Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 1, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220201800
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7220201800.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: T.. L. U., M..

X.X.XXXX,bytomB.XXX/XX,B.,právnezastúpenomJUDr.LadislavomMiklošom,advokátomsosídlom
Vodná 6, Košice proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, so
sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Košice II dňa 28.2.2020 domáhal od žalovanej

zaplatenia sumy 20 000,- Eur a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že uznesením vyšetrovateľa
PZ zo dňa 22.7.2013 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
spáchaný formou spolupáchateľstva. Dňa 23.7.2013 o 6.15 hod. bol v mieste jeho bydliska obmedzený
na osobnej slobode a bol predvedený na výsluch do Bratislavy. Následne bol rozhodnutím vyšetrovateľa
zadržaný. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré mu bolo oznámené dňa 23.7.2013 podal
sťažnosť, ktorá bola prokurátorom dňa 24.7.2013 zamietnutá. Dňa 24.7.2013 podal prokurátor návrh na
jeho vzatie do väzby, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením sudcu pre prípravné konanie dňa 25.7.2013.

Proti uzneseniu o vzatí do väzby podal sťažnosť, na základe ktorej uznesením zo dňa 20.8.2013 bolo
rozhodnuté o zrušení napadnutého uznesenia a jeho prepustení na slobodu. Dňa 6.8.2014 bola na
jeho osobu podaná obžaloba pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spáchaného formou
spolupáchateľstva. Uznesením súdu zo dňa 27.6.2016 bolo trestné stíhanie zastavené nakoľko je
nepochybné,žesanestalskutok,prektorýsavedietrestnékonanieaktorénadobudloprávoplatnosťdňa
3.9.2016. Celé trestné stíhanie jeho osoby bolo sprevádzané celým radom nezákonnosti a porušovania
Trestného poriadku. Po vznesení obvinenia bolo odopreté, a to až do 22.8.2013, jeho právnemu

zástupcovi nazrieť do spisu. Vyšetrovateľ PZ mu najskôr zamietol návštevu jeho najbližších príbuzných,
následne mu ju povolil len čiastočne v čase, kedy objektívne nebolo možné informovať príbuzných.
Zamietnutá mu bola aj žiadosť o telefonicky kontakt s rodinou. Vyšetrovateľ PZ pokračoval v trestnom
stíhaníajpojehoprepustenínaslobodunapriekrozhodnutiusúduotom,žeužprvotnýdôkaz,nazáklade
ktorého bolo postavené trestné stíhanie, bol nezákonný. Nikdy mu nemalo byť vznesené obvinenie,
nemal byť zadržaný a už vôbec nie vzatý do väzby. Zadržaním a vzatím do väzby bol odtrhnutý od
najbližšej rodiny, s ktorou bol dovtedy v každodennom kontakte. Nemal možnosť zariadiť si a splniť svoju

povinnosti voči klientom, keďže mu nebola umožnená návšteva, ani telefonický kontakt s bratom, ktorý
bol v tom čase jeho advokátskym koncipientom. Bol nútený požiadať o pozastavenie výkonu advokácie.
Najvážnejšou skutočnosťou bol fakt, že po niekoľkomesačných prípravách mal dňa 17.8.2013 uzavrieť
manželstvo. Sobáš musel byť preložený, musel sa konať v bežný pracovný deň, situáciu muselivysvetľovať hosťom, z ktorých mnohí odriekli svoju účasť na svadbe. Počas výkonu väzby schudol 10 kg,
začali sa u neho prejavovať poruchy spánku a depresie. Po prepustení na slobodu a obnovení výkonu
advokácie čelil otázkam kolegov, sudcov, prokurátorov a ďalších osôb z justičného prostredia týkajúcich

sa jeho trestného stíhania, pobytu vo väzbe. Stretol sa aj s tým, že výsledky jeho práce boli hodnotené
na základe jeho trestného stíhania, o nezákonnosti ktorého hodnotiace osoby nemali vedomosť. Z
uvedeného je zrejme, že nezákonným zadržaním, rozhodnutím a väzbe a vznesením obvinenia mu bola
spôsobená nemajetková ujma v osobnom, súkromnom, ako aj spoločenskom uplatnení a pracovnej
sfére. Došlo k zníženiu jeho dôstojnosti v spoločnosti a poškodeniu jeho dobrého mena a povesti.

Dňa 28.8.2019 podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odpoveď mu
bola doručená dňa 28.2.2020, podľa ktorej neboli zistené zákonné podmienky pre uspokojenie jeho
nároku. S týmto oznámením a jeho odôvodnením nie je možné sa stotožniť. Ním požadovaná výška
nemajetkovej ujmy za nezákonné zadržanie, rozhodnutie o väzbe a výkon väzby v sume 7 000,- Eur
a za nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia v sume 13 000,- Eur, je primeraná na spravodlivé
zmiernenie vzniknutých následkov, ktoré nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

2. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/9/2020 zo dňa 2.6.2020 bol predmetný spor
pôvodne vedený Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 10C/12/2020 poukazujúc na ustanovenie § 39
ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, prikázaný Okresnému súdu Spišská Nová Ves.

3. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 18.9.2020 uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu.
Vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania má rovnaké dôsledky ako zrušenie
a zmena uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. začiatok premlčacej doby je naviazaný
na okamih konkrétnej právnej skutočnosti, ktorou je deň doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým
bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Za taký okamih zákonodarca neurčil deň

právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Uznesenie Okresného súdu Žilina bolo doručené žalobcovi dňa
15.8.2016. Žalobca v 3-ročnej premlčacej lehote nielenže neuplatnil svoj nárok žalobou na súde, ale ani
nedoručil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Táto bola doručená Generálnej
prokuratúre SR až 30.8.2019.

4. V replike žalobcu doručenej súdu dňa 14.12.2020 žalobca uviedol, že s vyjadrením žalovanej
nesúhlasí. Uznesenie o zastavení trestného stíhania mu bolo doručené dňa 15.8.2016, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2016. V období od 15.8.2016 do 3.9.2016 procesné strany mohli toto
rozhodnutia napadnúť opravným prostriedkom t.j. sťažnosťou, preto doručenie uznesenia o vznesení
obvinenia nemôže predstavovať takú právnu skutočnosť, s ktorou by bolo spojené začatie plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty. Je nesporné, že právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhaniasatrestnékonaniekončí,toznamená,žezanikajúúčinkyrozhodnutiaozačatítrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia. Právoplatné súdne rozhodnutie nastoľuje stav právnej istoty resp. odstraňuje stav
právnej neistoty, rozhodnutie sa stáva nezmeniteľným a záväzným. Preto premlčacia lehota mohla začať
plynúť až dňa 4.9.2016 t.j. po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania.

Vzhľadom na nejasnosť a neurčitosť ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. by sa mal použiť
výkladový princíp contra proferentem. Vznesenie námietky premlčania predstavuje navyše výkon práva,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vznesenú námietku premlčania navrhol vyhodnotiť ako nedôvodnú
a na túto neprihliadať.

5. Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2021 žalobca rozšíril žalobný návrh o priznanie úrokov z
omeškania zo žalovanej istiny vo výške 5 % ročne od 29.2.2020 do zaplatenia. Súd rozhodnutím zo dňa
3.6.2021 pripustil zmenu žaloby v zmysle ustanovení § 139, § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Zmenu žaloby pripustil poukazujúc na ustanovenie § 143 Civilného sporového poriadku, keďže výsledky
dovtedajšieho konania mohli byť podkladom aj pre konanie o zmenenej žalobe, keďže sa jednalo len o

rozšírenie žaloby o príslušenstvo. O pripustení zmeny bolo rozhodnuté na pojednávaní za prítomnosti
zástupcov oboch strán sporu uznesením, voči ktorému poukazujúc na ustanovenie § 357 Civilného
sporového poriadku odvolanie nie je prípustné.

6. Súd na pojednávaní konanom dňa 1.6.2021 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa §

162 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhol konanie prerušiť z dôvodu podania
návrhu na posúdenie, či ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky a to konkrétne jej článkom 46 ods. 1. Návrh na prerušenie konania bol zamietnutý
z dôvodu, že nie sú dané dôvody resp. podmienky na konanie o súlade právneho predpisu resp.uvedeného ustanovenia s Ústavou SR. Súd teda vyhodnotil návrh ako nedôvodný z toho dôvodu, že
ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nepovažuje za také, ktoré by svojim obsahom bolo v
rozpore s Ústavou SR. Je pritom na posúdení súdu, či takýto návrh Ústavnému súdu SR podá alebo nie.

Súd tiež poukázal na to, že existuje množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu SR resp. aj Ústavného súdu
SR, v ktorých bolo rozhodované na základe uvedeného ustanovenia, pričom doposiaľ nebola namietaná
rozpornosť tohto ustanovenia s ústavnými predpismi. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania bolo vyhlásené na pojednávaní za účasti zástupcov oboch strán sporu.

7. Súd oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to predvolaním svedka, uznesením o vznesení obvinenia,
zápisnicou o zadržaní obvineného, zápisnicou o výsluchu obvineného, uznesením o zamietnutí
sťažnosti, návrhom na vzatie do väzby, uznesením o vzatí do väzby, sťažnosťou, doplnením sťažnosti,
uznesením o prepustení z väzby na slobodu, obžalobou, sťažnosťou a námietkou zaujatosti, žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, uznesením o zastavení trestného stíhania s doručenkami zo spisu Okresného

súdu Žilina sp. zn. 1T/20/2015 a zistil nasledovne:

8. UznesenímPrezídiaPZ,Národnákriminálnaagentúra,Národnáprotizločineckájednotka,expozitúra
Bratislava č. Č.F.:U.-XXX/NKA-U.-Q.-XXXX zo dňa 22.7.2013 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 348 ods. 1 písm. f)

Trestného zákona. Dňa 23.7.2013 o 10.45 hod. bola spísaná Zápisnica o zadržaní žalobcu, podľa ktorej
jeho osobná sloboda bola obmedzená dňa 23.7.2013 v čase o 6.15 hod.. Uvedené uznesenie o vznesení
obvinenia bolo žalobcovi oznámené a doručené pri jeho výsluchu ako obvineného, ktorý sa uskutočnil
dňa 23.7.2013 od 11.00 hod..

9. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. XPv/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.7.2013 bol podaný
návrh na vzatie žalobcu do väzby. O návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn.
0Tp/369/2013 zo dňa 25.7.2013 tak, že podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71
písm. b/, c/ Trestného poriadku vzal žalobcu do väzby s tým, že väzba sa začala dňom zadržania t.j.
dňa 23.7.2013 o 6.15 hod.. Na základe sťažnosti žalobcu podanej proti uzneseniu o vzatí do väzby

rozhodoval Krajský súd v Bratislava, ktorý uznesením sp. zn. 2Tpo/56/2013 zo dňa 20.8.2013 zrušil
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a prepustil žalobcu ihneď z väzby na slobodu.

10. Okresná prokuratúra Bratislava I pod č.k. XPv/XXX/XX/XXXX-XX dňa 4.8.2014 podala na žalobcu
obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spolupáchateľstvom podľa § 20, § 348 ods.

1 písm. f) Trestného zákona.

11. Uznesením sp. zn. 1T/20/2015 zo dňa 27.6.2016 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené nakoľko je
nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi
doručené dňa 15.8.2016 a nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2016.

12. Žalobca adresoval dňa 28.8.2019 Generálnej prokuratúre SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Žiadosť bola doručená Generálnej prokuratúre SR dňa 30.8.2019. Žiadosti
žalobcu o náhradu škody nebolo vyhovené, čo vyplýva z odpovede Generálnej prokuratúry SR zo dňa
11.2.2020, ktorá bola doručená zástupcovi žalobcu dňa 28.2.2020.

13. Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

14. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.15. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom

konaní alebo správnom konaní.

16. Podľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

19. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

22. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

23. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa
odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

25. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.26. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 20 000,- Eur. Škodu
si žalobca uplatnil titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nezákonným zadržaním, rozhodnutím

o väzbe a výkonom väzby od 23.7.2013 do 20.8.2013 v sume 7 000,- Eur a nemajetkovej ujmy za
nezákonné rozhodnutie a to uznesenie o vznesení obvinenia s tým, že trestné stíhanie trvalo od
22.7.2013 do 3.9.2016 v sume 13 000,- Eur.

27. Súd v konaní mal za to, že v danom prípade je za štát oprávnená a povinná konať Generálna

prokuratúra SR, ktorej toto oprávnenie a povinnosť vyplýva z ustanovenia § 4 ods.1 písm. f/ zákona
č. 514 /2003 Z.z., pričom samotná Generálna prokuratúra SR toto ani v konaní žiadnym spôsobom
nenamietala.

28. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri jej výkone, ak sú splnené podmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Zodpovednosť štátu za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez
ohľadu na zavinenie. Zákon nepozná ani žiadny liberačný dôvod na základe ktorého by bolo možné sa
tejto zodpovednosti zbaviť.

29. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

okolnosť, že toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. V zmysle súdnej
judikatúry má zastavenie trestného stíhania, ako aj oslobodenie spod obžaloby rovnaký význam ako
zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. V súlade s ustálenou súdnou
praxou štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Zastavenie trestného stíhania a oslobodenie

spod obžaloby majú teda, bez ohľadu na dôvody, ktoré k nim viedli, z hľadiska ustanovenia § 6 ods.
1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.
Uvedené bolo opakovane konštatované Najvyšším súdom Slovenskej republiky napr. v rozhodnutiach
sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.8.2010, sp. zn. 4Cdo/183/2009 zo dňa 30.11.2009, ako aj Ústavným
súdom Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 7.7.2016, podľa ktorého z

hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestnéhostíhaniaavzneseníobvineniaprenezákonnosťalebosp.zn.I.ÚS395/2016zodňa14.9.2016,
podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré bolo zastavené

alebo došlo k oslobodeniu spod obžaloby, sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

30. V predmetnom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že uznesením

vyšetrovateľa PZ, Prezídia PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky,
expozitúra Bratislava zo dňa 22.7.2013 pod ČVS:U.-XXX/NKA-U.- Q.-XXXX bolo žalobcovi vznesené
obvinenie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 348 ods.
1 písm. f) Trestného zákona. Sťažnosť podaná žalobcom proti uvedenému uzneseniu bola zamietnutá
uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I pod XPv XXX/XX-XX dňa 24.7.2013.

31. Osobná sloboda žalobcu bola obmedzená dňa 23.7.2013 v čase o 6.15 hod. Uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 0Tp/369/2013 zo dňa 25.7.2013 bol žalobca vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods.
1 písm. b/, c/ Trestného poriadku. Z väzby bol prepustený na slobodu na základe uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Tpo/56/2013 zo dňa 20.8.2013, ktorým bolo zrušené uvedené uznesenie o

vzatí do väzby.

32. Na základe uznesenia o vznesení obvinenia sa voči žalobcovi viedlo trestné stíhanie, ktoré bolo v
konečnom dôsledku zastavené uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/20/2015 zo dňa 27.6.2016
nakoľko bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné konanie.

33. Žalovaná v konaní uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu. Súd preto pri posudzovaní
oprávnenosti nároku žalobcu na náhradu škody sa zameral najskôr na posúdenie dôvodnosti vznesenej
námietky premlčania, nakoľko v prípade zistenia premlčania subjektívneho práva, takéto právo nemožnopriznať. Na základe vykonaného dokazovania za účelom posúdenia oprávnenosti námietky premlčania
súd vyhodnotil námietku premlčania žalovanej ako dôvodnú.

34. Platná právna úprava zákona č. 514/2003 Z.z. v § 19 upravuje dĺžku premlčacej lehoty, začiatok jej
plynutia, ako aj osobitný prípad prerušenia jej plynutia. Uvedené ustanovenie sa okrem náhrady škody
a ušlého zisku vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy poukazujúc na ustanovenie § 17 uvedeného
zákona. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu. Subjektívna
premlčacia lehota je 3-ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom,

kto ju spôsobil resp. odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia zrušujúceho pôvodné nezákonné
rozhodnutie. Objektívna lehota je 10-ročná a plynie odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia
poškodenému.

35. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 23.7.2013 a uznesenie o vzatí do
väzbydňa25.7.2013.Žaloba,ktoráboladoručenásúdudňa28.2.2020tedabolapodanávrámciplynutia

10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty.

36. Subjektívnalehotavdanomprípadezačalaplynúťpodľa§19ods.1vetadruházákonač.514/2003
Z.z. t.j. odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie. V danej veci totiž podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody bolo zrušenie alebo

zmena právoplatného rozhodnutia, k čomu došlo až uznesením o zastavení trestného stíhania, ktoré
má rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.
Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo žalobcovi doručené dňa 15.8.2019. Premlčacia lehota
teda začala plynúť dňa 16.8.2016 t.j. deň po doručení uznesenia o zastavení trestného stíhania
žalobcovi. Premlčacia 3-ročná lehota uplynula dňa 16.8.2019 t.j. ešte pred doručením žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, ktorá bola doručená dňa
30.8.2019. Žaloba bola podaná žalobcom na Okresnom súde Košice II dňa 28.2.2020 t.j. po uplynutí
subjektívnej premlčacej lehoty.

37. Žalobca v replike poukázal na nejasnosť a neurčitosť druhej vety ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z.z. s tým, že z tohto dôvodu je potrebné použiť výkladový princíp contra preferentem. Contra
preferentem je výkladové pravidlo, podľa ktorého sa určitý výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, vykladá
v neprospech toho, kto ho použil ako prvý. Súd má za to, že v danom prípade uvedený výklad nemá
opodstatnenie a to z dôvodu, že podľa uvedeného ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne
premlčacia lehota začína plynúť odo dňa doručenia resp. oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené

alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Uvedené ustanovenie nepripúšťa výklad, podľa ktorého by
premlčacia lehota začala plynúť až od právoplatnosti uvedeného ustanovenia.

38. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanou uplatnená námietka premlčania predstavuje výkon práva, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. K tejto námietke súd uvádza, že premlčanie predstavuje inštitút, ktorého

účelom je do istej miery ochrana povinného subjektu, od ktorého nemožno spravodlivo požadovať
plnenie voči dlžníkovi bez časového obmedzenia, nakoľko by to spôsobilo stav jeho skutkovej neistoty.
Preto súd, v prípade riadne vznesenej námietky premlčania, a po uplynutí premlčacej lehoty, nemôže
priznať uplatnený nárok, ktorý sa stáva nevymáhateľným. Zákon č. 514/2003 Z.z. dáva poškodenému
dostatočne dlhú dobu na to, aby si náhradu škody voči štátu uplatnil. Ide dokonca o dlhšiu lehotu, než

je subjektívna lehota pri nároku na náhradu škody v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Okrem toho zákon č. 514/2003 Z.z. chráni poškodeného aj v podobe spočívania plynutia
premlčacej lehoty v prípade podania si žiadosti o predbežné prerokovanie nároku n náhradu škody.

39. Pokiaľ sa týka nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/44/2017, na ktorý poukázal žalobca, výkon

žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne
a len vtedy ak účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. V danom prípade uvedené
nie je možné konštatovať. V konaní nebolo preukázané, aby k uplynutiu premlčacej lehoty došlo z príčin,
ktoré by nezavinil žalobca. Naopak žalobca je právnik, vykonáva advokátsku prax a je mu známe, že
zákon pri nárokoch na náhradu škody stanovuje premlčacie lehoty.

40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nárok žalobcu zamietol z dôvodu jeho premlčania. Súd z
uvedeného dôvodu návrhy na doplnenie dokazovania v tomto konaní zamietol, nakoľko ich vykonanie
by bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalovaná mala v konaní úspech a
preto podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku má nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. V konaní pritom neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa v
zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. O výške trov žalovanej bude rozhodnuté po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového

poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosťo maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.