Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Sunday, November 14, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206391
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120206391.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu v 1. rade:
C. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, žalobkyne v 2. rade: G. L., rod. T., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom T. XX, a žalobcu v 3. rade: G. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XX, všetci žalobcovia zastúpení
Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, proti žalovanému v
1. rade: FERMO, s.r.o., IČO: 44 897 162, so sídlom Tešedíkovo 87, zastúpený spoločnosťou JAVOR

- TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom Vajnorská cesta 37, Bratislava,
a žalovanému v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom
Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I.
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a
2. rade spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody sumu 1.824,19 € (1.150,31 € za pohreb / pohrebné

služby, 10,00 € za cintorínsky poplatok / hrobové miesto, 663,88 náklady na vyhotovenie pomníka), a
to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku nároku žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu škody (1.756,12 €) súd žalobu zamieta.

II.
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 1. rade spoločne

a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,00 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku (85.000,00 €) súd návrh žalobcu v 1. rade voči žalovaným v 1. a 2. na náhradu nemajetkovej
ujmy zamieta.

III.
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 2. rade spoločne

a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12.000,00 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.
Vozvyšku(88.000,00€)súdnávrhžalobkynev2.radevočižalovanýmv1.a2.nanáhradunemajetkovej
ujmy zamieta.

IV.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 3. rade spoločne
a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy v sume 6.000,00 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku (94.000,00 €) súd návrh žalobcu v 3. rade voči žalovaným v 1. a 2. na náhradu nemajetkovej
ujmy zamieta.

V.V časti konania o náhradu škody vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade nemá
nárok na náhradu trov konania žiadna zo strán sporu.
Žalobcovi v 1. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania, vo vzťahu k náhrade nemajetkovej

ujmy, v rozsahu 100,00% z prisúdenej sumy (15.000,00 €), ktorú sú mu žalovaný v 1. rade a žalovaný
v 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.
Žalobkyni v 2. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania, vo vzťahu k náhrade nemajetkovej
ujmy, v rozsahu 100,00% z prisúdenej sumy (12.000,00 €), ktorú sú jej žalovaný v 1. rade a žalovaný
v 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

Žalobcovi v 3. rade súd priznáva nárok na náhradu trov konania, vo vzťahu k náhrade nemajetkovej
ujmy, v rozsahu 100,00% z prisúdenej sumy (6.000,00 €), ktorú sú mu žalovaný v 1. rade a žalovaný v
2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

VI.
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike,

na účet tunajšieho súdu, súdny poplatok vo výške 2.089,00 €, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobcovia návrhom došlým dňa 14.8.2020 žiadali, aby súd 1/ uložil žalovaným povinnosť zaplatiť

žalobcom v 1. a 2. rade ako spoločným veriteľom náhradu pohrebných nákladov na pochovanie
a zriadenie hrobového miesta vo výške 3.580,31 €, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého zo žalovaných, 2/ uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť každému zo žalobcov v 1., 2., a 3. rade po 100.000,00 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy,
pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého zo

žalovaných, a 3/ uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania. Uviedli že dňa 14.8.2017
došlo na ceste medzi obcami T. a G. v okrese F. k dopravnej nehode, pri ktorej autobus, ktorého vodičom
bol E. H., zrazil po ceste jazdiaceho cyklistu - G. L., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom T. XX. V čase
dopravnej nehody vodič E. H. viedol vozidlo na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 17.3.2017,
v zmysle ktorej vykonával pracovnú činnosť vodiča autobusu pre žalovaného v 1. rade. Pri dopravnej

nehode narazil autobus do cyklistu idúceho pred ním, ktorého odhodilo do poľa vedľa cesty - cyklista na
následky zranení zomrel na mieste nehody. Vo veci sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia
podľa § 149 Trestného zákona, vyšetrovanie sa viedlo pred ORPZ - ODI Trnava pod sp.zn. ORP- 149/
DI-TT-2017, následne bolo postúpené na Okresné riaditeľstvo PZ Trnava, odbor kriminálnej polície, kde
sa viedlo pod sp.zn. CVS: ORP-326/1- VYS-TT-2018 Si. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava

sp.zn. 4T/11/2019 z 26.3.2019, bol vodič autobusu E. H. uznaný vinným z toho, že dňa 14.8.2017 o 5,17
hod. viedol autobus evidenčného čísla SA XXX CH, patriaci žalovanému v 1. rade po ceste 111/1337 v
smere od O. T. na O. G., pričom sa nevenoval plne riadeniu autobusu, následkom čoho v úseku 9,2 km
pravou prednou časťou autobusu narazil do zadnej časti bicykla a G. L., v dôsledku čoho G. L. utrpel
priečnu zlomeninu krčnej chrbtice s prerušením miechy, roztrhnutie hlavovo - krčných väzov, krvácanie

pod mäkkú plenu mozgovú, krvácanie do mozgových komôr a ťažký úrazový opuch mozgu, ktorým na
mieste podľahol; obvinený E. H. svojim konaním porušil § 4, ods. 1, písm. c), a § 15, ods. 3 zák.č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin usmrtenia podľa § 149, ods. 1, ods. 2, písm. a) F.
zákona, s poukazom na § 138, písm. h) Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody

v trvaní 30 mesiacov (ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 36 mesiacov s uložením
probačného dohľadu), zároveň mu uložil povinnosť ospravedlniť sa poškodeným (žalobcovia), a uložil
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo vo výmere 5 rokov; poškodených s nárokom na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie. Nebohý G. L. bol dieťaťom žalobcov v 1. a 2.rade, a bratom
žalobcu v 3. rade, žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody vlastníkom autobusu evidenčné č. SA

XXX CH (ktoré narazilo do bicykla nebohého G. L.), a zamestnávateľom E. H. (vodiča autobusu) ktorý
dopravnú nehodu zavinil; žalovaný v 2. rade zodpovedá z titulu povinného zmluvného poistenia za škody
spôsobené prevádzkou motorového vozidla žalovaného v 1. rade. D. na znenie § 427 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanúosobitnoupovahoutejtoprevádzky,rovnakozodpovedáajinýprevádzateľmotorovéhovozidla,

§ 428 podľa ktorého sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť ak bola škoda spôsobenáokolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia ktoré možno požadovať, § 429 podľa ktorého
prevádzateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, § 420 podľa ktorého každý zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na tuto činnosť použili, tieto osoby
samy za škodu takto spôsobenú podľa zákona nezodpovedajú. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade
- jeho pasívna vecná legitimácia sa opiera o § 420, ods. 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 228/2012, pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade okrem existencie

zmluvného vzťahu -povinného zmluvného poistenia- opierajú žalobcovia aj o právny názor Ústavného
súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 666/2016-36. V dôsledku dopravnej nehody a smrti syna
vznikli žalobcom v 1. a 2. rade náklady na pohreb, pochovanie, a náklady na vyhotovenie hrobového
pomníka vo výške 3.580,31 €, pozostávajúce v sume 1.150,31 € za pohreb, 10,00 € za cintorínsky
poplatok, 20,00 € za nájom hrobového miesta, 2.400,00 € za náklady na vyhotovenie pomníka - za túto
škodu zodpovedá žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ osoby zodpovednej za dopravnú nehodu a

ňou spôsobený následok, a žalovaný v 2. rade z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidlažalovanéhov1.rade(zmluvuč.XXXXXXXXXX/61).Žalobcoviasiuplatňujúnáhradu
nemajetkovej ujmy vo výške po 100.000,00 € pre každého z nich. V tejto súvislosti poukázali na znenie
§ 415, § 442, § 449, § 11 až 13 Občianskeho zákonníka. Pri posúdení vzniku zodpovednosti za škodu sa
vychádza z posúdenia, resp. splnenia troch základných predpokladov, a to protiprávne konanie škodcu,

vznik škody, a kauzálny nexus - príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)
a vznikom škody; žalovaný v 1. rade zodpovedá za protiprávne konanie svojho zamestnanca, ktoré
bolo právoplatne konštatované rozhodnutím súdu, ktorým je súd v civilnom spore viazaný, príčinná
súvislosť je daná skutočnosťou, že G. L. - syn žalobcov v 1. a 2. rade a brat žalobcu v 3. rade
zomrel na následky zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode. Žalovaný v 1. rade podľa § 420, ods.

2 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktorej sa
dopustil jeho zamestnanec E. H., keď porušenie právnej povinnosti bolo konštatované odsudzujúcim
rozsudkom v trestnom konaní - zodpovedá za škodu, ako aj za náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do
osobnostných práv žalobcov, a oba nároky je povinný uhradiť v peniazoch (keďže iná forma nápravy a
satisfakcie nie je ani možná, ani primeraná). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy opierajú žalobcovia

o ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, keď aj podľa judikatúry ESLP je súčasťou práva
fyzickej osoby aj právo na rodinný život, teda aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, sociálne a morálne
vzťahy a v ich rámci napĺňanie vlastnej osobnosti. Žalobcovia boli s nebohým v dennom a blízkom
kontakte (žili v spoločnej domácnosti), existoval medzi nimi úzky citový vzťah, boli klasickou rodinou
tvorenou dvoma rodičmi a dvomi deťmi; nebohý syn bol aktívne začlenený vo fungovaní domácnosti,

pomáhalpridomácichprácach(smatkoučastospoločnevarili,sotcomzabezpečovalpráceokolodomu,
starostlivosť o domáce zvieratá a záhradu). Nebohý bol tradične založený, žil skromne, chcel zostať
v blízkosti rodičov, aby sa o nich postaral a poskytol im pomoc v starobe. S bratom (žalobcom v 3.
rade) mal nebohý veľmi blízky vzťah, trávili spoločne čas, pomáhali si, zverovali sa. Po smrti syna sa
významne zhoršil zdravotný stav žalobcu v 1. rade až tak, že jeho stav vyžadoval hospitalizáciu (bol

slabý, malátny), žalobkyňa v 2. rade trpela nespavosťou, smútkom; obaja rodičia nebohého vyhľadali
psychiatrickú pomoc, v liečbe psychiatra sú doposiaľ.
K žalobe priložili žalobcovia výpis z Obchodného registra žalovaných, výpis z databázy poistených
vozidiel (ŠPZ SA 638CH), 7x lekársky nález MUDr. H. M. zo dňa 8.4.2019, 30.7.2019, 7.6.2019,
28.10.2019, a 25.6.2020 (týkajúci sa žalobkyne v 2. rade), 7x lekársky nález MUDr. H. M. zo dňa

8.4.2019, 7.6.2019, 30.7.2019, 28.10.2019, a 25.6.2020 (týkajúci sa žalobcu v 1. rade), zápisnicu OR
PZ v Trnave o výsluchu svedka Y. V. zo dňa 13.10.2017, výpis údajov o osobe G. L. zo systému REGOB,
kópiudohodyopracovnejčinnostiuzavretúmedzižalovanýmv1.radeakozamestnávateľomaE.H.ako
zamestnancom dňa 17.3.2017, Uznesenie OR PZ v Trnave č. ORP-149/DI-TT-2017 zo dňa 14.8.2017 o
začatí trestného stíhania, trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2019 zo dňa 26.3.2019.

2.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej faktúru a doklad o úhrade pomníka v sume 2.380,00
€, faktúru a príjmový doklad za úhradu pohrebných služieb v sume 1.150,31 €, potvrdenie o úhrade
cintorínskehopoplatkuvsume10,00€,lekárskynálezMUDr.H.M.zodňa22.3.2021(týkajúcisažalobcu

v 1. rade), lekársky nález MUDr. H. M. zo dňa 22.3.2021 (týkajúci sa žalobkyne v 2. rade), 4x texty
novinových článkov o odškodnení (most L., baňa U.), dohodu o skončení pracovného pomeru žalobcu
v 3. rade uzavretú dňa 14.3.2019, nedatovaný lekársky posudok MUDr. H. M. o bolestnom a SSU
žalobkyne v 2. rade, nedatovaný lekársky posudok MUDr. H. M. o bolestnom a SSU žalobcu v 1. rade.3.
Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým

súdu dňa 28.10.2020 v ktorom uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, nakoľko 1/
v konaní nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade, a 2/ nárok na náhradu škody
(náklady s pohrebom, pochovanie zosnulého a náklady na vyhotovenie hrobového pomníka) považuje
za premlčaný, 3/ uplatňovaný nárok čo do výšky je neprimerane vysoký a nezohľadňuje pomery vodiča
E. H. ako osoby rozhodujúcej pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, pretože tá jediná zasiahla do

práv žalobcov; žalobcovia si môžu síce uplatniť akúkoľvek výšku ujmy, musia však svoj nárok odôvodniť
a preukázať. Súdna prax prijala kritériá, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy, a to 1/ kritériá na strane žalobcov, kedy ide najmä o 1.1/ intenzitu vzťahu žalobcu so zomrelým,
1.2/ vek zomrelého a pozostalých, 1.3/ morálne zadosťučinenie, a 2/ kritériá na strane vodiča (osoby,
ktorá do práv zasiahla), kedy je potrebné zohľadniť najmä 2.1/ postoj vodiča (ľútosť, náhradu škody,
ospravedlnenie), 2.2/ dopad udalosti do sféry pôvodcu, 2.3/ majetkové pomery vodiča - nie poisťovateľa

či prevádzkovateľa vozidla, pretože len vodič zasiahol do práv a len on je nositeľom povinnosti, kedy
v prípade jej priznania tú uhradí poisťovateľ ako škodu na účely zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu
k žalobcom nie je preukázaná individualizácia ich vzťahu k zosnulému a dopad jeho pretrhnutia do
ich osobnostných práv - ide o právo osobnostné, kedy každý prežíva zásah individuálne / odlišne,

náhradu preto nemožno paušalizovať; navyše sumu náhrady požadujú od žalovaného v 1. rade ktorý
je prevádzkovateľom, a od žalovaného v 2. rade ktorý je poisťovateľom, ale do ich práv zasiahol vodič.
Poukázal na skutočnosť, že je významné a zásadné skúmať majetkové pomery vodiča ako pôvodcu
zásahu, lebo on je rozhodujúcou osobou pre uplatnený nárok, a pre priznanie nemajetkovej ujmy sú
rozhodujúce pomery vodiča (osoby ktorá do práv žalobcov zasiahla), najmä jeho majetkové pomery, a

nie pomery žalovaných. Žalovaný v 2. rade považuje tiež za nevyhnutné skúmať aj samotné okolnosti
nehody, či k usmrteniu došlo úmyselným konaním alebo konaním z nedbanlivosti (najčastejšie v podobe
dopravnej nehody), a od nedbanlivosti je potrebné odlíšiť hrubú nedbanlivosť (napr. dopravná nehoda
ku ktorej došlo pri šoférovaní pod vplyvom návykovej látky), a zohľadniť aj prípadné spolu zavinenie
zosnulého (pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy - § 441 Občianskeho zákonníka). Podľa

žalovaného v 2. rade nebola v konaní dostatočne preukázaná dôvodnosť náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, a postačuje aj morálne zadosťučinenie prejednaním veci a ospravedlnením sa pôvodcom
zásahu (v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka je finančná náhrada je až posedná forma náhrady, ktorú
predchádza morálne zadosťučinenie ospravedlnenie sa pôvodcu zásahu a pod.). Aj výšku uplatneného
nároku považuje žalovaný v 2. rade za neprimerane vysokú a vymykajúcu sa bežnej rozhodovacej praxi.

Čo sa týka lekárskych správ predložených žalobcami uviedol, že ich považuje za účelové, keďže k úmrtiu
došlo dňa 14.8.2017, a lekárske správy sú až z roku 2019 - je otázne prečo odbornú pomoc nevyhľadali
bezprostredne po úmrtí. Vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody vzniesol žalovaný v 2. rade
námietku premlčania v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe v zmysle § 106, ods. 1 Občianskeho
zákonníka - jej uplatnenie v trestnom konaní nehrá žiadnu úlohu, nakoľko účastníkom trestného konania

bol iba vodič, a nie žalovaný v 1. rade, resp. žalovaný v 2. rade.

4.
Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým
súdu dňa 3.11.2020 v ktorom uviedol, že neuznáva nárok žalobcov v celom rozsahu. Nepovažuje za

sporné, že motorové vozidlo autobus Irisbus EČV: E ktoré malo účasť na nehode, bolo v čase nehody
vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, a bolo riadne povinne zmluvne poistené za škody spôsobené
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade. Podľa žalobcov žalovaný v 1. rade zodpovedá
za vzniknutú škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko k porušeniu právnej povinnosti zo
stranyžalovanéhov1.radedošlovtedajšímzamestnancomE.H.-žalovanýv1.radevšakakoprávnická

osoba, ktorá bola vlastníkom dopravného prostriedku ktorým došlo ku smrti syna / brata žalobcov, môže
žalobcom zodpovedať len na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka,
ako prevádzkovateľ vozidla - žalovaný v 1. rade mal ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné
zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade, preto
všetky nároky žalobcov by mali byť hradené žalovaným v 2. rade; z tohto dôvodu žalovaný v 1. rade

namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobcovia si uplatnili náhradu vecnej škody za
náklady spojené s pohrebom v celkovej výške 3.580,31 € - tieto náklady mali žalobcom vzniknúť od
14.8.2017 do 30.8.2018. O tom, kto zodpovedá žalobcom za škodu sa žalobcovia dozvedeli najneskôr
z uznesenia o vznesení obvinenia voči vodičovi autobusu Irisbus, ktoré bolo vydané dňa 27.3.2018, ovýške škody sa dozvedeli zaplatením jednotlivých nákladov spojených s pohrebom - žalobcovia podali
žalobu na súd dňa 14.8.2020, a preto žalovaný v 1. rade vznáša námietku premlčania voči uplatnenej
vecnej škode, ktorá mala žalobcom vzniknúť pred viac ako dvoma rokmi od podania žaloby na súd,

teda voči škode vzniknutej žalobcom pred dňom 14.8.2018. Ďalej poukázal na ustanovenie § 449, ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pozostalým uhrádzajú len primerané náklady spojené s
pohrebom, a aj tie až po odpočítaní nákladov na pohreb poskytnutých pozostalým od štátu, podľa
§ 2, ods. 2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na
úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 €, podľa § 1, ods. 2 zák.č. 238/1998 Z.z. príspevok na

pohreb je štátna sociálna dávka ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením
pohrebu, podľa § 4, ods. 1 zák.č. 238/1998 Z.z je výška príspevku pohrebného 79,67 €. Z uvedeného
vyplýva, že sa nehradia pozostalým všetky náklady v skutočne vynaloženej výške, ale náhrada týchto
nákladov je obmedzená hľadiskom primeranosti, pričom náklady na pomník ktoré je možné žiadať
(v zmysle § 449, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 2, ods. 2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z
predstavujú sumu 663,88 €, keď od tejto sumy je ešte potrebné odpočítať výšku príspevku na pohreb

poskytovanú ÚPSVaR vo výške 79,67 €). Na základe uvedeného je možné žalobcom priznať z titulu
náhrady nákladov na pomník maximálne sumu 584,21 € (663,88 € - 79,67 €); tieto náklady, ktoré
žalobcom vznikli v súvislosti s pohrebom sú kryté podľa § 4, ods. 2, písm. a) zákona o PZP povinným
zmluvným poisteným. K nemajetkovej ujme žalobcov žalovaný v 1. rade uviedol že nárok pozostalých
po obetiach dopravných nehôd na nemajetkovú ujmu je nárokom, ktorý má byť hradený z povinného

zmluvného poistenia vozidla, ktoré malo na tejto nehode účasť, a to v prípade, ak vodič poisteného
vozidla za túto nehodu nesie zodpovednosť. Čo sa týka nemajetkovej ujmy ktorá mala žalobcom v
dôsledku dopravnej nehody vzniknúť, považuje žalovaný v 1. rade nárok žalobcov za nepreukázaný,
nakoľko žalobcovia len všeobecne uvádzajú že im vznikla nemajetková ujma, a zo žaloby nie je možné
zhodnotiť, aká ujma im vznikla. Podľa žalovaného v 1. rade je žalobcami uplatnená suma „premrštená"

a neprimerane vysoká; výška priznanej nemajetkovej ujmy musí byť primeraná, a musí zohľadňovať aj
skutočnosti za ktorých došlo k vzniku zásahu do práv žalobcov, ako aj ostatných okolností potrebných
pre posúdenie nemajetkovej ujmy.

5.

Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2021 právna zástupkyňa žalobcov uviedla že na žalobe v plnom
rozsahu trvajú, nakoľko dňa 14.8.2017 bol vodičom E. H. usmrtený G. L. (syn žalobcov v 1. a v 2. rade, a
brat žalobcu v 3. rade) - smrťou syna / brata žalobcov prišlo k nereparovateľnému následku, keď nestačí
ospravedlnenie sa resp. odsúdenie vinníka nehody. Žalovaní sa doposiaľ žalobcom neospravedlnili,
vinník nehody to spravil až po odsudzujúcom rozsudku súdu, pričom odsúdenie nemôže byť vnímané

ako satisfakcia pre žalobcov, ale ako trest pre porušenie povinnosti. Žalobcovia, zvlášť v 1. a v 2. rade,
považujú ujmy za najzávažnejšiu aká môže nastať, nakoľko smrť dieťaťa je potrebné vnímať ako udalosť
proti prirodzenému behu vecí, naviac usmrtený bol v čase nehody zdravý, netrpel žiadnymi závažnými
chorobami, nevykonával žiadne rizikové činnosti, teda jeho smrť nebola predpokladaná. Pri zvažovaní
náhrady nemajetkovej ujmy aj škody by mal súd prihliadať aj na okolnosti za ktorých prišlo k dopravnej

nehode - napr. že pri stroji nebola vložená karta vodiča, a nie je zrejmé ako sa vodič počas jazdy
správal, bolo tiež zistené že krátko pred predmetnou jazdou sa vodič vrátil z inej dlhej zahraničnej jazdy,
a pravdepodobne mu nebol poskytnutý dostatočný odpočinok. Zvlášť závažné sú následky nehody pre
žalobcov v 1. a v 2. rade, nakoľko títo usmrteného vnímali ako syna ktorý s nimi zostane bývať, postará
sa o nich, budú spolu hospodáriť, následne že si založí rodinu, t.j. že prišli aj o prípadné vnúčatá a

celú vetvu svojej rodiny. Závažnosť je zrejmá aj z toho, že až doposiaľ pretrvávajú u žalobcov v 1. a
v 2. rade následky, sú psychiatricky liečení v dôsledku post traumatickej stresovej poruchy; z nálezov
lekára vyplýva že po smrti syna sú „bez života, iba prežívajú“. Podľa žalobcov je požadovaná výška
nemajetkovej ujmy primeraná. Čo sa týka námietky premlčania uviedli že sa jedná o poistné plnenie,
tak premlčacia doba je 1 plus 3 roky, naviac premlčanie je v rozpore s dobrými mravmi (žalobcovia sa

dozvedeli kto je škodcom až následne, a nie v čase dopravnej nehody).
Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2021 právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že čo sa týka
vecnej škody nárok žalobcov považujú za premlčaný, nakoľko najneskôr sa žalobcovi dozvedeli kto je
škodcom okamihom doručenia uznesenia o začatí trestného stíhania voči vodičovi, čo bolo 23.7.2018,
žaloba bola podaná na súd 14.8.2020. Čo sa týka výšky škody poukazuje na § 449, ods. 2 Občianskeho

zákonníka, nie je možné žalobcom uhradiť nimi požadovanú sumu avšak len 584,21 € (náklady by
mali byť kryté z povinného zmluvného poistenia, ktoré bolo uzatvorené so žalovaným v 2. rade). Čo sa
týka nemajetkovej ujmy nárok ako taký nespochybňuje, požadovaná suma 100.000,00 € na každého
žalobcu je však premrštená, vymyká sa všeobecnej rozhodovacej činnosti súdov (poukázal na zákono odškodňovaní vo veci trestných činov, podľa ktorého by mala byť nemajetková ujma cca. 21.000,00
€ pre všetkých troch žalobcov). Podľa žalovaného v 1. rade by mal byť na úhradu nemajetkovej ujmy
zaviazaný výlučne žalovaný v 2. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2021 právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že čo sa týka
náhrady vecnej škody, táto môže byť uhradená maximálne vo výške 584,21 €, nakoľko existuje platný
zákon ktorý výšku takejto škody upravuje (predpis je platný bez ohľadu na znenie iných predpisov).
Trvá na námietke premlčania, nakoľko sa nejedná o plnenie z poistnej zmluvy (žalovaný v 2. rade
a žalobcovia nie sú v žiadnom zmluvnom vzťahu), čo sa týka začiatku behu doby premlčacej doby

je ním deň spôsobenia dopravnej nehody, nakoľko už vtedy žalobcovia nehody mohli vedieť kto je
prevádzkovateľom vozidla a od tejto doby si mohli voči nemu uplatniť škodu. Čo sa týka nároku
žalobcov na nemajetkovú ujmu žalovaný v 2. rade tiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko sa jedná
o uplatnenie škody, aj keď z titulu nemajetkovej ujmy, a v takomto prípade by sa potom mala uplatniť
dvojročná subjektívna resp. trojročná objektívna doba; výšku požadovanej nemajetkovej ujmy považuje
za motivovanú finančným prospechom, poukazuje tiež na skutočnosť že nároky žalobcov sú v rovnakej

výške, pričom náhrada nemajetkovej ujmy by sa mala odvíjať od individuálnych okolností u každého
zo žalobcov. Pre priznanie výšky nemajetkovej ujmy sú zásadné aj majetkové pomery vodiča, teda
osoby ktorá spôsobila dopravnú nehodu, nakoľko od neho by sa mala odvíjať výška priznanej sumy
nemajetkovej ujmy.
Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2021 žalobca v 1. rade uviedol že nebohého syna vychovával

odmalička, zabezpečil mu školu a následne aj prácu (u toho istého zamestnávateľa kde pracuje žalobca
v 1. rade, spolu chodili do práce, žalobca v 1. rade ukazoval svoje zručnosti, učil ho). Nebohý pomáhal
žalobcovi v 1. rade aj pri prácach v domácnosti a na poli. Bežný život v rodine bol taký, že spolu chodili
kam bolo treba, pomáhali si, v prípade zhoršeného zdravotného stavu nebohý so žalobcom v 1. rade
chodil k lekárovi, resp. niektoré práce vykonával za neho. Nebohý pomáhal rodine aj so starostlivosťou o

babku, vedel napiecť oblátky na Vianoce, vedel spraviť všetky práce. Vo voľnom čase nebohý pracoval
v záhradke resp. sa staral o domáce zvieratá - väčšinu času trávil doma, občasne chodil s kamarátom
na výlety. Smrť syna žalobcu v 1. rade zasiahla, nevedel čo mal robiť, nervovo sa zrútil - stav sa mu stále
zhoršuje, stále má nebohého pred očami, rozmýšľa nad okolnosťami nehody. Od smrti syna ho nebaví
život, nevie sa z jeho smrti dostať, celá rodina je stále z tejto udalosti v strese. Rodina bola dohodnutá

tak, že o rodičov sa postará nebohý, druhý syn mal naplánované si postaviť dom. Žalobca v 1. rade
užíva lieky proti bolesti, na zníženie tlaku, na bolesti chrbta; začal chodiť aj k psychologičke v roku 2019.
Na otázky žalobca v 1. rade uviedol že odsúdenie vodiča autobusu nie je spravodlivé, nakoľko 36
mesiacov podmienečne je málo. Vodič sa žalobcom ospravedlnil, ale až po tom ako mu to prikázal súd.
Na pojednávaní konanom dňa 28.4.2021 žalobkyňa v 2. rade uviedla že pred smrťou G. žili ako

každá iná rodina, cez víkendy pracovali v záhrade, resp. okolo domu. Do domácnosti žalobcov chodili
pomerne často návštevy z rodiny, oni chodievali na návštevy málo; na dovolenky rodina žalobcov vôbec
nechodievala, nebohý G. sa väčšinu času zdržiaval doma. Nebohý G. sa zapájal do všetkých prác v
domácnosti, bavilo ho variť a piecť, vedel pomôcť aj otcovi pri „chlapských“ prácach ale aj žalobkyni v
2. rade pri prácach v domácnosti, pomáhal aj so starostlivosťou o svoju babku. Rodina bola dohodnutá

tak, že o rodičov sa v starobe postarajú obaja synovia, rodičia považovali G. za oporu. Predbežne bola
rodina dohodnutá tak, že nebohý G. ostatne s nimi, a mladší G. (žalobca v 3. rade) si postaví dom. Smrť
G. prežívala žalobkyňa v 2. rade veľmi ťažko, vzťahy v rodine sa „dosť“ zmenili, žalobkyňa v 2. rade je
odvtedy bez života, je smutná.
Na otázky uviedla, že nevie ako sa zmenili vzťahy rodiny, v rodine komunikovali aj pred smrťou G.,

rozprávajú aj teraz medzi sebou. U. G. bol veselej povahy, nikomu neublížil (skôr ľuďom pomáhal), bol
dobrosrdečný. Po smrti G. sa nálada v rodine zmenila, sú smutní, čo je spôsobené stratou člena rodiny.
Zdravotné problémy s tlakom, s chrbticou a s kolenami mala žalobkyňa aj pred smrťou G., po jeho smrti
sa tieto zhoršili - navštevuje neurológa, ortopéda a cievneho lekára; po smrti G. sa zhoršil u žalobkyne
v 2. rade aj psychický stav, nakoľko ju nič nebaví, je bez života, z tohto dôvodu chodí k psychiatričke,

u ktorej absolvuje vyšetrenia, má predpísané lieky, podľa žalobkyne v 2. rade sa jej stav stále zhoršuje.
Čo sa týka pracovných aktivít, po G. smrti sa u nej nič nezmenilo, pracovala v tej istej práci (od 1.4.2021
je prepustená); do G. smrti žalobkyňa v 2. rade pracovala aj na nočných zmenách, po jeho smrti jej to
zamestnávateľ už neumožnil (pracovala už len na dve zmeny), motiváciou zamestnávateľa mala byť
smrť G.. Žalobkyňa v 2. rade tesne po G. smrti takmer nevedela zaspať, problémy so spánkom má

napriek užívaniu liekov až doposiaľ. Okrem prác okolo domu, v domácnosti, a v záhrade ako rodina
netrávili čas, nechodili na výlety, na kultúrne a spoločenské akcie. Rodina nebola finančne závislá na
príjme nebohého G.. Psychiatra si vyhľadala žalobkyňa v 2. rade až po dvoch rokoch sama, dovtedy
psychiatrický stav nebol až taký zlý, následne sa však zhoršil. Smrť G. resp. oznámenie o jeho smrtivnímala žalobkyňa v 2. rade ako obrovskú ranu, takmer sa nervovo zrútila. Výšku nemajetkovej ujmy vo
výške 100.000,00 € žiada preto, „lebo sa tak rodina dohodla“, považuje ju za náhradu za stratu syna.
Odsúdenie vodiča považuje žalobkyňa v 2. rade za nedostatočné, podľa nej dostal nízky trest.

6.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu
dňa 18.5.2021 v ktorom uviedli, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy nemožno vychádzať zo zák.č.
274/2017 Z.z., nakoľko v tomto prípade ide o odškodnenie obetí násilných trestných činov v prípade, že

nie je zistený páchateľ alebo nie je schopný plniť. V súdenom prípade je zodpovednosť žalovaného v
2. rade založená individuálnou zmluvou, pri uzatváraní ktorej poisťovateľ poistenému garantoval krytie
škôd zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do výšky 5.000.000,00
€. Ospravedlnenie, ak má byť účinné, by malo byť úprimné, včasné a podľa možností aj sprevádzané
reálnymvyjadrenímľútosti(ponukapomocisorganizovanímpohrebualeboinejpomociprepozostalých)
-takýtoúčelvšaknespĺňaospravedlnenie,ktorévinníkdopravnejnehodyurobilažnapríkazsúdu,včase

podmienečného odsúdenia. Nesúhlasia s viacerými vyjadreniami žalovaných, napr. 1/ že ujma žalobcov
nie je až taká veľká, nakoľko okrem nebohého majú ešte jedného syna - vzťah rodiča a dieťaťa je vždy
vzťahomunikátnymaindividualizovaným,a„pozostalé“dieťanemôžebyť„náhradou“zadieťausmrtené,
2/ že žalovaný nárok je snahou o získanie bezdôvodného obohatenia a zdrojom obživy žalobcov,
motivovaný finančným prospechom. Ďalej uviedol že individualizácia výšky nemajetkovej ujmy je vecou

právneho posúdenia súdom - každý zo žalobcov utrpel iný druh a intenzitu ujmy, u každého sa prejavuje
inak, čo však neznamená že nemôže byť vyjadrená rovnakou výškou finančného plnenia; je nesporné,
že u žalobcov v 1. rade a v 2. rade sa zásah do osobnostných práv prejavil aj v rovine zdravotnej
(post traumatická stresová porucha), pričom zhoršený zdravotný stav rodičov kladie vyššie nároky aj
na pozostalé dieťa, limituje jeho budúcnosť ohľadom starostlivosti o nich. Priama zodpovednosť za

náhradu škody a nemajetkovej ujmy svedčí žalovanému v 1. rade, nakoľko pokiaľ bol neoprávnený
zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na
realizáciu jej činnosti, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou - s
prihliadnutím na uvedené potom nie sú rozhodujúce majetkové pomery fyzickej osoby - zamestnanca,
ale majetkové pomery právnickej osoby. Žalovaný v 1. rade je právnickou osobou so základným imaním

155.000,00 €, ročnými tržbami v rozpätí 2.366.035,00 € až 4.269.407,00 €, a ročnými ziskom 411.691,00
€ až 962.461,00 €. Uviedli že o podstatných okolnostiach pre podanie žaloby sa žalobcovia dozvedeli
až preštudovaním súdneho spisu dňa 5.3.2019. K náhrade škody uviedli že nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z. je v rozpore napr. s § 101 zák.č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého výška nákladov na pohreb
bola od 1.1.2018 zvýšená na sumu 2.729,30 €. Kým náhrady podľa zák.č. 461/2003 Z.z. sa pravidelne

valorizujú, výška nákladov na pohreb v nariadení vlády valorizovaná (ani menená) nebola od roku
1995 - podzákonný predpis je založený na diskriminačnom kritériu, ktoré znevýhodňuje časť občanov
oproti iným, ktorých práva vyplývajú z § 101 zák.č. 461/2003 Z.z., keďže aj § 449, ods. 2 Občianskeho
zákonníka odkazuje na odškodnenie podľa predpisov o nemocenskom poistení (v tejto súvislosti sa
domáhajúaplikácieprávnehonázoruÚstavnéhosúduvyslovenéhovnálezesp.zn.II.ÚS341/07,aII.ÚS

72/2010, podľa ktorých pre rozhodovaciu prax bolo Ústavným súdom SR konštatované, že pri výklade
a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného
znenia, avšak súd ním nie je viazaný absolútne. Môže, ba dokonca, sa musí od doslovného znenia
právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavne konformného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov).
K vyjadreniu priložili prehľad o firme žalovaného v 1. rade z portáli finsat.sk, text so stránky Sociálnej
poisťovne - náhrada nákladov spojených s pohrebom.

7.

Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2021 žalobca v 3. rade uviedol, že smrťou brata prišli o podstatného
človeka z ich rodiny. Bratia spolu vyrastali celý život, nebohý G. bol veľmi dobrý človek, ktorého nielen
celá rodina, ale aj celá obec mali radi, aj v zamestnaní bol veľmi dobre hodnotený; chýba stále až
doposiaľ celej rodine.
Na otázky žalobca v 3. rade uviedol že po smrti G. sa zmenila situácia v rodine, všetci sú smutní, obaja

rodičia strádajú z tohto dôvodu aj po zdravotnej stránke. Rodičia sa „v G. videli“, nakoľko mal silný vzťah
k pôde, k chovu zvierat, k prácam okolo domácnosti, čo boli aj záľuby oboch rodičov; G. tiež udržiaval
tradície na Vianoce, na Veľkú noc alebo pri príležitosti iných sviatkov. Dohoda v rodine bola taká, že
žalobca v 3. rade si postaví dom a nebohý G. ostatne na rodičovskom dome, a rodičov v ňom dochová.Čo sa týka zdravotného stavu, tento sa po smrti G. zhoršil hlavne u otca (žalobca v 1. rade), ktorý
nemohol spávať, mal aj samovražedné úmysly - z tohto dôvodu žalobca v 3. rade dal výpoveď v práci,
aby mohol dohliadať na rodičov. Vzhľadom na zhoršujúci sa stav rodičov po G. smrti ich žalobca v 3.

rade primäl k tomu, aby začali navštevovať psychiatra. Po smrti G. sa zmenil aj život žalobcu v 3. rade,
nakoľko predtým veľa času trávil v práci a mimo domu, po jeho smrti je mimo domu maximálne dva
dni - následne už má obavy či je všetko v poriadku s rodičmi. Čo sa týka zámeru žalobcu v 3. rade
na výstavbu domu od tohto ustúpil, nakoľko sa v rodine dohodli že na rodičovskom dome ostane on,
nakoľko rodičia potrebujú pomoc. Q. v 3. rade nevyhľadal pomoc psychiatrov, ale aj napriek tomu viac

nocí preplakal, smútok zaháňal zvýšenou pracovnou činnosťou. Čo sa týka ospravedlnenia, spoločnosť
vlastniaca autobus sa ospravedlnila asi po roku, vodič autobusu sa ospravedlnil až na príkaz súdu;
ani spoločnosť ani vodič nepomohli s organizáciou pohrebu, neposkytli žiadne finančné plnenie ani inú
pomoc.Podľažalobcuv3.radeuloženýtrestnezodpovedázávažnostispáchanéhočinu,trestnékonanie
nebolo pre neho zadosťučinením.
Na pojednávaní konanom dňa 9.6.2021 štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade na otázky uviedol,

že v prípade ak by boli zaviazaní zaplatiť sumu 300.000,00 €, firma nemá také príjmy, aby toto mohla
realizovať. Čo sa týka nehody štatutárny zástupca bol na mieste, aj pre neho bolo ťažké keď videl
zrazeného človeka. Čo sa týka pracovnej zmluvy s vodičom, táto bola uzavretá na dobu určitú - po
uplynutí doby už nebola predĺžená.

8.
Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2021 E. H. (vodič autobusu) na otázky uviedol, že nehoda ktorú
spôsobil na neho ťažko psychicky dopadla, až doposiaľ berie ukľudňujúce lieky, nemôže spať, nehodu
má stále pred očami. To čo sa stalo je mu úprimne ľúto a ospravedlňuje sa všetkým príbuzným, ktorým
spôsobil bolesť; chcel sa príbuzným ospravedlniť ešte v deň nehody, aj ospravedlnenie začal, avšak

otec a brat nebohého ho chceli fyzicky napadnúť, nenechali ho dohovoriť, musel sa skryť v autobuse.
E. H. nemá žiadny majetok, je starobným dôchodcom. V deň nehody mal poslednú zastávku v Obci T.,
následne sa vydal smerom na H. - za obcou išli oproti nemu autá, ako posledná široká dodávka, preto sa
museli vyhnúť, a vo chvíli keď sa míňal s dodávkou zacítil nejaký náraz, myslel si že do autobusu vrazila
zver, preto začal plynule brzdiť. Niektorí z cestujúcich zakričal že zrazil cyklistu, preto okamžite vystúpil

z autobusu aj s cestujúcimi, ktorí začali cyklistovi dávať prvú pomoc a volali záchranku a políciou. Vodič
nevedel vysvetliť ako je možné že si cyklistku nevšimol, uvádza že nemal reflexné prvky, bol oblečený v
čiernom. Príbuzným sa neospravedlnil preto, lebo bol týždeň v šoku, okrem toho nemal ich adresy, a tiež
sa ich bál vzhľadom na ich správanie pri nehode - ospravedlnil sa ihneď po tom ako mu bol doručený
rozsudok. T.č. sa nelieči u psychiatra ani nenavštevuje psychológa, ale približne rok po nehode takmer

nevychádzal z domu, stále rozmýšľal ako sa mu to mohlo stať, keďže má najazdených takmer 4 milióny
kilometrov. Nakoľko svedok s príbuznými nebol v styku, neponúkol im žiadnu pomoc pri organizovaní
pohrebu, žiadnu finančnú pomoc, ani nič podobné.
Žalobca v 3. rade k údajnému incidentu s vodičom uviedol, že tento sa nezakladá na pravde - je pravdou
že spolu s otcom sa na miesto nehody dostavili, pýtali sa kto je vodič, a otec na jeho adresu povedal že

„či je slepý“; žiadna iná komunikácia medzi nimi neprebehla.
Na pojednávaní konanom dňa 21.7.2021 G. G. (sesternica nebohého) na otázky uviedla že bývala v
rodine žalobcov počas štúdií, pozná všetkých osobne, často sa stretávajú. Nebohý bol vynikajúci človek,
jeho smrť je pre svedkyňu aj pre rodinu veľká strata. Nebohý v rodine pomáhal, vedel piecť, zavárať,
staral sa o hospodárstvo, záhradu a domáce zvieratá. Rodina je zo smrti G. doposiaľ zničená, hlavne

otec nebohého má až doposiaľ zdravotné problémy, nakoľko vzťah nebohého k rodičom bol veľmi dobrý
(hlavne k otcovi), vždy keď nebohý prišiel z práce sa s otcom porozprávali, naobedovali sa, a išli sa
venovať prácam a hospodárstvu. Po smrti G. sa život v rodine veľmi zmenil - predtým sa o upratovanie
ale aj o vianočnú výzdobu staral nebohý, teraz rodina si spraví iba formálne malý stromček, v domácnosti
sa nič nerobí. Atmosféra pred smrťou G. v rodine bola veselá, nebohý dával rodine rôzne impulzy, po

jeho smrti je atmosféra „strašná“ - napr. žalobca v 1. rade ešte stále berie ukľudňujúce lieky, je stále
apatický a žiali, nemôže spávať. Nebohý mal v pláne založiť si rodinu, chcel v dome bývať, chovať si
tam zvieratá, rodičov plánoval v dome dochovať, mať ich pri sebe. Nebohý pomáhal aj širšej rodine,
aj susedom, keď ho niekto požiadal o pomoc, nikdy neodmietol. Vzťah medzi nebohým a jeho bratom
(žalobca v 3. rade) bol veľmi dobrý, podľa svedkyne nebohý chýba aj jeho bratovi, nakoľko mu pomáhal

napr. s opratím, navarením a pod.

9.Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnej reči uviedla že bolo preukázané, že v dôsledku protiprávneho
konaniazamestnancažalovanéhov1.rade(E.H.)došlokusmrteniusynaabratažalobcov,pridopravnej
nehode dňa 14.8.2017; o vine E. H. rozhodol Okresný súd Trnava trestným rozkazom sp.zn. 4T/11/2017

(ktorým je súd viazaný). Zodpovednosť žalovaného v 1. rade, jeho pasívna legitimácia, vyplýva z §
420, ods. 2 Občianskeho zákonníka, a popri žalovanom v 1. rade zodpovedá z titulu zmluvného vzťahu
o povinnom zmluvnom poistení škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla, aj žalovaný v 2.
rade; na strane žalovaného v 1. rade ide o zodpovednosť za osobu, ktorú použil pri výkone činnosti.
Medzi protiprávnym konaním E. H. ako zamestnanca žalovaného v 1. rade a vznikom ujmy žalobcov

je daná príčinná súvislosť priama a bezprostredná (smrť G. -syna a brata žalobcov- nastala v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, nemajetková ujma žalobcov vznikla smrťou ich príbuzného
pri dopravnej nehode). Výpoveďami žalobcov bolo preukázané, že každý z nich mal k nebohému G.
vlastný, osobne podmienený, blízky, intenzívny, jedinečný a citový vzťah - pre žalobcov v 1. a 2. rade
bol členom rodiny, ktorý udržiaval rodinné tradície, bol „hnacím motorom“ rodinných aktivít, rodičia s
ním zdieľali spoločné záľuby, a zároveň bol pre nich zárukou istoty v starobe; po smrti G. sa zmenili

vzťahy v rodine, s odrazom aj na zdravotnom stave žalobcov v 1. a 2. rade, žalobca v 3. rade musel
po smrti brata zmeniť podstatným spôsobom plány, zredukovať svoje pracovné povinnosti tak, aby bol
viac s rodičmi. Žalobcovia v 1. a 2. rade predložili aj lekárske správy z ktorých vyplýva, že žalobca v 1.
rade je v zlom psychickom stave, bez radosti zo života, nekomunikatívny, a to aj s odstupom 4 rokov
po smrti syna, žalobkyňa v 2. rade doposiaľ pociťuje absenciu syna, je uzavretá, plačlivá, úzkostná

(u rodičov psychiater diagnostikoval post traumatickú stresovú poruchu, ako následok traumatizujúcej
udalosti). Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sa ospravedlnil rodine asi po roku,
nepomohol žalobcom s pohrebom, neposkytol ani neponúkol im žiadnu pomoc, vinník dopravnej nehody
sa ospravedlnil žalobcom až na príkaz súdu - ospravedlnenie v tomto kontexte nie je možné chápať ako
satisfakciu pre žalobcov, vzhľadom na časový odstup a následok ktorý nastal; odsudzujúci rozsudok v

trestnom konaní nie je zadosťučinením ktoré by malo podstatný vplyv na zníženie nemajetkovej ujmy
žalobcov. K vznesenej námietke premlčania náhrady škody uviedla, že k dopravnej nehode síce došlo
14.8.2017, avšak v zmysle § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá - vedomosť o
osobe zodpovednej za vznik škody nezískali žalobcovia v deň G. smrti, ale až 5.3.2019, najskôr však

17.8.2018, pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania. Premlčacia doba pre náhradu nemajetkovej ujmy
nie je osobitne určená, preto platí všeobecná úprava stanovujúca 3-ročnú dobu pre premlčanie práva
- žaloba podaná 13. resp. 14.8.2020 bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Uviedla ďalej že je
nespornéavšeobecneakceptované,žeľudskýživotazdraviesúhodnotamisnajvyššoumierouochrany
- smrť blízkej osoby z hľadiska významu a dôsledku na život pozostalých presahuje materiálne hodnoty,

a táto ujma sa nedá reparovať. Na základe uvedeného žalobcovia žiadajú súd, by ich žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade v záverečnej reči uviedol že žalobcovia sa domáhajú od
žalovaných náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej usmrtením ich syna
a brata G. L., ktorý zomrel v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 14.8.2017. Motorové vozidlo autobus

Irisbus, ktoré malo účasť na nehode, bolo v jej čase vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorý však
mal ku dňu dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného v 2. rade - podľa žalovaného v 1. rade je v konaní pasívne vecne
legitimovaný žalovaný v 2. rade, nakoľko bol v čase dopravnej nehody poisťovateľom zodpovedného
subjektu (žalovaného v 1. rade) - žalobcovia sa so svojimi nárokmi mali obrátiť priamo a výlučne na

poisťovateľa -žalovaného v 2. rade-, a tie (v prípade ich preukázania) by mali byť hradené výlučne
žalovaným v 2. rade ako povinným zmluvným poisťovateľov autobusu Irisbus. Čo sa týka vecnej škody
uplatnenej žalobcami za náklady spojené s pohrebom v celkovej výške 3.580,31 € uviedol, že tento
nárok pozostáva z nákladov za pomník, pohrebné služby, prenájom hrobového miesta a cintorínsky
poplatok, ktoré mali žalobcom vzniknúť od 14.8.2017 do 30.8.2018. Tu poukázal na znenie § 106, ods. 1

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá - o tom kto zodpovedá žalobcom za vzniknutú
škodu, sa dozvedeli najneskôr uznesením o vznesení obvinenia voči E. H. (vodičovi autobusu Irisbus),
ktoré bolo vydané 27.3.2018; o výške škody sa dozvedeli zaplatením jednotlivých nákladov spojených s
pohrebom. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 14.8.2020, a preto žalovaný v 1. rade trvá na vznesenej

námietke premlčania voči uplatnenej vecnej škode, ktorá mala žalobcom vzniknúť pred viac ako dvoma
rokmi od podania žaloby na súd, teda voči škode vzniknutej žalobcom pred dňom 14.8.2018. Podľa
žalovaného v 1. rade by mal súd byť pri určovaní výšky náhrady pohrebných nákladov viazaný limitmi
ustanovenými v právnych predpisoch vydaných na vykonanie Občianskeho zákonníka - náklady napomníkjemožnéžiadaťvzmysle§449,ods.2Občianskehozákonníka,vspojenís§2,ods.2nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z v sume 663,88 €, pričom od tejto sumy je ešte potrebné odpočítať výšku príspevku
na pohreb poskytovanú ÚPSVaR pre toho, kto zabezpečil pohreb (výška príspevku na pohrebné je

určená na sumu 79,67 €); na základe uvedeného je možné žalobcom priznať titulom náhrady nákladov
na pomník maximálne sumu 584,21 € (663,88 € - 79,67 €). Podľa žalovaného v 1. rade však všetky
náklady, ktoré žalobcom vznikli v súvislosti s pohrebom sú kryté podľa § 4, ods. 2, písm. a) povinným
zmluvným poisteným uzatvoreným u žalovaného v 2. rade. Čo sa týka ujmy ktorá mala žalobcom v
dôsledku dopravnej nehody vzniknúť, túto žalovaný v 1. rade považuje za nepreukázanú (absencia

preukázania intenzity rodinných vzťahov, kvality vzájomného vzťahu medzi pozostalými a usmrteným),
žalobcami uplatnená suma nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká; v tejto súvislosti poukázal na
zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý upravuje
jednorazové finančné odškodnenie osôb ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov
spôsobená ujma - podľa neho pozostalý má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiat násobku
minimálnej mzdy, t.j. v roku 2017 suma 21.750,00 €, a ak je pozostalých viac táto suma sa medzi nimi

rozdelí.Určujúcimiprespravodlivézadosťučineniebymalibyťjednakprimeranosť,ktorájerozhodujúcim
faktorom priznania odškodnenia k tomu, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, a proporcionalita, teda
výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu
likvidačne. Žalovaný v 1. rade preto namieta aj žalobcami uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy.
Právny zástupca žalovaného v 2. rade v záverečnej reči uviedol že trvá na vznesenej námietke pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Nárok na náhradu škody - náklady na pohreb, pochovanie
zosnulého a na vyhotovenie hrobového pomníka považuje za premlčaný. Poukázal na kritériá pre
priznanie nemajetkovej ujmy na strane žalobcov, a to a/ intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, ktorá
nebola dostatočne preukázaná - žalobcovia poukazovali na skutočnosti ako sa nebohý podieľal na
chode domácnosti, ako im pomáhal a staral sa o nich, avšak neprejavili individualizáciu vzťahu a

vzájomnú intenzitu vzťahov, b/ vek zomrelého a pozostalých z čoho je nepochybné, že nebohý si už
chcel budovať vlastný život a postupne sa od rodiny osamostatniť, teda vzájomné vzťahy boli menej
intenzívne, c/ považuje za neštandardné že nie je žalovaná osoba, ktorá priamo do práv zasiahla -
vodič, čím žalobcovia odňali možnosti ďalšej formy zadosťučinenia, ako je napr. morálna satisfakcia,
ospravedlnenie sa prejednanie veci s pôvodcom zásahu (jeho postoj, dopad udalosti do sféry pôvodcu,

jeho majetkové pomery -a nie poisťovateľa či prevádzkovateľa vozidla-). Vo vzťahu k žalobcom nebola
preukázaná individualizácia ich vzťahu k zosnulému, a dopad jeho pretrhnutia do ich osobnostných práv
- žalobcovia iba opisovali ako sa nebohý podieľal na chode domácnosti, avšak nepreukázali dostatočne
citové väzby a individualizáciu vzťahu v kontexte výšky uplatneného nároku. Uviedol ďalej že pokiaľ súd
prijme záver že nemajetková ujma je škodou, a je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade,

potom nárok uplatňovaný voči žalovanému v 2. rade musí byť vyhodnotený ako uplatnenie si náhrady
škody (zákon o povinnom zmluvnom poistení pozná len náhradu škody) - pre plynutie premlčacej doby
čo do jej začatia a dĺžky, pri akceptovaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, je potom
rozhodujúci zákon o povinnom zmluvnom poistení, § 15, ods. 2, v spojení s § 106, ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zákon o povinnom zmluvnom poistení nepozná náhradu nemajetkovej ujmy, ale len náhradu

škody - premlčanie potom bude v intenciách ostatných škôd nahrádzaných z povinného zmluvného
poistenia, a to dvojročná doba subjektívna, aj trojročná, resp. desaťročná doba objektívna. K úmrtiu
nebohého došlo dňa 14.8.201, a tento moment je potrebné považovať za vedomosť o výške škody a
o tom, kto ju spôsobil, k uplatneniu nároku došlo podaním žaloby až v roku 2020. Ďalej uviedol že v
konaní nebola dostatočne preukázaná dôvodnosť náhrady nemajetkovej ujmy, a postačuje aj morálne

zadosťučinenie prejednaním veci a ospravedlnením sa pôvodcom zásahu (finančná náhrada je až
posedná forma náhrady, ktorú predchádza morálne zadosťučinenie a ospravedlnenie sa). Žalovaný v 2.
rade považuje výšku uplatneného nároku za neprimerane vysoké, vymykajúce sa bežnej rozhodovacej
praxi.

10.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a ich právnej zástupkyne, štatutárneho zástupcu
žalovaného v 1. rade a jeho právneho zástupcu, právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, svedkov E.
H. a G. G., oboznámením sa so žalobou, s vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s predloženými
a zhromaždenými listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, oboznámením sa s pripojeným spisom

Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2019, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 14.8.2017 došlo na ceste medzi obcami T. a G. k dopravnej nehode, pri ktorej autobus EČ E vo
vlastníctveaprevádzkežalovanéhov1.rade,ktoréhovodičombolE.H.(nazákladeDohodyopracovnejčinnosti, v zmysle ktorej vykonával činnosť vodiča autobusu pre žalovaného v 1. rade.), zrazil po ceste
jazdiaceho cyklistu - G. L. (syn žalobcov v 1. a 2. rade, brat žalobcu v 3. rade), ktorý na následky zranení
zomrel na mieste nehody. Motorové vozidlo - autobus bol v čase spôsobenia dopravnej nehody poistený

na základe povinného zmluvného poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla -
poistná zmluva č. XXXXXXXXX/XX- u žalovaného v 2. rade.
Vo veci sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, vyšetrovanie
sa viedlo pred ORPZ - ODI Trnava pod sp.zn. ORP- 149/DI-TT-2017, následne bolo postúpené na
Okresné riaditeľstvo PZ Trnava, odbor kriminálnej polície, kde sa viedlo pod sp.zn. CVS: ORP-326/1-

VYS-TT-2018 Si. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2019 z 26.3.2019, bol
vodič autobusu uznaný vinným z toho, že dňa 14.8.2017 o 5,17 hod. viedol autobus evidenčného
čísla SA XXX V., patriaci žalovanému v 1. rade po ceste 111/1337 v smere od Obce T. na O. G.,
pričom sa nevenoval plne riadeniu autobusu, následkom čoho v úseku 9,2 km pravou prednou časťou
autobusu narazil do zadnej časti bicykla a G. L., v dôsledku čoho G. L. utrpel priečnu zlomeninu krčnej
chrbticesprerušenímmiechy,roztrhnutiehlavovo-krčnýchväzov,krvácaniepodmäkkúplenumozgovú,

krvácanie do mozgových komôr a ťažký úrazový opuch mozgu, ktorým na mieste podľahol; E. H. svojim
konaním porušil § 4, ods. 1, písm. c), a § 15, ods. 3 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda inému
z nedbanlivosti spôsobil smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal
trestný čin usmrtenia podľa § 149, ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138,
písm.h)Trestnéhozákona,začomusúduložiltrestodňatiaslobodyvtrvaní30mesiacov(ktoréhovýkon

podmienečne odložil na skúšobnú dobu 36 mesiacov s uložením probačného dohľadu), zároveň mu
uložil povinnosť ospravedlniť sa poškodeným (žalobcom), a uložil trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlo vo výmere 5 rokov; poškodených (žalobcov) s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.
V dôsledku dopravnej nehody a smrti syna vznikli žalobcom v 1. a 2. rade náklady na pohreb,

pochovanie, a náklady na vyhotovenie hrobového pomníka vo výške 3.580,31 €, pozostávajúce zo
sumy 1.150,31 € za pohreb / pohrebné služby (uhradené dňa 15.8.2017), sumy 10,00 € za cintorínsky
poplatok / hrobové miesto (uhradené dňa 3.5.2018), sumy 20,00 € za nájom hrobového miesta (doklad
nebol do spisu predložený), sumy 2.400,00 € za náklady na vyhotovenie pomníka (po započítaní zálohy,
uhradené 30.8.2018).

Žalobcovia si uplatňujú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške po 100.000,00 € pre každého z nich -
v tejto súvislosti uviedli, že smrť G. vnímajú hlavne ako stratu člena rodiny s ktorým boli v dennom a
blízkom kontakte, ktorý sa staral o domácnosť, tradície, pomáhal ostatným členom rodiny (žalobcom);
mimoriadne negatívne zásahy voči členom rodiny neboli preukázané (v tejto súvislosti súd vnímal
návštevy psychológa žalobcami v 1. a 2. rade).

Vzťahy medzi nebohým G. a žalobcami boli normálne, rodina žila v spoločnej domácnosti, prežívali
život bez negatív, venovali sa hlavne práci v domácnosti, okolo domu, na poli a v záhrade, chovu
hospodárskych zvierat - na dovolenky alebo výlety vôbec nechodili, málokedy chodili na oslavy a
návštevy do iných rodín (k nim chodievali návštevy častejšie).
Bezprostredne po smrti syna sa zhoršil zdravotný stav žalobcu v 1. rade tak, že vyžadoval hospitalizáciu,

žalobkyňa v 2. rade trpela nespavosťou. Žalobcovia v 1. a 2. rade navštevujú psychiatra, s návštevami
začali 8.4.2019, t.j. asi rok a pol po smrti G..
Vedomosť o skutočnosti kto škodu / nemajetkovú ujmu zavinil nadobudli žalobcovia najskôr dňa
17.8.2018, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania (čo vyplýva z vyšetrovacieho spisu, ktorý je
súčasťou spisového materiálu trestného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2019).

Žaloba bola na súd podaná dňa 14.8.2020.

11.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa čl. 19, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13, ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa§16Občianskehozákonníkaktoneoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostispôsobí
škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).
Podľa § 449, ods. 2 Občianskeho zákonníka pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s
pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
Podľa § 2, ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa

uhrádzajú do výšky 663,88 eura.
Podľa § 1, ods. 2 zák.č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou
štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.
Podľa § 4, ods. 1 zák.č. 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb výška príspevku je 2.400 Sk (79,67 €).

Podľa § 100, ods. 1, a ods. 2, prvá veta Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106, ods. 1, a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 15, ods. 1, prvá veta, a ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlanáhraduškodyuhrádzapoisťovateľ
poškodenému.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 4, ods. 1, a ods. 2 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 4, ods. 2, písm. i), a písm. j) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov od poplatku sú oslobodení:

i) žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením
na zdraví,
j) žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.
Podľa § 2, ods. 2, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa

výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

12.
Podľa R 55/1971 (s. 151): Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá

nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Za inú škodu možno

považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať. Hmotná škoda znamená škodu na majetku
(na hmotných statkoch). V podstate nie je obsahový rozdiel medzi pojmami „škoda” ako predpoklad
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a „hmotná škoda”.
Podľa R 27/1977 (s. 118 ods. 4 a str. 119 ods. 1 a 2): Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy

rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin...
Podľa Rč 21/1995: Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy (§ 13, ods. 2 Občianskeho zákonníka)
musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí
zadosťučineniepodľaustanovenia(§13,ods.1Občianskehozákonníka),atonajmäzhľadiskaintenzity,
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu v

rodine a spoločnosti.
Podľa R 29/2001: Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený

zásah spôsobila.
Podľa Z III (s. 182): Vzhľadom na znenie ustanovenia § 16 Občianskeho zákonníka treba posudzovať
podľa ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka (teraz podľa § 420 Občianskeho zákonníka)
zodpovednosť organizácie za škodu spôsobenú neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti zo strany pracovníka organizácie pri plnení jeho úloh, pokiaľ škoda zásahom vznikla.

Podľa R 55/1971 (s. 160): Ak pracovník (príslušník ozbrojených síl v činnej službe) spôsobil škodu v
rámci plnenia úloh organizácie (pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pri plnení
služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním) zavinene, nezbaví sa organizácia zodpovednosti
s poukazom na ustanovenie § 421, ods. 3 (teraz § 420, ods. 3).Podľa R 3/1984 (s. 29 ods. 5 a 6, s. 30 ods. 1): Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia” (§ 428)
treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu
vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí

od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky
zabrániť žiadnym opatrením. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej
udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.), alebo v ľudskom správaní, či v správaní zvieraťa.
Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú
subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428, vždy neodvrátiteľná objektívne. Škodu

teda nemohol za daných pomerov odvrátiť nielen určitý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste.
Treba vždy používať objektívne meradlo.
Podľa R 3/1984 (s. 16 ods. 3): Zodpovední prevádzatelia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného
prostriedku v zmysle ustanovenia § 427 OZ sú: 1. organizácie vykonávajúce dopravu (§ 427 ods. 1),
2. iní prevádzatelia dopravného prostriedku motorového vozidla, motorového plavidla alebo lietadla (§
427 ods. 2 OZ).

Podľa R 16/1969: Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, nemôže sa
prevádzateľ zbaviť zodpovednosti, a to ani poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby.
Z IV (s. 621): Prevádzateľ motorového vozidla sa môže zbaviť svojej zodpovednosti iba v tom prípade,
ak škoda nebola ani len čiastočné spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke.
Podľa R 29/1983: Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd

premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takom prípade zamietne. To platí pri práve
(nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná zodpovednosť za škodu
alebo výška škody.

13.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti (spočíva
v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, je protiprávny vtedy ak v
súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych
predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať), existencia škody (súčasťou náhrady škody
sú aj nemajetkové ujmy), príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi

protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť
bezpečne preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný),
a zavinenie (má subjektívny charakter, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a
ku škode, pre splnenie podmienok zodpovednosti však nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená
úmyselne alebo z nedbanlivosti).

Zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe zodpovednosti objektívnej,
teda bez zreteľa na zavinenie. Riziko, ktoré plynie zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva
súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie ten, komu táto prevádzka slúži, teda
prevádzateľ (nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného prostriedku, prípadne s jeho vodičom).
Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva zdroj zvýšeného nebezpečenstva v

súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými
opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na
riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. V
záujme ochrany tretích osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa.
V ustanovení § 420, ods. 2 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu

pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu
zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával - ide najmä na prípady keď zamestnanec pri vykonávaní
činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe; v takomto prípade
potom zodpovedá jeho zamestnávateľ.
V § 428 Občianskeho zákonníka je upravená možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za

vzniknutú škodu (liberácia). V prípade udalosti ktorá vznikne pri okolnostiach, ktoré majú pôvod v
prevádzke (tzv. vnútorné okolnosti) však možnosť špeciálnej liberácie nie je prípustná (prípustná je za
určitých tzv. vonkajších okolností, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, napr. konanie
tretej osoby, prírodné sily a pod., avšak aj to iba za predpokladu, že škode nebolo možné zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať).

Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujú právny základ nároku na náhradu
nemateriálnejujmyspôsobenejjednotlivcoviusmrtenímjemublízkejosoby.Vprípadežeinterpresonálne
väzby tvoriace základ a rámec súkromného života jednotlivca dosahujú určitú intenzitu, môže takouto
deštrukciou vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia (ako čiastkovéhopráva na ochranu osobnosti) za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, a je objektívne
spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť, a ak existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym
zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu

v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym
prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh ktorým sa fyzická osoba domáha primeraného
zadosťučinenia ktoré môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch - v tomto prípade
má aktívnu legitimáciu subjekt ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, nakoľko
právo na súkromie je jedným za základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli

§ 11 Občianskeho zákonníka. Protiprávne narušenie rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje
neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Právo na súkromie je jedným
zo základných osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému každý právny štát poskytuje ochranu (viď
tiež Listinu základných práv a slobôd a Ústavu SR - čl. 16, ods. 1, čl. 19 ods. 2). Úprava ochrany
súkromia (vrátane rodinného súkromia) vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie
neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma; funkciou práva na

súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry v ktorej by mohla všestranne
rozvíjať svoju osobnosť. Ústava rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie
treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj
súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám - neoprávnené zásahy do
týchto vzťahov možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života, do rodinného súkromia. S poukazom

na vyššie uvedené je potrebné konštatovať že ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
poskytujú právny základ nároku na náhradu nemateriálnej ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením
jemu blízkej osoby.
Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej
integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach

osobnosti. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie občanovi,
ktorého osobnostné právo bolo porušené, so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť
obnovením pôvodného stavu, pričom podmienkou priznania satisfakcie je nemajetková ujma.
Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a bude
spočívaťvmorálnomplnení;pokiaľmorálnezadosťučinenieniejepostačujúce,vznikáprávonapeňažnú

satisfakciu. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže
byť svojvôľou - zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na závažnosť vzniknutej ujmy, na
okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo, ale aj na pomery osoby ktorá ujmu spôsobila. Určenie
výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami
spravodlivosti.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu, zmyslom je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to aj
za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok
(súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou, teda uplynutie času ustanoveného v zákone na

vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania - použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je

actio nata - tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na tom, že
oprávnený nevedel o svojom práve).
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny
prvok,pozostávajúcizdvochpoložiek,ato1/kedysapoškodenýdozvieoškode,a2/kedysapoškodený

dozvie o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná, ktorá
začne plynúť od okamihu škodnej udalosti; objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť. Objektívna
premlčacia doba neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví, tu sa uplatní iba subjektívna
dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto
za ňu zodpovedá.

14.
Po vykonaní dokazovania, a po skutkovom a právnom posúdení veci, súd dospel k záveru, že 1/
návrh žalobcov v 1. a 2. rade na zaplatenie náhrady pohrebných nákladov na pochovanie a zriadeniehrobového miesta vo výške 3.580,31 € je dôvodný iba čiastočne, a to v rozsahu v ktorom je preukázaný,
a v rozsahu v ktorom neprevyšuje zákonom určenú výšku plnenia, a 2/ návrh žalobcov v 1., 2. a 3.
rade na zaplatenie nemajetkovej ujmy po 100.000,00 € je v zásade dôvodný, súd sa ale nestotožnil s

navrhovanou výškou nemajetkovej ujmy ktorú žalobcovia žiadali priznať.
Dňa 14.8.2017 došlo na ceste medzi obcami T. a G. k dopravnej nehode, pri ktorej autobus EČ E vo
vlastníctveaprevádzkežalovanéhov1.rade,ktoréhovodičombolE.H.(nazákladeDohodyopracovnej
činnosti, v zmysle ktorej vykonával činnosť vodiča autobusu pre žalovaného v 1. rade.), zrazil po ceste
jazdiaceho cyklistu - G. L. (syn žalobcov v 1. a 2. rade, brat žalobcu v 3. rade), ktorý na následky zranení

zomrel na mieste nehody. Motorové vozidlo - autobus bol v čase spôsobenia dopravnej nehody poistený
na základe povinného zmluvného poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla -
poistná zmluva č. 658619976/61- u žalovaného v 2. rade.
Vo veci sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, vyšetrovanie
sa viedlo pred ORPZ - ODI Trnava pod sp.zn. ORP- 149/DI-TT-2017, následne bolo postúpené na
Okresné riaditeľstvo PZ Trnava, odbor kriminálnej polície, kde sa viedlo pod sp.zn. CVS: ORP-326/1-

VYS-TT-2018 Si. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2019 z 26.3.2019, bol vodič
autobusu uznaný vinným z toho, že dňa 14.8.2017 o 5,17 hod. viedol autobus evidenčného čísla SA XXX
CH,patriacižalovanémuv1.radepoceste111/1337vsmereodO.T.naO.G.,pričomsanevenovalplne
riadeniu autobusu, následkom čoho v úseku 9,2 km pravou prednou časťou autobusu narazil do zadnej
časti bicykla a G. L., v dôsledku čoho G. L. utrpel priečnu zlomeninu krčnej chrbtice s prerušením miechy,

roztrhnutie hlavovo - krčných väzov, krvácanie pod mäkkú plenu mozgovú, krvácanie do mozgových
komôr a ťažký úrazový opuch mozgu, ktorým na mieste podľahol; E. H. svojim konaním porušil § 4, ods.
1, písm. c), a § 15, ods. 3 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil
smrť porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin usmrtenia podľa
§ 149, ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138, písm. h) Trestného zákona,

za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov (ktorého výkon podmienečne odložil na
skúšobnúdobu36mesiacovsuloženímprobačnéhodohľadu),zároveňmuuložilpovinnosťospravedlniť
sa poškodeným (žalobcovia), a uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo vo výmere 5 rokov;
poškodených (žalobcov) s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

14/1
Čo sa týka náhrady škody, žalobcovia v 1. a 2. rade ju žiadajú uhradiť od žalovaných v 1. a 2. rade v
dôsledku dopravnej nehody a smrti syna spolu vo výške 3.580,31 €, a to konkrétne sumu 1.150,31 € za
pohreb / pohrebné služby (uhradené dňa 15.8.2017), sumu 10,00 € za cintorínsky poplatok / hrobové
miesto (uhradené dňa 3.5.2018), sumu 20,00 € za nájom hrobového miesta (doklad nebol do spisu

predložený), sumu 2.400,00 € za náklady na vyhotovenie pomníka (po započítaní zálohy, uhradené
30.8.2018).
Žalovaní v tejto súvislosti namietli premlčanie tohto nároku žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko nebol
uplatnený v dvoj ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Podľa názoru súdu sa však žalobcovia dozvedeli
o výške škody dňa 15.8.2017, resp. 3.5.2018, resp. 30.8.2018 (kedy boli nimi platené položky súvisiace

s pohrebom), ale o tom kto je škodca sa dozvedeli najskôr dňa 17.8.2018 (pri oboznámení sa s
výsledkami vyšetrovania) - dvojročná subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 18.8.2018
(nakoľko vedomosť o škode a o tom kto je škodcom musí byť kumulatívna), a keďže žaloba bola na
súd podaná dňa 14.8.2020, bola podaná v rámci tejto subjektívnej premlčacej dobe; trojročná objektívna
premlčacia doba bola taktiež dodržaná (to sa týka aj behu trojročnej všeobecnej premlčacej doby v

súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy).
Žalovaní tiež namietajú výšku požadovanej náhrady škody za vyhotovenie pomníka (uplatnené v sume
2.400,00 €), a to s poukazom na znenie § 2, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náklady na zriadenie pomníka
alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do výšky 663,88 €, a od tejto sumy ešte žiadali

odpočítaťpríspevoknapohrebvovýške79,67€(§4,ods.1zák.č.238/1998Z.z.opríspevkunapohreb).
Podľanázorusúdujepotrebnéprisvedčiťargumentáciižalovanýchohľadomvýškypožadovanejnáhrady
zavyhotoveniepomníka,nakoľkoexistujeplatnýprávnypredpis,ktorýtútovýškulimituje-aniskutočnosť
že sa táto suma žalobcom v 1. a 2. rade zdá nízka neoprávňuje súd túto normu ignorovať alebo ju
modifikovať(vopačnomprípadebymoholnastaťstav,žepozostalívybudujúpomníkanapr.za30.000,00

€ a budú sa dožadovať jeho preplatenia). Súd sa v tejto súvislosti však nestotožnil s požiadavkou
žalovaných odpočítať od sumy 663,88 € náhrady na zriadenie pomníka ešte sumu 79,67 € príspevku na
pohreb, nakoľko zo žiadneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že by príspevok na pohreb mal byť určený
aj na úhradu nákladov na vyhotovenie pomníka.S poukazom na uvedené priznal súd žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne z titulu náhrady
škody sumu 1.824,19 € (vo výške 1.150,31 € za pohreb / pohrebné služby plus 10,00 € za cintorínsky
poplatok / hrobové miesto plus 663,88 časť nákladov na vyhotovenie pomníka), ktorú sú povinní žalovaní

v 1. a 2. rade uhradiť spoločne a nerozdielne; vo zvyšku, t.j. v sume 1.756,12 € (vo výške 20,00 € za
nájom hrobového miesta, keď doklad nebol predložený plus 1.736,12 € časť nákladov na vyhotovenie
pomníka) potom súd žalobu zamietol.

14/2

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, žalobcovia v 1., 2., a 3. rade ju žiadajú uhradiť od žalovaných v
1. a 2. rade v dôsledku dopravnej nehody a smrti syna a brata každý v sume 100.000,00 €.
Podľa názoru súdu sú aj tu pasívne legitimovaní obaja žalovaní, a to žalovaný v 1. rade ako
prevádzkovateľ motorového vozidla ktorým bola spôsobená nehoda, a ktorý je teda za neoprávnený
zásah do práva žalobcov a za nemajetkovú ujmu spôsobenú na ich osobnostiach zodpovedný (popri
vodičovi, ktorý však v konaní žalovaný z neznámeho dôvodu nebol) objektívne ako prevádzkovateľ

motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale
pasívna legitimácia mu svedčí aj z dôvodu, že ako zamestnávateľ vodiča - vinníka dopravnej nehody,
je zodpovedný za jeho konanie (§ 420, ods. 2 Občianskeho zákonníka); žalovaný v 2. rade je pasívne
legitimovaný ako poisťovateľ žalovaného v 1. rade. V tomto smere existuje už pomerne rozsiahla súdna
prax a ustálená judikatúra, preto súd nepovažuje za potrebné sa pasívnou legitimáciou žalovaných

bližšie a do hĺbky zaoberať.
Spôsobenie smrti blízkej osoby je bezpochyby zásahom do osobnostných práv pozostalých, hlavne do
ich práva na súkromie a rodinný život, nakoľko vzťahy medzi nebohým G. a žalobcami (v 1. a 2. rade
ako rodičmi, a v 3. rade ako súrodencom) boli normálne, rodina žila v spoločnej domácnosti, prežívali
život bez negatív, venovali sa hlavne práci v domácnosti, okolo domu, na poli a v záhrade, chovu

hospodárskych zvierat; na dovolenky alebo výlety však vôbec nechodili, málokedy chodili na oslavy a
návštevy do iných rodín (k nim chodievali návštevy častejšie). Žalobcovia silne a intenzívne prežívali,
a prežívajú smrť syna a brata, s jej úmrtím sa doposiaľ nevyrovnali, jeho smrť vnímajú hlavne ako
stratu člena rodiny s ktorým boli v dennom a blízkom kontakte, ktorý sa staral o domácnosť, tradície,
pomáhal ostatným členom rodiny. Mimoriadne negatívne zásahy voči členom rodiny / žalobcom však

neboli preukázané (v tejto súvislosti súd vníma návštevy psychológa žalobcami v 1. a 2. rade, s ktorými
začali 8.4.2019, t.j. asi rok a pol po smrti G.). Bezprostredne po smrti syna sa zhoršil zdravotný stav
žalobcu v 1. rade tak, že vyžadoval hospitalizáciu, žalobkyňa v 2. rade trpela nespavosťou.
V dôsledku nečakanej smrti blízkej osoby prežívajú žalobcovia pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku,
stratili možnosť viesť s nebohým súkromný život a sú od jeho smrti ochudobnení o sféru prirodzených

vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov, o stratu radosti s ním prežívaných - protiprávnym
konaním tak prišlo k nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec
súkromného života žalobcov, a tým k zásahu do ich osobnostných práv, a práva na súkromie a rodinný
život; vzniknutá trauma je zo života žalobcov prakticky neodstrániteľná.
Z dôvodov uvedených vyššie je na mieste postup a použitie ustanovenia § 13, ods. 2 Občianskeho

zákonníka, nakoľko postup podľa ods. 1 tohto ustanovenia (že by bolo postačujúce aj iba morálne
zadosťučinenie prejednaním veci a ospravedlnením sa pôvodcom zásahu) sa súdu nezdá dostatočný,
resp. ani nie je dosť dobre možný vzhľadom na nezvratnosť situácie (smrť), nie je možné domáhať sa
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a aby sa odstránili následky
týchto zásahov, t.j. v tomto konkrétnom prípade prichádza do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy v

peniazoch, ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, ale aj na osobu škodcu (vodič autobusu). Po zvážení všetkých skutočností
však potom súd dospel k záveru že nie je namieste poskytnutie nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako to
požadujú žalobcovia, nakoľko nebol preukázaný mimoriadne masívny zásah do ich osobnostných práv,
neboli preukázané mimoriadne zvýšené nepriaznivé následky smrti G. na nich.

Je síce pravdou že žalobcovia a nebohý mali medzi sebou vytvorené silné väzby, ale jeho strata (s
ktorou takmer nie je možné sa vyrovnať, čo súd chápe a akceptuje) je zmiernená tým, že žalobcovia
ostali žiť v spoločnej domácnosti ako dovtedy, nebolo preukázané že smrť G. mala výrazne nepriaznivé
následky na zdravotný stav žalobcov, a súd potom dospel k záveru, že náhrada nemajetkovej ujmy v
tomto prípade plní len úlohu satisfakčnú. Súd vzal tiež do úvahy okolnosti za ktorých k dopravnej nehode

prišlo (s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie ľudského faktora - vodiča dopravného prostriedku, na
ktoré žalovaný v 1. rade -a už vôbec nie žalovaný v 2. rade- nemal priamy dosah), a čiastočne tiež
príjmové a majetkové pomery vodiča ako škodcu (je starobným dôchodcom, nevlastní žiadny majetok
vyššej hodnoty); prisúdenie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške spolu 300.000,00 € súd pretopovažoval na príliš vysoké. Za zodpovedajúcu čiastku súd považuje priznanie nemajetkovej ujmy pre
žalobcu v 1. rade vo výške 15.000,00 €, nakoľko u neho boli väzby a vzťah s nebohým G. asi najsilnejšie,
najťažšie prežíval a doposiaľ prežíva jeho smrť, je mu znemožnené vykonávanie spoločných aktivít a

prác spoločne s nebohým čo mu chýba, v dôsledku smrti G. bol dokonca i hospitalizovaný, doposiaľ
navštevujepsychiatra;prežalobkyňuv2.radevovýške12.000,00€,nakoľkotátotaktiežťažkoprežívala
a prežíva smrť G., doposiaľ navštevuje psychiatra, so situáciou sa však vyrovnala výrazne lepšie ako
žalobca v 1. rade; a pre žalobcu v 3. rade vo výške 6.000,00 €, nakoľko aj keď vzťah bratov bol
dobrý, každý z nich už mal viac - menej iné, vlastné, záujmy, ich vzťah už nebol výrazne blízky resp.

tesný. Prisúdenie nemajetkovej ujmy pre žalobcov v uvedenej výške sa zdá súdu primerané (aj keď si
uvedomuje že smrť blízkej osoby -syna a brata - nemožne nahradiť žiadnym finančným plnením, ktoré
by bolo trebárs aj vyššie ako žiadané žalobcami). Uvedenú sumu nemajetkovej ujmy sú jednotlivým
žalobcom povinní zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

14/3

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku.
14/3/a
Vo vzťahu žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaných v časti žaloby týkajúcej sa náhrady škody súd rozhodol
o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešné v podstate v rovnakom pomere

- žalobcovia v 1. a v 2. rade boli úspešní v časti 50,95%, žalovaní boli úspešní v časti 49,05%. Súd
vychádzal pri určení pomeru úspechu / neúspechu z toho, že žalobcovia v 1. a v 2. rade žiadali spolu o
priznanie sumy 3.580,31 €, ale súd rozhodol / priznal im iba nárok vo výške 1.824,19 €, pričom v zostatku
(1.756,12 €) bola žaloba v tejto časti zamietnutá.
14/3/b

Vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaných v časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy súd rozhodol tak,
že ich priznal žalobcovi v 1. rade v rozsahu 100% z prisúdenej sumy (15.000,00 €).
14/3/c
Vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaných v časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy súd rozhodol
tak, že ich priznal žalobkyni v 2. rade v rozsahu 100% z prisúdenej sumy (12.000,00 €).

14/3/d
Vo vzťahu žalobcu v 3. rade a žalovaných v časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy súd rozhodol tak,
že ich priznal žalobcovi v 3. rade v rozsahu 100% z prisúdenej sumy (6.000,00 €).
V danej veci (14/3/b až d) rozhodnutie o výške priznaného plnenia žalobcom záviselo od úvahy súdu - z
komentára k ustanoveniu § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku síce vyplýva, že zásadu úspechu

vo veci treba uplatniť aj na konania v ktorých výška planenia závisí od úvahy súdu, ale v týchto prípadoch
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku;
nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. (Doc. C.. G. H., D.. a kolektív autorov, Civilný sporový poriadok,
Veľkékomentáre,C.H.BECK,str.926).Vzhľadomnauvedené,keďžežalobežalobcovohľadomnáhrady

nemajetkovej ujmy bolo čiastočne vyhovené, patrí im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
avšak iba z časti prisúdenej súdom.

14/4
O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.089,00 € žalovanými spoločne a nerozdielne súd

rozhodol v zmysle ustanovenia § 6, ods. 1, v spojení s § 4, ods. 2, písm. i) / j), a § 2, ods. 2, prvá veta
zák.č. 71/1992Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko žalobcovia sú v
tomto konaní oslobodení od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu
prisúdenej sumy (34.824,19 €) na žalovaných (spoločne a nerozdielne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.