v rozmedzí od 0,58 -0,66 g/kg /promile/ a ako znalkyňa uviedla, vo všeobecnosti sa
koncentrácia alkoholu v krvi od 0,51 -1,00 g/kg promile vyhodnocuje ako stav podnapitosti, pričom tento
stav u vodiča spôsobuje zmeny, ktoré znižujú schopnosť riadenia motorového vozidla a pri koncentrácii
etylalkoholu v krvi nad 0,60g/kg je riziko dopravnej nehody dvakrát vyššie ako u triezveho vodiča.

U obžalovaného boli v čase dopravnej nehody zistené aj kanabidoidy, THC, obžalovaný tvrdil, že je iba
občasným konzumentom, a že drogu užil cca 3-4 dni pred nehodou. Keďže nebola zadaná požiadavka
znalkyni v čase, keď disponovala vzorkami, nebolo možné zistiť, či pozitivita THC v moči mohla alebo
nemohla ovplyvniť jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo vyplynulo,
že bezprostrednou príčinou smrti F. J. boli mnohopočetné poranenia hlavy a trupu nezničiteľné zo
životom, konkrétne mnohopočetné zranenia F. J. sú podrobne uvedené na č.l.157-158 spisu.

K mechanizmu vzniku popísaných zranení znalci uviedli, že podľa ich názoru na pravom prednom mieste

sediaciF.J.sanajskôrpriprudkomarýchlomzídeníosobnéhoautanaľavoodcestyvsmerejehopohybu
cez výmoľ najskôr prudko zošmykol hlavou a telom dopredu do oblasti palubnej dosky a do oblasti
čelného skla vľavo, pri ktorom došlo k vzniku početných rezných poranení a kožných odrenín na jeho
tvári vľavo, ako aj zlomenine nosa, k ložiskovým pomliaždeninám mäkkých lebečných pokrývok v ľavej
čelovospánkovej oblasti, ku vzniku poranení hrudníka vpravo so zlomeninami rebier a pomliaždeninami

pľúc.

Takmer okamžitým nárazom čiastočne horizontálne rotujúceho sa osobného motorového vozidla došlo
k prudkému nárazu jeho pravej bočnej plochy do stromu nachádzajúceho sa vedľa cesty vľavo (v
smere jeho pôvodnej jazdy). Pri tomto náraze došlo k prudkému nárazu pravej bočnej plochy tela F.

J. do oblasti pravých predných bočných dverí, stĺpikov až strechy. Pri tomto bočnom pravostrannom
náraze došlo k vzniku kožnej odreniny a krvnej podliatiny v pravej temennozáhlavnej oblasti hlavy,
k pomliaždeniam mäkkých lebečných pokrývok v pravej temennozáhlavnej oblasti, k prekrvácaniu
väzivového spojenia lebky a krčnej chrbtice, k úrazovému opuchu mozgu, k trieštivej zlomenine tela
tretieho stavca hrudníkovej chrbtice, k úrazovému opuchu mozgu, k trieštivej zlomenine tela tretieho

stavca hrudníkovej chrbtice, k pomliaždeniam pravých pľúc, k pomliaždeniam obličiek, závesného
aparátu tenkého čreva, obojstranne zapobrušnicového priestoru a roztrhnutiu lonovej spony. Stlačením
dolných končatín medzi palubnú dosku a podlahu auta vpravo vpredu došlo k vzniku povrchových
poranení dolných končatín a k jeho čiastočnému zaklineniu a nemožnosti ho z auta vytiahnuť.

Podľa vyšetrených okolností bol F. J. po dopravnej nehode nájdený v osobnom motorovom vozidle Š.
S. na prednom pravom mieste (vedľa vodiča), pričom ešte u neho bolo pozorované lapavé dýchanie a
krvácanie z hlavy. Menovaný mal dolné končatiny zaklinené medzi palubnou doskou a motorom auta
vpravovpreduabolohomožnévytiahnuťzautalenpoužitímhydraulickéhozariadenia,atedazrozsahu,distribúcie a charakteru poranení F. J. je možné konštatovať, že F. J. v čase dopravnej nehody neriadil
osobné motorové vozidlo Š. S., ale že sa nachádzal na pravom prednom sedadle vedľa vodiča (bol
spolujazdec).

Z vykonanej simulácie pohybu nepripútanej posádky vyplynulo, že osoba, ktorá sa po dopravnej nehode
nachádzala na sedadle vodiča, teda K. F. bol vodičom Š. S. a osoba nachádzajúca sa na sedadle
spolujazdca vpredu vpravo, teda F. J. neviedol vozidlo v čase dopravnej nehody.

Znalec Ing. Z. A., ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní zotrval na svojom znaleckom posudku v celom
rozsahu a vyjadril sa, že iné usporiadanie osôb vo vozidle ako uviedol nie je možné a vzhľadom k
zisteným skutočnostiam je možné vylúčiť, aby vozidlo viedol F. J.. Znalec doplnil po oboznámení sa so
závermi posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ktoré sú aj súčasťou znaleckého posudku
z odboru dopravy, a bral ich v úvahu, tieto závery nevylučujú pohyb posádky ako uviedol v posudku. Na
hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrval na záveroch znaleckého posudku, doplnil že sedadlá vo

vozidle po dopravnej nehode neboli voči sebe rovnobežné, ale sedadlo spolujazdca bolo deformáciou
natlačené a stočené v smere k sedadlu a operadlu vodiča, čo je možné vidieť na strane 41 znaleckého
posudku (obrázok vpravo tretí zhora), a zároveň operadlo vodiča bolo zaklonené v smere k zadným
sedadlám, preto ak by obžalovaný ležal na tomto sedadle a ozýval sa, svedkom sa mohlo javiť že počujú
hlasy zo zadnej časti vozidla.

Znalec tiež jednoznačne uviedol, že pri tejto konkrétnej dopravnej nehode, kedy dochádza k bočnému
nárazu do stromu alebo pevnej prekážky je vylúčené, aby mohlo dôjsť k výmene spolujazdca a vodiča
počas samotného priebehu nehodového deja, čo vysvetlil na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného
činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku,
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú
správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní.

Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku (čo možno usúdiť z podaného odvolania), nemôže sama o sebe viesť

odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom
prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne
vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a
preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery

súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje
dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých
právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj

v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň
poukazuje.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,abysavšeobecnýsúdstotožnils jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,

ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k výroku o uloženom treste.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Zo správy M. R., R..K..S.., F. vyplýva, že
K. F. pracoval v spol. M. R., R..K..S.. závod Z. v období od 3.4.2018 do 2.4.2020. Pracovný pomer
bol uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený plynutím dohodnutej doby zo strany zamestnávateľa.
Menovaný pracoval v pozícii operátor výroby. Jeho dochádzka bola pravidelná, bez neospravedlnených
absencií. Svoju prácu vykonával zodpovedne k spokojnosti svojich nadriadených. Príkazy plnil bez
pripomienok, nemal konflikty s nadriadenými ani so spolupracovníkmi. Spoločnosť konštatovala, že

išlo o bezkonfliktného zamestnanca tichej povahy. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný. V rámci odvolacieho konania obžalovaný predložil súdu potvrdenie od
spoločnosti K. V. V. X. L., z ktorého je zrejmé, že obžalovaný je zamestnaný v tejto spoločnosti od
8.11.2021 a pracovný pomer naďalej trvá, ako aj čestné prehlásenie družky H. Š., z ktorého okrem iného
vyplýva, že spolu s obžalovaným a maloletou dcérou žijú v spoločnej domácnosti. Maloletá dcéra má 2

roky. Obžalovaný je spoľahlivý, zodpovedný, starostlivý, milujúci otec a muž. O svoju dcéru a rodinu sa
príkladne stará. Voľný čas venuje svojej rodine. Je hlavným živiteľom rodiny.

S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na nenapraviteľný následok - úmrtie mladého muža odvolací súd
uložil obžalovanému pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a nezistenia

žiadnej priťažujúcej okolnosti nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, pretože
takýto trest považoval za zákonný a primeraný, a ktorý splní svoj účel, a to tak z hľadiska individuálnej,
ako aj generálnej prevencie. Obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním skutku vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Inak napadnutý rozsudok zostal

nezmenený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.